Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tos/7/2012

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Eckera a sudcov JUDr. Jozefa Mészárosa a JUDr. Rastislava Vranku, v trestnej veci odsúdeného A. E., nar. XX.XX.XXXX v C., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr.zák., na neverejnom zasadnutí konanom dňa 02. februára 2012, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, sp.zn. zo dňa 30.11.2011 takto

rozhodol:

Podľa sa sťažnosť odsúdeného z a m i e t a .

odôvodnenie:

A. E. bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 11.10.2006, sp.zn. v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava zo dňa 30.01.2007, sp.zn. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr.zák. a iné, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 6,5 roka so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, za súčasného uloženia ochranného protitoxikomanického liečenia ambulantnou formou. Na výkon trestu nastúpil odsúdený dňa 30.01.2007 a jeho predpokladaný koniec po započítaní väzby má mať dňa 16.08.2012.

Uznesením súdu prvého stupňa bolo podľa s poukazom na , Tr.zák. rozhodnuté tak, že sa návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamieta.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť odsúdený, ktorú zahlásil do zápisnice o verejnom zasadnutí po vyhlásení uznesenia a písomne zdôvodnil. V písomných dôvodoch sťažnosti uviedol, že má chorú matku, o ktorú sa chce starať a bude viesť riadny život.

Krajský súd na neverejnom zasadnutí podľa preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná.

Súd prvého stupňa správne procesne postupoval, pokiaľ o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody rozhodoval na verejnom zasadnutí, na ktorom sa odsúdený mal možnosť k svojmu návrhu vyjadriť.

Okresný súd rozhodol správne a zákonne, keď návrh odsúdeného A. E. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol. Aj podľa zistení krajského súdu, u odsúdeného nie sú splnené všetky zákonné podmienky ustanovenia § 66 ods. 1, 2 Tr.zák. Citované ustanovenie podmieňuje podmienečné prepustenie splnením troch podmienok: preukázanie polepšenia plnením svojich povinností a svojím správaním vo výkone trestu, očakávanie, že v budúcnosti povedie riadny

život a vykonanie potrebnej časti z výmery uloženého trestu odňatia slobody, pričom prihliadne aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Krajský súd sa ďalej stotožnil s názorom súdu prvého stupňa v tom, že odsúdený nespĺňa všetky podmienky uvedené v § 66 ods. 1, 2 Tr.zák. pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Z hodnotenia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom vyplýva, že bol umiestnený do kolektívu odsúdených s diferenciačnou skupinou „B“. Jeho správanie a vystupovanie je na požadovanej úrovni. Ciele resocializačného programu, ktoré mu boli stanovené sa priebežne plnia. Prejavuje priemerný záujem participovať na jeho plnení. K trestnej činnosti je kritický, ale na druhej strane si nedostatočne uvedomuje jej príčiny a následky. Odsúdený bol počas výkonu trestu jedenkrát disciplinárne odmenený a 3-krát disciplinárne potrestaný. Resocializačná prognóza je hodnotená ako nepriaznivá na základe vysokého rizika sociálneho zlyhania, najmä z dôvodov nezodpovedného vedenia spôsobu života pred výkonom trestu, emocionálnu nestabilitu a predovšetkým drogovú závislosť. Okresný súd správne vyhodnotil, že u odsúdeného, vzhľadom k prognóze, je riziko veľké a nie je daná teda záruka, že po prípadnom podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody povedie riadny život.

Krajský súd, vzhľadom na uvedené dôvody nepovažoval sťažnosť odsúdeného A. E. za dôvodnú, a preto ju podľa zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.