Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_2C-207-2010.pdf
PDF · 103.43 KB
Case nature
Area
Subarea
2C/207/2010
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom JUDr. Jánom Rybárikom, v právnej veci navrhovateľa: HRADBYT, spol. s r.o., so sídlom Radlinského 6, Žilina, IČO: 36 393 100, proti odporcovi: T. X., rod. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom N. 4, M., zastúpený splnomocneným zástupcom Bc. T. U., nar. X.X.XXXX, bytom J. XXXX/XX, M., o zaplatenie istiny 416,50 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.
Navrhovateľ j e p o v i n n ý uhradiť odporcovi trovy konania v sume 38,18 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že je vlastník nehnuteľnosti v kat. území Žilina. Bola to odporkyňa, ktorá neoprávnene zasahovala do jeho práv a oprávnených záujmov tým, že konáre z jej stromov na jar roku 2009 presahovali na jeho pozemok. To spôsobilo roztrúsenie lístia zo stromov odporkyne do strešných odtokových dažďových žľabov na objekte navrhovateľa. V apríli toho istého roku upozornil odporkyňu na protiprávne konanie. Vyzval ju na odstránenie protiprávneho stavu. Keďže odporkyňa nepristúpila na odstránenie lístia z odtokových žľabov, bol nútený navrhovateľ odstrániť spadnuté lístie zo žľabov a to za použitia pojazdnej plošiny. Na svoje náklady teda odstránil opadané lístie a tým mu vznikal škoda vo výške 416,50 eur za poskytnuté odborné práce s plošinou, za vyčistenie a opravu strešných žľabov a spádoviek.
Odporkyňa žiadala návrh navrhovateľa zamietnuť. Vzhľadom na svoj vek - 78 rokov sa vždy držala zákonov a zdržiavala sa všetkého, čo by bolo v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Neporušila žiadne právne predpisy, nepoškodila majetok navrhovateľa, nespôsobila mu žiadnu škodu. Konáre stromov pravidelne skracovala pílením. Nevie si predstaviť, ako mohlo opadané lístie poškodiť odtokové žľaby.
Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, resp., ich splnomocnených zástupcov, oboznámil sa s ich písomnými vyjadreniami, výzvami na vstup na pozemok odporcu, priloženou fotodokumentáciou, ktorú zhotovil navrhovateľ, súpisom vykonaných prác a dodávok, ohliadkou na mieste samom, vypočul svedkov J. R., H. X., G. F., ďalšími listinnými dôkazmi a zistil nasledovné:
V priebehu jarných mesiacov roku XXXX navrhovateľ vyzval odporkyňu na odstránenie závadného stavu, ktorý mala spôsobiť ona a to tým, že na jeseň z jej stromov padalo lístie a toto skončilo v odtokových žľaboch navrhovateľa. Počas zimných mesiacov došlo k zamrznutiu týchto žľabov pre neodtekajúcu vodu kvôli lístiu a k ich poškodeniu. Z uvedeného dôvodu došlo ku škode na majetku navrhovateľa na odtokových žľaboch v celkovej výške 416,50 eur, podľa rozpisu vykonaných prác.
Predmet sporu teda spočíval v náhrade škody, ktorá vznikla navrhovateľovi na odtokových žľaboch.
Škodu mala spôsobiť odporkyňa, kedy na jeseň v roku 2008 do žľabov navrhovateľa popadalo z jej nespílených stromov lístie. Došlo k upchatiu žľabov, zamrznutiu počas zimných mesiacov a k ich poškodeniu a zároveň aj k poškodeniu budovy. Keďže odporkyňa odmietala dať veci do pôvodného stavu, napraviť nežiaduci stav, navrhovateľ na svoje náklady dal vyčistiť odtokové žľaby od napadaného lístia, dal ich poopravovať, čím mu vznikla škoda vo výške žalovanej čiastky.
Naopak odporkyňa prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu na pojednávaní dokazovala, že ona, vzhľadom na svoj vek - 78 rokov, sa každým rokom snažila udržiavať svoje stromy v poriadku a to tým, že ich pravidelne pílila resp. túto prácu vykonávali jej rodinní príslušníci. Žiadnu škodu navrhovateľovi nespôsobila.
