Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/140/2011

Zmenené rozhodnutím 17Co/60/2012
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Danice Kočičkovej, v právnej veci navrhovateľa K. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L. N. XX, G., zastúpeného JUDr. Evaristom Zuzanom, advokátom, so sídlom Horná 65A, Banská Bystrica, proti odporkyni D. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L. N. XX, G., toho času I. XX, V. N., zastúpenej advokátkou JUDr. Danielou Bacíkovou, so sídlom Skuteckého 12, Banská Bystrica, za účasti maloletej P., nar. XX. XX. XXXX a maloletého P., nar. XX. XX. XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9C/140/2011-156 zo dňa 01. 02. 2012, takto rozhodol: Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým určil otcovi povinnosť platiť na výživu maloletej P. G., nar. XX. XX. XXXX výživné 210 Eur mesačne a na maloletého P. G., nar. XX. XX. XXXX výživné 180 Eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, p o t v r d z u j e . Vo výroku o styku otca s maloletými deťmi mení rozsudok okresného súdu tak, že otec je oprávnený sa s maloletou P. G., nar. XX. XX. XXXX a maloletým P. G., nar. XX. XX. XXXX stýkať každý víkend v párnom týždni v čase od piatku 17.00 hod. do nedele 17.00 hod.. Otec je oprávnený maloleté deti si prevziať v určenom čase pred bytom matky a je povinný v určenom čase maloleté deti pred bytom matky matke odovzdať. Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni náhradu trov konania vo výške 328,10 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet jej právnej zástupkyne JUDr. Daniely Bacíkovej."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci navrhovateľa K. G., J.. XX. XX. XXXX, Y. G. X. N. XX, G.Í., zastúpeného advokátom JUDr. Evaristom Zuzanom, Horná 65A, Banská Bystrica proti odporkyni D. G., V.. I., J.. XX. XX. XXXX, Y. G. X. N. XX, G., t. č. Š. XX, V. N., zastúpenej advokátkou JUDr. Danielou Bacíkovou, Skuteckého 12, Banská Bystrica, za účasti S. P., J.. XX. XX. XXXX M. S. P., J.. XX. XX. XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Banská Bystrica, o rozvod manželstva a úprava práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, takto

rozhodol:

Súd manželstvo účastníkov uzavreté dňa XX. XX. XXXX pred S. Ú. I. V. N., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu I. V. N., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod radovým číslom XX, r o z v á d z a .

Súd z v e r u j e maloletú P. G., nar. XX. XX. XXXX a maloletého P. G., nar. XX. XX. XXXX, na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.

Otec maloletých je p o v i n n ý platiť mesačne na ich výživu na maloletú P. sumu 210,-- Eur, na maloletého P. sumu 180,-- Eur, vždy do 15. dňa v mesiace vopred k rukám matky dieťaťa počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Otec maloletých je o p r á v n e n ý sa s týmito stretávať každý víkend v párnom týždni toho ktorého roka a to od soboty 10.00 h do nedele 17.00 h, pričom je oprávnený maloleté deti si prevziať v stanovenom čase v bydlisku matky dieťaťa a v stanovenom čase ich v bydlisku matky dieťaťa matke odovzdať.

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporkyni z titulu náhrady trov právneho zastúpenia sumu 169,10 Eur na účet právnej zástupkyne JUDr. Daniely Bacíkovej, vedený v Y. a. s., č. účtu XXXXXXXXXX/ XXXX, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa svojím návrhom došlým tunajšiemu súdu dňa 13. 07. 2011 domáhal rozvodu manželstva s odporkyňou z dôvodu, že v ich manželstve existuje rozvrat zapríčinený bezdôvodnou žiarlivosťou zo strany odporkyne a majetníckym správaním voči jeho osobe. Maloleté deti žiadal zveriť do osobnej starostlivosti matky, upraviť s nimi súdnym rozhodnutím styk a uložiť mu povinnosť platiť na ich výživu mesačne na každého po 100,-- Eur.

