Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3CoKR-37-2021.pdf
PDF · 91.64 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoKR/37/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Paulíny Pacherovej a členov senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Ľubice Břouškovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. Jarmila Zahradníková, so sídlom Pluhová 78, 831 03 Bratislava, správca úpadcu JA-KA s.r.o., Heyrovského 12, 841 03 Bratislava, IČO: 36 765 902, práv. zast.: AK Šimko Legal, s.r.o., so sídlom Kukučínová 985/6, 831 06 Bratislava, IČO: 35 915 528, proti žalovanej: G.. C. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, XXX XX R., práv. zast.: JUDr. Peter Škultéty, advokát, Heydukova 3, 814 99 Bratislava, o určenie neúčinnosti právnych úkonov, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 12Cbi/58/2014-139 zo dňa 24.09.2019, pomerom hlasov 3 : 0, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 12Cbi/58/2014-139 zo dňa 24.09.2019 potvrdzuje.
II. Žalovanej priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške trov odvolacieho konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, súd prvej inštancie v osobe vyššieho súdneho úradníka.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie, s poukazom na ust. § 3 ods. 1, § 57 ods. 1, § 59 ods. 1, § 60 ods. 1, § 62 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „ZKR <.“), § 34 zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) a ust. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP <.“), zamietol žalobu podanú správkyňou úpadcu JA-KA s.r.o., ktorou sa domáhala určenia neúčinnosti v žalobe označených peňažných úhrad v prospech žalovanej vykonaných výberom z účtu úpadcu, hotovostných výberov z pokladne úpadcu a ich vkladov na účet žalovanej. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa v skutkových tvrdeniach žaloby a v konaní pred súdom prvej inštancie argumentovala tým, že žalovaná ako jediná spoločníčka a konateľka úpadcu musela mať minimálne od 18.03.2013 (z údajov účtovnej závierky) vedomosť o úpadku obchodnej spoločnosti JA-KA s.r.o. Napriek tomu v rokoch 2012 a 2013 realizovala vo svoj prospech výbery z bankového účtu úpadcu (ktorému bol poskytnutý úver VÚB bankou, a.s.). Podľa žalobkyne má toto konanie povahu právneho úkonu, ktorému je možné odporovať a žalovaná je v postavení spriaznenej osoby úpadcu podľa § 9 ZKR. Konkurz na majetok úpadcu JA-KA s.r.o. bol vyhlásený uznesením Okresného súd Bratislava I sp. zn. 2K/42/2013 zo dňa 21.10.2013 a žalobkyňa bola ustanovená do funkcie správcu konkurznej podstaty. Žalovaná poukazovala na neexistenciu príčinnej súvislosti medzi poskytnutím úveru úpadcovi (VUB bankou, a.s.) a výbermi z podnikateľského účtu úpadcu, nakoľko úver bol zabezpečený ručením zo strany žalovanej a jeho účelom bola snaha o záchranu úpadcu pred úpadkom. Finančné prostriedky úveru boli použité na úhradu splatných záväzkov úpadcu a na bežný chod spoločnosti úpadcu. Podľa žalovanej žalobkyňa účelovo predložila súdu dôkazy (výpisy) preukazujúce len výbery z bankového účtu
úpadcu, pričom v žalobe neuviedla aj vklady žalovanej na účet úpadcu. Podľa žalovanej je vklady a výbery potrebné posudzovať v celku a vo vzájomnej súvislosti. Nie je možné vytrhnúť určité výbery z celkového finančného kontextu a označiť ich za úkony, ktorými by mohli byť ukrátení veritelia. Neexistuje žalobkyňou tvrdený úmysel ukrátiť veriteľov a táto podmienka ZKR nebola naplnená.
1.1. Súd prvej inštancie uviedol, že pri posudzovaní žaloby považoval za potrebné primárne skúmať, či výber peňažných prostriedkov z účtu úpadcu žalovaným je možné považovať za právny úkon v zmysle OZ, a teda za prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku občianskoprávneho vzťahu, ktorý právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Pri posudzovaní tejto otázky súd vychádzal z ustanovenia § 34 OZ, ako aj z rozhodovacej praxe - (NS ČR sp. zn. 30 Cdo/304/2006, v ktorom sa uvádza, že právnym úkonom v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka však nie je faktická činnosť, hoci sa ňou právny úkon vykonáva, za takúto faktickú činnosť možno považovať aj výplatu peňažných čiastok vykonávaných dlžníkom ako je zrejmé z údajov v pokladničnom denníku dlžníka pod označenou položkou). S prihliadnutím na uvedené dospel k záveru, že výber peňažných prostriedkov žalovanou z účtu úpadcu nemožno považovať za právny úkon, ale ide len o faktickú činnosť realizujúcu právny úkon. Žalobu ako nedôvodnú zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania.