Z výpovede svedka J. R. vyplynulo, že v minulosti pracoval pre spoločnosť F., ako pomocný robotník
- údržbár. Pracoval tam od roku 2008. Vypovedal o tom, že firma F. mala veľké problémy s lístím od susedky pani X. - odporkyne. Konáre z jej stromov boli také dlhé, že zasahovali až na strechu navrhovateľa. Bol s tým veľký problém. Opadané lístie na jeseň upchávalo celé ríne a žľaby, nakoľko toto padalo do žľabov. Odtoková rúra bola upchatá lístím a potom nemohla odtekať voda. Dokonca sám to riešil tým spôsobom, že tieto žľaby musel čistiť, neskôr dokonca pílil aj konáre zo stromov odporkyne. Na jar roku 2009 musela prísť odborná firma, ktorá kompletne z pojazdnej plošiny vyčistila žľaby ako aj odtokové rúry.
Svedok H. na samotnej ohliadke vypovedal, že je synom odporkyne T. X.. U svoje mamy nebýva, pravidelne ju však navštevuje. Poslednú údržbu stromov robil v lete roku 2011. Žiadna výraznejšia údržba týchto stromov sa do leta 2011 nerobila. Pravidelne sa konáre len skracovali, aby nezasahovali na pozemok navrhovateľa. Pamätá si, že niekedy v apríly roku 2009 prišlo do areálu firmy F. auto s plošinou, nejaký pracovník tam pobehoval s vedrami. Čistil žľaby pozdĺž celej budovy. Bol tam len jeden pracovník s plošinou. Po celý čas sa v objekte navrhovateľa zdržal asi 25 min. Viac krát už auto s plošinou nevidel.
Svedok G. F. - konateľ spoločnosti vypovedal, že na odstránenie škôd, ktoré spôsobilo popadané lístie na jar roku 2009 zavolali odbornú firmu s plošinou. Plošina prišla na dva krát. Bolo to robené preto, aby urobili poriadok so žľabmi, ktoré boli zanesené popadaným lístím. Museli to riadne vyčistiť a odstrániť nedostatky, ktoré spôsobili upchaté odtokové žľaby. Niektoré rúry boli dokonca poškodené a museli byť opravované. S plošinou prišli dvaja pracovníci, jeden plošinu obsluhoval a druhý čistil žľaby. Konštatoval na ohliadke, že v súčasnej dobe sú stromy riadne ostrihané a sú skrátené. V minulosti však boli minimálne o 2 m až 2,5 m vyššie. Jeden strom - orech, dokonca zasahoval až nad ich strechu. Keď na jeseň začalo padať lístie, to padalo rovno na ich strechu a vietor to rozfúkal a nafúkal do odtokových žľabov. Celú situáciu mali riadne nafotenú a zdokumentovanú. Žiaľ fotky sa nezachovali, pretože tieto boli uložené v počítači, ktorý neskôr vyhorel.
Z dokumentácie, ktorú predložil súdu navrhovateľ vyplýva a to z jednej fotky, aký vysoký mal byť strom samotnej odporkyne a z ďalšej fotodokumentácie zas vyplýva, koľko lístia bolo napadaného pri budove navrhovateľa.
Z fotodokumentácie, ktorú urobil súd nepochybne vyplýva, že počas ohliadky na mieste samom boli stromy riadne orezané, skrátené a nezasahovali do objektu navrhovateľa.
Navrhovateľ svoj návrh opieral o ust. § 127 O.z., to znamená, že vlastník nehnuteľnosti je povinný zdržať sa všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Z uvedeného titulu potom odvíjal aj nárok na náhradu škody vo výške 416,50 eur z titulu zabezpečenia pojazdnej plošiny a odstránia popadaného lístia zo žľabov a odtokových rúr. Výšku škody deklaroval na základe súpisu vykonaných prác a dodávok spoločnosti G. D. J.. Z tohto súpisu
vykonaných prác a dodávok vyplýva, že dňa 18.5.2009 a 21.5.2009 vykonali práce na budove na ul. N. č. 6. Jednalo sa o polyfunkčný dom. Jednalo sa o vyčistenie a opravy strešných žľabov a spojov. Za práce vykonaného dňa 21.5.2009 si vyúčtoval sumu 350 eur bez DPH a za deň 18.5.2009 142 eur. Z tohto súpisu vykonaných prác vyplýva aké práce firma Autodoprava vykonala na žľaboch a zvodných rúrach.
Iné dôkazy v tomto konaní neboli produkované zo strany navrhovateľa resp. odporcu.
Ako to už vyplýva z vyššie uvedeného navrhovateľ sa domáhal náhrady škody, ktorú mu spôsobila odporkyňa tým, že nezamedzila resp. neodstránila padanie lístia z jej stromov na strechu navrhovateľa, čím došlo k upchatiu odvodných žľabov a k ich poškodeniu.
