Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-3C/240/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Kežmarku samosudcom JUDr. Andrejom Kubinským v právnej veci žalobcu J., zastúpeného A.X proti žalovanému STUCCO TRADE, s.r.o., SNP 139, Spišská Stará Ves, právne zastúpenému JUDr. Jozefom Beňom, advokátom advokátskej kancelárie Beňo & partners, s.r.o., Nám. sv. Egídia 95, Poprad, v konaní o neplatnosť okamžitého zrušenia pracovného pomeru s prísl. takto

rozhodol:

I/ Žalovaný j e p o v i n n ý uhradiť v prospech žalobcu sumu 760,33 eur z titulu náhrady za neposkytnuté stravovanie za obdobie r. 2008 a r. 2009.

II/ Vo zvyšujúcej časti nároku sumy 881 eur, vrátane mesiacov január až máj 2010 súd návrh z a m i e t a .

III/ Súd z a m i e t a návrh aj v časti bodu c/ na náhradu mzdy za mesiace január až máj 2010, v časti bodu d/ na náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku za r. 2008, r. 2009 a r. 2010 a v časti bodu g/ návrh na vyhlásenie rozsudku, že žalovaný je povinný zúčtovať a vykonať odvody do Sociálnej poisťovne v prospech žalobcu za celé obdobie, v ktorom mu bolo neoprávnene vykazované neplatené voľno.

IV/ Súd z a s t a v u j e konanie ohľadne časti nároku uplatneného pod bodom e/ na sumu 307,70 eur mesačne.

V/ Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobca sa podaným návrhom na začatie konania dožadoval vydania rozhodnutia súdu, na základe ktorého by bolo určené pod bodom a/, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 2. septembra 2010 zo strany zamestnávateľa je neplatné. Ďalej žiadal určiť pod bodom b/, že žalovaný je povinný vypočítať a uhradiť žalobcovi mzdu za mesiac august 2010 najmenej vo výške 279,73 eur, ďalej žiadal, aby žalovaný bol zaviazaný uhradiť žalobcovi zadržané nevyplatené mzdy za december 2009 vo výške 295,50 eur a zúčtovanú mzdu za mesiac marec 2010 vo výške 167,51 eur, ďalej žiadal pod bodom d/, aby žalovaný bol zaviazaný uhradiť mu náhradu miezd za mesiace január až máj 2010 vo výške po 307,70 eur za každý mesiac, t.j. v celkovej výške 1.538,50 eur, ďalej pod bodom e/ žiadal, aby žalovaný bol povinný uhradiť mu náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku za r. 2008, r. 2009 a alikvotný podiel za január až august 2010 vo výške 203,13 eur, ďalej žiadal pod bodom f/, aby žalovaný bol povinný uhradiť mu sumu 307,70 eur mesačne za obdobie od septembra 2010 až do právoplatnosti rozsudku a ďalej pod bodom g/ žiadal, aby žalovanému bola uložená povinnosť zúčtovať a vykonať odvody do Sociálnej poisťovne a Všeobecnej zdravotnej poisťovne v prospech žalobcu za celé obdobie, v ktorom mu bolo neoprávnene vykazované neplatené voľno a za obdobie neplatného skončenia pracovného pomeru, t.j. od 1. 9. 2010 až do vyhlásenia rozsudku. Žalobca žiadal aj trovy konania.

Žalovaný s podaným návrhom na začatie konania v podstate súhlasil, len v bode f/, kde sa hovorí o náhradách za neposkytnuté stravovanie za r. 2008, r. 2009 a r. 2010. V ostatných bodoch žalobu navrhol zamietnuť.

Procesný súd v predmetnom konaní po vykonanom dokazovaní, z výsluchu svedkov a po oboznámení sa s listinnými dôkaznými prostriedkami rozhodol medzitímnym rozsudkom, ktorým zamietol návrh v časti určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru z 2. septembra 2010 zo strany zamestnávateľa je neplatné. Súd zároveň v predmetnom medzitímnom rozsudku zastavil konanie v časti bodu b/ a zostatok nároku vylúčil na samostatné konanie. Išlo o body c/, d/, e/, f/, g/ s tým, že po právoplatnosti medzitímneho rozsudku bude vo veci ďalej konať.

Po právoplatnosti medzitímneho rozsudku, voči ktorému žalovaný, ani žalobca nepodali odvolanie, rozsudok nadobudol právoplatnosť 18. 8. 2011, súd pokračoval v konaní o zvyšujúcich častiach nároku žalobcu uvedených pod bodom c/, d/, e/, f/, g/. V priebehu konania súd pripustil na pojednávaní dňa 22. 11. 2011 za súhlasu žalovaného spresnenie podaného návrhu na začatie konania s tým, že v priebehu ďalšieho konania bude pokračovať v pojednávaní o bodoch c/, kde žalobca uplatnil nárok na náhradu mzdy za mesiace január až máj 2010, d/, kde žalobca žiadal náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku za r. 2008, r. 2009 a r. 2010, bode f/, kde žalobca uplatnil nárok za neposkytnuté stravovanie a g/, kde žalobca žiadal, aby žalovanému bola uložená povinnosť zúčtovať a vykonať odvody do Sociálnej poisťovne v prospech žalobcu za celé obdobie, v ktorom mu neoprávnene bolo vykázané neplatené voľno, t.j. za obdobie od mesiaca január až máj 2010.

