Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_1To-15-2023.pdf
PDF · 89.88 KB
Case nature
Area
Subarea
1To/15/2023
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Bugeľa a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Emila Dubňanského na verejnom zasadnutí konanom dňa 22.11.2023 v trestnej veci proti obž. A. B. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 316 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 0T/58/2023 zo dňa 23.06.2023 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného A. B..
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov uznal obžalovaného A. B. za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 316 ods. 1, 2 psím. a/ Tr zákona s poukazom na § 138 písm. a/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
dňa 27.3.2023 v čase okolo 00:10 hod. na C. D. E. XX F. G., v kuchyni bytu H. I. nachádzajúcom sa na 1. poschodí po vzájomnom rozhovore s A. I. vzal do svojej pravej ruky kuchynský nôž, smeroval s ním oproti A. I. pričom čepeľou noža mieril na A. I. a nôž držal vo výške jeho hrudníka, na čo ho odzbrojil prítomný C. I. a počas toho zakričal I. zapichnem ťa, v dôsledku čoho mal A. I., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, G., strach, že ho nožom bodne.
Bol mu za to uložený podľa§ 360 ods. 2 Trestného zákona, v spojení s § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, pri prevahe priťažujúcich okolností podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona oproti žiadnej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného zákona, v spojení s § 53 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona trest domáceho väzenia vo výmere 18 (osemnástich) mesiacov.
Podľa § 53 ods. 3 Trestného zákona je obžalovaný povinný každý kalendárny deň od 18:00 hod. do 6:00 hod. zdržiavať sa vo svojom obydlí na adrese G., C. XX, vrátane k nemu priliehajúcich priestorov, viesť riadny život.
Podľa § 53 ods. 4 Trestného zákona, v spojení s § 51 ods. 3 písm. b/ Trestného zákona uložil zákaz požívania alkoholických nápojov a nariadil kontrolu technickými prostriedkami v súvislosti s uloženým zákazom požívania alkoholických nápojov.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie obžalovaný, ktoré prostredníctvom svojej obhajkyne odôvodnil. V písomných dôvodoch odvolania obhajkyňa obžalovaného uviedla, že predmetný rozsudok považuje za nezákonný a predčasne vydaný. Odvolanie podané do výroku o vine a treste z dôvodu skutkových chýb napadnutého rozsudku. Zistený skutkový stav nezodpovedá skutočnosti, skutkové zistenia sú nejasné a neúplné, súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Podľa názoru odvolateľa vykonané dôkazy boli vyhodnotené jednostranne a v neprospech obžalovaného. Na vykonanie ďalších dôkazov súd neprihliadal. Má za to, že boli splnené všetky
podmienky na oslobodenie obžalovaného spod obžaloby, nakoľko nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Korunní svedkovia v rozporovej udalosti nevypovedali pravdu. V ich výpovediach sú podstatné rozpory. Konfrontácie súdom vykonané neboli medzi svedkami a obžalovaným. Svedok C. I. nepotvrdil svojou výpoveďou, aby sa v kritickej dobe obžalovaný poškodenému vyhrážal a aby útočil nožom smerom k poškodenému. Do pozornosti opätovne dáva, že svedkovia mali času dosť svoje výpovede prispôsobiť tak, aby tieto boli namierené proti obžalovanému. Ďalšie dôkazy na vykonanie dokazovania na hlavnom pojednávaní zo strany A. B. boli podané písomné a to zo dňa 31.05.2023, 14.06.2023. Tieto návrhy neboli akceptované zo strany súdu. Okrem iného mal byť vypočutý policajný technik, ktorý zabezpečoval fotodokumentáciu. Na fotodokumentácií je 100 eurová bankovka, pričom svedkyňa pani I. popiera, žeby dala na zakúpenie alkoholických nápojov. Taktiež mal byť vypočutý lekár prvého kontaktu