Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2T-120-2011.pdf
PDF · 106.83 KB
No categories available
2T/120/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky, v konaní pred senátom zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Cvikovej a prísediacich Ladislava Čipáka a Magdalény Kociskej, v trestnej veci obžalovaného U. G. a spol. pre zločin vydierania spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 189 odsek1, odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona, na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry v Nových Zámkoch na hlavnom pojednávaní konanom v Nových Zámkoch dňa 02.02.2012, takto
rozhodol:
1. Obžalovaná U. G., rod. G., nar. XX.XX.XXXX v O.Ý.
K., trvale bytom D. Y. O.
Ž., prechodne bytom Y. O.
Ž., ulica U. M. Č.. XX
2. Obžalovaný U. G., nar. XX.XX.XXXX v O. K., trvale
bytom D. Y. O. Ž., prechodne
bytom Y. O. Ž., ulica U.
M. Č.. XX
sú vinní , že
- v presne nezistenom čase v období odo dňa 25.06.2010 až do dňa 09.07.2010, obaja obžalovaní opakovane pod hrozbou zabitia žiadali od brata obžalovanej U. G. Š. G., bytom Y. O. Ž., V. N. Č.. XXX, rôzne finančné čiastky od 10,- Eur do 50,- eur ako dlžnú sumu z dedičstva po rodičoch obžalovanej U. G., pričom obžalovaná U. G. dňa 26.06.2010 v presne nezistenom čase telefonicky žiadala od poškodeného sumu 50,- eur pod hrozbou, že inak bude o hlavu kratší, že jej manžel má mačetu, ktorou mu odsekne hlavu, že ho zabije a vyvraždí jeho celú rodinu a takto z obavy o svoj život poškodený Š. G. obom obžalovaným vyplatil za uvedené obdobie sumu najmenej 400,- Eur, ktoré peniaze si obaja obžalovaní prišli vziať po tom, ako telefonicky zavolali do trvalého bydliska poškodeného Š. G.,
- dňa 09.07.2010, v čase o 09:00 hod., obaja obžalovaní v obci Dvory nad Žitavou, na Branovskej ceste, okres Nové Zámky, pristavili poškodeného Š. G., brata obžalovanej U. G., pričom obžalovaný U. G. držal v pravej ruke mačetu a vyhrážal sa poškodenému, že buď mu dá ešte dnes 100,- Eur, alebo zomrie, následne z obavy o svoj život poškodený prisľúbil obžalovaným, že peniaze im dá o 11:00 hod. pred barom „Jojo“, v obci Dvory nad Žitavou a potom keď na pošte vybral sumu 100,- eur, odišiel na dohodnuté miesto, kde ho už obaja obžalovaní čakali, pričom obžalovaný U. G. držal v ruke nôž a následne, keď
obžalovaní prevzali 2 ks bankoviek v nominálnej hodnote 50,- eur od poškodeného Š. G., obaja boli na mieste zadržaní hliadkou Obvodného oddelenia PZ Dvory nad Žitavou,
t e d a
spoločným konaním iného hrozbou násilia nútili, aby niečo konal a čin spáchali závažnejším spôsobom konania (so zbraňou) a na chránenej osobe (blízkej osobe),
č í m s p á c h a l i
pokračovací zločin vydierania spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona a § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona.
Za to sa odsudzujú
Obžalovaná U. G.
Podľa § 189 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona (za nezistenia žiadnej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného zákona a za zistenia priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona), § 38 odsek 7 Trestného zákona, § 42 odsek 1 Trestného zákona a podľa zásad uvedených v § 41 odsek 2 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody 8 (osem) rokov a 7 (sedem) mesiacov.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona zrušuje sa výrok o treste uloženom obžalovanej trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 2T/49/2011 z 17.03.2011, právoplatným dňa 09.04.2011 a obžalovanej doručeným dňa 31.01.2011 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Obžalovaný U. G.
