Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/108/2011

Potvrdené rozhodnutím 6Co/138/2012
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a členov senátu JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Františka Potockého, v právnej veci navrhovateľa: N. G., nar. X.X.XXXX, bytom ul. XX. Z. XXX/XX, M. U., zastúpený JUDr. Pavlom Tamašim, advokátom so sídlom R. D. XX, F., proti odporkyni: J. I., nar. X.X.XXXX, bytom D. XXX/X, M. U., zastúpená spoločnosťou Advokátska kancelária Hagara - Hagarová, s.r.o., so sídlom Žilina, D. Dlabača 35, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 18C/108/2011-75, zo dňa 2.2.2012, takto rozhodol: Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporkyni trovy odvolacieho konania v sume 79,58 eur, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia, na účet zástupcu odporkyne Advokátska kancelária Hagara - Hagarová, s.r.o., so sídlom Žilina, D. Dlabača 35, vedený v U., a.s., č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou v právnej veci navrhovateľa: N. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. XX.Z. XXX/XX, M. U., právne zast. JUDr. Pavel Tamaši, advokát so sídlom Horný Val 31, Žilina, proti odporkyni: J. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š.Y. XXX/X, M. U., právne zast. Advokátska kancelária Hagara-Hagarová, s.r.o., so sídlom Žilina, D.Dlabača 35, o určenie práva k nehnuteľnosti,

rozhodol:

Súd žalobný návrh v celom rozsahu zamieta.

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporkyni trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 343,15 Eur na účet právneho zástupcu odporkyne Advokátska kancelária Hagara-Hagarová, s.r.o., so sídlom Žilina, D.Dlabača 35, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 05.05.2011 sa navrhovateľ domáhal vrátenia daru, následne zmenil návrh na určenie, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností, a to parc. Y.-X. Č.. XXX, zastavaná plocha o výmere XXX m2, parc. Y.-X. Č.. XXX, orná pôda o výmere XXX m2, parc. Y.-X. Č.. XXX/XX, orná pôda o výmere XXX m2 a rodinný dom s.č. XXX postavený na parc. Y.-X. Č.. XXX, všetko v k.ú. M. U.. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX daroval odporkyni predmetné nehnuteľnosti a po podpise zmluvy odporkyňa čoraz zriedkavejšie ho navštevovala. Od mája 2010 odporkyňa ho prestala navštevovať, nestará sa o neho, hoci žije sám a jeho zdravotný stav je vážny. Má za to, že sú dané dôvody na naplnenie skutkovej podstaty , a to jej správaním ku nemu, má pocit, akoby odporkyňa čakala na jeho smrť. O vrátenie daru ju požiadal listom zo dňa 12.04.2011, avšak odporkyňa odmietla vrátiť dar.

Súd nariadil pojednávanie na deň 04.11.2011 a 02.02.2012.

Súd vykonával rozsiahle dokazovanie, a to výsluchom účastníkov konania, vyjadrením sa právnych zástupcov, výsluchom svedkov I..I., I. N., C. I. a N. G., ako aj prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisu, ako aj spis Správy katastra Ž. D..

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:

Z predloženej darovacej zmluvy súd zistil, že dňa XX.XX.XXXX uzatvoril navrhovateľ ako darca túto zmluvu s odporkyňou a s N. G. ako obdarovanými, predmetom ktorej bolo darovanie vyššie špecifikovaných nehnuteľností odporkyni a N. G. parc. Y.-X. Č.. XXX, orná pôda o výmere XXX m2. Vklad zmluvy bol povolený dňa XX.XX.XXXX pod č. D. XXXX/XX.

Z listu vlastníctva č.XXX vyplýva, že odporkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností: parc. Y.-X. Č.. XXX, zastavaná plocha o výmere XXX m2, parc. Y.-X. Č.. XXX, orná pôda o výmere XXX m2, parc. Y.- X. Č.. XXX/XX, orná pôda o výmere XXX m2 a rodinný dom s.č. XXX postavený na parc. Y.-X. Č.. XXX, všetko v k.ú. M. U., a to na základe darovacej zmluvy D. XXXX/XX-XXX/XX.

Súd mal teda nepochybne preukázané, že navrhovateľ daroval odporkyni nehnuteľností, a to parc. Y.- X. Č.. XXX, zastavaná plocha o výmere XXX m2, parc. Y.-X. Č.. XXX, orná pôda o výmere XXX m2, parc. Y.-X. Č.. XXX/XX, orná pôda o výmere XXX m2 a rodinný dom s.č. XXX postavený na parc. Y.- X. Č.. XXX, všetko v k.ú. M. U..

Podľa darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Podľa darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.

Na základe uvedeného súd posúdil darovaciu zmluvu za platne uzavretú.

Navrhovateľ, teda darca, vyzval odporkyňu listom zo dňa 12.04.2011 na vrátenie daru nadobudnutého vyššie uvedenou darovacou zmluvou, a to z dôvodu, že hrubo porušuje dobré mravy, keďže sa o neho nestará, už vôbec ho nenavštevuje, hoci nehnuteľnosti jej daroval, že sa o neho postará v chorobe a starobe, pričom obsah darovacej zmluvy bol vyhotovený jej manželom bez konzultácie s navrhovateľom. (l.č. 8 obsahu spisu)

Z písomného vyjadrenia odporkyne na výzvu je nepochybné, že táto výzva jej bola riadne doručená. Odporkyňa odmietla vrátenie daru, nakoľko má za to, že nie sú splnené podmienky na vrátenie a odmieta obvinenia darcu a popiera konanie, ktorým by porušovala dobré mravy.

