Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_17C-10-2022.pdf
PDF · 106.52 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/10/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v spore žalobkyňa: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, D., 2/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XXX, D., obe právne zastúpené: Advokátska kancelária M Kojtalová s.r.o., Antona Bernoláka 51, Žilina, IČO: 47 258 608, proti žalovaným: 1/ G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. I. XXXX/XX, D., 2/ G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. I. XXXX/ XX, D., 3/ J. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. I. XXXX/XX, D. 4/ K. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. I. XXXX/XX, D., žalované 3/ a 4/ zastúpené zákonným zástupcom matkou G. B. (žalovaná 1/), o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
I. Súd podielové spoluvlastníctvo žalobcov 1/ a 2/ a žalovaných 1/ až 4/ k nehnuteľnostiam pozemku CKN parc. č. 4886/26 zastavaná plocha a nádvoria o výmere 605 m2, domu súp. č. XXXX na pozemku CKN parc. č. 4886/26 a 4886/280 evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor, pre okres Žilina, obec D. a katastrálne územie D. z r u š u j e .
II. Predmetné nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. D. v y p o r i a d a v a tak, že predmetné nehnuteľnosti p r i k a z u j e do podielového spoluvlastníctva žalovanej 1/ B. G., H. C., nar. XX.XX.XXXX v spoluvlastníctve podiele 3/6, žalovanej 2/ B. G., H. B., nar. XX.XX.XXXX, v spoluvlastníckom podiele 1/6, žalovanej 3/ B. J., H. B., nar. XX.XX.XXXX, v spoluvlastníckom podiele 1/6, žalovanej 4/ B. K., H. B., nar. XX.XX.XXXX, v spoluvlastníckom podiele 1/6.
III. Žalovaná 1/ j e p o v i n n á titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva zaplatiť žalobkyni 1/ na vyrovnanie jej spoluvlastníckeho podielu sumu vo výške 40.000 eur, a to do 180 dní od právoplatnosti rozsudku.
IV. Žalovaná 1/ j e p o v i n n á titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva zaplatiť žalobkyni 2/ na vyrovnanie jej spoluvlastníckeho podielu sumu vo výške 40.000 eur, a to do 180 dní od právoplatnosti rozsudku.
V. Žiadnej zo strán sporu súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa 1/ a 2/ sa žalobu doručenou súdu dňa 22.02.2022 domáhali zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam pozemku CKN parc. č. 4886/26 zastavaná plocha a nádvoria o výmere 605 m2 domu súp. č. XXXX na pozemku CKN parc. č. 4886/26 a 4886/280 evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie D.. Žalobu skutkovo odôvodnili tým, že žalobkyne a žalované, každá v rozsahu spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/6 sú podieloví spoluvlastníci predmetných nehnuteľností. Podaním zo dňa 24.02.2021 a následne e-mailom
zo dňa 28.07.2021 mali záujem na vzájomnom rokovaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, avšak bez vzájomného konsenzu, či už k spôsobu vyporiadania, alebo výške finančnej náhrady. Žiadali zrušiť podielové spoluvlastníctvo k dotknutým nehnuteľnostiam a vyporiadať ho spôsobom prikázania ich spoluvlastníckych podielov do vlastníctva žalovanej 1/ s povinnosťou výplaty primeranej náhrady vo výške 45.000 eur s ohľadom na skutočnosť, že zostávajúce podielové spoluvlastníčky sú maloleté osoby respektíve osoba blízka veku, kedy dosiahla plnoletosť a žalobkyne nepredpokladajú ich finančnú spôsobilosť vyplatenia finančnej náhrady za ich podiely v spoločnej nehnuteľnosti. Žalobkyne počas trvania podielového spoluvlastníctva po nadobudnutí podielu v rámci dedičského konania sp. zn. 21D 192/2020, Dnot 68/2020 boli vylúčené z možnosti užívať spoločnú nehnuteľnosť, pričom od zostávajúcich spoluvlastníkov i napriek opakovaným snahám o mimosúdnu dohodu nedostávajú žiadnu kompenzáciu, žalované užívajú i podiely žalobkýň v spoločnej nehnuteľnosti bez primeraného protiplnenia.