2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla v zákonom stanovej lehote, prostredníctvom právneho zástupcu, odvolaním žalobkyňa z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/, h/ zákona č. 160/2015 CSP, čím súdu prvej inštancie vytýkala nesprávne skutkové zistenia vyvodené z vykonaných dôkazov a nesprávne právne posúdenie veci. Nestotožnila sa s správnym záverom súdu, že odporované výbery finančných prostriedkov z účtu úpadcu nemajú povahu právneho úkonu a nie je možné im odporovať. V odvolacej argumentácii uviedla, že v konaní zistené finančné transakcie (úhrady úpadcu v prospech žalovanej), ako aj súvisiace transakcie (vklady žalovanej do majetku úpadcu), boli úkonmi medzi dvoma samostatnými právnymi subjektami - úpadcom a žalovanou. Z účtovnej evidencie úpadcu nevyplýva, že by tieto dotknuté úkony boli len presunmi finančného majetku úpadcu v rámci jeho rôznych foriem. Zotrvala na tvrdení prezentovanom pred súdom prvej inštancie (vo vyjadrení dňa 28.12.2015), že realizované vklady žalovanej do majetku úpadcu sú svojou povahou (každý jeden vklad) pôžičkou voči spoločnosti a následný spätný výber takéhoto vkladu, resp. jeho vrátenie žalovanej, je vrátením poskytnutej pôžičky, ktoré je počas obdobia, kedy je spoločnosť v úpadku, resp. jej úpadok hrozí, vo vzťahu k spriaznenej osobe neprípustné. Označenie dotknutých úkonov v účtovnej evidencii úpadcu, resp. vo vyjadrení žalovanej správcovi, ako „výber vkladu podnikateľa“ je označením logicky a právne nepresným. Žalobkyňa v zhode s tvrdením pred súdom prvej inštancie má za to, že dotknuté úkony majú povahu právneho úkonu podľa § 34 OZ, to titulom pôžičky (či už ako splátky pôžičky poskytnuté žalovanou - výbery alebo ako vklady žalovanej do majetku úpadcu). Rozhodnutie NS ČR sp. zn. 30 Cdo/304/2006, na ktoré poukázal súd prvej inštancie, nie je v prejednávanej veci možné aplikovať pre odlišnosť kauzy i procesnej situácie. V odvolacom návrhu žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie a žalobkyni prizná nárok na náhradu trov konania.
3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, uviedla, že žalobkyňa ničím nepreukázala dôvodnosť žaloby. Žalovaná poprela tvrdenie žalobkyne o poskytnutí pôžičky úpadcovi. Uviedla, že úpadcovi žiadnu pôžičku neposkytla,. Vklady na účet úpadcu neboli realizované za účelom ich vrátenia, čo vyplýva i z časového sledu vkladov a výberov. Poukázala na právoplatný rozsudok v inom konaní sp. zn. 9Cbi/108/2014 (nenapadnutý odvolaním), v ktorom súd zamietol žalobu žalobkyne o určenie neúčinnosti právnych úkonov úpadcu - úhrad záväzkov. Pre obsahovú zhodnosť žalôb označila toto rozhodnutie za aplikovateľné aj v prejednávanej veci. Ďalej argumentovala tým, že žalobkyňa v žalobe netvrdila ani neuviedla, že by zo strany žalovanej (vkladmi, bezhotovostným prevodom) došlo k poskytnutiu pôžičky úpadcovi a táto jej bola vrátená (výbermi z účtu úpadcu). V žalobe (bod IV) žalobkyňa uviedla, že úpadca dotknutými úkonmi poskytol žalovanej finančné prostriedky 60.259 Eur, bez existencie právneho titulu pre vyplatenie tejto sumy. Žalobkyňa teda svoje tvrdenia oprela o iné právne skutočnosti a argumentáciu účelovo zmenila až po vyjadrení žalovanej k žalobe dňa 31.07.2015. Žalovaná poukázala na to, že peňažné výbery časovo vždy predchádzali vkladom. Zo strany žalobkyne nebola vyzvaná (požiadaná) na vysvetlenie tejto skutočnosti. Žalovaná zotrvala na tvrdení, že žalobkyňou označené úkony (výbery a vklady) nemajú povahu právneho úkonu a v prejedávanej veci je aplikovateľné rozhodnutie NS ČR sp. zn. 30 Cdo/304/2006, na ktoré poukázal i súd prvej inštancie. Ďalej namietala, že žalobkyňa, s poukazom na § 57 ods. 4 ZKR, súd zavádza i v uvedenej sume prihlásených pohľadávok veriteľov, ktoré sú vo výrazne nižšej sume, než akú žalobou
požaduje. Žalobkyňa nezohľadnila napr. úhradu pohľadávky veriteľa VÚB, a.s. (17.000,- Eur), ktorú žalovaná vykonala ako ručiteľka. Napadnutý rozsudok navrhla potvrdiť ako vecne správny a žalobkyňu zaviazať na náhradu trov odvolacieho konania.