Súd má za to, že je daný naliehavý právny záujem na tom, aby bolo rozhodnuté, kto je vlastníkom nehnuteľností. V predmetnej veci je naliehavý právny záujem navrhovateľov na určovacej žalobe, a to daný jej spôsobilosťou byť podkladom pre zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností tak, aby zodpovedal skutočnému stavu. (rozhodnutie NS SR )

Podľa darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Odporkyňa odmietla a naďalej odmieta predmetný dar vrátiť.

K zániku darovacieho vzťahu podľa dochádza na základe jednostranného právneho úkonu darcu voči obdarovanému, ktorým sa domáha vrátenia daru, ak tento hrubo porušil dobré mravy svojím správaním k darcovi alebo členom jeho rodiny. Z uvedeného vyplýva, že k zániku darovacieho vzťahu podľa citovaného ustanovenia dochádza na základe dvoch po sebe nasledujúcich právnych skutočností, a to hrubého porušenia dobrých mravov správaním sa obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny a jednostranného právneho úkonu darcu adresovaného obdarovanému spočívajúceho v domáhaní sa vrátenia daru. (viď napr. R 88/1998, R 31/1999, R 61/1997) Ak teda nastanú obe tieto právne skutočnosti kumulovane, ex offo dôjde k zániku darovacieho vzťahu okamihom, keď dôjde prejav jeho vôle obdarovanému. Týmto okamihom sa obnoví pôvodný vlastnícky stav (bez ohľadu na zápis v katastri nehnuteľností, pretože záznam o zmene vlastníckeho práva má deklaratórny účinok) a obdarovanému vznikne povinnosť vydať predmet daru darcovi. Kým trvá obligačný vzťah založený na darovacej zmluve, zmluvné strany sa môžu domáhať vrátenia daru z dôvodov stanovených v a . Okamihom zániku darovacieho vzťahu vzniká povinnosť vydať dar na základe obnoveného vlastníckeho práva darcu, avšak len za predpokladu, že obdarovaný je stále držiteľom veci. Ak obdarovaný neuznáva dôvody vrátania daru, darca sa môže svojho práva domáhať určenia vlastníckeho práva, ktoré jeho jednostranným úkonom bolo obnovené.

Dobré mravy (boni mores) patria k zásadám súkromného práva, bývajú užívané ako kritérium obmedzujúce subjektívne práva v ich obsahu alebo častejšie obmedzujúce výkon subjektívnych práv. Dobré mravy hoci sú zákonným pojmom, a teda majú funkciu normotvornú, nie sú zákonom definované. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu dobré mravy patrí vždy od prípadu k prípadu sudcovi.

Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného alebo len jeho samotná nevďačnosť, ale také správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide buď o porušenie značnej intenzity alebo porušovanie sústavné, alebo aj neposkytnutie potrebnej pomoci darcovi alebo iným osobám, ktorá povinnosť vyplýva buď z právnych noriem (napr. Zákona o rodine) alebo zo zmluvného vzťahu (lex contractus), pričom tieto osoby patria k členom rodiny darcu. Negatívne správanie sa obdarovaného k darcovi alebo jeho rodine, ktoré treba posudzovať ako správanie sa v rozpore s dobrými mravmi, sa musí prejavovať objektívne. Zachovanie dobrých vzťahov je vecou vzájomnej tolerancie účastníkov. Nie je možné považovať správania sa jedného účastníka k druhému za konanie v rozpore s dobrými mravmi, keď tento druhý účastník svojím konaním takéto správanie vyvoláva. V takom prípade len všeobecne možno konštatovať, že ide o ich spôsob komunikácie. Akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného, ani menej významné porušenie dobrých mravov, ešte nezakladá darcovi právo domáhať sa vrátenia daru. Predpokladom úspešnej požiadavky na vrátenie daru je len také správanie sa obdarovaného, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov, t.j. také správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Pri posudzovaní, či určité konkrétne správanie sa obdarovaného možno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov, treba pritom vychádzať z princípu vzájomnosti. To znamená, že treba brať do úvahy a hodnotiť aj správanie sa darcu, zistiť, či tento sám sa nespráva voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či práve jeho správanie sa nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny. V kladnom prípade by sa totiž nemohol darca úspešne domáhať vrátenia daru, lebo reakciu obdarovaného, i keby bola taktiež nevhodná, nebolo by možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Išlo by v takom prípade o spoločensky nežiaducu vzájomnú komunikáciu medzi darcom a obdarovaným, ktorú by sotva bolo možné charakterizovať ako hrubé porušenie dobrých mravov zo strany obdarovaného. Pri posudzovaní konkrétneho správania sa treba vychádzať z toho, či ide o porušenie dosahujúce značnú intenzitu alebo ide o porušovanie sústavné, ktoré svojím trvaním, priebehom, váhou a pôsobením nadobudlo povahu hrubého porušenia. Toto negatívne správanie sa musí prejavovať objektívne, nepostačuje iba subjektívny pocit a úsudok darcu. Z uvedeného vyplýva, že predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu na vrátenie daru nie je akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného alebo len samotná jeho nevďačnosť.