2. Žalovaná 1/ vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 17.05.2023 (č. l. 75) uviedla, že po neočakávanom úmrtí manžela s ktorým od roku 2001 prerábali a zveľaďovali jeho rodičovský dom v ktorom býva aj s ich 3 deťmi do dnešného dňa. V čase jeho života sa jeho dcéry z prvého manželstva o svojho otca nezaujímali, pričom otec ich finančne podporoval. V roku 2020 zostala v neriešiteľnej situácii, zomrel manžel, ona prišla o prácu a živí tri deti, ktoré študujú. Keď mala možnosť začať vybavovať úver, bola nútená mať tri práce, stará sa o všetko sama. Chce deťom udržať ich domov, o tento dom sa stará a dala doň všetko, čo kedy mala, aby už mohla zasa splácať niečo, čo žalobcom „morálne“ nepatrí. Dohoda medzi nimi bola, že sa bude snažiť vyplatiť požadovanú sumu, keď sa zamestná a vybaví si úver. V písomnom doplnení zo dňa 16.10.2023 uviedla, že ide o dedičské konanie, má štyri práce a vlastne ani nežije, len pracuje, aby mohla dostať úver a deťom udržala domov. Pomáha jej už aj najstaršia dcéra, ale stále jej to stačí na úver vo výške 70.000 eur. Uviedla, že po dohode o výške sumy za vyporiadanie si žalobkyne túto navýšili, v prvotnej dohode mali sumu 80.000 eur a potom uviedli, že chcú 90.000, lebo nemohli využívať nehnuteľnosť. Nikdy neodmietla ich nárok na využívanie nehnuteľnosti a nikdy sa ani nezaujímali o to ako ju udržiavať, opravovať a celoročný servis je len na nej. Zároveň by bola veľmi rada, keby suma 80.000 eur bola a túto by vedela ešte skúsiť si zariadiť, ale na sumu 90.000 eur stále nemá dostatočný príjem. Príjem dcéry nie je relevantný, lebo je študentkou a má len brigády. Okrem toho má ďalšie dve dcéry, ktoré majú 8 a 9 rokov a náklady na všetko sú vysoké. 3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne 1/ a 2/ (v neprítomnosti žalovaných, ktorí ospravedlnili svoju neúčasť a súhlasili s prejednaním a rozhodnutím súdu v ich neprítomnosti) oboznámením sa s listinnými dôkazmi k veci sa vzťahujúcimi a dospel k nasledovným skutkovým zisteniam:
4. Z aktuálneho výpisu z LV č. XXXX pre kat. úz. D., obec Žilina, okres Žilina (čl. 106) je nesporné, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom vyporiadania a to parcela CKN č. 4886/26 o výmere 605 m2- zastavaná plocha a nádvorie (právny vzťah k stavbe súp.č. 1913 evidovanej na pozemku parcelné číslo 4886/26); stavba - dom súp. č. 1913 na pozemku parcelné č. 4886/26 a parcelné č. 4886/280 (právny vzťah k pozemku parcelné číslo 4886/280 pod stavbou s.č. 1913 je evidovaný na LV č. XXXXX) je v podielovom spoluvlastníctve žalobkýň 1/ a 2/ a žalovaných 1/ až 4/ každá z nich v podiele 1/6 (titul nadobudnutia Uznesenie č. 21D/192/2020, Dnot 68/2020), ťarchy bez zápisu.