O trovách konania žiadal rozhodnúť tak, že ani jeden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Odporkyňa s návrhom na rozvod súhlasila. Súhlasila tiež so zverením maloletých detí do jej osobnej starostlivosti ako aj s navrhovaným stykom otca s maloletými deťmi. Žiadala však, aby súd rozhodol o vyživovacej povinnosti navrhovateľa k maloletým deťom tak, aby bol zaviazaný navrhovateľ plniť si na nich vyživovaciu povinnosť na maloletú dcéru 350,-- Eur a na maloletého syna 300,-- Eur mesačne.

Jej zástupkyňa požadovala náhradu trov konania v zmysle .

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, ich právnych zástupcov, sobášnym listom, rodnými listami maloletých detí, správou kolízneho opatrovníka o prešetrení pomerov v domácnosti matky maloletých detí, svedeckou výpoveďou otca navrhovateľa, daňovými priznaniami účastníkov ako aj firmy D. s. r. o., výpisom zo živnostenského registra účastníkov, výkazmi o príjmoch a výdavkoch navrhovateľa, písomnými vyjadreniami účastníkov a zistil tento skutkový stav:

Účastníci uzatvorili manželstvo dňa XX. XX. XXXX. U oboch sa jedná o manželstvo prvé. Z manželstva pochádzajú dve maloleté deti. Ani jeden z účastníkov nemá inú vyživovaciu povinnosť. Posledné trvalé spoločné bydlisko účastníkov bolo v obvode tunajšieho súdu.

Podľa tvrdenia navrhovateľa s odporkyňou uzatvárali manželstvo z lásky. Bolo harmonické asi 5 rokov. Následne sa odporkyňa voči nemu začala správať podozrievavo, nedôvodne žiarliť a dennodenné hádky sa stávali súčasťou ich manželstva. Týmito trpeli predovšetkým ich maloleté deti. V dôsledku týchto hádok sa odporkyňa odsťahovala aj s maloletými deťmi k svojim rodičom a to dňa XX. XX. XXXX. Od tej doby sa s deťmi nestretol, keďže boli vždy buď choré alebo tam bol nejaký iný problém. Z týchto dôvodov žiadal upraviť styk v zmysle návrhu. Na výživné na obe deti platil spolu 100,-- Eur mesačne.

Potvrdil, že odporkyňa napriek tomu, že mala živnosť, nepodnikala v čase, keď bola na materskej dovolenke. Daňové priznanie za ňu podával on s jeho otcom. Od októbra roku 2011 majú obaja zastavenú živnosť. On sám ju zrušil z dôvodu vysokých odvodov. Živnosť mal od roku 2006. Má ukončenú strednú priemyselnú školu stavebnú. Pracoval v minulosti v Českej republike v stavebnej firme do roku 2000 ako stavbyvedúci. Následne pracoval buď krátkodobo alebo brigádnicky. Keď začal jeho otec s podnikaním v roku 2003, pracoval brigádnicky pre neho. Pokiaľ vykonáva činnosť konateľa pre jeho firmu, nemá za túto činnosť žiaden príjem. V súčasnej dobe je evidovaný na úrade práce. Uhrádza deťom mesačne 30,-- Eur z titulu uzatvorených zmlúv o životnom a úrazovom poistení s bežným poistením. Nevedel sa vyjadriť, či toto poistenie v sebe zahŕňa aj sporenie. Plánuje sa zamestnať vo firme jeho otca D. s. r. o., ale zatiaľ to neurobil z dôvodu, že chcel využiť podporu v nezamestnanosti. Zistil však, že na ňu nemá nárok.