Bolo preukázané, že navrhovateľ vyzval odporkyňu na vrátenie daru. Z uvedeného vyplýva, že darca využil svoje právo stanovené v .

Keďže bola preukázaná existencia tejto výzvy darcu a obdarovaná odmietala dar vrátiť, súd musel skúmať, či sú dané opodstatnené dôvody na vrátenie daru.

Podľa uvedenia navrhovateľa dôvodmi pre vrátenie daru spočívajú v tom, že daroval dané nehnuteľnosti odporkyni ako svojej neteri s tým, že sa o neho postará v starobe a chorobe, avšak po uzavretí zmluvy, ktorú pripravil manžel odporkyne bez konzultácie s navrhovateľom, odporkyňa chodila k nemu čoraz menej a od mája 2010 už vôbec nechodí a musí hľadať pomoc u cudzích ľudí. V deň podpísania zmluvy prišla po neho odporkyňa s manželom, pričom bol pripútaný k lôžku a následne ho zaviezli na matriku do M. U., kde zmluvu podpísal po predložení a bez prečítania. Tieto tvrdenia potvrdil aj svedok N. G., ktorý bol tiež danou zmluvou obdarovaný.

Súd však ničím nemal riadne preukázané tvrdenie navrhovateľa, že bol pripútaný k lôžku, keďže na matriku sa dostavil spolu s ostatnými zmluvnými stranami, a to bez ohľadu na to, či ho niekto doviezol alebo nie.

Navrhovateľ tvrdil spolu so svedkom N. G., že navrhovateľa priviezla odporkyňa spolu s jej manželom, avšak súd mal preukázané, že manžel odporkyne bol v ten deň v práci, a to mimo bydliska - v H.. Dokonca to potvrdil aj v rámci svojej svedeckej výpovede.

Súd výpoveď svedka N. G. spochybnil a neposúdil ako hodnovernú, nakoľko si viackrát rozporoval a jeho výpoveď súd posúdil ako účelovú, keďže on je tiež obdarovaný danou zmluvou.

Navrhovateľ tvrdil, že zmluvu dal vypracovať manžel odporkyne I..I., pričom v zmluve malo byť vecné bremeno doživotného užívania a pomoci v chorobe a starobe darcu.

Odporkyňa poprela tvrdenie, že darovaciu zmluvu dal vyhotoviť jej manžel, uviedla, že nemá vedomosť, kto zmluvu vyhotovil.

Svedok I. I. tvrdil, že on zmluvu nedal vyhotoviť, dokonca o zmluve sa dozvedel až po jej podpísaní, a to priamo od navrhovateľa, keď mu povedal, že je rád, že to dal odporkyni, lebo teraz ho už nebude nikto otravovať o pozemky. Taktiež svedok uviedol, že pred uzavretím zmluvy im navrhovateľ povedal s plačom, že je už starý, chorý a že by chcel dať nehnuteľnosti odporkyni. A odvtedy sa o neho začala starať odporkyňa. Zároveň uviedol, že v čase podpísania zmluvy bol v práci, čo bolo súdu preukázané aj výpisom z evidencie dochádzky, podľa ktorého svedok I..I. bol skutočne dňa 23.07.2007 v práci, pričom miesto výkonu bola H.. (l.č. 37 obsahu spisu) K dôvodu, preto odporkyňa prestala chodiť k navrhovateľovi, uviedol, že raz prišla od navrhovateľa s plačom, že tam už nepôjde, lebo zas bol na ňu vulgárny ako vždy, pričom menovaný svedok potvrdil vulgárne vyjadrovanie sa navrhovateľa, čo tiež často počul. Svedok potvrdil aj to, že odporkyni pomáhal so sprevádzaním navrhovateľa k lekárovi. Toto potvrdil aj svedok C. I., ktorý tiež sprevádzal navrhovateľa k lekárovi.

Z vyjadrení ošetrujúcich lekárov vyplýva, že navrhovateľ bol mobilný. MUDr. H. uviedol, že odporkyňa navrhovateľa niekoľkokrát sprevádzala; MUDr. I. sa vyjadril, že odporkyňa pri vyšetrení navrhovateľa nesprevádzala a MUDr. Y. nemá vedomosť, či navrhovateľa niekto doviezol alebo čakal v čakárni. Súd uvedené vyhodnotil tak, že predsa ošetrujúci lekári nemajú ako vedieť, že niekto navrhovateľa sprevádzal, pokiaľ do ambulancie vstúpil navrhovateľ sám a jeho doprovod počkal mimo ambulancie. Oslovení ošetrujúci lekári sa vyjadrili, že pri vyšetrení odporkyňa navrhovateľa nesprevádzala. Toto však neznamená, že ho tam nedoviezli, ale iba to, že neboli priamo v ambulancii počas vyšetrenia. Súd má za to, že navrhovateľa skutočne doprevádzala odporkyňa alebo jej manžel alebo jej syn, ktorí boli vypočutí v konaní ako svedkovia a všetci toto potvrdili a súd si ich tvrdenia osvojil aj z toho dôvodu, že vedeli mená ošetrujúcich lekárov a ich miesto ambulancie (t.j. 3 miesta, kde chodil navrhovateľ na ošetrenia), a predsa keby navrhovateľa nesprevádzali, tak by nemali ani ako vedieť ošetrujúcich lekárov. A predsa lekár nemá iba jedného pacienta a je prirodzené, ak lekár nevie uviesť, kto, kedy a koho sprevádzal na ošetrenie. MUDr. Y. uviedol, že nevedú záznamy, či pacienta niekto doviezol a nevie uviesť, či navrhovateľa tam niekto doviezol a či bol niekto s ním v čakárni. Taktiež uviedol, že navrhovateľ bol mobilný. Súd ustálil za preukázané sprevádzanie navrhovateľa odporkyňou alebo jej manželom alebo jej synom, a to vzhľadom aj na nižšie uvedené skutočnosti.