Podľa § 189 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona (za nezistenia žiadnej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného zákona a za zistenia priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona), § 38 odsek 7 Trestného zákona, § 42 odsek 1 Trestného zákona a podľa zásad uvedených v § 41 odsek 2 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody 8 (osem) rokov a 7 (sedem) mesiacov.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 60 odsek 1 písmeno a), odsek 5 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci - jeden kus noža so zelenou rúčkou a čepeľou o dĺžke 10 cm.
Podľa § 60 odsek 6 Trestného zákona vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.
Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona zrušuje sa výrok o treste uloženom obžalovanému trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 2T/49/2011 z 17.03.2011, právoplatným dňa 09.04.2011 a obžalovanému doručeným dňa 31.01.2011 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
odôvodnenie:
Okresný prokurátor v Nových Zámkoch podal dňa 12.07.2011 obžalobu na obžalovaných U. G. a U.É. G. pre zločin vydierania spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
1. od presne nezisteného času v období odo dňa 25.06.2010 až do dňa 09.07.2010, obaja obžalovaní opakovane pod hrozbou zabitia žiadali finančné čiastky od 10,- Eur do 50,- Eur ako dlžnú sumu za odpredaj rodičovského domu po rodičoch obžalovanej U. G., od jej brata Š. G. , pričom obžalovaná U. G. dňa 26.06.2010 sa v presne nezistenom čase telefonicky vyhrážala poškodenému, že jej musí dať sumu 50,- eur, inak bude o hlavu, že jej manžel má mačetu s ktorou mu odsekne hlavu, že ho zabije a vyvraždí jeho celú rodinu a takto z obavy o svoj život poškodený Š. G. obom obžalovaným vyplatil za uvedené obdobie sumu najmenej 400,- Eur, ktoré peniaze si obaja obžalovaní prišli vziať po tom, ako telefonicky zavolali do trvalého bydliska poškodeného Š. G.,
2. dňa 09.07.2010, v čase o 09:00 hod., obaja obžalovaní v obci Dvory nad Žitavou, na Branovskej ceste, okres Nové Zámky, pristavili poškodeného Š. G., pričom obžalovaný U. G. držal v pravej ruke mačetu a vyhrážal sa poškodenému, že buď mu dá ešte dnes 100,- Eur, alebo zomrie, následne z obavy o svoj život prisľúbil obžalovaným, že peniaze im dá o 11:00 hod. pred barom „Jojo“, v obci Dvory nad Žitavou a potom keď na pošte vybral sumu 100,- eur, odišiel na dohodnuté miesto, kde ho už obaja obžalovaní čakali, pričom obžalovaný U. G. držal v ruke nôž, následne, keď obžalovaní prevzali 2 ks bankoviek v nominálnej hodnote 50,- eur od poškodeného Š. G., obaja obžalovaní boli na mieste zadržaní hliadkou Obvodného oddelenia PZ Dvory nad Žitavou.
Obaja obžalovaní tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní spáchanie trestného činu, kladeného im za vinu popreli.
Obžalovaný U. G. na hlavnom pojednávaní dôvodil, že jeho manželke sa málilo vyplatenie 400,- Eur poškodeným z rodičovského domu a pýtala 100,- Eur, ktoré peniaze jej poškodený vyplatil asi tri mesiace dozadu. Poprel, že by sa v období od 25.06.2010 do 09.07.2010 akýmkoľvek spôsobom poškodenému vyhrážal a vypovedal, že dňa 09.07.2010 síce videl na Branovskej ceste vo Dvoroch nad Žitavou poškodeného spoločne s jeho bratom U. G., ale spolu nehovorili, nemal pri sebe mačetu a tiež uviedol, že následne sa s poškodeným stretli pred Jojo barom, kde im poškodený chcel dať 100,- eur, ale prišli tam policajti a tak ich hodil na zem. Obžalovaný tiež tvrdil, že nôž, ktorý mal vtedy vo vrecku, z vrecka nevytiahol, tento nosí stále so sebou, pretože ním otvára konzervy. Obžalovaný nevedel vysvetliť rozpory vo svojej výpovedi v porovnaní so svojou výpoveďou z prípravného konania, kedy tvrdil, že poškodený mal jeho manželke splácať sumu 20.000,- Sk z dedičstva po rodičoch v splátkach po 100,- Eur mesačne, pričom jej vyplatil iba 14.000,- Sk, tiež tvrdil, že dňa 09.07.2010 v čase o 09.00. hod. poškodeného vôbec nestretli, pretože boli doma a s poškodeným sa stretli v uvedený deň až o 11.00. hod. na autobusovej zastávke , kde boli prítomné aj ich dcéry U. R. T, pričom poškodený drgal do neho bicyklom a zrazu sa tam zjavili policajti. V prípravnom konaní tiež obžalovaný vypovedal, že nôž, ktorý u našli policajti, našli predtým po ceste deti v jarku.