Z vykonaného dokazovania mal súd nepochybne zistené, že až na jar roku 2009 navrhovateľ zistil, že v dôsledku napadaného lístia do žľabov cez zimné obdobie ( rok 2008 až 2009) zamrzla voda v žľaboch a poškodila spojky, vydulo žľaby, dokonca začala voda zatekať do budovy. Bolo to len z toto dôvodu, že lístie upchalo žľaby. Sám navrhovateľ priznal, že pred zimou roku 2008 nekontrolovali stav žľabov, či sa tam nachádzajú nejaké prekážky ako smeti, lístie, vtáčie hniezda a podobne. Na to, že popadané lístie poškodilo žľaby prišli až na jar roku 2009, keď opadli mrazy. Dôvodom poškodenia žľabov bolo napadané lístie. Sám navrhovateľ priznal, že po tom, ako na jar žiadal odporkyňu o odstránenie následkov, si táto pravdepodobne uvedomila svoje konanie a začala sa starať o svoje stromy, ktoré začala píliť, skracovať a upravovať. Navrhovateľ navyše svoje nároky na náhrady škody odvíjal od ust. § 420 O.z. Podľa citovaného ust. ods. 1/ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa ods. 3/ § 420 O.z., zodpovednosti sa zbaví ten kto preukáže, že škodu nezavinil.
Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škody sú:
a/ porušenie právnej povinnosti,
b/ existencia škody,
c/ príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou,
d/ zavinenie.
Súd v zmysle citovaných ust. o všeobecnej zodpovednosti zisťoval, či boli splnené všetky predpoklady na priznanie nároku na náhradu škody. Za porušenie právnej povinnosti sa považuje existencia takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Táto protiprávnosť môže byť len výsledkom činnosti ľudí. Je teda vylúčený protiprávny úkon zvieraťa, alebo protiprávny úkon vzniknutý následkom prírodných síl. R. právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom vykonané. I. úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných predpisov a iných noriem, ktoré mal škoda zachovávať, zo zmlúv, alebo iných právnych úkonov, prípade i z porušenia ust. § 415 O.z.
V konkrétnom prípade sa navrhovateľ ocitol v dôkaznej núdzi. Q. jednoznačne preukázať porušenie právnej povinnosti zo strany samotnej odporkyne. Y. navrhovateľ konštatoval, že pred zimou neskontroloval žľaby a odtokové rúry. R. zimou mal vyzvať odporkyňu na prípadné odstránenie zostatkov a to opadaného lístia z jej stromov. Toto však neurobil. Až na jar zistil, že dôvodom vzniku škody bolo popadané lístie.
Pod pojmom škoda treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi, ako všeobecným ekvivalentom. Čo sa týka existencie škody, túto navrhovateľ preukázal v tomto prípade a to predložením súpisov vykonaných prác firmou G.. Títo mali na dva krát odstraňovať lístie zo žľabov a z odtokových rúr.
Čo sa týka príčinnej súvislosti, ako jedna zo zákonných požiadaviek vzniku zodpovednosti za škodu znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodu musí byť vzťah príčiny a následku. Existencia príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať. S ohľadom na skutočnosť, že vznik škody nemá spravidla len jednu príčinu, treba rozlišovať medzi príčinami hlavnými a príčinami vedľajšími. Treba mať preto na zreteli, že ak majú byť splnené podmienky zodpovednosti, protiprávny úkon musí byť následkom aspoň jednej z hlavných príčin.
V tomto konkrétnom prípade navrhovateľ nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a samotnou škodu. Nie je zrejmé, či to bolo len lístie popadané zo stromov odporkyne, ktoré spôsobilo upchatie žľabov a odtokových rúr. Mohlo sa jednať aj o iné predmety, ktoré spôsobili upchatie žľabov a odtokových rúr a to napr. vtáčie hniezda. Navrhovateľovi sa nepodarilo preukázať, že to bolo konkrétne len popadané lístie, ktoré spôsobilo upchatie žľabov a odtokových rúr. Je pravdou, že v tomto smere vypočutí svedkovia z jeho strany tvrdili, že to bolo len konkrétne lístie. Avšak súdu to konkrétnym spôsobom nepreukázal napr. prípadnou fotodokumentáciou pri oprave a čistení žľabov a odtokových rúr. Bolo to len tvrdenie navrhovateľa.
Napokon pre všeobecnú zodpovednosť je potrebné aj zavinenie. Zavinenie má charakter subjektívny, pretože znamená psychický vzťah škody k protiprávnemu úkonu a ku škode. Zavinenie môže byť úmyselné alebo nedbanlivostné. Škoda musí preukázať existenciu takých okolností, z ktorých možno spoľahlivo vyvodiť, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo možné od nej objektívne požadovať. Jedná sa o tzv. exkulpáciu. Odporkyňa má vek skoro 80 rokov. Pred zimou v roku 2008 si asi len ťažko uvedomovala, že popadané lístie z jej stromov môže spôsobiť škodu na žľaboch a odtokových rúrach navrhovateľa. Navyše v tomto období nebola ani vyzvaná, aby odstránila napadané lístie z týchto žľabov. Až na jar roku 2009, keď došlo ku škode, bola vyzvaná na odstránenie následkov.
