Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12Csp-6-2022.pdf
PDF · 88.45 KB
Case nature
Area
Subarea
12Csp/6/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, sudcom JUDr. Martinom Chlebom, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., v konaní o zaplatenie 2.691,86 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žaloba s a z a m i e t a.
II. Žalovanému sa voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 27.08.2021 na Okresnom súde Banská Bystrica, ktorá bola tunajšiemu súdu postúpená dňa 24.01.2022, domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 3.673,44 Eur pozostávajúcej z neuhradenej istiny vo výške 2.659,58 Eur, neuhradeného riadneho úroku vo výške 888,52 Eur, neuhradeného úroku z omeškania vo výške 93,06 Eur a neuhradených poplatkov vo výške 32,28 Eur. Žalobca zároveň žiadal priznať aj nárok na úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 2.659,58 Eur od 15.12.2020 do zaplatenia a nárok na náhradu trov konania.
2. V žalobe žalobca poukázal na Zmluvu o postúpení pohľadávok uzavretú podľa § 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Občianskeho zákonníka zo 14.12.2020 uzavretú medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653 (ďalej len „Pôvodný veriteľ“), a postupníkom - žalobcom, na základe ktorých Pôvodný veriteľ postúpil na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. V čase postúpenia bol žalovaný napriek písomnej výzve Pôvodného veriteľa v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho záväzku voči Pôvodnému veriteľovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. 5080098783 zo dňa 13.11.2015 (ďalej len „Zmluva o úvere“), súčasťou ktorej sú všeobecné obchodné podmienky Pôvodného veriteľa v znení ich dodatkov, poskytol Pôvodný veriteľ žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania, splácania, podmienky pri neplnení zmluvných podmienok a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve o úvere a všeobecných obchodných podmienkach. Podľa názoru žalobcu Zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z./zákona č. 129/2010 Z.z. Žalovaný napriek opakovaným výzvam Pôvodného veriteľa a jeho upozorneniam na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil zmluvné povinnosti. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace a boli splnené aj ďalšie zákonné podmienky, Pôvodný veriteľ v súlade s príslušnými ustanoveniami Zmluvy o úvere a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 10.08.2020 a vyzval žalovaného na úhradu dlhu. Žalovaná suma predstavuje celkovo 3.673,44 Eur, pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 2.659,58 Eur, neuhradeného riadneho úroku 888,52 Eur, úroku z omeškania 93,06
Eur, poplatkov vo výške 32,28 Eur. Uvedené zodpovedá prílohe vyššie označenej zmluvy o postúpení pohľadávok, kde Pôvodný veriteľ deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Po postúpení pohľadávky žalovaný nevykonal žiadne úhrady. Žalobca dodal, že si v tomto konaní uplatňuje úrok z omeškania podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka počnúc dňom 15.12.2020, t .j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.
3. Vo veci bol dňa 24.09.2021 Okresným súdom Banská Bystrica vydaný platobný rozkaz sp. zn. 33Up/972/2021, ktorým uvedený súd vyhovel žalobe v celom rozsahu. Nakoľko sa nepodarilo doručiť platobný rozkaz žalovanému do vlastných rúk, Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec na ďalšie konanie na tunajší súd.
4. Žalovaný žalobu s výzvou na vyjadrenie a poučením prevzal, písomne sa nevyjadril, pojednávania sa nezúčastnil.
5. Pojednávanie sa dňa 24.11.2023 nezúčastnila žiadna zo strán sporu. Žalobca svoju neprítomnosť ospravedlnil a súhlasil s rozhodnutím bez jeho prítomnosti.
6. Podľa čl. 12 CSP, na prejednanie veci sa nariaďuje ústne pojednávanie, ak zákon neustanovuje inak.
Podľa § 157 ods. 1 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.
Podľa § 177 ods. 1 CSP, súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie.
Podľa § 181 ods. 2 prvá a druhá veta CSP: Po úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci.
7. Zúčastniť sa pojednávania je právom a nie povinnosťou strany. Neúčasť strany na pojednávaní však stranu vystavuje riziku, že bude znášať dôsledky svojej procesnej pasivity, ktoré sa prejavia napríklad tým, že nebude schopná reagovať na predbežné právne posúdenie súdu odprezentované na pojednávaní. Súd dňa 24.11.2023 vykonal riadne pojednávanie, na ktoré boli obe strany riadne predvolané a dôsledkov svojej neprítomnosti si museli byť vedomé. Na uvedenom pojednávaní súd odprezentoval aj predbežné právne posúdenie veci. Žalobca mal tak možnosť naň reagovať, túto možnosť však v dôsledku svojej dobrovoľnej neúčasti na pojednávaní nevyužil. Žalobca síce súdu dňa 20.11.2023 doručil podanie, ktorým navrhoval v prípade, ak sa súd v celom rozsahu nestotožní s jeho žalobným návrhom, aby súd pojednávanie odročil a písomne ho vyzval na doplnenie skutkových tvrdení a dôkazov, avšak podľa súdu by takýto postup súdu nemal žiadny zákonný základ a úplne by negoval kontradiktórnosť konania ako aj zmysel a účel pojednávania.
8. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín tvoriacich súdny spis.
9. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka: (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 1 ods. 2 prvá veta zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
10. Medzi stranami nebolo sporné, že Zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou a ňou založený vzťah medzi žalobcom a žalovaným je spotrebiteľským vzťahom (§ 52 Občianskeho zákonníka, § 497 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch). Nebolo sporné, že Pôvodný veriteľ ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom dňa 13.11.2015 zmluvu o splátkovom úvere (Zmluvu o úvere), na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 3.300 Eur, pričom žalovaný sa zaviazal úver uhradiť formou 108 mesačných splátok po 58,43 Eur, pričom splatnosť prvej splátky bola 20.12.2015.
11. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
12. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
13. V sporoch s ochranou slabšej strany súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti. Dôkazné bremeno preukázania splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 vety prvej Zákona o bankách pred postúpením pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to aj v prípade, že spotrebiteľ nepoprel s tým súvisiace skutkové tvrdenia veriteľa. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 162/2020, R 6/2022)
14. Žalobca v žalobe tvrdil, že Pôvodný veriteľ žalovaného listinou označenou ako Výzva zo dňa 09.07.2020 vyzýval na uhradenie dlžnej čiastky, ktorá bola ku dňu 09.07.2020 vo výške 1.125,07 Eur. Žalobca preukázal, že táto výzva sa dostala do doručovacej sféry žalovaného (č.l.52,53). V uvedenej listine však absentuje informácia vo vzťahu ku ktorej konkrétnej splátke bol žalovaný v omeškaní, hoc § 53 ods. 9 ako aj § 565 Občianskeho zákonníka odkazujú na to, že právo veriteľa žiadať zaplatenie celej pohľadávky je naviazané na nezaplatenie niektorej z dohodnutých splátok. Neuvedenie takejto konkrétnej splátky dostáva dlžníka do situácie kedy nevie v dôsledku, ktorej dlžnej splátky bude jeho dlh zosplatnený a nevie tak ani s úhradou ktorých konkrétnych splátok je v omeškaní a ktorých vykonanie by odvrátilo hrozbu okamžitej splatnosti celého dlhu. Takéto neuvedenie, konkrétnej splátky v dôsledku ktorej má byť resp. je predčasne zosplatňovaný celý dlh dlžníka, je skutočnosťou zakladajúcou absolútnu neplatnosť právneho úkonu pre jeho neurčitosť (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Takýto nedostatok právneho úkonu súd skúma z úradnej povinnosti (ex offo) aplikujúc zásadu, že súd pozná právo (iura novit curia).
15. V zmysle uvedených úvah a po preskúmaní listín adresovaných Pôvodným veriteľom žalovanému za účelom predčasného zosplatnenia celého úveru súd konštatuje, že nedošlo k platnému zosplatneniu celého úveru a tým boli popreté tvrdenia, ktorými žalobca odôvodnil svoj nárok v tomto konaní.
16. Podľa § 92 ods. 8 prvej a tretej vety zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o bankách“) účinného v čase postúpenia žalovanej pohľadávky z Pôvodného veriteľa na žalobcu (14.12.2020): Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.
Podľa § 17 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase postúpenia žalovanej pohľadávky z Pôvodného veriteľa na žalobcu (14.12.2020): Práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách upravuje podmienky, ktorých splnenie je nevyhnutné pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktorú má voči klientovi, na inú banku, alebo aj na osobu, ktorá nie je bankou. Postúpenie pohľadávky v rozpore s uvedeným ustanovením má za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení podľa § 39 Občianskeho zákonníka. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Obdo/92/2018, obdobne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/147/2017, R 60/2018)
17. Podmienkou platného postúpenia pohľadávky vyplývajúcej zo spotrebiteľského úveru je v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách a § 17 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch to, aby bola táto pohľadávka splatnou. Ako už bolo vyššie konštatované, z predložených listinných dôkazov vyplýva, že nedošlo k platnému vyhláseniu predčasnej splatnosti celej pohľadávky Pôvodného veriteľa voči žalovanému, Pôvodný veriteľ preto ani nemohol na žalobcu platne previesť celú pohľadávku zo Zmluvy o úvere. Uvedené postúpenie pohľadávky je tak neplatné pre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka).
18. Základným predpokladom úspechu žalobcu v sporovom konaní je preukázanie, že žalobca je nositeľom práva, ktoré uplatňuje v žalobe (aktívna vecná legitimácia) a žalovaný je nositeľom tomuto právu zodpovedajúcej povinnosti (pasívna vecná legitimácia), pričom tieto otázky súd v sporovom konaní skúma i bez návrhu a ešte pred tým ako skúma samotné merito veci. Žalobca nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní a súd musel preto žalobu zamietnuť.
19. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
20. Žalovaný bol z procesného hľadiska úspešný v celom rozsahu žalobou uplatneného nároku. Súd preto zaviazal žalobcu k úhrade náhrady trov súdneho konania, ktoré vznikli žalovanému, vo výške 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Námestovo. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 a 2 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).