Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10P-51-2011.pdf
PDF · 82.38 KB
No categories available
10P/51/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci starostlivosti o maloletú E. C., nar. XX. X. XXXX, bytom ako matka, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Ú. O., A. Z. Q. P. L. M., dieťa rodičov: A. C., nar. X. X. XXXX, trvale bytom L. B. XXX, okres L. M., a Z. Š., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom L. B., G. XXX/X, v konaní o návrhu otca na zníženie výživného, takto
rozhodol:
Návrh otca na zníženie výživného s a z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 21. 12. 2011, doplneným do zápisnice o súdnom pojednávaní dňa 2. 2. 2012, sa otec maloletej E. C. domáhal zníženia výživného na maloletú na sumu 35 eur mesačne, od 1. 1. 2012. Návrh odôvodnil tým, že doposiaľ určené výživné nie je v jeho schopnostiach a možnostiach platiť. Bol vo výkone trestu odňatia slobody, z ktorého sa vrátil 6. 1. 2012.
Matka s návrhom otca nesúhlasila.
Kolízny opatrovník s návrhom na zníženie výživného nesúhlasil, navrhol ho zamietnuť.
V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 O. s. p. súd vykonal súdne pojednávanie v neprítomnosti kolízneho opatrovníka, ktorému bolo predvolanie na súdne pojednávanie riadne a včas doručené, pričom svoju neúčasť ospravedlnil pracovnou zaneprázdnenosťou. Súd pritom prihliadol na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy.
Otec pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že po návrate z výkonu trestu odňatia slobody sa mu nepodarilo zamestnať, napriek tomu, že o prácu sa bol informovať. Poberá len dávky v hmotnej núdzi vo výške 62,50 eura mesačne. Je vyučený opravár poľnohospodárskych strojov, mohol by robiť údržbára, pomocnú silu v kuchyni, má preukaz na obsluhu stavebných výťahov, pracoval aj v elektrovýrobe, ako aj pri opravovaní stavebných strojov a žeriavov. Má zdravotný problém, preto si bude žiadať o priznanie čiastočného invalidného dôchodku. Doposiaľ tak neučinil, v minulosti si ho vybaviť chcel, avšak sa mu namočili papiere. Vodičské oprávnenie, z dôvodu svojho zdravotného stavu, nemá. Vo výkone trestu bol za trestné činy zanedbania povinnej výživy, marenia výkonu úradného rozhodnutia, krádeže a poškodzovania cudzej veci. V spoločnej domácnosti býva so svojou matkou a jej priateľom. Za bývanie zatiaľ neplatí. Majetok nevlastní.
Matka pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že býva v spoločnej domácnosti so svojím druhom a 2 deťmi. Jej druh je živnostník, avšak má pozastavenú činnosť, nakoľko mal úraz. Momentálne nepoberajú žiadne príjmy do domácnosti. Je evidovaná na úrade práce od skončenia materskej dovolenky. Vykonávala práce len na základe dohody o vykonaní práce po dobu 2 mesiacov. Na bývanie platia 170,51 eura mesačne, 120 eur mesačne na elektriku a 9,60 eura na Digi. Výdavky uhrádzajú zo stavebného sporenia, ktoré dostali vo výške 100.000 Sk a zo životnej poistky jej druha. Maloletá E. navštevuje 4. triedu základnej školy. Výdavok na stravu v školskej jedálni je 26-27 eur mesačne. Je zdravá. Navštevuje stomatológa, a to od septembra minulého roka, kde výdavky na jedno ošetrenie, ktoré absolvuje každý mesiac, predstavujú 30-60 eur. Uhrádza jej stavebné sporenie vo výške 16,60 eura mesačne. Splácajú taktiež úver sumou 30 eur mesačne. Maloletá navštevuje 4 krúžky, ktoré sú bezplatné, avšak uhrádzajú náklady na cestovné v prípade, ak idú na nejakú akciu. Otec sa s maloletou nekontaktuje.
Okrem výsluchu rodičov súd vykonal vo veci dokazovanie aj listinnými dôkazmi, a to lustráciou rodičov v databáze Sociálnej poisťovne, výpisom zo živnostenského registra druha matky, prehľadom voľných pracovných miest Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš a obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 10P/32/2008, zistiac nasledovný skutkový stav:
Naposledy bolo o výživnom na maloletú E. C. rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 4. 3. 2009, č. k. 10P/32/2008-70, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 30. 6. 2009, č. k. 8CoP/29/2009-89, ktorým bola určená otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej zvýšeným výživným v sume 99,58 eura mesačne. V čase rozhodovania súdu bola matka poberateľkou rodičovského príspevku, mala 2 vyživovacie povinnosti. Žila v spoločnej domácnosti so svojím druhom, ktorý vykonával živnosť. Otec bol v tom čase vo väzbe. Maloletá v tom čase navštevovala 1. ročník základnej školy, v škole sa nestravovala, bola zdravá. Súd pritom pri rozhodovaní vychádzal z výšky minimálnej mzdy, ktorú by otec mohol poberať, ak by sa zamestnal v pracovnom pomere.