Na výzvu súdu pripojil ku spisu peňažný denník za roky 2009 a 2010. Čo sa týka položiek „výdavky na priebežné položky“, uviedol, že sa jednalo o nákup materiálov a pracovných pomôcok, napr. nákup tehiel, muriva, kanalizačných rúr, malty a podobne. Ako živnostník realizoval stavby kanalizácie pre rodinné domy a byty. Ako konateľ firmy D. vykonával pre ňu činnosť v rozsahu 3 % jeho pracovného času. Jednal s jej zákazníkmi ohľadom zákaziek, zastupoval otca v jeho neprítomnosti. Pokiaľ vykonával práce na svoju živnosť, vykonával ich na mechanizmoch firmy D. s. r. o. Pokyny zamestnancom firmy D. s. r. o. dával buď on alebo jeho otec. Dostával za túto činnosť odmenu vo forme bezplatného používania služobného motorového vozidla. Tiež mohol bývať v rodinnom dome jeho otca a bezplatne užíva jeho apartmán v U..

Vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že náklady na stravu predstavujú mesačne 210,-- Eur, náklady za užívanie domu otca 300,-- Eur, ošatenie, kozmetiku 50,-- Eur a na deti platí výživné a životné poistenie spolu 160,-- Eur mesačne. Nevlastní žiadne nehnuteľnosti, motorové vozidlá, nemá úspory, ani iné majetkové práva.

Odporkyňa s návrhom na rozvod súhlasila. Pokiaľ bola žiarlivá a majetnícka, nebolo to bezdôvodne. Manžel sa jej priznal k nevere, ospravedlnil sa jej a sľúbil jej nápravu. Nemá vedomosť o tom, či známosť pretrváva. Tiež mu vytýkala požívanie alkoholických nápojov a tú skutočnosť, že cez víkendy sa doma

nezdržiaval. Oznámil jej, že ju nemá rád a že nechce s ňou žiť. Tiež mali problémy s hospodárením v domácnosti. Keďže získala presvedčenie, že ich manželstvo je hlboko a vážne narušené, rozhodla sa odsťahovať zo spoločnej domácnosti a s návrhom na rozvod súhlasila. Príčinu rozvratu v manželstve videla v nezáujme navrhovateľa o ňu a ich deti, tiež nemožnosť dohodnúť na spoločnom hospodárení. Pokiaľ spolu obaja pôvodne podnikali a mienili založiť spoločnú firmu s otcom navrhovateľa, z jej nepochopiteľných dôvodov sa navrhovateľ nechcel stať spolumajiteľom firmy, ale trval na tom, že väčšinový podiel bude vlastniť jeho otec. Ona sa stala spolumajiteľkou firmy v rozsahu XX %., otec navrhovateľa v rozsahu XX %.. Ju však navrhovateľ s jeho otcom z chodu firmy v podstate vylúčili od doby, keď zostala na materskej dovolenke s mladším synom. Podľa jej vedomostí navrhovateľ kúpil a kompletne zariadil byt v U., ale kúpil ho na meno otca. Trávi tam dovolenky. Dňa XX. XX. XXXX sa odsťahovala s deťmi do podnájmu do bytu susediaceho s bytom jej rodičov. Rodičia bývajú spolu s jej bratom a rodinou. Jej príjem predstavuje materská spolu s rodinnými prídavkami vo výške 231,-- Eur. Pomáhajú jej rodičia. Deti sú zdravé. Syn má zvýšené náklady, keď mu musí kupovať zo zdravotných dôvodov na doporučenie lekárky mlieko, ktoré ju stojí 10,-- Eur mesačne. Tiež značnú položku tvoria plienky.

Ďalej uviedla, že zamestnanci firmy D. s. r. o. poberajú plat okolo XX XXX až XX XXX Sk v prepočte. Jej právna zástupkyňa poukázala tiež na tú skutočnosť, že firma D. s. r. o. má 10 zamestnancov, stroje a vlastní 10 áut. Navrhovateľ používa dve luxusné autá firmy a to S. M. H.. V byte v U. trávi dovolenky aj 3-krát do roka. Príjem, ktorý vykázal pre účely daňového priznania, podľa jej názoru nie je skutočným príjmom. Odporkyňa nemala z činnosti firmy nič. O dispozícii so ziskom firmy rozhodoval navrhovateľ s otcom. Väčšinou investovali do áut a podobne. Nemala ani kartu od bankomatu.

