Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12CoP-127-2023.pdf
PDF · 109.11 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoP/127/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň: JUDr. Katarína Slováčeková a Mgr. Andrea Hadnagyová, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ako matka, v konaní zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa rodičov: matka – C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX, a otec – A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX, v konaní zastúpený splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária JUDr. Eva Koleničová, s.r.o., so sídlom Dolné Dubové 249, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. 21P/104/2023-57 zo dňa 20. júna 2023, takto
rozhodol:
I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia.
2. Po právnej stránke súd prvej inštancie uznesenie odôvodnil § 2 ods. 1, § 324 ods. 1, 2 a 3, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 a 2, § 330 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový poriadok“), § 360 ods. 1, § 367 ods. 1, 3 a 4 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok. Vecne tým, že z doposiaľ vykonaného dokazovania nemá osvedčené, že by maloleté dieťa bolo v ohrození. Skutočnosť, že matka maloletého dieťaťa bola konzumentkou omamných a psychotropných látok v roku 2021 je vo vzťahu k aktuálnej situácii irelevantná. V súvislosti s tvrdením otca maloletého dieťaťa, že matka je v súčasnosti závislá na heroíne, ktorý si pichá do žíl, súd prvej inštancie uvádza, že uvedené tvrdenie otca nemá žiadnym spôsobom osvedčené. Zo správy procesného opatrovníka vyplýva, že dňa 19.06.2023 bola matka požiadaná, aby ukázala ruky aj nohy z dôvodu možných vpichov, avšak na viditeľných miestach nebolo nič spozorované, iba staré jazvy na hornej časti ruky matky. Otec maloletého dieťaťa predložil erotické fotografie matky, ktoré majú preukazovať, že matka maloletého dieťaťa je prostitútkou. Z uvedených fotografií intímneho charakteru však nie je zrejmé, či boli vytvorené pre súkromné účely tak ako to tvrdí matka, ani to ako sa k týmto fotografiám otec maloletých detí dostal. Ani na týchto fotografiách však neboli spozorované žiadne vpichy, ktoré by mohli osvedčiť tvrdenia otca ohľadom závislosti matky na heroíne. Otec maloletého dieťaťa predložil ako dôkaz aj fotokópiu textovej správy triednej učiteľky maloletého dieťaťa, z ktorej vyplýva, že správanie maloletého dieťaťa sa v poslednom čase zhoršilo, dieťa je viac nesústredené a vyjadrilo sa slovami, ktoré učiteľku prekvapili. Otcom predložená textová správa triednej učiteľky však neobsahuje údaj o dátume zaslania správy, a teda nie je zrejmé, či bola predmetná textová správa triednou učiteľkou zaslaná v čase, kedy bolo dieťa v starostlivosti matky, resp. či sa v nej popisuje aktuálny stav. Otec taktiež tvrdí, že matka maloletého dieťaťa má psychické problémy, ktoré môžu mať vplyv na jej schopnosť zabezpečovať adekvátnu starostlivosť o
maloleté dieťa, čo však otec namietal už v konaní vedenom na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 19P/205/2019, v ktorom sa ustanovená znalkyňa sa na pojednávaní dňa 03.05.2021 vyjadrila, že matka si je vedomá svojej diagnózy, pričom pristupuje k riešeniu veci zodpovedne, aktívne vyhľadáva pomoc, má kompetenciu vychovávať dieťa nezávisle od uvedených diagnóz.