Obžalovaná U. G. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že poškodený ju riadne vyplatil z dedičstva po rodičoch, ale jej sa to zdalo málo, požadovala ešte 3.000.- Sk, poškodený jej sľúbil, že jej tie peniaze dá, prišiel do dediny, hodil na zem peniaze a vtedy prišli policajti, ktorý u jej manžela našli nôž. Obžalovaná poprela, že by sa v minulosti s manželom poškodenému vyhrážali, tiež vypovedala, že dňa 09.07.2010 sa s poškodeným stretli iba o 11.00. hod. Ani obžalovaná nevedela vysvetliť rozpory v porovnaní s jej výpoveďou z prípravného konania, kedy vypovedala, že poškodený jej dlžil ešte 200,- Eur z dedičstva,
dňa 09.07.2010 jej pred autobusovou zastávkou vo Dvoroch nad Žitavou dal do ruky 50,- Eur a ďalších 50,- eur hodil na zem, keď prišli policajti a tvrdila, že poškodený vec oznámil na polícii preto, aby jej už nemusel viac platiť.
Obranu obžalovaných súd vyhodnotil ako nevierohodnú, nakoľko bola vyvrátená ďalšími dôkazmi, vykonanými v trestnom konaní a tiež s poukazom na to, že obžalovaní sami vypovedali v mnohých významných detailoch rozdielne tak, ako je vyššie uvedené .
Obrana obžalovaných bola vyvrátená predovšetkým výpoveďou svedka - poškodeného Š. G. z prípravného konania, kedy podrobne popísal okolnosti skutku tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom v prípravnom konaní vypovedal zhodne vo všetkých prípadoch, v ktorých bol vo veci vypočutý a dokonca aj pri konfrontácii s obžalovanými. Na hlavnom pojednávaní poškodený zmenil výpoveď, tvrdil, že celá vec je nedorozumením. Vysvetľoval, že obžalovaná s manželom chceli o 100,- Eur viac, nevyhrážali sa mu, v podstate ho prosili o peniaze a keďže bol z toho celého rozrušený, kontaktoval políciu. Vypovedal, že pred Jojo barom sa iba hádali, po cigánsky na seba kričali, nevidel v ruke obžalovaného G. nôž a tiež uviedol, že v období od 25.06.2010 do 09.07.2010 mu síce niekto telefonoval, pýtal od neho peniaze, ale nevedel, či to bola obžalovaná alebo niekto iný. Uvedenú zmenu vo výpovedi poškodeného súd vyhodnotil ako účelovú v snahe pomôcť obžalovaným, ktorí sú jeho blízkymi príbuznými, vyviniť sa z trestného činu.