ku kritickým zraneniam obžalovaného- po nahliadnutí do zabezpečenej fotodokumentácie a lekárskej správy. K príčinám vzniku poranení mechanizmu vzniku týchto poranení mal byť pribratý znalec z odboru zdravotníctva. Nesprávne bol vyhodnotený dôkaz- výsluch svedka I. J., ktorý potvrdil, že práve A. I. v kritickej dobe dal obžalovanému 2 kolenačky. Bolo potrebné vypočuť matku obžalovaného, ktorá by potvrdila, že jej volal I. J. od ktorého sa dozvedela, že A. I. zbil A. B.. Výpovede svedkov považuje za nevierohodné, účelové, nepravdivé, z ktorých sú značné rozdiely o podstatných skutočnostiach odohrávanej udalosti. Títo svedkovia nepostupovali primerane a nesú zodpovednosť za zranenia obžalovaného. Taktiež mohli byť vypočutí policajti, ktorí prišli na vykonanie služobného zákroku. Spracovanie úradného záznamu nie je štandardným postupom zo strany policajta. Úradné záznamy majú byť spracované samostatne každým zakročujúcim policajtom. Nebolo patričným spôsobom zistené, koľkokrát bola vykonaná dychová skúška A. I.. Vo vyšetrovacom spise sa nachádza len jeden záznam o dychovej skúške tohto svedka. Do pozornosti dáva „REGRES“ uvedený na lekárskej správe zo dňa 27.03.2023 o 01.21 hodine.
Až po vykonaní dokazovania vo vyššie naznačenom smere, by bolo reálne možné prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne posúdenie a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie.
Navrhol preto, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok v zmysle § 321 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Trestného poriadku vo výroku o vine a treste a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku mu vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie s tým, že nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný alebo podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku aby krajský súd rozhodol sám rozsudkom vo veci tak, že obžalovaného spod obžaloby oslobodí.
Na základe takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods .1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku proti ktorým obžalovaný podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo prihliadajúc pritom aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Okresný súd rozhodnutie o vine obžalovaného odôvodnil výpoveďou obžalovaného, ktorý na hlavnom pojednávaní vyhlásil svoju nevinu. K veci uviedol, že v ten deň mu I. zavolal na mobil, že nech vyjde zo svojho bytu a nech ide pred jeho blok, že sa chce s nim biť. On reagoval na tú jeho výzvu tak, že išiel hneď pred jeho blok. Bol tam aj ich spoločný známy I. J., on im hovoril aby sa nebili, a tak to nechali tak. Potom sa rozhodol, že pôjde ku C. I. na cigaretu a aj si vypiť. On zavolal C. a on s tým súhlasil, tak tam išiel. Keď už bol u C. tak mu zavolal I., že či aj on môže prísť. C. s tým súhlasil, hoci on s tým nesúhlasil. Začali spolu piť. On so C. pil vodku. Bolo tam toho málo. Potom sa rozhodli, že potrebujú kúpiť ďalšiu fľašu a C. mama im dala 100,- Eur na stôl. Oni pili v kuchyni. C. mu povedal, nech ide s I. kúpiť tú vodku. Najprv chcel ísť sám, ale nakoniec C. chcel aby išiel s I.. I. s tým nesúhlasil a ani on s stým nesúhlasil.
I. ho začal provokovať. On sedel za kuchynským stolom, spolu so C., jeho mamou a I.. Za ním bola kuchynská linka a na linke bol nôž, a on sa po neho natiahol, postavil sa a zamával s ním pred sebou s tým, že povedal I. aby s tým prestal a nech mu dá pokoj a následne nôž odhodil do dresu. C. potom na neho skočil, dal mu kravatu, spacifikoval ho, potom odpadol do bezvedomia a zobudil sa v kaluži krvi, zbitý. I. mu po prebudení povedal, že volali záchranku, že sa nemohol prebudiť a následne uvidel záchranárov a policajtov. Neskôr sa od svojej mamy dozvedel, že jej J. povedal, že po tom skutku prišiel za ním I. a že sa chválil, že ho zbil.