Navrhovateľ potvrdil, že používa vozidlo firmy D. s. r. o. - S., rok výroby 2009, H.. Používa aj druhé auto, ktoré je vedené na živnosť odporkyne S., N.. Je to z dôvodu, že odporkyňa nemá vodičský preukaz.

Z výpisov zo živnostenského registra na mená účastníkov bolo zistené, že navrhovateľovi vzniklo oprávnenie dňa XX. XX. XXXX a odporkyni dňa XX. XX. XXXX. Obaja mali rovnaký predmet podnikania: Č. H., S. K.. Odporkyňa mala okrem toho reklamnú propagačnú činnosť, sprostredkovanie obchodu služieb, zemné výkopové práce a navrhovateľ nakladanie s iným ako nebezpečným odpadom, kúpa tovaru na účely jeho predaja.

Podľa správy Daňového úradu v Banskej Bystrici navrhovateľ za rok 2010 vyčíslil v daňovom priznaní príjem XX XXX,XX Eur a výdavky XX XXX,XX Eur, daň vo výške XXX,-- Eur, daň znížená o daňový bonus vo výške XXX,XX Eur.

Odporkyňa za rok 2010 mala v daňovom priznaní príjem XXXX,XX Eur a výdavky XX XXX,XX Eur. Daň znížená o daňový bonus X,-- Eur.

Podľa správy Daňového úradu Banská Bystrica firma D. s. r. o. za rok 2010 v daňovom priznaní vykazovala základ dane X XXX,XX Eur a daň na úhradu XXX,XX Eur. Odpisy hmotného majetku predstavovali sumu XX XXX,-- Eur. V kolónke F doplňujúce údaje - súčet prevádzkových, finančných a mimoriadnych výnosov predstavoval sumu 413 401,35 Eur a súčet prevádzkových, finančných a mimoriadnych nákladov XXX XXX,XX Eur.

Svedok F.. K. G., otec navrhovateľa, uviedol, že má živnosť od roku XXXX na stavebné práce, inžiniersku činnosť a výrobu stavebných dielcov. Firmu D. založil z dôvodu, že potreboval prejsť do vyššej formy podnikania. Odporkyňa je spoločníčkou tejto firmy v rozsahu XX %. z dôvodu, že bola rodinnou príslušníčkou. Syn vykonával funkciu konateľa a popri tom aj živnosť. Ako konateľ ho zastupoval v čase jeho neprítomnosti a mal právo podpisovať za neho. V čase prítomnosti organizoval činnosť dvoch ľudí, ktorí chodili čistiť kanalizáciu. Iné činnosti nevykonával. Nemal z tejto činnosti príjem. Čo sa týka vyplácania podielu na zisku za rok 2010, na otázku, či bol vyplatený odporkyni, svedok uviedol „veď predsa užívajú autá.“ On sám si nevyplatil podiel na zisku. Zo zisku bolo potrebné investovať do firmy.

Minulý rok (2011) kúpil osobné auto S. D.. Firma vlastní celkove X dodávok, X alebo X stroje na čistenie kanalizácie. Má X M. X zamestnancov. Vlastníkom bytu v U. Z.e on. Motorové vozidlo I. previedol zo živnosti odporkyne v novembri minulého roka bezodplatne. Rovnako aj auto S.. Dodávka E. je vo vlastníctve odporkyne, kľúč má vo firme, môže si ho zobrať. Na otázku zástupkyne odporkyne potvrdil, že firma vlastní 5 osobných motorových vozidiel a X nákladných vrátane mechanizmov. Jedno z áut užíva otec odporkyne a platí zaň nájom XXX,-- Eur mesačne.