5. Z aktuálneho výpisu z LV č. XXXXX pre kat. úz. D., obec Žilina, okres Žilina (čl. 108) je nesporné, že parcela CKN č. 4886/280 o výmere 4 m2 - zastavaná plocha a nádvorie (právny vzťah k stavbe súp.č. 1913 evidovanej na pozemku parcelné číslo 4886/280 je evidovaný na LV č. XXXX) je vo výlučnom vlastníctve žalovanej v podiele 1/1, titul nadobudnutia Kúpna zmluva V 1737/2023, vklad povolený dňa 17.05.2023; ťarchy V 1988/2022 – Zmluva o zriadení záložného práva v prospech Prima banka Slovensko a.s.. Táto nehnuteľnosť nie je predmetom vyporiadania. 6. Žalobkyňa 1/ a 2/ v priebehu konania zotrvali na podanom návrhu a pridržiavali sa skutkového odôvodnenia. Na doplnenie uviedli, že k návrhu pristúpili po predchádzajúcej snahe sa so žalovanou 1/ ako zástupcom ostatných podielových spoluvlastníkov dohodnúť. Z prednesov zo strany žalovanej 1/ je zrejmé, že je nesporný spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, nesúhlasia však s tvrdením žalovanej, že by suma, ktorú požadujú žalobkyne, zahŕňala aj nárok spočívajúci v tom, že zo strany žalovaných dochádza k nadužívaniu ich spoluvlastníckeho podielu. Ide o sumu, o ktorej strany rokovali aj pred podaním žalobného návrhu a túto sumu považujú za primeranú náhradu. V prípade, že by naďalej zostala sporná otázka výšky primeranej náhrady, obe strany majú záujem dospieť k nejakému konsenzu. Počas obdobia prerušenia konania táto požadovaná suma zo strany žalovanej rozporovaná
nebola, k dohode medzi zúčastnenými stranami nedošlo. Zotrvávajú na svojom návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva spôsobom tak, ktorý teda nerozporovala ani žalovaná, že ich podiely budú prikázané do vlastníctva žalovanej 1/ a zostanú zachované spoluvlastnícke podiely žalovaných 2/, 3/ a 4/ vzhľadom na ich vek. Vo vzťahu k primeranej náhrade vychádzajú z nesporných skutočností a prednesu strany žalovanej 1/ navrhujú, aby súd teda prikázal ich podiely za primeranú náhradu v hodnote 40.000 eur (podiel 1/6) a vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania primerane spravodlivo rozhodol. K popisu predmetnej nehnuteľnosti uviedli, že ide o rodinný dom s jednou bytovou jednotkou, poschodový, ktorý má zrejme dve alebo tri izby, dole je garáž a túto nehnuteľnosť užíva protistrana. Naposledy v domovej nehnuteľnosti boli keď mali 15 rokov a nevedeli sa bližšie k dispozičnému riešeniu domu vyjadriť. 7. Žalobkyňa 1/ a 2/ prostredníctvom ich právneho zástupcu listom zo dňa 24.02.2021 a dňa 28.07.2021 (čl. 10,11) predložili žalovaným návrh na zrušenie a vzájomné vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k dotknutým nehnuteľnostiam dohodou s tým, že spôsob vyporiadania by bol predmetom vzájomnej dohody, pričom preferujú spôsob vyporiadania tak, že ich spoluvlastnícke podiely by boli prikázané do vlastníctva jedného z podielových spoluvlastníkov alebo boli rozdelené v inom pomere medzi ostávajúcich spoluvlastníkov s povinnosťou výplaty vyporiadavaných podielov žalobkýň za ich spoluvlastnícke podiely vo výške 40.000 eur (za spoluvlastnícky podiel 1/), ktorá zodpovedá hodnote spoločnej nehnuteľnosti s prihliadnutím na aktuálnu situáciu na trhu s nehnuteľnosťami a vychádza z trhovej hodnoty porovnateľných nehnuteľností.
8. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. 9. Spoluvlastníctvom rozumieme pluralitu subjektov vlastníckeho práva k tej istej veci, t.j. prípad, keď vlastnícke právo k tej istej veci patrí niekoľkým osobám. Každý zo spoluvlastníkov má zásadne tie isté oprávnenia, ktoré má jediný vlastník, avšak výkon jeho oprávnenia je obmedzený tým, že rovnaké oprávnenia majú aj ostatní spoluvlastníci. 10. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. 11. Podiel nepredstavuje reálnu časť na veci, ale chápe sa ako podiel na veci, ktorý vyjadruje spoluvlastníctvo tak, že všetci spoluvlastníci sú vlastníkmi veci ako celku a žiadny vlastník nemá určený podiel na veci konkrétne, to znamená že ide o ideálny podiel na veci. Ani číselné vyjadrenie výšky spoluvlastníckeho podielu neznamená, žeby bol spoluvlastník výlučne vlastníkom určitej hmotnej časti spoločnej veci, podielu v takom rozsahu. Podstata spoluvlastníctva spočíva v tom, že každý zo spoluvlastníkov sa podieľa na právach a povinnostiach vyplývajúcich z jeho spoluvlastníckeho podielu v takom rozsahu, akom zodpovedá veľkosti jeho podielu. Podiel iba vyjadruje mieru účasti každého spoluvlastníka na právach a povinnostiach spoločnej veci, ktoré sú dané spoluvlastníkovi pri hospodárení so spoločnou vecou, určuje mieru (podiel), v akej sa podieľa na úžitkoch a prírastkoch a znáša náklady s vecou spojené, určuje, aký podiel z výťažku, z predaja, zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva pripadne ostatným spoluvlastníkom. 12. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. 13. V ustanovení § 142 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka je vyjadrená jedna zo základných zásad inštitútu podielového spoluvlastníctva – zásada, že nikto nesmie byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Treba uviesť, že veľkosť spoluvlastníckeho podielu nie je u toho ktorého spoluvlastníka jediným kritériom, ktoré by zakladalo zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva súdom. Pokiaľ sa spoluvlastníci sami nedohodnú ako sa ich spoluvlastníctvo zruší a ako si ho vyporiadajú, resp. ak sa nemôžu dohodnúť ani inak, môže sa ktorýkoľvek z nich domáhať zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva na súde. Pri zrušení spoluvlastníctva súdom ide o jeho zrušenie konštitutívnym rozhodnutím, pričom spoluvlastníka nemožno zásadne nútiť, aby proti svojej vôli zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. 14. Pokiaľ ide o navrhnutý spôsob vyporiadania, súd nie je viazaný podanou žalobou a môže rozhodnúť, že zrušené spoluvlastníctvo bude vyporiadané aj iným spôsobom podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka s prihliadnutím na splnenie stanovených kritérií, pričom reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkmi, ak je dobre možné, je na prvom mieste. Rozdelenie veci je prvým a prednostným spôsobom vysporiadania zrušeného spoluvlastníctva, a preto súd tak musí v prvom rade skúmať, či je
vec možné reálne rozdeliť. Reálna deľba má za následok rozdelenie veci podľa podielov jednotlivých spoluvlastníkov, a preto sa v takomto prípade ani nevyžaduje majetkové vysporiadanie. Pri delení nehnuteľnosti je rozdelenie potrebné vykonať v súlade so stavebným zákonom a s prihliadnutím na skutočnosť, aby reálnym rozdelením vzniknuté časti boli samostatnými vecami v právnom zmysle slova. V konaní súd musí postupovať tak, že najskôr skúma možnosť reálneho rozdelenia veci podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov a až následne pristúpi k možnostiam zrušenia prikázaním veci jednému spoluvlastníkovi za primeranú náhradu.
15. Z vykonaného dokazovania možno dospieť k záveru, že v podmienkach podielového spoluvlastníctva, v rámci ktorého sa spoluvlastníci nedokážu dohodnúť o spôsobe užívania spoločnej veci, resp. o nakladaní s ňou, uvedenému zodpovedá konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Práve takéto konanie medzi účastníkmi prebieha. Je totiž (v konkrétnostiach súdenej veci) viac ako pravdepodobné, že v rámci vyporiadania spoluvlastníctva medzi účastníkmi bude takémuto spoluvlastníkovi poskytnutá primeraná peňažná náhrada za jeho spoluvlastnícky podiel. V danej prejednávanej veci bol podaný návrh žalobkyne 1/ a 2/ na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva a nemali záujem na zachovaní tohto podielového spoluvlastníctva, nakoľko mimosúdnou cestou sa strany sporu nevedeli dohodnúť na spôsobe vyporiadania a výške primeranej náhrady, ktorú má zaplatiť podielový spoluvlastník, ktorému má byť vyporiadavaný podiel spoločnej nehnuteľnosti prikázaný. V konaní bolo nesporné, že strany sporu (žalobkyňa 1/, 2/ a žalované 1/ až 4/) nadobudli spoluvlastnícky podiel v 1/6 každá z nich titulom dedenia sp. zn. 21D/192/2020, Dnot 68/2020 v dedičskej veci po poručiteľovi J. B. ako zákonní dedičia v I. dedičskej skupine (manželka a deti poručiteľa). Tento spôsob nadobudnutia vlastníctva čo do spoluvlastníctva je deklarovaný v § 132 Občianskeho zákonníka a strany sporu ho nadobudli v súlade so zákonom.
16. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené. Súd zvážil aj to, do akej miery možno od spoluvlastníka spravodlivo požadovať vynaloženie nákladov spojených s reálnym rozdelením stavby. V konaní bolo nesporné, že v danom prípade ide o podielové spoluvlastníctvo, ktorého predmetom je rodinný dom s jednou bytovou jednotkou, ktorý z technického hľadiska nie je možné reálne deliť tak, aby boli zachované spoluvlastnícke podiely, rozdelenie nie je ani účelné (dom slúžiaci na bývanie a užívaný dlhodobo výlučne žalovanými) a v konečnom dôsledku s poukazom na potrebu spravodlivého usporiadania právneho vzťahu strán sporu vyporiadanie reálnym rozdelením stavby neprichádzalo do úvahy a túto nehnuteľnosť súd považoval za reálne nedeliteľnú.