Svedok poškodený A. I. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že predtým ako prišiel ku I. bol doma a popíjal so svojim kamarátom I. J.. Následne večer prišiel do bytu C. I., pričom tam už bol A. B.. Spoločne išli do kuchyne a začali piť. On stál v kuchyni pri stole, B. a I. sedeli za stolom. Zrazu sa B. postavil a v pravej ruke držal nôž. Bez slova sa blížil k nemu, pričom nôž držal na úrovni hrudníka. On začal cúvať a snažil sa ukľudniť B. aby odložil nôž. Nato I. skočil ku B., chytil ho okolo krku, dal mu „kravatu“ pričom B. na neho kričal – I. zapichnem ťa. B. v dôsledku konania I., pustil nôž na zem a spadol na zem. Potom zavolal políciu a záchranku. Ďalej uviedol, že čo sa týka matky C. I., ona v kuchyni nebola a nedávala im žiadne peniaze na alkohol.
Svedok C. I. vo svojej výpovedi uviedol, že v ten večer spolu popíjal u seba v kuchyni s B. a I.. V kuchyni sedel za kuchynským stolom, vedľa neho sedel B. a vedľa neho z druhej strany buď stál, alebo bol v pokľaku I.. Čo sa týka jeho mamy, ona si pár krát prišla do kuchyne zafajčiť, pričom nebola svedkyňou toho incidentu. Obžalovaný držal v ruke nôž na úrovni pásu, resp. hrudníka, čepeľ noža smerovala na I.. Potom s tým nožom B. spravil pohyb dopredu a preto on reagoval tak, že k nemu pristúpil zozadu a dal mu „ kravatu“ a tým ho spacifikoval. On videl, že I. mal z konania B. strach. Zobratiu noža do ruky predchádzal vzájomný slovný konflikt medzi obžalovaným a poškodeným. On si nepamätá, že by z úst B. počul nejaké vyhrážky.
Svedok I. J. uviedol, že o samotnom skutku nič nevie, on nebol v tom byte. On si pamätá, že v ten deň, resp. deň pred tým bol u A. I., v byte, kde spolu maľovali byt. Potom keď domaľovali, išli na cigaretu. Následne sa spolu vrátili do bytu a potom v noci I. išiel ku C. I. a on išiel domov.
Svedkyňa H. I. uviedla, že ona nevie, kedy presne prišli do jej bytu A. B. a A. I.. Ona má zdravotné problémy a preto sa zdržuje väčšinou v obývačke, kde aj spí. V tú noc videla v byte B. aj I., pretože spánok prerušovala fajčiarskymi prestávkami. V tú noc to bolo asi dva krát. Ona ich videla spolu s jej synom v kuchyni, kde sa rozprávali a fajčili. Ona si zafajčila s nimi a dala si s nimi asi dve štamperlíky alkoholu. Počas jej prítomnosti v kuchyni sa všetci správali normálne, viedli debatu. Ona v tú noc z obývačky do kuchyne nepriniesla žiadnu sto eurovú bankovku. Také peniaze by chlapcom na alkohol určite nedala. Samotný incident nevidela, pretože spala.
Podľa § 360 ods.1, ods. 2 písm. a/, b/ Trestného zákona spácha prečin nebezpečné vyhrážanie ten, kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu a čin spácha na chránenej osobe.
Podľa § 138 písm. a/ Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu so zbraňou.
Z vyššie uvedených výpovedí vyplýva, že všetci prítomní v byte požívali alkohol, pričom boli pod jeho vplyvom. Podľa dychovej skúšky bola u obžalovaného nameraná hodnota, 1,53 mg/L, u poškodeného 0,74 mg/L a u svedka I. 1,33 mg/L. Objektívne bola teda u poškodeného, najmenej znížená schopnosť zapamätať si a následne reprodukovať zažité udalosti. Na druhej strane obžalovaný pri svojom výsluchu zo dňa 27.03.2023 uviedol, že si celý incident nepamätá presne, lebo vypil dosť pálenky a pivo.