Na záver zástupca navrhovateľa žiadal návrhu vyhovieť. Poukázal na tú skutočnosť, že firma D. s. r. o. nemá nič spoločné s príjmom navrhovateľa. Tento vykonával vlastnú živnosť. Nemá to nič spoločné ani s jeho majetkovými pomermi.

Zástupkyňa odporkyne poukázala na zákonnú fikciu ustanovenia § 63 ods. 1 Zákona o rodine v prípade nepreukázania príjmu rodiča z inej než závislej činnosti. Tiež poukázala na tú skutočnosť, že ak sa rodič vzdá takéhoto príjmu, nemôže to ísť na neprospech maloletých detí. Podľa jej názoru navrhovateľ denne pracuje pre firmu svojho otca a pokiaľ zrušil svoju činnosť, bolo to len z dôvodu vyhnutia sa vyživovacej povinnosti na maloleté deti účastníkov. Odporkyňa, pokiaľ zrušila svoju živnosť, bolo to z dôvodu, že sa presťahovala s deťmi do V. N. a je na materskej dovolenke a tiež z dôvodu, že chcela zabrániť nakladaniu s účtovníctvom a majetkom živnosti. Majetok účastníkov bude predmetom vyporiadania BSM.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, môže súd manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Ods. 2, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Ods. 3, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v manželstve účastníkov existuje rozvrat, ktorý vyústil v odchod odporkyne s deťmi zo spoločnej domácnosti v Q. XXXX. Z postoja oboch je zrejmé, že ani jeden z nich nemá záujem na zotrvaní v manželstve a to napriek tomu, že z neho pochádzajú maloleté deti. Z týchto dôvodov súd konštatoval, že sú tu dôvody, pre ktoré v zmysle citovaného ustanovenia § 23 ods. 1 Zákona o rodine návrhu vyhovel.

Za príčinu rozvratu súd považoval neschopnosť oboch účastníkov riešiť vzájomne vzniknuté manželské nezhody, či už v oblasti ich spolužitia alebo finančného hospodárenia.

Ďalej súd rozhodoval o úprave práv a povinností k maloletým deťom účastníkov na čas po rozvode ich manželstva v zmysle ustanovenia § 24 a nasledujúcich Zákona o rodine.

Súd v zmysle ustanovenia § 24 ods. 1 Zákona o rodine zveril maloleté deti účastníkov do osobnej starostlivosti matky, v ktorej sa tieto aj nachádzajú a v ktorej starostlivosti neboli zistené žiadne závady. Navrhovateľ ako aj kolízny opatrovník s týmto súhlasili.

Súd na návrh navrhovateľa rozhodol aj o úprave styku navrhovateľa s maloletými deťmi v zmysle ustanovenia § 25 ods. 1 Zákona o rodine, keď s navrhovaným rozsahom styku odporkyňa súhlasila a takáto dohoda rodičov o styku s maloletými deťmi sa stala potom súčasťou rozhodnutia o rozvode manželstva účastníkov.

Medzi účastníkmi bola sporná otázka výšky vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči maloletým deťom.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Ods. 2, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti súd v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine prihliada na odôvodnené potreby oprávneného (maloletých detí) ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Povinnosť obidvoch rodičov starať sa o výživu detí je odrazom zásady, podľa ktorej sa na zabezpečení osobných potrieb a výživy dieťaťa podieľajú obaja rodičia podľa svojich objektívnych možností a schopností, v ktorých sa zohľadňuje ich vzdelanie, zdravotný stav, prípadne iné skutočnosti, ktoré majú vplyv na ich sociálny status, materiálne a finančné zázemie a podľa pomeru ich zárobkov - finančného príjmu, ako aj celkovej finančnej a sociálnej situácie.