Matka je v súčasnej dobe nezamestnaná. V období od 8. 7. 2011 do 31. 8. 2011 vykonávala na základe dohody o pracovnej činnosti práce pre M. W.. Nemá žiadny príjem. Má dve vyživovacie povinnosti.
Otec je v súčasnej dobe nezamestnaný, poberá len dávky v hmotnej núdzi vo výške 62,50 eura mesačne. Má jednu vyživovaciu povinnosť.
Druh matky má pozastavený výkon živnosti od 5. 9. 2011 do 4. 9. 2012.
Súd sa oboznámil aj s prehľadom voľných pracovných miest zverejnených Úradom práce, soc. vecí a rodiny Liptovský Mikuláš pre okres Liptovský Mikuláš.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa Zákona o životnom minime.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa § 2 písm. c) zák. č. 601/2003 Z. z. o životnom minime, v znení platnom od 1. 7. 2011, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 86,65 eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa alebo o nezaopatrené dieťa.
Podľa § 163 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd návrh otca na zníženie výživného zamietol, nakoľko nemal preukázanú jeho dôvodnosť. Z vykonaného dokazovania súd nemal preukázané, že by od posledného rozhodnutia o výživnom došlo k takej zmene pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa alebo povinných rodičov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Od posledného rozhodnutia o výživnom je, naopak, maloletá takmer o 3 roky staršia, s čím nepochybne súvisí zvýšenie výdavkov na jej výživu. Maloletá sa začala stravovať v školskej jedálni, vznikajú na ňu zvýšené výdavky aj v súvislosti so zdravotnou (stomatologickou) starostlivosťou. Pomery matky sa, oproti naposledy posudzovanému stavu, zhoršili, keďže momentálne nepoberá žiadny príjem. Taktiež má, z dôvodu úrazu, pozastavený výkon živnosti jej druh. Pomery otca sa, oproti naposledy posudzovanému stavu, nezmenili. Otec rovnako, ako v čase posledného rozhodnutia, poberá len príjem zo sociálnych dávok, teda minimálny príjem, pričom však skutočnosť, že sa len v januári 2012 vrátil z výkonu trestu odňatia slobody, a teda ešte nebolo v jeho schopnostiach a možnostiach zabezpečiť si prácu, súd nemohol hodnotiť v neprospech maloletého dieťaťa. Otec bol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselné trestné činy, teda svoju situáciu si spôsobil sám. Nebolo preto možné z uvedeného dôvodu znížiť výživné. Napriek tomu, že z prehľadu pracovných miest pre okres Liptovský Mikuláš nebolo preukázané, že by bolo v schopnostiach otca vykonávať niektorú z profesií uvedených v prehľade, mal súd za to, že otec je spôsobilý sa zamestnať, vzhľadom na ním uvádzané pracovné spôsobilosti a kvalifikácie. Navyše, otec nie je nijakým spôsobom viazaný na miesto svojho bydliska, nakoľko tu nemá v osobnej starostlivosti maloleté deti, môže si teda hľadať prácu aj mimo miesta bydliska, prípadne mimo územia Slovenskej republiky. Pokiaľ aj otec poukazoval na svoje zdravotné obmedzenie, súd mal preukázané, že jeho prístup k riešeniu uvedeného zdravotného obmedzenia, a s tým súvisiacemu požiadaniu si o invalidný dôchodok, nie je zodpovedný. Ak by otec skutočne zodpovedne pristupoval k otázke možnosti poberania čiastočného invalidného dôchodku, bol by už v minulosti vykonal úkony, smerujúce k tomu, aby mu dôchodok bol priznaný. Dôvod, tvrdený otcom, prečo si v minulosti o invalidný dôchodok nepožiadal, uvedenému prístupu nasvedčuje. Súd preto vychádzal opätovne pri svojom rozhodovaní z predpokladu, že ak by sa otec zamestnal, poberal by aspoň minimálnu mzdu, ktorej výška je už v súčasnej dobe vyššia, ako to bolo v čase posledného rozhodovania o výživnom. Z uvedených dôvodov považoval návrh otca na zníženie výživného za nedôvodný. Podľa § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s citovaným zákonným ustanovením tak, že ich náhradu účastníkom konania nepriznal, nakoľko konanie bolo možné začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.