Všetci traja zhodne uvádzajú, že boli účastníkmi konfliktu v kuchyni, avšak jeho priebeh opisujú s určitými rozdielmi. Zhodujú sa však na skutočnosti, že obžalovaný mal v ruke nôž, ktorým mieril na poškodeného. Poškodený, aj svedok I. uviedli, že konanie obžalovaného pôsobilo, že chce poškodeného napadnúť, hoci svedok I. má zato, že obžalovaný ako ho pozná, by toho nebol schopný. Na druhej strane, konanie obžalovaného, dalo popud na útok svedka I. na jeho osobu, keď ten videl, že poškodený má z konania obžalovaného strach. Keby tomu tak nebolo, podľa názoru súdu, by svedok I. nekonal tak, ako konal. Takže konanie obžalovaného, skutočne u poškodeného vzbudilo dôvodnú obavu o svoj život. Čo sa týka slovnej vyhrážky obžalovaného, tak z vyššie uvedených výpovedí vyplýva, že túto jednoznačne potvrdzuje iba poškodený, pričom svedok I. uvádza, že si na to nepamätá, t.j. svedok nevylúčil, že tomu tak skutočne nebolo. Podľa poškodeného, tieto vyhrážky obžalovaný vyslovil v čase, keď mu svedok I. „dával kravatu“. Takéto niečo si vyžaduje určité fyzické úsilie a pozornosť konajúceho a preto má súd zato, že je na mieste konštatovať, že svedok I. nepočul tieto vyhrážky z dôvodu, že sa sústredil na svoj fyzický útok proti obžalovanému a jednoducho tieto vyhrážky prepočul.
Ďalej súd uvádza, že vo veci vypočutí svedkovia I. J. a H. I., nepotvrdili skutočnosti, ktoré uvádzal obžalovaný a ktorých mali byť svedkami. Ich svedecké výpovede na druhej strane korešpondujú s tým, čo uviedli poškodený a svedok I..
Na náklade uvedeného preto súd uveril tvrdeniu poškodeného, že obžalovaný držiac v ruke nôž sa mu vyhrážal zabitím a že to u neho vzbudilo strach o svoj život. Z takto uvedených dôvodov, preto súd uznal obžalovaného vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, b/ Trestného zákona.
Pri rozhodovaní o treste okresný súd u obžalovaného zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona t.j., že bol v minulosti odsúdený. Naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 0T/118/2020 zo dňa 10.08.2020 pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov so skúšobnou dobou do 11.08.2022. Súd u obžalovaného nezistil žiadne poľahčujúce okolnosti podľa § 36 Trestného zákona.
Zároveň okresný súd vychádza zo záverečnej správy o výsledku IPJŠ, mediačnej a probačnej úradníčky tunajšieho súdu zo dňa 15.06.2023 podľa ktorej sú u obžalovaného splnené všetky technické podmienky na uloženie prípadného trestu domáceho väzenia.
Po vyhodnotení všetkých vyššie uvedených skutočností mal súd za to, že je na mieste aby obžalovaného vzhľadom na povahu spáchaného prečinu, keď ide o verbálny delikt prevažoval výchovný účel trestu pred represívnym a preto má zato, že práve trest domáceho väzenia v trvaní 18 mesiacov spolu s uloženými príkazmi zabezpečia ochranu spoločnosti pred ním tým, že mu zabránia v páchaní ďalšej trestnej činnosti, keďže bude celý čas „online“ pod technickou kontrolou.
Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolania obžalovaného a dôkazov vykonaných v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní dospel k záveru, že okresný súd na zistení skutkového stavu vykonal všetky dôkazy tak ako to v zmysle § 8 ods. 10 Trestného poriadku a tieto dôkazy aj istým spôsobom v zmysle § 8 ods. 12 Trestného poriadku vyhodnotil. Aj krajský súd poukazuje na výpoveď obžalovaného, ktorý v prípravnom konaní pri výpovedi zo dňa 27.03.2023 uviedol, že to čo je napísané v uznesení o vznesení obvinenia je pravda a ľutuje svoje konanie. Až neskôr pri ďalších výpovediach uviedol, že síce mal v rukách nôž, ale nemal úmysel s týmto napadnúť poškodeného.