V zmysle citovaného zákonného ustanovenia je potrebné tiež prihliadať na potreby maloletých detí, ktoré nie sú schopné samé sa živiť, ktorých miera je rôzna podľa okolností prípadu. Predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa, stupňa vzdelávania, zdravotného stavu, kultúrnych, spoločenských, športových potrieb a podobne. Zohľadňujú sa však potreby dieťaťa vždy vo vzťahu k životnej úrovni rodičov. Pri nižšej životnej úrovni rodiča, resp. jeho príjme, sa určí také výživné, ktoré pokryje aspoň nevyhnutné potreby nezaopatreného dieťaťa.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že zo strany matky maloletých detí je jej vyživovacia povinnosť realizovaná najmä osobnou starostlivosťou o základné životné potreby detí. Jej súčasný príjem predstavuje rodičovský príspevok vo výške XXX,XX Eur, okrem toho poberá rodinné prídavky na dve deti, spolu XX,-- Eur.

Pokiaľ z dokazovania vyplynulo, že by mala byť z titulu svojej živnosti aj vlastníčkou dvoch osobných motorových vozidiel, tiež bolo preukázané, že tieto nemá v držbe a otázka vlastníckeho práva k ním je v súčasnej dobe sporná. Tiež bolo preukázané, že živnosť v čase druhej materskej dovolenky fakticky nevykonávala. Daňové priznanie za ňu podával navrhovateľ. Nemala ani žiaden podiel na zisku alebo iný finančný príjem z účasti na majetku spoločnosti D. s. r. o.

Na druhej strane bolo preukázané, že navrhovateľ ukončil koncom minulého roka svoju živnosť a to bez objektívnych závažných dôvodov a nezamestnal sa vo firme svojho otca len zo špekulatívnych dôvodov, keď chcel využiť možnosť poberania dávok v nezamestnanosti.

Z vykonaného dokazovania výpisu živnostenských listov účastníkov ako aj z výpisu obchodného registra firmy D. s. r. o., ako aj výpovede svedka - otca navrhovateľa vyplynulo, že ťažisková činnosť v predmete podnikania navrhovateľa ako živnostníka ako aj činnosti firmy D. s. r. o. spočívala v realizácii H., pre ktoré účely navrhovateľ používal mechanizmy firmy D. s. r. o. Zároveň tiež vykonával činnosť konateľa firmy D. s. r. o. a teda je zrejmé, že činnosť týchto dvoch subjektov, či už fyzickej osoby živnostníka alebo právnickej osoby s. r. o. bola prepojená a to nielen personálne, materiálnou základňou ale aj finančne.

Súd sa stotožnil s hodnotením právnej zástupkyne odporkyne v tom, že zo strany navrhovateľa došlo v priebehu konania ku zrušeniu živnosti výlučne z dôvodu, že sa chcel vyhnúť plneniu vyživovacej povinnosti v súvislosti aj so znením ustanovenia § 63 ods. 1 Zákona o rodine.

Z daňového priznania firmy D. s. r. o. mal súd za preukázané, že príjmy firmy D. za rok 2010 predstavovali XXX XXX,XX Eur a prevádzkové finančné mimoriadne náklady XXX XXX,XX Eur. Firma v roku XXXX, zrejme aj za predchádzajúce obdobia, investovala do kúpy osobných motorových vozidiel luxusných značiek, ktoré ani vzhľadom ku svojmu predmetu činnosti nepotrebovala v takom rozsahu. Okrem iného vlastnila X ks nákladných áut a strojov. Svedčí to o tom, že sa jedná o prosperujúcu firmu.

Aj z výpovede svedka F.. G. vyplýva, že sa jednalo o tzv. „rodinnú firmu“, keď odporkyňa bola spoločníčkou tejto firmy v rozsahu XX %. a syn - navrhovateľ bol konateľom firmy s podpisovým právam zastupovať firmu navonok.

