Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Cob-236-2011.pdf
PDF · 71.78 KB
Case nature
Area
Subarea
15Cob/236/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu JUDr. Evy Hritzovej a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobcu: RAPPA - Služby, s.r.o., Komárňanská cesta, Nové Zámky, IČO: 36 547 000, zast. advokátkou JUDr. Máriou Ančinovou, Podzámska 29, Nové Zámky, proti žalovanému: RAPPA, s.r.o., Komárňanská cesta 21, Nové Zámky, IČO: 36 534 315, zast. advokátom JUDr. Liborom Hetmerom, Turecká 49, Nové Zámky, o zaplatenie 7.984,33 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 14Cb/208/2009-117 zo dňa 11.10.2011, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 14Cb/208/2009-117 zo dňa 11.10.2011 p o t v r d z u j e .
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol o uplatnenom nároku žalobcu na zaplatenie sumy 7.984,33 eura s príslušenstvom tak, že žalobu zamietol s tým, že trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
V odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že podľa zisteného skutkového a právneho stavu sa žalobca po čiastočnom späťvzatí žaloby a pripustení zmeny žaloby domáhal voči žalovanému náhrady škody vo výške 7.984,33 eura za 28 hnuteľných vecí s tým, že mu vlastníckym právom patrili, nie je možné ich vydať, resp. žalovaný ich vydať odmieta. Výška škody zodpovedá kúpnej cene týchto hnuteľných vecí. Súd nepovažoval za preukázané, že by v danom prípade boli splnené predpoklady zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Dôkazné bremeno o vzniku škody niesol v celom rozsahu žalobca a žalovaný iba v prípade preukázania tých tvrdení, ktoré namietal v súvislosti s preukázanými tvrdeniami žalobcu. Taktiež súd nepovažoval za preukázané, že žalobca do spoločne užívaných priestorov so žalovaným vniesol ním označené hnuteľné veci. Súd teda ani nemohol dospieť k záveru, že žalovaný uvedené veci neoprávnene zadržiaval a odmietol vydať. Niektoré zo žalobcom označených vecí boli ako poškodené a nefunkčné, následne zničené. Nebolo taktiež preukázané, že v čase, keď došlo k uzavretiu zmlúv o prevode obchodných podielov, t. j. 11.09.2008, resp. 22.09.2008 boli tieto veci ešte nepoškodené, funkčné a v stave spôsobilom na ich užívanie. Do 22.09.2008 bola konateľkou žalobcu aj L. K. a teda mala právo nakladať s majetkom žalobcu, do ktorého patrili aj hnuteľné veci. Žalobca taktiež nepreukázal, aká bola cena týchto vecí v čase poškodenia. Pokiaľ aj žalobcovi v danom prípade škoda vznikla, zodpovednosť žalovaného za ňu žalobca v konaní nepreukázal. Žalobca najneskôr pri ukončení nájmu ku dňu 30.09.2008 bol oprávnený všetky svoje veci z prenajatých priestorov odniesť, ale aj povinný prenajaté priestory vypratať. V závere poukázal na to, že ani podľa
zmlúv o prevode obchodných podielov zo dňa 09.11.2008 nedošlo k žiadnemu vysporiadaniu majetku medzi žalobcom a žalovaným. Vzhľadom na uvedené teda dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná s tým, že o trovách konania rozhodne podľa § 151 ods. 3 OSP po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktorým žiadal, aby odvolací súd tento rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
V odôvodnení poukázal na to, že v spise sú založené listinné dôkazy a to faktúry, dodacie listy, pokladničné doklady, z ktorých vyplýva, že ním uvádzané hnuteľné veci boli skutočne zakúpené a používané oboma účastníkmi konania. Existenciu týchto vecí nikto nepoprel v rámci dokazovania. Poukázal na to, že v konaní boli rozpory v tvrdeniach žalovaného ohľadne hnuteľných vecí. Podľa záznamu z mimosúdneho jednania zo dňa 11.03.2010 žalovaný vydal 2 ks stoličiek, kávovar a mikrovlnku v nepoškodenom stave, pričom správanie žalovaného vzbudilo podozrenie, že aj ostatné hnuteľné veci má v nepoškodenom stave v držbe. Tvrdenie žalovaného o zničených a vyradených hnuteľných veciach sú len účelovou obranou. Súd napriek vykonanému rozsiahlemu dokazovaniu nedostatočne zistil skutkový stav a tým dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu listinných dôkazov a rozhodol nezákonným spôsobom. Súd sa nezaoberal so skutočnosťami, ktoré vyplývajú zo spisu. Svoje rozhodnutie oprel len o výpoveď žalovaného. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané vlastnícke právo žalobcu k hnuteľným veciam uvedeným v návrhu, pričom tieto veci skutočne existovali a boli nimi zariadené naše spoločné priestory. Žalovaný nikdy nepoprel ich existenciu, pričom teda v rámci súdneho konania mal skutočnú škodu vyčísliť znalec ustanovený súdom.
K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný, pričom uviedol, že súd vykonal rozsiahle dokazovanie a vyvodil z vykonaných dôkazov aj správny právny záver. Žalobca nezvládol dôkazné bremeno ani v tej časti konania, v ktorej sa domáhal vydania hnuteľných vecí, nepreukázal, že by spoločnosť žalovaného mala v neoprávnenej držbe jeho hnuteľné veci. Sporné hnuteľné veci nielen z dôvodu zničenia, ale aj časovej amortizácie a úplnej opotrebovanosti stratili svoju nadobúdaciu hodnotu vo výške, v ktorej sa žalobca domáhal škody. Keďže sa jednalo o predmety krátkodobej spotreby, účtovná hodnota sporných vecí je nulová. Žiadal, aby súd neprihliadol na návrh žalobcu pribrať znalca na vyčíslenie skutočnej škody, nakoľko žalobca si nesplnil dôkaznú povinnosť podľa § 120 ods. 1 OSP. V závere navrhol, aby súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 OSP).
Odvolací súd s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie vychádzajúc z obsahu spisu, zisteného skutkového stavu ako aj vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa dospel k záveru, že tento dostatočne zistil skutkový stav a z tohto vyvodil vecne správny právny záver.
Odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, podľa ktorého mal jednoznačne preukázať dôvodnosť ním uplatneného nároku na náhradu škody voči žalovanému a to buď zo zmluvného vzťahu, prípadne z porušenia mimozáväzkovej povinnosti žalovaným. Žalobcom navrhnuté znalecké dokazovanie v podanom odvolaní nie je odvolacím dôvodom v zmysle ustanovenia § 205a OSP a preto na tento označený dôkaz v zmysle ustanovenia § 120 ods. 4 OSP nebolo možné prihliadať.
S poukazom na vyššie uvedené preto odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia s tým, že o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 4 OSP.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.