Súd poukazuje na to, že navrhovateľ trval na platnom uzavretí darovacej zmluvy, nenamietal jej platnosť, aj keď tvrdil, že si ju pred podpisom neprečítal. Súd absolútnu neplatnosť skúma ex offo a súd v rámci dokazovania nedospel k záveru, že by zmluva bola neplatná, dokonca ju posúdil ako platnú, keďže daná darovacia zmluva vyjadruje vôľu navrhovateľa, čo sám uviedol, že tieto nehnuteľnosti chcel darovať odporkyni. Tvrdenie, že zmluvu neprečítal, súd považuje za účelové, keďže navrhovateľ sám navrhol darovať nehnuteľnosti aj odporkyni, bola to jeho vôľa, výslovne to aj pred súdom potvrdil. Vopred, teda pred jej uzavretím bol dohodnutý s odporkyňou a N. G., ktoré nehnuteľnosti komu daruje, teda obsah zmluvy nebol iba „výmyslom“ nejakej tretej osoby, ktorá mala zmluvu vyhotoviť. Súd nemal preukázané, kto vypracoval zmluvu a nemal ani preukázané to, že by ju dal vypracovať manžel odporkyne. A pokiaľ si zmluvu navrhovateľ pred jej podpísaním neprečítal, tak za to si môže sám, nakoľko ju podpisoval na príslušnom úrade, teda minimálne pred jednou nezainteresovanou osobou a malo byť v jeho záujme si zmluvu prečítať. Pokiaľ sa rozhodol zmluvu podpísať bez jej prečítania, ako tvrdí, nemôže to byť na úkor ostatných zmluvných strán. Aj svedok N. G., tiež obdarovaný, tvrdil, že zmluvu čítal, až keď mu bola doručená zo Správy katastra. Takéto tvrdenie je však podľa názoru súdu nelogické a účelové, nakoľko ako by obdarovaný vedel, čo

mu bude darované, čo je predmetom zmluvy, ak zmluvu ako obdarovaný podpísal bez jej prečítania a teda bez vedomosti, čo vlastne sa mu daruje. Predsa je v záujme každého pred podpísaním akejkoľvek listiny si ju prečítať. Ak zmluvu neprečítal pred jej uzavretím, nemôže to byť na úkor ostatných zmluvných strán, keďže nikto nebol nútený zmluvu podpísať a zmluva nebola podpísaná pod nátlakom. Súd má za to, že svedok N. G. mal riadne vedomosť o predmete zmluvy a s tým ju aj podpísal.

Súd poukazuje na to, že žiadny z účastníkov nenamietal platnosť darovacej zmluvy, čo výslovne uviedol aj právny zástupca navrhovateľa, ktorý uviedol, že predmetom konania je vrátenie daru odporkyňou, ktorý jej bol darovaný platnou zmluvou. Súd poukazuje, že právny zástupca navrhovateľa na jednej strane uvádza, že navrhovateľ si zmluvu neprečítal a zároveň trvá na platnosti zmluvy.

Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že odporkyňa bola oslovená a požiadaná o pomoc navrhovateľovi. Bola ochotná a o navrhovateľa sa riadne starala, a to nosením potravín, upratovaním, preväzovaním rany, chodením po lieky, sprevádzaním k lekárovi, a to aj prostredníctvom svojho manžela alebo syna. Dokonca zabezpečila pre navrhovateľa aj opatrovateľskú starostlivosť. Je nepochybné, že odporkyňa, ktorá nebola evidovaná ako opatrovateľka navrhovateľa, napriek tomu sa o neho starala, pričom okrem iného preväzovala navrhovateľovi ranu na nohe, ktorá podľa vyjadrení účastníkov konania a svedkov bola zapálená, hnisala, v dôsledku čoho tam bol hnilobný zápach, čo nie je pre nikoho príjemné, ale odporkyňa to znášala a trpela.

Toto jej konanie potvrdili aj svedkovia, a to aj N. G., ktorý uviedol, že skutočne odporkyňa nosila navrhovateľovi potraviny, preväzovala ranu, aj mu upratala, pričom ju videl napríklad zametať. Svedkyňa I..N. taktiež potvrdila, že odporkyňa chodila navrhovateľovi pomáhať, a to aj s jej synom a aj s jej manželom, dokonca ho aj vozili autom.

Navrhovateľ namietal, že potraviny musel zaplatiť, pričom nosila mu napríklad rožky, čo sa mu zdalo nepostačujúce. Z jeho ďalšej výpovede vyplýva, že odporkyňa mu robila nákupy.