Ako svedkovia totiž pred súdom vypovedali aj príslušníci Obvodného oddelenia PZ Dvory nad Žitavou Š. T. a Y. V., z ktorých výpovedí vyplynulo, že poškodený v doobednajších hodinách dňa 09.07.2010 podal trestné oznámenie, dostavil sa obvodné oddelenie tvrdiac, že je vydieraný, že obžalovaní od neho žiadajú 100,- Eur, hoci im nič nedlží, pričom obžalovaný G. mal mať pri sebe aj mačetu a že nejde o prvý prípad. Poškodený policajtom popísal, kde a za akým účelom sa má stretnúť s obžalovanými, boli zadokumentované bankovky, ktoré im mal odovzdať, pričom policajti následne na toto miesto i prišli, medzi poškodeným a obžalovanými bola hádka a poškodený im po príchode tvrdil, že obžalovaný G. má zbraň. Následne bol u obžalovaného G. zaistený nôž. Svedok V. potvrdil, že poškodený bol vyplašený, bál sa.
Spáchanie skutku mal súd preukázanú aj výpoveďou svedka U. G. z prípravného konania, ktorú súd prečítal za splnenia podmienok podľa § 263 odsek 4 Trestného poriadku a kde svedok vypovedal, že v mesiaci júl 2010 bol svedkom toho, ako obaja obžalovaní žiadali od poškodeného peniaze pod hrozbou zabitia, pričom obžalovaný G. vybral mačetu a potom sa s poškodeným dohodli, že sa stretnú o 11.00. hod. na autobusovej zastávke. Svedok tiež vypovedal, že podľa vyjadrenia poškodeného za ním obžalovaní chodia a pýtajú peniaze už dlhšiu dobu.
Za obžalovaných zo spáchania skutku, kladeného im za vinu obžalobou prokurátora, usvedčujúcu súd vyhodnotil i výpoveď svedka Š.Z. G., syna poškodeného, a to jeho výpoveď z prípravného konania, kedy vypovedal, že obžalovaní žiadali od jeho otca peniaze, keď boli spolu za obžalovanou u nej doma, nárokovala si peniaze z rodičovského domu a keď jej poškodený povedal, že jej tieto už vyplatil, vyšiel z domu obžalovaný G. držiac v ruke veľkú mačetu, ktorý sa poškodenému začal vyhrážať, že pokiaľ mu peniaze nedá, odsekne mu mačetou hlavu. Svedok na hlavnom pojednávaní zmenil výpoveď v tom smere, že obžalovaní si pýtali od jeho otca peniaze, ale nešlo o žiadne nebezpečné vyhrážky. Rozpory vo svojich výpovediach svedok vysvetlil tak, že pokiaľ ide o udalosti, keď si obžalovaní pýtali od poškodeného peniaze, bolo to tak, ako vypovedal v prípravnom konaní až na to, že nešlo o mačetu, ale asi palicu a pred policajtom sa pravdepodobne zle vyjadril. Túto zmenu výpovede svedka súd vyhodnotil ako nevierohodnú, účelovú v snahe pomôcť obžalovaným v tejto veci a súčasne nezodpovedajúcu ani ostatným, v konaní vykonaným dôkazom.
Súd ku skutku vypočul v procesnom postavení svedkov aj dcéry obžalovaných U. G. a Z. G.D.Ú., ktoré zhodne vypovedali, že dňa 09.07.2010 boli s rodičmi v dedine pri autobusovej zastávke, oni išli do obchodu, po ceste našli nôž, ktorý odovzdali obžalovanému, potom prišiel poškodený, avšak s obžalovanými sa normálne rozprávali, čo je v rozpore s výpoveďami ostatných svedkov, ako aj obžalovaných samotných, z ktorých výpovedí vyplynulo, že medzi obžalovanými a poškodeným bola hádka a títo medzi sebou kričali. Obžalovaný G. pritom na hlavnom pojednávaní vypovedal, že nôž, ktorý
bol u neho zaistený, nosí pri sebe na otváranie konzerv, pretože je na naň zvyknutý. Z týchto dôvodov súd aj tieto výpovede svedkýň vyhodnotil ako nevierohodné.
Z ostatných dôkazov, zadovážených v trestnom konaní, ktoré obžalovaných zo spáchania skutku usvedčujú, súd poukazuje na listinné dôkazy, preukazujúce zaistenie dvoch kusov bankoviek o nominálnej hodnote 50,- Eur u obžalovaných a noža so zelenou rúčkou a čepeľou o dĺžke 10cm, zaisteného u obžalovaného G. a listinné dôkazy, vzťahujúce sa na dedičské konanie, na Okresnom súde Nové Zámky vedené pod č.k. 16D/1366/2006.