3. Na základe uvedeného je zrejmé, že otcom predložené dôkazy nie sú spôsobilé jednoznačne osvedčiť naliehavú potrebu okamžitého zásahu prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia. Zo správy procesného opatrovníka zo dňa 19.06.2023 vyplýva, že maloleté dieťa aktuálne prezentuje negatívny vzťah k svojej matke, avšak vzhľadom na spôsob vyjadrovania sa maloletého dieťaťa (napr. matka „by sa musela veľmi zmeniť, aby ju ľúbil“), má súd prvej inštancie pochybnosti, či ide skutočne o myšlienky 7-ročného maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa sa od 10.06.2023 nachádza v starostlivosti otca, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol teda podaný v čase, kedy sa maloleté dieťa nenachádzalo v osobnej starostlivosti matky, pričom otec vo svojom návrhu poukazuje na skutočnosti, ktoré mu boli známe už v roku 2021 (napr. psychické problémy matky). V súvislosti s otcom maloletého dieťaťa tvrdenými podozreniami, resp. dôvodnými obavami, že matka maloletého dieťaťa a/alebo iná osoba dieťa bije, súd prvej inštancie nemal túto skutočnosť osvedčenú a matka maloletého dieťaťa poprela, že by dieťa bila. Počas pohovoru vykonaného s maloletým dieťaťom prostredníctvom procesného opatrovníka síce maloleté dieťa tvrdilo, že ho matka bije a nestará sa o neho, avšak dieťa bolo počas pohovoru rozrušené a plakalo, pričom súdu prvej inštancie nie je zrejmý dôvod takého rozrušenia maloletého dieťaťa, teda či toto rozrušenie bolo spôsobené negatívnymi zážitkami s matkou alebo skutočnosťou, že mu matka chýba, keďže sa od 10.06.2023 nachádza v osobnej starostlivosti svojho otca alebo konfliktom lojality vo vzťahu k svojim rodičom, prípadne nejakým iným podnetom v domácnosti svojho otca. Skutočnosť, že by matka maloleté dieťa bila, nemal súd prvej inštancie za preukázanú žiadnymi inými dôkazmi, procesný opatrovník neavizoval žiadne nedostatky v poskytovanej starostlivosti matky o maloleté dieťa alebo akúkoľvek formu násilia páchaného matkou alebo inou osobou na maloletom dieťati. Medzi rodičmi maloletého dieťaťa boli v minulosti prítomné osobné problémy, ktoré doposiaľ nemajú vyriešené, čo sa pretavuje aj do vzťahu s maloletým dieťaťom, kedy je maloleté dieťa zaťahované (chtiac - nechtiac) do problematického vzťahu medzi svojimi rodičmi. Vo vzťahu k zvukovým nahrávkam predložených otcom maloletého dieťaťa, súd prvej inštancie konštatuje, že z nich nie je zrejmé koho hlas je na týchto nahrávkach, akým spôsobom a za akých okolností boli nahrávky vyhotovené, preto na ne neprihliadol.
4. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie dospel k záveru, že otec dostatočne neosvedčil neodkladnosť a naliehavosť navrhovaného neodkladného opatrenia, neosvedčil existenciu stavu, ktorý by vyžadoval okamžitý zásah súdu s ohľadom na najlepší záujem maloletého dieťaťa. Len v prípade osvedčenia bezprostredného ohrozenia dieťaťa či osvedčenia iného závažného dôvodu je namieste rozhodnúť neodkladným opatrením. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie takej situácie, ktorá nepochybne vyžaduje okamžitý zásah súdu. Rodičia maloletého dieťaťa uvádzajú závažné, avšak vo významných momentoch rozporné tvrdenia, ktoré doposiaľ neboli žiadnym relevantným spôsobom osvedčené. Za účelom rozhodnutia zodpovedajúceho najlepšiemu záujmu maloletého dieťaťa je preto podľa názoru súdu prvej inštancie nevyhnutne potrebné vykonať rozsiahlejšie dokazovanie, ktoré však presahuje rámec konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
5. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie otec z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že nariadi neodkladné opatrenie, ktorým rozhodne, že do právoplatného skončenia konania vo veci samej sa maloleté dieťa zveruje do osobnej starostlivosti otca, obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, matka sa zaväzuje uhrádzať výživné na maloleté dieťa v sume 35,- eur vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám otca, maloletý bude navštevovať Základnú školu s materskou školou E., F. XXX, XXX XX E..