Odporkyňa však doniesla to, čo navrhovateľ žiadal a predsa za prinesené potraviny platil navrhovateľ aj iným a súd nevidí dôvod, prečo by odporkyni nemal zaplatiť. Ak to chce odôvodniť darovaním, tak súd poukazuje na to, že darovanie je bezodplatné a teda za darovanie darca nemôže nič požadovať.

Súd mal preukázané, že odporkyňa nechodila navrhovateľa navštevovať nie od mája 2010, ale až od 31.12.2010, čo potvrdila aj svedkyňa I. N.. Odporkyňa uviedla, že dôvodom jej nenavštevovania po 31.12.2010 bolo to, že navrhovateľ ju vulgárne vyhodil, čo potvrdil aj svedok I. I., ktorý uviedol, že často počul navrhovateľa vulgárne sa vyjadrovať, ako aj to, že odporkyňa prišla v ten deň od navrhovateľa s plačom, že už tam nepôjde, lebo bol zase vulgárny ako vždy. Odporkyňa uviedla, že dňa 31.12.2010 prišla k navrhovateľovi na obed a doniesla mu rožky a kapustnicu s tým, že on si urobí zemiaky a rybu a navrhovateľ jej začal nadávať, že na čo prišla, že aby išla preč a aby išla do pi...

Svedok C. I. (syn odporkyne) uviedol, že navrhovateľ je skôr samotársky typ a trošku konfliktný a bola s ním ťažká komunikácia, pri ktorej používal vulgarizmy. Odporkyňa od neho prišla veľakrát s plačom, že sa k nej škaredo správal. Uviedol, že odporkyňa - jeho mama, musela mať riadne nervy k navrhovateľovi, pričom často hovorila, že navrhovateľ sa k nej škaredo správa. Potvrdil, že odporkyňa opatrovala navrhovateľa, kým nebol konflikt, keď navrhovateľ vulgárne odporkyňu vyhnal, dokonca sa na ňu vulgárne vyjadril aj pred ním, keď sa náhodne stretol, pričom toto odcitoval na pojednávaní dňa 02.02.2012. Potvrdil, že aj on chodil k navrhovateľovi zaniesť obed alebo ho odviezť k lekárovi a navrhovateľ bol k nemu vždy odmeraný a že k lekárovi ho sprevádzala aj navrhovateľka alebo jeho otec. Svedkyňa I..N., ktorá je susedou navrhovateľa cca 40 rokov, uviedla, že odporkyňa je vždy priateľská a navrhovateľ „ten má svojich hnevníkov.“ Potvrdila, že odporkyňa chodievala k navrhovateľovi, a to do konca roka 2010, a to približne každý druhý deň aj s taškou, dokonca ju stretla aj u lekára, keď bola navrhovateľovi predpísať lieky, aj v lekárni, keď bola vybrať lieky pre navrhovateľa. Potvrdila, že k navrhovateľovi chodieval aj syn a manžel odporkyne. Navrhovateľ vídavala chodiť o paličke v rokoch 2007-2010.