4. V následnej replike a duplike strany zotrvali na svojich predchádzajúcich tvrdeniach.
5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - CSP v spojení s § 470 CSP) po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
6. Podstatnou a pre rozhodnutie odvolacieho súdu zásadnou otázkou v rozsahu uplatnených odvolacích dôvodov bola správnosť právneho posúdenia a právneho názoru súdu prvej inštancie, že žalobkyňou označené úkony - úhrady peňažných prostriedkov na účet (v prospech) žalovanej nemajú povahu právneho úkonu.
7. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Odvolací súd vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho právne záväznom výroku je vecne správne a je dôvodné stotožniť sa s podstatnými úvahami súdu prvej inštancie v závere, že v žalobe označené úkony - finančné prevody (vklady a výbery z účtu úpadcu) nemajú povahu právneho úkonu.
9. Odvolací súd poukazuje na to, že nie každý prevod finančných prostriedkov z bankového účtu má povahu právneho úkonu. Za právny úkon možno i v súlade s konštantnou judikatúrou považovať len také plnenie (bezhotovostnú transakciu), ktorá bez pochybností svedčí o vôli úpadcu plniť touto úhradou svoj záväzok. Dôkazné bremeno preukázania tohto tvrdenia zaťažuje žalobcu. Žalobkyňa v konaní toto dôkazné bremeno neuniesla.
10. Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania vyplýva, že v mesiacoch február 2012 a mesiacoch január až máj 2013 boli z účtu úpadcu a z pokladne úpadcu realizované výbery peňažných prostriedkov v prospech žalovanej v sume celkom 60.259,40 Eur. Žalobkyňa mala za to, že predmetnými úhradami v prospech žalovanej (spriaznenej osoby) došlo k ukráteniu veriteľov sú ukracujúcimi úkonmi a spĺňajú definíciu § 57 ods. 4 ZKR a § 60 ods. 1, 3 ZKR.
11. Odvolací súd poukazuje na to, že jedným zo základných hmotnoprávnych predpokladov (podmienok) pre úspech odporovacej žaloby vyžadovaným konkurzným zákonom je, že a) odporovať možno len právnemu úkonu, a to len za predpokladu, že b) ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov.
12. Žalobkyňa žiadnym listinným dôkazom, účtovníctvom ani iným dôkazom nepreukázala svoje tvrdenie (neskoršiu argumentáciu) prednesené v priebehu konania pred súdom prvej inštancie (počínajúc vyjadrením z 22.12.2015), že vklady žalovanej na účet úpadcu majú povahu pôžičky a ich výber má povahu vrátenia pôžičky. Takýto záver z listinných ani iných dôkazov tvoriacich skutkový stav nevyplýva. Žalovaná pred súdom prvej inštancie a identicky i v písomnom vyjadrení pred odvolacím súdom tvrdenia žalobkyne o pôžičke rozporovala a tieto poprela. Uviedla, že úpadcovi žiadnu pôžičku neposkytla, vklady ani výbery označené žalobkyňou neboli plnením z pôžičky (teda nešlo o poskytnutie a vrátenie pôžičky).
13. Odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu a listinných dôkazov predložených žalobkyňou (č.l. 29-45 spisu) vyplýva len skutočnosť, že v označenom období žalovaná (konateľka a spoločníčka úpadcu) realizovala z účtu alebo z pokladne úpadcu výbery, z ktorých však nie je možné za žiadnych okolností vyvodiť, že boli vykonané v súvislosti s úhradou konkrétneho záväzku úpadcu voči žalovanej. Podľa poznámky pripojenej k niektorým z výberov, zrejmej z výpisu ako aj VPP vyplýva, že išlo o výbery
podnikateľa, teda o úkon, ktorý nesporne nespĺňa povahu plnenia titulom úhrady záväzku (nevyplýva z neho vôľa úpadcu plniť záväzok) a nemožno ho vyhodnotiť ani ako pôžičku a jej vrátenie.