Súd zastavil konanie ohľadne nároku uplatneného pod bodom e/ na sumu 307,70 eur, po tom, čo žalobca v tejto časti zobral návrh späť a žiadal, aby súd konanie zastavil. Súd zastavil konanie v súlade s ust. ,

Procesný súd po vykonanom dokazovaní, po oboznámení sa s listinnými dôkaznými prostriedkami, po oboznámení sa so žalobou rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Súd predovšetkým priznal žalobcovi právo na sumu 760,33 eur z titulu náhrady za neposkytnuté stravovanie za obdobie r. 2008, r. 2009, túto časť nároku žalovaný uznal. Pri výpočte nároku žalobcu súd postupoval tak, že za každý deň odpracovaný priznal žalobcovi právo na náhradu po 3,25 eur a toto vynásobil 0,55 % denne. Súd zamietol nárok na náhradu za neposkytnuté stravovanie za mesiace január až máj 2010, keďže v tomto období bolo žalobcovi poskytnuté neplatené voľno.

Procesný súd zamietol návrh žalobcu v bode c/, na základe ktorého žalobca požadoval uhradiť mu náhradu miezd za mesiace január až máj 2010 vo výške 307,70 eur za každý mesiac, teda v celkovej výške 1.538,50 eur. Procesný súd v tejto súvislosti pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyjadrení žalobcu a zo svedeckých výpovedí, z ktorých je zrejmé, že vo firme po tom, čo nastala zlá ekonomická situácia, zvolali pracovníkov s tým, že im dali na výber, alebo rozviažu s nimi pracovný pomer alebo môžu si zobrať neplatené voľno na isté obdobie, počas ktorého firma nemá zakázky. Na tomto jednaní, kde došlo k ústnym dohodám medzi vedením firmy a zamestnancami, bol prítomný aj žalobca, ktorý teda o tom vedel, že v období od januára po dobu niekoľkých mesiacov nebude poberať mzdu, bude na neplatenom voľne. V tejto súvislosti súd vychádzal aj z listinných dôkazných prostriedkov, ktoré má žalovaný k dispozícii, kde vo výplatných páskach, resp. v dokladoch žalovaného je uvádzané čerpanie neplateného voľna, je ďalej zaujímavé to, že žalovaný od mesiaca január nikdy žiadnym spôsobom prípadne neprotestoval, že mu nie je prideľovaná práca a ďalej neprotestoval, že mu nie je poskytovaná mzda, na ktorú by mal nárok. Z vyjadrenia svedka ďalej súd zisťuje, že s inými pracovníkmi firma nemá žiaden spor a že v tomto prípade ide o ojedinelú záležitosť, ojedinelý prípad, keď pracovník za obdobie kedy bolo dohodnuté, že mu bude poskytnuté neplatené voľno, požaduje mzdu. Z jednania, ktoré prebiehalo, bolo ďalej zrejmé a známe, že akonáhle firma získa ďalšie objednávky, budú pracovníci povolaní do zamestnania.

Procesný súd preto návrh žalobcu na vyplatenie náhrady miezd za mesiac január až máj zamietol, keďže nešlo i klasický prestoj vo firme, z dôvodov ktorého by mali pracovníci nárok na náhradu priemernej mzdy, ale išlo o dohodnuté čerpanie neplateného voľna.

Procesný súd zamietol žalobu žalobcu aj v časti bodu d/, kde žalobca uplatňoval nárok na náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku. Podľa evidencie žalovaného je zrejmé, že žalobca dovolenku riadne vyčerpal a nemá žiaden nárok voči žalovanému. V tejto súvislosti súd pripomína, že žalobca podľa vyjadrenia žalovaného nikdy neurgoval nevyčerpanú dovolenku tak za r. 2009, 2010, nikdy neprotestoval, dostával výplatné pásky, v ktorých boli dovolenky alebo zostatky dovolenky a rovnako čerpanie dovolenky v príslušnom kalendárnom roku riadne evidované. Čerpanie dovolenky nie je podmienené existenciou žiadanky pracovníka o poskytnutie dovolenky. Žiadanka o poskytnutie dovolenky, resp. žiadosť o poskytnutie dovolenky slúži len ako podklad na evidenciu vyčerpanej dovolenky.

Procesný súd zároveň zamietol žalobu v bode g/, kde žalovanému mala byť uložená povinnosť vykonať odvody do Sociálnej poisťovne v prospech žalobcu za celé obdobie, v ktorom mu bolo neoprávnene vykazované neplatené voľno. Ako už bolo uvedené v bode c/, pracovníkovi neprislúcha za mesiace január až máj náhrada mzdy, keďže v tom čase poberal neplatené voľno.

Pokiaľ ide o nárok na náhradu mzdy za mesiace január až máj 2010, súd rozhodol s poukazom na ust. , kde je uvedené, že zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. Je nesporné, že v mesiaci január až máj žalobca nevykonával prácu v prospech žalovaného, keďže čerpal náhradné voľno.

Pokiaľ ide o neplatené voľno, toto bolo poskytnuté žalobcovi v súlade s ust. , kde je uvedené, že zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi z dôvodov uvedených v ods. 2 ďalšie pracovné voľno bez náhrady mzdy, prípadne mu môže poskytnúť pracovné voľno bez náhrady mzdy z iných vážnych dôvodov, najmä na zariadenie dôležitých osobných, rodinných a iných vecí, ktoré nemožno vybaviť mimo pracovného času. Takéto neplatené voľno nie je podmienené písomnou dohodou, ale môže byť poskytnuté aj neformálne.

O trovách konania rozhodol súd tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že žalobca, aj žalovaný majú istý úspech v rámci uplatňovaného nároku, a preto je spravodlivé, aby každý znášal svoje náklady trov konania samostatne.

Poučenie:

O Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

O V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

O Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

O Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).