K svedkovi N..G. uviedla, že vzťah medzi ním a navrhovateľom je dlhoročný a priateľský, vždy si pomáhali, spolu hospodárili, dokonca N..G. aj niečo chová u navrhovateľa. Svedok N..G. potvrdil jeho vzťah k navrhovateľovi, poznajú sa cca 30 rokov. Potvrdil, že navrhovateľ mu povedal, že umrie a že musí dať majetok do poriadku, tak mu povedal, aby to dal odporkyni, keď je jeho príbuzná. (Súd poznamenáva, že navrhovateľ má aj dcéru, ktorej však nič nedaroval.) Potvrdil, že on zavolal odporkyňu, keď bol navrhovateľ zdravotne na tom zle a odvtedy odporkyňa k nemu chodievala, doniesla mu lieky, rožky, vodu mu kúpila, porozprávali sa; ak navrhovateľ spal, keď prišla za ním, tak ho nechala spať, menila mu obväzy na nohe, pozametala kuchyňu, brala mu prádlo oprať a následne navrhovateľ nadával, že mu vraj zafarbila košele. Toto však nebolo preukázané. Dokonca potvrdil, že odporkyňa ho odviezla k lekárovi, ako aj jej manžel alebo syn. Potvrdil, že tam odporkyňa k navrhovateľovi chodila aj viackrát za týždeň a to do Silvestra 2010. Nevedel však uviesť, čo sa vtedy u navrhovateľa udialo, ale odporkyňa mu povedala, že jej navrhovateľ vulgárne škaredo nadal a navrhovateľ mu povedal, že povedal odporkyni „dobre, že si večer neprišla“ a že ona mu povedala, že ona má aj doma svojich, o ktorých sa musí starať. Tak jej zavolal, aby vrátila dar, keď sa o navrhovateľa už nestará. Svedok potvrdil vulgárnejšie vyjadrovanie sa navrhovateľa, a to aj voči nemu. Uviedol, že tiež mu navrhovateľ koľkokrát škaredo povie, zbrkne na neho, ale odporkyňa, keďže jej daroval pozemky, tak si to nemala všímať. Na otázku súdu, či navrhovateľ má dobré susedské vzťahy, svedok povedal: „Áno, teraz sa už nemá s kým hádať.“ Svedok si rozporoval s tvrdeniami navrhovateľa, keď tvrdil, že navrhovateľ dal predtým (teda pred vyhotovením a uzavretím zmluvy) 5.000,- Sk odporkyni, aby dali zmluvu urobiť, ale navrhovateľ tvrdil, že danú sumu dal manželovi odporkyne na matrike, keď išli podpisovať zmluvu, pričom svedok N..G. uviedol najprv, že navrhovateľ sa na matrike pýtal, či majú dosť peňazí na kolky, teda nič ohľadom vyhotovenia zmluvy. Svedok N..G. nepotvrdil jednoznačne prítomnosť manžela odporkyne počas podpisovania darovacej zmluvy, keďže uviedol, že asi tam bol aj manžel odporkyne, ale v rámci jedného výsluchu zároveň uviedol, že navrhovateľa doviezla odporkyňa s manželom, ktorý bol prítomný aj pri podpisovaní zmluvy. Zároveň uviedol, že navrhovateľa z matriky odviezla odporkyňa. Manžela odporkyne nespomenul. Potvrdil, že navrhovateľ v čase uzavretia zmluvy bol o barlách, hoci navrhovateľ tvrdil, že bol pripútaný k lôžku, avšak v takom prípade by sa nemal ako dostať na matriku, aj keby ho niekto odviezol. Čo sa týka prečítania zmluvy pred jej podpísaním, svedok nevedel uviesť, či ju niekto čítal, ale z následného jeho tvrdenia súd ustálil, že aj navrhovateľ, aj svedok mali vedomosť o obsahu zmluvy, keďže svedok uviedol, že navrhovateľ, keď podpisoval chalupu odporkyni, tak mu povedal, aby si zobral roľu za domom. Uviedol však, že navrhovateľ daroval nehnuteľnosti dobrovoľne a bez nátlaku. Súd zároveň poukazuje na to, že svedok na jednej strane uviedol, že odporkyňa s manželom prišli po navrhovateľa, že sa ide podpisovať zmluva na matriku, ale neozrejmil, ako sa on dozvedel o podpisovaní zmluvy, pričom v rámci tejto jednej zmluvy bolo darovanie aj jeho osobe, hoci išlo o samostatnú nehnuteľnosť, ktorej sa stal výlučným vlastníkom. Teda nebolo potrebné to zahrňovať do jednej zmluvy, za vyhotovenie ktorej ani neplatil a predsa ak by mal zmluvu dať vyhotoviť manžel odporkyne, tak by bolo nepochopiteľné, prečo by do zmluvy zahrňoval aj darovanie inej nehnuteľnosti inej osobe než odporkyni. Z jeho výpovede sú zrejmé uvedené rozpory. Súd poukazuje na to, že svedok evidentne komunikoval o predmete sporu pred jeho výsluchom, nakoľko mal vedomosť o skutočnostiach tvrdených odporkyňou na predchádzajúcom pojednávaní, čo aj potvrdil, že mu to povedal navrhovateľ.

Navrhovateľ svoju povahu predviedol aj súdu na pojednávaniach, keď bez dovolenia súdu zasahoval do výpovedí hlasnejším hlasom, pričom vykrikoval odporkyni, že mu ani jesť nedali, ani čaj mu necukrila, musel si ho cukriť sám. Je však nepochybné, že odporkyňa nosila navrhovateľovi potraviny, pričom tvrdenia navrhovateľa preukazujú, že sa skutočne o neho starala, keďže nepriamo potvrdil napríklad varenie čaju odporkyňou, pozametanie, keďže „metlu švacla na rožky“ a to, či osladila čaj alebo nie, nie je predsa v rozpore s dobrými mravmi. Navrhovateľ tvrdil, že odporkyni nikdy nevynadal, že ju mal rád, a na to uviedol, že odporkyňa švacla metlu na rožky a odišla, ale hneď na to dodal, že predchádzalo tomu z jeho strany uvedenie, že sa „s mamou u neho nažrali.“ Z výpovede navrhovateľa na pojednávaní dňa 04.11.2011 je zrejmé, že navrhovateľ je konfliktnejšej povahy, verbálne napádal odporkyňu bezdôvodne, pričom nepriamo potvrdil jej opateru o neho; taktiež nesúvislo vypovedal, pričom na jednej strane tvrdil, že nemal vedomosť, čo daroval odporkyni, ale zároveň tvrdil, že vedel, čo daroval N..G., hoci to bolo v rámci jednej zmluvy, pričom N..G. potvrdil, že

navrhovateľ dobrovoľne bez nátlaku daroval nehnuteľnosti odporkyni, o čom sa sám s navrhovateľom rozprával pred uzatvorením zmluvy.

Právny zástupca navrhovateľa spochybňoval svedkov I..I., C..I. a že ani svedkyňa I..N. nič nepreukázala, avšak neuviedol žiadny relevantný dôvod svojho spochybnenia. Súd však nezistil žiadne relevantné dôvody pre spochybnenie svedkov C..I. Z. I..I.. Súd sa už v rámci tohto odôvodnenia vyjadril k rozporom medzi výpoveďami svedkov a uvedeniami lekárov, ale súd má za to, že bolo nepochybne preukázané, že odporkyňa, ako aj jej manžel či syn sprevádzali navrhovateľa k lekárom, resp. doviezli ho tam, čo potvrdil aj svedok N..G.. Všetci vypočutí svedkovia, teda aj N..G. - kamarát navrhovateľa taktiež potvrdili povahu navrhovateľa a jeho komunikáciu, teda že navrhovateľ je konfliktnejšej povahy, s vulgárnym vyjadrovaním a často s niečím nespokojný. Je preukázané, že odporkyňa sa starala o navrhovateľa, ktorý sa k nej vulgárne vyjadroval, čo dňa 31.12.2010 už nevydržala na základe správania navrhovateľa ku nej a odmietla už k nemu chodiť.

Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že také rozhodnutie odporkyne je veľký nevďak z jej strany a ide o hrubé porušenie dobrých mravov, keďže odporkyňa mu neposkytuje potrebnú pomoc vzhľadom na jeho ťažký zdravotný stav.

Súd poukazuje na to, že navrhovateľ ničím nepreukázal jeho zdravotný stav, ktorý vyžaduje pravidelnú starostlivosť, či potrebu druhej osoby. Predložil síce potvrdenie lekára zo dňa 11.10.2011, že zdravotný stav navrhovateľa sa za posledné roky zhoršil a nedokáže sa sám o seba postarať, avšak dané potvrdenie nepreukazuje zdravotný stav navrhovateľa za roky 2007-2010. Teda navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno. Je evidentné, že navrhovateľ je mobilný, aj keď ťažšie, keďže na pojednávanie sa vždy dostavil. Súd zároveň poukazuje na to, že neposkytovanie pomoci v starobe a chorobe je dôvod pre vydedenie, ale takýto dôvod nie je výslovne uvedený aj pre nárokovanie si na vrátenie daru. Súd opätovne zdôrazňuje, že pri posudzovaní, či určité konkrétne správanie sa obdarovaného možno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov, treba pritom vychádzať z princípu vzájomnosti. Teda treba brať do úvahy a hodnotiť aj správanie sa darcu, zistiť, či tento sám sa nespráva voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či práve jeho správanie sa nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny. V kladnom prípade by sa totiž nemohol darca úspešne domáhať vrátenia daru, lebo reakciu obdarovaného, i keby bola taktiež nevhodná, nebolo by možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Išlo by v takom prípade o spoločensky nežiaducu vzájomnú komunikáciu medzi darcom a obdarovaným, ktorú by sotva bolo možné charakterizovať ako hrubé porušenie dobrých mravov zo strany obdarovaného. Súd má za to, že nie odporkyňa porušuje dobré mravy, ale navrhovateľ, nakoľko odporkyňa chodila mu pomáhať a on s ňou neprimerane v rozpore so slušným správaním komunikoval a odporkyňa aj napriek tomu to dosť dlho znášala. Skutočnosť, že bola navrhovateľom obdarovaná, neoprávňuje navrhovateľa sa tak správať, a to aj napriek tomu, že má takú povahu. Teda to, že odporkyňa bola obdarovaná, neznamená, že je povinná znášať od navrhovateľa verbálne útoky, ktoré boli aj vulgárne. Túto jeho komunikáciu potvrdil aj svedok N..G., ktorý sa s ním kamaráti 30 rokov a ktorý okrem iného uviedol aj to, že navrhovateľ je skutočne konfliktnej povahy, pričom so susedmi toho času sa neháda, lebo sa už nemá s kým. Teda to, že odporkyňa odmietla navrhovateľa už navštevovať, nie je nevďak z jej strany spôsobujúci povinnosť vrátiť dar, ale je to len vyvolané konaním, správaním navrhovateľa. Taktiež je nepochybné, že navrhovateľ sa dobrovoľne rozhodol darovať nehnuteľnosti odporkyni, ktorá sa predtým ani o neho nestarala a jedinou podmienkou navrhovateľa bolo to, že chce v rodinnom dome zostať bývať. Súd sa stotožňuje s právnym zástupcom odporkyne v tvrdení, že navrhovateľ bol ten, ktorý sa hrubým spôsobom bránil opatere odporkyne. Súd má za to, že odporkyňa neprestala navštevovať navrhovateľa bezdôvodne, keďže navrhovateľ ju vyháňal vulgárnymi výrazmi a odmietal jej starostlivosť, ako aj starostlivosť, ktorú odporkyňa zabezpečila. Teda to, že odporkyňa prestala navrhovateľa navštevovať, spôsobil navrhovateľ svojím správaním, a preto toto nemôže byť na úkor odporkyne, teda ako dôvod na vrátenie daru. Súd nemal preukázané žiadne správanie odporkyne voči navrhovateľovi, ktoré by znamenalo porušenie dobrých mravov, a to ani hrubé porušenie, okrem nenavštevovania, čo však bolo vyvolané navrhovateľom.