14. K otázke hodnotenia žalobkyňou vymedzeného úkonu, ako spôsobilého predmetu odporovacej žaloby, t.j. v hodnotení, či hotovostný a bezhotovostný prevod peňažných prostriedkov možno považovať za právny úkon, ktorému je možné odporovať, odvolací súd uvádza, že existujúca judikatúra (hoci prevažne súdov ČR, viď NS ČR 29 Cdo/677/2011, 11 ICm/1647/2016, 3 Cdo/472/2008) ustálila, že bezhotovostný prevod - úhrada má povahu právneho úkonu, ak ním dlžník sleduje, t.j. ak jeho obsahom je prejav vôle dlžníka, splniť dlh (peňažný záväzok) svojmu veriteľovi. Pri naplnení týchto podmienok je bezhotovostný prevod (úhrada) z účtu dlžníka v prospech účtu veriteľa alebo výber z pokladne právnym úkonom podľa § 34 Obč. zákonníka, ak ide o prejav vôle smerujúci k zániku povinnosti splniť dlh - záväzok (§ 559 ods. 1 Obč. zák., § 324 ods. 1 Obch. zák.), čo v prejednávanej veci preukázané nebolo.
15. Pokiaľ ide o poukaz na judikatúru súdov ČR, odvolací súd, ako uviedol už vo viacerých svojich rozhodnutiach, považuje rozhodnutia najvyšších súdnych autorít ČR, vzhľadom na príbuznosť a blízkosť právneho prostredia Českej a Slovenskej republiky, za kompatibilné a aplikovateľné v právnych podmienkach SR.
16. Žalobkyňa nepreukázala svoje tvrdenie, že medzi úpadcom a žalovanou existoval záväzkový vzťah titulom pôžičky a označené úhrady boli teda plnením záväzku v prospech žalovanej (úhrada pôžičky). V prejednávanej veci žalobkyňu tvrdený záver preukázaný nebol.
17. Podľa § 57 ods. 4 ZKR, v znení zák. č. 348/2011 Z.z. (účinnom v čase začatia konania), odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.
18. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie nepovažuje v žalobe označené úkony - výbery finančných prostriedkov - za právne úkony, ktorým je možné odporovať. Nie je tak naplnený jeden zo základných predpokladov incidenčnej odporovacej žaloby, a to, že odporovať je možné len právnemu úkonu.
19. Odvolací súd pre úplnosť dopĺňa, že hoci pri absencii (nenaplnení) podmienky právneho úkonu, už skúmanie ďalších hmotnoprávnych podmienok odporovateľnosti nie je potrebné, žalobkyňa, vyplývajúc zo zisteného skutkového stavu, nepreukázala ani ďalšiu zásadnú hmotnoprávnu podmienku § 57 ods. 4 ZKR, ktorá odporovateľnosť spája s ukracujúcim právnym úkonom (ukrátením uspokojenia) prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov úpadcu. Podľa judikatúry i relevantnej odbornej literatúry musí ísť o veriteľa len takej prihlásenej pohľadávky, ktorá existovala už v čase vykonania odporovaného právneho úkonu (resp. v čase jeho účinnosti) a takémuto veriteľovi nezaniklo postavenie účastníka konania. Žalobkyňa neoznačila konkrétnych prihlásených veriteľov takýchto pohľadávok a ukrátenie veriteľov odvodila len od všeobecných údajov účtovnej závierky dlžníka a skutočnosti, že bol podaný dlžnícky návrh na vyhlásenie konkurzu. Žalobkyňa v konaní argumentovala len existenciou veriteľa VÚB, a.s. (titulom úveru poskytnutého úpadcovi). Žalovaná pred súdom prvej inštancie uvádzala, že titulom ručenia úverovú pohľadávku tohto veriteľa uhradila. Tomuto tvrdeniu žalovanej zodpovedá i listinný dôkaz predložený odvolaciemu súdu (č.l. 241-245) z ktorého vyplýva, že tento prihlásený veriteľ, podaním zo dňa 23.08.2021, adresovaným žalobkyni (ako správkyni úpadcu) vzal prihlášku svojej pohľadávky v sume 17.1289,30 Eur v celom rozsahu späť, čím mu zaniklo podstavenie účastníka konkurzného konania.
20. Odvolací súd v prejednávanej veci nezistil naplnenie žalobkyňou uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP. S poukazom na uvedené skutočnosti a cit. ust. zákona odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. V zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP ho odvolací súd preto ako vecne správny potvrdil.
21. Úspešnej žalovanej podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktorý si v konaní uplatnila.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).