17. Posudzujúc v poradí druhý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva prikázaním veci za náhradu do výlučného vlastníctva jedného z nich resp. niektorým z viacerých spoluvlastníkov do podielového spoluvlastníctva nebolo sporným, že žalovaná 1/ spolu so svojimi deťmi žalované 2/ až 4/ (dve z nich maloleté) v predmetnom dome bývajú, sú zžité s daným prostredím a toto hľadisko pre rozhodnutie súdu bolo prvoradé. Každý má právo vlastniť majetok a vlastnícke právo umožňuje vlastníkovi veci nakladať s ňou podľa vlastného uváženia. Je tiež nesporné, že od doby nadobudnutia vlastníctva žalobkyňami 1/ a 2/ (spoluvlastníckeho podielu 1/6 dedením) tieto na predmetnú nehnuteľnosť nie sú viazané, nemajú o nehnuteľnosť záujem, majú zabezpečené bývanie iným spôsobom. Zmyslom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je nové konštituovanie hmotnoprávnych vzťahov odvíjajúcich sa od spoločnej veci a vyporiadanie doterajších vzťahov k nej. Aj v danej veci primárnym faktom je, že spoluvlastníci sa na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nedohodli, preto ktorýkoľvek z nich mohol podať žalobu na súd. V danom prípade prichádza do úvahy spôsob vyporiadania a prikázania tohto podielu spoluvlastníka t.j. žalobkýň 1/ a 2/ (podiel 2/6) a zvýšenie iným podielom ostatných spoluvlastníkov na tej istej nehnuteľnosti a vlastníctvo prevádzaného podielu zanikne.
18. V danom prípade súd vyporiadava celú nehnuteľnosť prikázaním do (nového) vlastníctva za primeranú náhradu. Zrušenie spoluvlastníctva a prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom predstavuje, že neprikazuje sa teda iba spoluvlastnícky podiel spoluvlastníkov, ktorý v spoluvlastníctve nechce zostať, ale vždy celá vec; tá sa strane predmetom iného spoluvlastníctva (s nižším počtom spoluvlastníkov a s inak ustanovenými vlastníckymi podielmi). Prikázať vec, ktorá je predmetom zrušovaného spoluvlastníctva možno však len niektorému zo spoluvlastníkov (niektorým zo spoluvlastníkov) a nie aj ďalším osobám.
19. S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že splnenie kritéria účelnosti využitia nehnuteľnosti je na strane žalovanej 1/ spolu s rodinou, preto súd podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. území D. zapísané na LV č. XXXX a to pozemku CKN parc. č. 4886/26, domu súp. č. XXXX na pozemku CKN parc. č. 4886/26 a 4886/280 zrušil a predmetné nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. D. vyporiadal tak, že predmetné nehnuteľnosti prikázal do podielového spoluvlastníctva žalovanej 1/ v spoluvlastníctve podiele 3/6, žalovanej 2/ v spoluvlastníckom podiele 1/6, žalovanej 3/ v spoluvlastníckom podiele 1/6, žalovanej 4/ v spoluvlastníckom podiele 1/6.