Podľa názoru súdu navrhovateľ nepreukázal základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Sám priznal, že fotodokumentácia, ktorú urobil po tom, ako došlo k oprave poškodených žľabov, táto bola vymazaná z počítača.
Fotky, ktoré predložil súdu sú veľmi všeobecné. Nedá sa konkrétne ani zistiť, či napadané lístie, ktoré bolo odfotené, je pred budovou navrhovateľa alebo pred nejakou inou budovou. Z týchto fotografií sa nedalo ani zistiť, či sa jednalo o stromy odporcu alebo o iné stromy, z ktorých malo lístie padať na strechu navrhovateľa a potom následne do žľabov. Súd keď robil ohliadku na mieste samom konštatoval, že stromy boli už v poriadku, boli opílené, skrátené. Len z tvrdenia navrhovateľa nemohol súd konštatovať, že to bola odporkyňa, ktorá porušila svoje povinnosti, ktorá zavinila nedbanlivostným konaním to, že napadalo lístie do žľabov navrhovateľa. V tomto smere navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno. Nepreukázal príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Pred zimou neskontroloval, ako to sám uviedol, žľaby, či tam nie je napadané lístie, vtáčie hniezda, uhynuté vtáky a iné predmety, ktoré by potom mohli v zime spôsobiť škodu.
Na jeseň v roku 2008 mal v prípade takýchto zistení vyzvať odporkyňu, pokým by bolo zrejmé, že žľaby a odtokové rúry sú zanesené lístím, na odstránenie takéhoto protiprávneho stavu. Urobil to a až na jar, keď zistil, že v dôsledku upchatia odtokových rúr a žľabov došlo k poškodeniu tohto zariadenia a následne si začal uplatňovať škodu od odporkyne. Vyzval ju, aby odstránila napadané lístie zo žľabov a odtokových rúr. Bolo to až v čase, keď už vznikla samotná škoda.
Svedkovia, ktorí boli vypočutí na pojednávaní, ktorých navrhoval vypočuť navrhovateľ, títo konštatovali len to, že to bolo jednoznačne lístie napadané zo stromov odporkyne, ktoré spôsobilo škodu navrhovateľovi.
Naopak svedok - syn odporkyne vypovedal, že pravidelne každý rok zostrihával konáre stromov, robil údržbu ovocného sadu a poprel, že to bolo lístie z ich stromov, ktoré spôsobilo škodu navrhovateľovi.
Znova súd opakuje, že navrhovateľ v tomto konkrétnom prípade neuniesol dôkazné bremeno, preukázal len jeden predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu a to existenciu škody. Ostatné predpoklady ako porušenie právnej povinnosti, príčinnú súvislosť a samotné zavinenie súdu nepreukázal. Preto súd návrh navrhovateľa, vzhľadom na tú skutočnosť, že neuniesol dôkazné bremeno, v celom rozsahu zamietol. Správne mal postupovať tak, že na jeseň v roku 1998 mal prekontrolovať odtokové žľaby. Pokým by zistil, že tieto sú zanesené lístím, mal vyzvať vinníka na odstránenie tohto stavu. Prípadne na náklady vinníka odstrániť lístie. Potom by určite nedošlo k poškodeniu žľabov.
O trovách konania rozhodoval súd v zmysle § 142 ods. 1/ O.s.p. To znamená v tomto konaní bol úspešný odporca a preto mu priznal aj trovy konania, ktoré si vyčíslil. Jednalo sa o sumu 38,18 eur. Tieto pozostávali zo:
- zaplatenia súdneho poplatku vo výške 24,50 eur,
- zaplatenia poplatku za predbežnú konzultáciu v centre právnej pomoci 4,50 eur,
- zaplatenia notárskych služieb - overovanie listín - 6,38 eur,
- zaplatenia poplatkov pri nahliadnutí do spisu za kopírovanie v sume 2,80 eur.
Súdu preukázal priloženými potvrdeniami, že skutočne uvedené sumy zaplatil. Keďže mal súd preukázané, že skutočne odporca zaplatil vyššie uvedené finančné čiastky na účelné bránenie svojho práva, tieto mu v plnom rozsahu priznal. To znamená, že navrhovateľ bude povinný tieto trovy konania odporcovi uhradiť.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).