Zo spáchania závažnej trestnej činnosti je usvedčený jednoznačne výpoveďou poškodeného A. I., ktorý vo všetkých výpovediach v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní uvádzal, že po vzájomnej roztržke v byte sa u I. I. na neho obžalovaný vytiahol nôž, s týmto smeroval na jeho hornú časť tela, pričom on začal cúvať a keď C. I. chytil obžalovaného, tento mu povedal, že ho zabije resp. zapichne.
Časť výpovede poškodeného potvrdil aj svedok C. I., ktorý uviedol, že videl ako obžalovaný nožom útočil na poškodeného avšak nepočul, aby sa mu vyhrážal. V prípravnom konaní tento svedok uviedol, že keď sa telefonicky kontaktoval s obžalovaným, tento išiel k nemu na kávu a povedal, že keď stretne poškodeného tak ho zabije.
Z výpovede svedka I. J. vyplývajú tie skutočností, že tento priebeh udalostí nevidel.
Svedkyňa H. I. matka C. I. uviedla, že v ten kritický večer priebeh udalostí nevidela a v žiadnom prípade nedala 100.- Eur žiadnemu z účastníkov stretnutia t.j. obžalovanému, poškodenému ani svojmu synovi C. I..
Miesto a čas spáchania skutku je zrejmé zo zápisu o obhliadke miesta činu a prítomnej fotodokumentácie.
Krajský súd poukazuje aj na lekársku správu- nález Fakultnej nemocnice s G. K. B. G. zo dňa 27.03.2023 o 01.21 hodine z ktorej vyplýva, že obžalovaný A. B. bol privezený RZP v sprievode policajtov. Pacient udáva, že pili na byte a následne udáva, že nezabil dvoch kamarátov. Údajne po napadnutí prvého kamaráta v kuchyni spadol na zem, udrel hlavu. Nepamätá presne na okolnosti incidentu, od úrazu nevracal, netočí sa mu v hlave, javí známky užitia alkoholu čo aj priznáva.
Za takejto dôkaznej situácie aj teda z tejto lekárskej správy vyplýva, že bol to práve obžalovaný, ktorý napadol inú osobu a v konkrétny večer napadol poškodeného A. I.. Táto skutočnosť je zrejmá aj z výpovedí poškodeného a svedka C. I.. Správne preto postupoval okresný súd keď uznal obžalovaného zo spáchania skutku, pričom správne kvalifikoval konanie obžalovaného ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 psím. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a/ Trestného zákona, nakoľko obžalovaný sa jednému vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania.
Vo vzťahu k právnej kvalifikácii konania obžalovaného poukazuje krajský súd aj na tú skutočnosť, že pokiaľ by aj obžalovaný nepoužil slová o zabití resp. zapichnutí poškodeného, samotné jeho konanie, ktoré spočívalo v tom, že nožom pred svojou časťou tela v pravej ruke smerovalo na hornú časť tela poškodeného môže a musí vzbudiť dôvodnú obavu z toho, aby obžalovaný mohol ohroziť život ,alebo zdravie poškodeného týmto konaním.
Vo vzťahu k uloženému trestu poukazuje krajský súd na tú skutočnosť, že obžalovaný bol doposiaľ tri krát súdne trestaný a to aj pre násilnú trestnú činnosť, pričom z ústrednej evidencii priestupkov MVSR má 18 záznamov a to aj za priestupky vyhrážania, resp. napadanie iných osôb.
Podľa názoru krajského súdu uložený trest okresným súdom je trestom neprimerane miernym vo vzťahu k následku, ktorý mohol byť spáchaný konaním obžalovaného, avšak v predmetnej veci bolo podané odvolanie iba obžalovaným a preto uložený trest krajský súd nemohol zmeniť resp. uložiť iný druh trestu.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto krajský súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné v zmysle ustanovenia § 319 Trestného poriadku zamietol.
Toto rozhodnutie bolo prijaté jednohlasne. jednohlasný
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.