Súd potom pri určovaní vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči deťom pochádzajúcim z jeho manželstva s odporkyňou vychádzal vzhľadom ku charakteru jeho činnosti, vzdelaniu, praxi, zdravotnému stavu, z predpokladaného zárobku, ktorý by mohol dosahovať vo výške X XXX,-- Eur mesačne. V zmysle písomného vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľa v podaní zo dňa 19. 12. 2011 len jeho čistý mesačný príjem za rok 2010 predstavoval z jeho živnosti XXX,XX Eur. Okrem toho požíval naturálne výhody vo firme D. s. r. o. (užíval motorové vozidlá, mobilné telefóny, trávil dovolenky v U. a podobne) a vzdal sa bez vážneho dôvodu nároku na odmenu konateľa, hoci vykonával pre firmu činnosť týkajúcu sa obchodného vedenia spoločnosti a mal aj oprávnenie konať v mene spoločnosti navonok ( ).

Súd potom mal za to, že reálne zárobkové možnosti a schopnosti navrhovateľa predstavujú mesačne sumu X XXX,-- Eur (viď R ).

Súd potom vychádzajúc z takto zistených zárobkových možností a schopností navrhovateľa a prihliadnuc aj k veku a potrebám maloletých detí účastníkov stanovil výšku vyživovacej povinnosti u maloletej P. sumou XXX,-- Eur mesačne a u maloletého P. sumou XXX,-- Eur mesačne.

Odporkyňa poberá na maloleté deti rodinné prídavky a okrem osobnej starostlivosti nemá možnosť v súčasnej dobe sa podieľať na ich výžive aj finančne.

Odporkyňa požadovala priznať náhradu trov konania. Túto vyčíslila v podaní zo dňa 16. 01. 2012 celkove vo výške 338,22 Eur. Náhradu požadovala za úkony právnej pomoci príprava a prevzatie, písomné podanie na súd s vyjadrením sa k návrhu, zastupovanie na pojednávaní dňa 09. 11. 2011, 13. 01. 2012, 01. 02. 2012 (v rozsahu jednej štvrtiny), po 57,-- Eur, plus režijný paušál 7,41 Eur za úkony do konca roka 2011 a následne po 58,69 Eur, plus režijný paušál 7,63 Eur.

Podľa účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že účastníci konania o rozvod manželstva zásadne nemajú právo na náhradu trov konania a každý z nich si znáša svoje trovy sám. Súd podľa druhej vety citovaného ustanovenia môže priznať náhradu trov konania, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu, ktoré súdna prax najmä odôvodňuje príčinami, ktoré viedli ku rozvodu manželstva, ak sa koncentrovali iba u jedného z manželov. V danom prípade, však súd nemohol konštatovať jednoznačné zavinenie na strane navrhovateľa na rozvrate manželstva účastníkov. Tvrdenie odporkyne o nevere navrhovateľa nebolo preukázané. Naopak navrhovateľ tvrdil, že bolo to správanie odporkyne, ktoré bolo neprimerane agresívne voči jeho osobe, ktoré viedlo k rozvratu ich vzťahu.

Súd však prihliadol najmä k súčasným osobným a majetkovým pomerom na strane odporkyne, ako aj k tej skutočnosti, že náklady trov právneho zastúpenia vzhľadom ku otázke, o ktorej sa účastníci nevedeli dohodnúť, t. j. o otázke určenia vyživovacej povinnosti, boli účelne vynaložené. Z týchto dôvodov súd priznal jej náhradu v rozsahu polovice uplatnených trov konania, t. j. vo výške 169,10 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní

odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, ktorej veci sa týka, v akom

rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha

(ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie

treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie

na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol poučený podľa , odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela

ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti

rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma

opäť svoje predošlé priezvisko.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela

ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé

priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od

právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť,

že upúšťa od používania spoločného priezviska.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok,

môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa

Z.z. a noviel - Exekučný poriadok; ak ide o rozhodnutie o výchove

maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.