20. Pri stanovení výšky primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti súd vychádzal zo vzájomnej komunikácie a návrhu žalobkyne 1/ a 2/ pred podaním žaloby za spoluvlastnícky podiel 1/6 žiadali vyplatiť sumu 40.000 eur, ktorú sumu žalovaná 1/ vo vyjadrení zo dňa 16.10.2023 nenamietala a preto súd vychádzal z konsenzu ako nespornej skutočností v priebehu konania. Súd dospel k záveru, že suma 40.000 eur za podiel 1/6 z hodnoty 240.000 eur v danej veci rodinný dom spolu s priľahlým pozemkom CKN parc. č. 4886/26 zastavaná plocha a nádvoria o výmere 605 m2) považoval výšku podielu 1/6 za primeraný hodnotový ekvivalent a nevidel dôvod na jej spochybňovanie i s ohľadom na dispozičné riešenie danej nehnuteľnosti, kedy jedná sa o poschodový rodinný dom s garážou a priľahlým pozemkom v kat. území D.. Primeranou náhradou pri vyporiadaní zrušeného podielového spoluvlastníctva je príslušný podiel všeobecnej ceny veci. Je potrebné tiež zo strany súdu uviesť, že zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k predmetnému domu a priľahlého pozemku autoritatívnym rozhodnutím súdu neprichádzajú žalobkyňa 1/ a 2/ o hodnotu svojho podielu; v dôsledku vyporiadania spoluvlastníctva dochádza na ich strane len k premene formy majetku podielu na nehnuteľnosti (1/6 každá z nich) na finančné prostriedky a to ako ekvivalent peňažnej náhrady ich spoluvlastníckeho podielu. 21. Predmetné nehnuteľnosti po zrušení spoluvlastníctva sa stali predmetom iného spoluvlastníctva (s nižším počtom spoluvlastníkov a s inak ustanovenými vlastníckymi podielmi) a to žalovaná 1/ v podiele 3/6 (zvýšený podiel o 2/6 žalobkyne 1/ a 2/) a podiely ostatných spoluvlastníkov žalovaných 2/, 3/ a 4/ každého z nich spoluvlastnícky podiel 1/6 zostal po vyporiadaní zachovaný. Súd rozhodol o povinnosti žalovanej 1/, ktorej sa zvýšil spoluvlastnícky podiel na danej nehnuteľnosti zaplatiť žalobkyni 1/ a 2/ každej z nich samostatne titulom výplaty ich spoluvlastníckeho podielu (1/6) na predmetnej nehnuteľnosti sumu 40.000 eur tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia a to v lehote do 180 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je 3 dni a plnenie od právoplatnosti rozsudku súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu). Súd vzal do úvahy výšku náhrady za spoluvlastnícky podiel pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti, ktorú trvalo užíva žalovaná 1/ a na jej vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom (žalovaný 3/ a 4/). Na druhej strane žalovanej 1/ bola známa od podania návrhu na uzavretie dohody (2021) jej povinnosť poskytnúť vyrovnanie žalobkyni 1/ a 2/ (nie je podstatné, že konkrétna výška vyrovnania sa mala ustáliť až neskôr a rovnako až neskôr mala nastať jej splatnosť) a prirodzeným a štandardným spôsobom správania sa osoby, ktorá vie o nutnosti skôr či neskôr zaplatiť nemalý finančný obnos je určitá kumulácia zdrojov napr. úverom tak, aby svoj záväzok riadne a čo najskôr mohla splniť. Súd preto uložil žalovanej 1/ z titulu vyporiadavaného spoluvlastníctva vyplatiť žalobkyňu 1/ a 2/ a to v lehote do 180 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. 22. Záverom súd poznamenáva, že z pravidla kladného rozhodnutia súdu však existuje výnimka obsiahnutá v ustanovení § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka (z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku). Podmienkou, ktorá musí byť splnená, ak súd chce upustiť od zrušenia spoluvlastníctva je okolnosť, že taký postup je odôvodnený dôvodmi hodnými osobitného zreteľa. Pokiaľ ide o dôvody hodné osobitného zreteľa treba rozumieť skutočnosti takého významu a intenzity, ktoré bránia zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva. Musia spočívať v okolnostiach takej povahy, že pri nich prípadný záujem žalovaných 1/ až 4/ ponechať spoluvlastnícky stav nezmenený by sa v porovnaní so záujmom žalobkyne 1/ a 2/ zrušiť podielové spoluvlastníctvo (nikto nesmie byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu) ukázal ako významnejší a prednejší. Žalovaná 1/ či sú na ich strane dané dôvody hodné osobitného zreteľa v priebehu konania ani len netvrdila, a okolnosť, že takýto postup je odôvodnený dôvodmi hodnými osobitného zreteľa v tomto konaní z vykonaného dokazovania súd ani nezistil.
23. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP (o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí ) v spojení s ustanovením § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd konštatuje, že rozhodnutie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je v záujme oboch strán sporu (predchádzanie ďalším sporom), pretože na základe tohto rozhodnutia sa vyporiadali vzájomné vzťahy medzi nimi ako spoluvlastníkmi danej nehnuteľnosti a táto povaha predmetu konania bola pre súd určujúca pri použití uvedeného procesného ustanovenia. Preto súd žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline. Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).