6. Otec poukázal na to, že sama matka kontaktovala otca po oboznámení sa s dôvodmi návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a návrhom otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému synovi otca a požiadala ho, aby zabezpečil spísanie rodičovskej dohody, ktorú následne podpísala, potvrdila v nej otcom tvrdené skutočnosti v podanom návrhu, zároveň na stretnutí v sídle advokátskej kancelárie uviedla, že sa v blízkej budúcnosti plánuje dlhodobo presťahovať
do zahraničia za prácou. Matka zároveň súhlasila s tým, aby maloletý navštevoval základnú školu v mieste bydliska otca. Na osobnom stretnutí pri podpise rodičovskej dohody boli matke vysvetlené jej rodičovské práva aj povinnosti a text rodičovskej dohody bol koncipovaný v prítomnosti matky, ktorá sa do textácia aktívne zapájala. Maloletý je aktuálne v osobnej starostlivosti otca a dohoda rodičov je dodržiavaná. Nakoľko matka otca už mnohokrát zavádzala, otec nemá dôveru v to, že kým súd prvej inštancie rozhodne vo veci samej – dnešným dňom otec podal na Okresný súd Galanta návrh na schválenie rodičovskej dohody, matka si svoje stanovisko môže rozmyslieť a začať dohodu porušovať. Z dôvodu právnej istoty, stabilizácie právneho postavenia maloletého a zamedzenia ďalšej hrozby pre maloletého navrhuje, aby odvolací súd nariadil neodkladné opatrenie v súlade s dohodou rodičov do času právoplatného skončenia konania o schválení rodičovskej dohody pred Okresným súdom Galanta.
7. Otec uviedol, že súd prvej inštancie spochybnil predložené dôkazy v tom smere, že z nich nevyplývajú tvrdené skutočnosti. Predložil však len to čím disponoval, pretože i súdu prvej inštancie je z jeho rozhodovacej praxe známe, že aj v iných konaniach sú len veľmi ťažko dokázateľné akékoľvek závislosti (či na alkohole, na drogách, herných automatoch, internete...) druhého rodiča a ohrozenie dieťaťa vedúce k prezvereniu formou neodkladného opatrenia. Predložil to, čo mal a veril, že to bude v prospech maloletého. Vysvetlenia matky, ktoré poskytla procesnému opatrovníkovi sa javia uveriteľné, avšak nezakladali sa na pravde, čo v konečnom dôsledku potvrdila matka v rámci osobného stretnutia a podpisom rodičovskej dohody (na odstránenie akýchkoľvek pochybností je podpis úradne osvedčený). Maloletý je aktuálne v domácnosti otca spokojný a šťastný, s matkou je v kontakte podľa potreby matky alebo syna. Otec sa však nemôže spoliehať na to, že matka bude podpísanú dohodu dobrovoľne dodržiavať, a preto žiada, aby bolo nateraz dočasne rozhodnuté neodkladným opatrením, keďže konanie vo veci samej môže trvať pre vyťaženosť súdu aj niekoľko mesiacov. V neposlednom rade si žiada súdne rozhodnutie i základná škola v mieste bydliska otca, do ktorej má maloletý v septembri 2023 nastúpiť, napriek tomu, že otec disponuje podpísanou rodičovskou dohodou.
8. Matka a procesný opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili.
9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným účastníkom, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku a § 7 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), preskúmal napadnuté uznesenie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.
10. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie je nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by bol maloletý A. dočasne ponechaný v starostlivosti otca, a zároveň bol upravený styk matky s maloletým.
11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu otca maloletého ako aj s poukazom na obsah napadnutého uznesenia je posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne, keď zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia majúc za to, že v danom prípade otec neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov.