Čo sa týka tvrdenia navrhovateľa, že odporkyni nikdy nevynadal, súd si toto tvrdenie neosvojil, nakoľko z vykonaného dokazovania je nepochybná výbušnejšia povaha navrhovateľa spojená s vulgárnym vyjadrovaním potvrdená svedkami. Súd taktiež poznamenáva, že ničím a nikým nebolo preukázané, že v zmluve malo byť vecné bremeno v prospech darcu, t.j. navrhovateľa, pričom je nepochybné, že navrhovateľ v danom rodinnom dome býva nerušene, hoci vlastníkom je odporkyňa a právny zástupca navrhovateľa toto vecné bremeno tvrdil iba do prvého pojednávania. Odporkyňa potvrdila iba to, že navrhovateľ mal iba jednu podmienku, a to aby mohol v rodinnom dome bývať, čo mu odporkyňa umožnila a nebránila, avšak z ničoho nevplýva vôľa zriadiť vecné bremeno. Pričom darcom bol predsa navrhovateľ, ktorý zmluvu riadne podpísal. Jeho vôľu darovať nehnuteľnosti odporkyni potvrdili aj svedkovia a ak nechcel uzavrieť zmluvu v takom znení, nemusel ju uzatvárať a tvrdenie, že zmluvu nečítal, vzhľadom na uvedené neobstojí. Súd zároveň poukazuje na to, že pokiaľ chcel navrhovateľ vysporiadať svoj majetok z dôvodu jeho veku a zdravotného stavu, boli aj iné možnosti, ako napríklad závet, a pod., nakoľko v opačnom prípade by nehnuteľnosti zdedila pravdepodobne jeho dcéra, čo podľa všetkého nechcel, keďže uviedol, že mu ani nenapadlo povedať o darovaní svojej dcére a nikdy jej nechcel nič darovať, z čoho súd usúdil tiež negatívny vzťah navrhovateľa s jeho dcérou. Zároveň však súd poznamenáva, že počas súdneho konania dcéra navrhovateľa už sprevádza navrhovateľa na pojednávania, počas ktorých bola prítomná a predmetom ktorých je vrátenie nehnuteľností navrhovateľovi. Na jednej strane právny zástupca navrhovateľa uvádzal dôvody spôsobujúce absolútnu neplatnosť zmluvy, ktoré však neboli ničím preukázané, teda neuniesol dôkazné bremeno, a zároveň trval na tom, že nenamieta platnosť zmluvy, teda zmluvu považoval za platne uzavretú, avšak namietal iba správanie odporkyne. Taktiež právny zástupca navrhovateľa si odporoval aj v tom, keď tvrdil, že odporkyňa nechodí k navrhovateľovi od mája 2010, ale zároveň na pojednávaniach uviedol, že od 01.01.2011. Z uvedeného vyplýva špekulatívnosť a účelovosť podanej žaloby zo strany navrhovateľa.

Aj keď súd nemal zistené, kto vypracoval zmluvu, táto skutočnosť je v danej veci irelevantná, nakoľko po ustálení, že zmluva je platná, na čom trval aj navrhovateľ a nepochybne bola preukázaná jeho vôľa vyjadrená v zmluve, súd sa zaoberal správaním sa odporkyne, ako aj navrhovateľa. Aj napriek niektorým rozporom vo výpovediach svedkov a účastníkov konania bolo preukázané, že jej odmietnutie ďalšej starostlivosti o navrhovateľa bolo reakciou na správanie navrhovateľa ku nej, ktoré bolo preukázané v rámci vykonaného dokazovania.

Súd hodnotil dôkazy v zmysle , na základe čoho usúdil s poukazom na vyššie uvedené a na vykonané dokazovanie, že ak aj odporkyňa porušuje dobré mravy, keďže prestala navštevovať a starať sa o navrhovateľa, jej konania bolo vyvolané správaním sa navrhovateľa voči nej, a preto takéto jej konanie nezakladá opodstatnený dôvod na vrátenie daru navrhovateľovi. Preto súd žalobný návrh zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V konaní bola plne úspešná odporkyňa, preto súd zaviazal navrhovateľa na náhradu trov konania.

Odporkyňa si uplatnila náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia, a to za 5 úkonov - 1. prevzatie veci a príprava - 57 Eur + 7,41 Eur réžia + DPH 2. vyjadrenie sa k návrhu dňa 22.06.2011 - 57 Eur + 7,41 Eur réžia + DPH 3. účasť na pojednávaní dňa 04.11.2011 - 57 Eur + 7,41 Eur réžia + DPH 4. porada s klientom dňa 04.11.2011 - 57 Eur + 7,41 Eur réžia + DPH 5. účasť na pojednávaní dňa 02.02.2012 - 58,69 Eur + 7,63 Eur réžia + DPH, spolu 343,15 Eur.

Súd posúdil uplatnené trovy konania v zmysle vyhl. MS SR č. , podľa ktorej priznal odporkyni náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia za 5 úkonov, ktoré boli účelne vynaložené: 1. prevzatie veci a príprava - 57 Eur + 7,41 Eur réžia + DPH 2. vyjadrenie sa k návrhu dňa 22.06.2011 - 57 Eur + 7,41 Eur réžia + DPH (odporkyňa doručila súd písomné vyjadrenie na výzvu súdu dňa 22.06.2011)

3. účasť na pojednávaní dňa 04.11.2011 - 57 Eur + 7,41 Eur réžia + DPH 4. porada s klientom dňa 04.11.2011 - 57 Eur + 7,41 Eur réžia + DPH (odporkyňa preukázala poradu s právnym zástupcom zo dňa 14.11.2011 záznamom z tejto porady, kedy sa dohodli na návrhoch na dokazovanie) 5. účasť na pojednávaní dňa 02.02.2012 - 58,69 Eur + 7,63 Eur réžia + DPH, spolu 343,15 Eur.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu v Žiline, ku Krajskému súdu v Žiline. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ustanovenia , súd rozhodnutie zruší, len ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy. Podľa ustanovenia , skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa , ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Podľa ustanovenia ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa . Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).