Na základe vykonaného dokazovania a po vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomných súvislostiach tak, ako je vyššie uvedené, mal súd preukázané, že obžalovaní v období od 25.06.2010 až do dňa 09.07.2010 žiadali od poškodeného Štefana Lakatoša finančné prostriedky pod hrozbou zabitia a za použitia zbraní (mačety a noža) tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Súd dospel k záveru, že obaja obžalovaní vo výroku rozsudku uvedeným konaním pokračovacím spôsobom (§122 odsek 10 Trestného zákona) naplnili všetky zákonné znaky skutkovej podstaty pokračovacieho zločinu vydierania spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 198 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona a § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona, tak z hľadiska objektu, objektívnej stránky, subjektu i subjektívnej stránky, keďže úmyselne (§15 písmeno a) Trestného zákona) spoločným konaním porušili záujem chránený Trestným zákonom, a to záujem na ochrane slobody jednotlivca pri jeho rozhodovaní tým, že iného hrozbou násilia nútili, aby niečo konal a čin spáchali závažnejším spôsobom konania, t.j. so zbraňou a na chránenej osobe, t.j. blízkej osobe. Súd nemal žiadne pochybnosti ani o existencii priamej príčinnej súvislosti medzi uvedeným protiprávnym konaním obžalovaných a následkom ich činu na jednej strane a ich úmyselným zavinením na strane druhej. Materiálna stránka žalovaného trestného činu bola naplnená tým, že v danom prípade ide trestný čin, Trestným zákonom kvalifikovaný ako zločin. Z týchto dôvodov súd uznal obžalovaných vinným z predmetného zločinu tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Z odpisov z registra trestov, správ a charakteristík k osobám obžalovaných a pripojených spisov tunajšieho súdu súd zistil, že obžalovaní sú poberateľmi dávok v hmotnej núdzi, obaja boli opakovane v blokovom konaní Obvodným oddelením PZ Dvory nad Žitavou postihnutí za spáchanie priestupkov proti verejnému poriadku podľa § 47 odsek 1 písmeno a) Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Obžalovaný U. G. bol dosiaľ 5-krát súdne trestaný pre rôznorodú trestnú činnosť, pričom vo veci Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 4T/138/1986, 3T/230/1988 a 3T/13/1996 sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený. Obžalovaná U. G. bola dosiaľ 3-krát súdne trestaná, pričom vo veci Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 3T/8/1988 sa na ňu hľadí, ako keby nebola odsúdená. Obaja obžalovaní boli rozsudkom Okresného súdu Nové zámky sp.zn. 1T/69/2008 z 09.06.2008, právoplatným dňa 25.06.2008 odsúdení pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona, za čo im bol obom uložený trest odňatia slobody 1 rok a 2 mesiace s podmienečným odkladom jeho výkonu, u obžalovaného U. G. na skúšobnú dobu 2 roky a 6 mesiacov a u obžalovanej U. G. na skúšobnú dobu 2 roky a súčasne im bola uložená povinnosť uhradiť v skúšobnej dobe dlžné výživné. Obaja obžalovaní boli tiež odsúdení trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 2T/49/2011 z 17.03.2011, právoplatným dňa 09.04.2011 pre prečin nebezpečného vyhrážania spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno e) Trestného zákona, za čo im bol obom uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 rok s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 3 roky. Obom obžalovaným bol citovaný trestný rozkaz doručený dňa 31.01.2011. Z uvedeného vyplýva, že obžalovaní majú sklon k násilnej trestnej činnosti a v ich prípade nejde o ojedinelé vybočenie z rámca spoločnosťou akceptovaných a právnym poriadkom upravených pravidiel správania. Zo spisu Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 1T/187/2011 súd zistil, že obaja obžalovaní boli rozsudkom z 09.01.2012 odsúdení pre úmyselný prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona, ktorého sa mali dopustiť neplnením vyživovacej povinnosti od 01.11.2010 do 09.01.2012 a od 10.09.2010 do 16.03.2011. Citovaný rozsudok do vyhlásenia rozsudku v tejto veci nenadobudol právoplatnosť.