12. Podľa § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).
13. Odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s napadnutým uznesením ako i s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia, teda s tými dôvodmi,
pre ktoré bolo podľa súdu prvej inštancie potrebné návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. Po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal všetkými predpokladmi, ktoré musia byť splnené na nariadenie neodkladného opatrenia a v napadnutom uznesení riadne zdôvodnil, z akých dôvodov návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia nevyhovel. Odôvodnenie napadnutého uznesenia nevykazuje žiadne logické, skutkové ani právne medzery, je objektívne presvedčivým (ktorou presvedčivosťou tu samozrejme je nutné mať na mysli schopnosť presvedčiť kohokoľvek s výnimkou toho, kto má záujem na celkom inom výsledku konania) a odvolaciemu súdu poskytovalo možnosť sa len obmedziť na konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie, keď otec vo svojom odvolaní neuviedol žiadne relevantné dôvody spochybňujúce správnosť záverov odôvodnenia súdu prvej inštancie.
14. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
15. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
16. Podľa § 326 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.(1) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.(2)
17. Podľa § 329 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.(1) Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.(2)
18. Neodkladným opatrením sa sleduje procesná ochrana porušeného alebo ohrozeného práva do doby využitia procesných mechanizmov, slúžiacich na realizáciu práva na súdnu ochranu, bez ďalšieho porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého účastník konania žiada. Neodkladné opatrenie má preto slúžiť k dočasnému zabezpečeniu ochrany ohrozených práv, ak naliehavosť situácie vyžaduje okamžitý zásah súdu. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Zákonným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je tiež osvedčenie, že bez okamžitej dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo účastníka konania ohrozené. Z charakteru neodkladného opatrenia pritom vyplýva, že pred jeho nariadením súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej, pričom pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. To znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalizovaný postup štandardného procesného dokazovania. Osvedčené skutočnosti následne spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza.
19. Podľa Čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
20. Podľa Čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.
21. Podľa Čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní
a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadnia najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytvárania a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami i využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
22. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie posudzuje v súlade s vyššie citovanými článkami vždy z hľadiska záujmu maloletých detí, ktorý je prioritný, nadradený akémukoľvek inému záujmu. Len v prípade osvedčenia bezprostredného ohrozenia dieťaťa, či osvedčenia iného závažného dôvodu je na mieste rozhodnúť neodkladným opatrením. Nevyhnutnosť zabezpečenia ochrany maloletého dieťaťa vyplýva z ustanovení Zákona o rodine. Sleduje sa najmä záujem maloletého dieťaťa, ktorý je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa, okrem iného, zohľadňuje úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečnosť dieťaťa, ako aj bezpečnosť a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, ohrozenie vývinu dieťaťa a pod. Pri rozhodovaní o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia bolo nutné posúdiť, či otec osvedčil, že bez navrhovanej úpravy pomerov sú práva účastníkov konania (v tomto prípade najmä maloletého dieťaťa) ohrozené, teda že existuje naliehavá potreba nariadiť navrhované neodkladné opatrenie. Odvolací súd dospel k zhodnému záveru ako súd prvej inštancie, že v danom prípade nebola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov otca vo vzťahu k maloletému dieťaťu, pretože otcom uvádzané dôvody nepredstavovali také skutočnosti, pre ktoré by bol z dôvodu hroziacej ujmy na strane maloletého dieťaťa nevyhnutný zásah súdu formou neodkladného opatrenia.
23. Odvolací súd mal z obsahu spisu za osvedčené, že výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu bol naposledy upravený rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. 19P/205/2019-259 zo dňa 03.05.2021, právoplatným dňa 12.05.2021, ktorým bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia majú právo maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého dieťaťa výživným vo výške 160 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom 01.09.2020. Zároveň bol upravený styk otca s maloletým dieťaťom.
24. Správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, zo dňa 19.06.2023 mal odvolací súd za osvedčené, že dňa 16.06.2023 sa v čase šetrenia v domácnosti zdržiaval otec maloletého dieťaťa a maloletý A., ktorý bol toho času chorý, ktorý sa v domácnosti otca nachádza od 10.06.2023. V domácnosti otca má zariadenú vlastnú detskú izbu primerane jeho veku a potrebám. Na otázku úradu, či by maloletý vedel povedať, prečo chce bývať u tatina, maloletý uviedol, že sa maminy bojí, a tiež preto, lebo keď bol u nej, vždy sa nudil a hral na telefóne. Chce bývať s otcom, lebo u mamy je zle.
25. Odvolací súd mal na základe dopytu na súd prvej inštancie tiež za osvedčené, že otec podal dňa 14.07.2023 na Okresnom súde Galanta návrh na schválenie rodičovskej dohody o zmene úpravy výkonu rodičovských práva a povinností k maloletému dieťaťu pod sp. zn. 21P/122/2023 a na deň 21.11.2023 bolo nariadené pojednávanie.
26. Na základe vyššie uvedených skutkových okolností odvolací súd dospel k zhodnému záveru ako súd prvej inštancie, že otec dostatočne neosvedčil neodkladnosť a naliehavosť navrhovaného neodkladného opatrenia, neosvedčil existenciu stavu, ktorý by vyžadoval okamžitý zásah súdu s ohľadom na najlepší záujem maloletého dieťaťa. Berúc do úvahy charakter inštitútu neodkladného opatrenia tu samozrejme nebol priestor na podrobné vykonávanie dôkazov, keďže súd prvej inštancie rozhodoval v skrátenom konaní, avšak tie skutkové zistenia, ktoré zo spisu vyplývajú, postačujú na vyslovenie záveru, že v súčasnosti potreba otcom navrhovaného neodkladného opatrenia nie je osvedčená ako to správne skonštatoval súd prvej inštancie, na ktorom závere v plnom rozsahu zotrváva aj odvolací súd. Úprava
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu formou neodkladného opatrenia, ako aj zmena takejto úpravy má byť výnimočná s prihliadnutím na charakter tohto inštitútu.
27. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia dopĺňa, že zo samotného odvolania otca vyplýva, že maloleté dieťa sa nachádza v starostlivosti otca od 10.06.2023, do tohto stavu matka akýmkoľvek spôsobom nezasahuje, rodičmi bola podpísaná rodičovská dohoda, ktorá je dodržiavaná. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd považuje pomery medzi účastníkmi nateraz dostatočne stabilizované na to, aby postačovali na preklenutie obdobia do právoplatného skončenia konania vo veci samej v konaní vedenom pod sp. zn. 21P/122/2023, v ktorom Okresný súd Galanta vykoná riadne a úplné dokazovanie, ktoré presahuje rámec konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
28. K ďalším skutočnostiam uvedeným otcom v odvolaní, t.j. že matka ho mnohokrát zavádzala, nemá dôveru v to, že kým súd prvej inštancie rozhodne vo veci samej, matka si svoje stanovisko môže rozmyslieť a začať dohodu porušovať, a preto navrhuje, aby z dôvodu právnej istoty, stabilizácie právneho postavenia maloletého, zamedzenia ďalšej hrozby pre maloleté dieťa, odvolací súd nariadil neodkladné opatrenie v súlade s dohodou rodičov, odvolací súd uvádza, že takýto postup pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení by nebol v súlade s jeho účelom, pretože z vyššie uvedených osvedčených skutočností nevyplývajú predpoklady, na základe ktorých by odvolací súd mal na základe návrhu otca prehodnotiť daný stav a rozhodnúť v zmysle jeho návrhu vzhľadom na charakter neodkladného opatrenia. Navyše tieto otcom uvedené skutočnosti zostali v rovine jednostranných, neosvedčených tvrdení.
29. Vychádzajúc z uvedeného, keďže otec ani v odvolacom konaní neosvedčil žiadne také skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, a ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.
30. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
31. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa vyššie citovaného ustanovenia § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže nezistil žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z jeho aplikácie.
32. Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového poriadku). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 Civilného sporového poriadku). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného sporového poriadku). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 Civilného sporového poriadku).