Súd pri rozhodovaní o treste postupoval podľa zásad uvedených v § 34 Trestného zákona, zisťoval poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, prihliadol na spôsob spáchania činu, jeho následok, osobu
obžalovaných, ich pomery a možnosť ich nápravy. Súd u obžalovaných nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona, avšak u oboch zistil priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona (t.j. že už boli za trestný čin odsúdení) a v súlade s ust. § 38 odsek 2 Trestného zákona posúdil ich povahu a mieru závažnosti. Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaní skutok, pre ktorý na nich bola podaná obžaloba, spáchali skôr, ako im bol s účinkami vyhlásenia doručený trestný rozkaz Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 2T/49/2011, u oboch obžalovaných prichádzalo do úvahy uloženie súhrnného trestu podľa § 42 odsek 1 Trestného zákona a keďže v ich prípade ide o spáchanie zločinu v reálnom súbehu s prečinom, súd bol povinný súhrnný trest ukladať podľa zásad uvedených v § 41 odsek 2 Trestného zákona. Z dôvodu ukladania trestu odňatia slobody podľa v § 41 odsek 2 Trestného zákona, t.j. podľa tzv. asperačnej zásady, súd obžalovaným nezohľadňoval priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona z dôvodu, že v opačnom prípade by ich spáchanie viacerých trestných činov postihovalo dvakrát a súčasne v súlade s ust. § 38 odsek 7 Trestného zákona nepoužil ust. § 38 odsek 4 Trestného zákona vzhľadom na ukladanie zvýšeného súhrnného trestu odňatia slobody. Súd tak u oboch obžalovaných za zrušenia výroku o treste, uloženom obžalovaným právoplatným trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 2T/49/2011z 17.03.2011 ako aj všetkých ďalších rozhodnutí na tento výrok obsahovo nadväzujúcich, obžalovaným trest odňatia slobody ukladal podľa zákonného ustanovenia, vzťahujúceho sa trestný čin najprísnejšie trestný, t.j. podľa § 189 odsek 2 Trestného zákona, kde je základná trestná sadzba trestu odňatia slobody 4 až 10 rokov, následne v súlade s ust. § 41 odsek 2 Trestného zákona zvýšil hornú hranicu trestu odňatia slobody o jednu tretinu a trest ukladal nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby, t.j. v rozpätí 104 až 160 mesiacov. Súd obom obžalovaným uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici takto určenej trestnej sadzby, t.j, vo výmere 8 rokov a 7 mesiacov, ktorú výmeru trestu aj vzhľadom na súčasné pomery obžalovaných považoval súd na ich nápravu a ochranu spoločnosti za dostatočnú. Vzhľadom na skutočnosť, že ani jeden z obžalovaných pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, súd ich oboch na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Obžalovanému U. G. súd uložil za podmienok podľa § 60 odsek 1 písmeno a), odsek 5 Trestného zákona i trest prepadnutia veci, a to vo výroku rozsudku popísaného noža, keďže tento patrí obžalovanému a bol ním použitý na spáchanie trestného činu.
Súd nevzhliadol potrebu vyčkať na právoplatnosť vyššie citovaného rozsudku Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 1T/187/2011 z 09.01.2012, nakoľko vo vzťahu k tomu rozsudku neprichádzalo do úvahy uloženie súhrnného trestu v zmysle ust. § 42 odsek 1 Trestného zákona.
Súd o nároku na náhradu nerozhodoval, keďže poškodený na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že nárok na náhradu škody neuplatňuje.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde proti ktorého rozsudku smeruje a to do l5 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku, ( § 309 odsek l Trestného poriadku).
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, (§ 311 odsek l Trestného poriadku).