Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_5T-39-2023.pdf
PDF · 80.64 KB
Case nature
Area
Subarea
5T/39/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Katarínou Maniačkovou v trestnej veci obžalovaného: S. D., nar. XX.X.XXXX v E. pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23. novembra 2023 v Trnave takto
rozhodol:
Obžalovaný: S. D., nar. XX.X.XXXX v E., trvale bytom S., toho času v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov,
je vinný, že
dňa 6.9.2022 v čase asi od 22:50 hodiny v Piešťanoch od ulice Ovocná na ulicu Radlinská a následne na ulicu Krajinská na čerpaciu stanicu Shell ako vodič riadil osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia s ev. č. PN 966 EG, kde prišiel v čase o 23:13 hodine a po natankovaní pohonných hmôt z nej aj ako vodič riadiaci predmetné vozidlo odišiel v čase o 23:20 hodine, napriek tomu, že mu bol rozsudkom Okresného súdu Piešťany, sp. zn. 0T/4/2020 zo dňa 01. 02. 2020, právoplatným dňa 01. 02. 2020, uložený trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke vo výmere 4 roky od 01. 02. 2020 do 23. 11. 2024, čím porušil ustanovenie § 4 ods. 2 písm. a), písm. b) zákona NR SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
teda
maril výkon rozhodnutia súdu tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu o zákaze činnosti,
čím spáchal
prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona.
Za to sa odsudzuje:
Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. m), písm. h) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zrušuje výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Piešťany sp. zn. 8T/13/2023 zo dňa 12.4.2023 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona k trestu zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého druhu na dobu vo výmere 3 (tri) roky.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Piešťany číslo Pv 185/23/2204-41 podanej na súd dňa 17.10.2023, prejednal súd trestnú vec obžalovaného S. D..
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23.11.2023 obžalovaný po poučení zo strany súdu podľa § 257 Trestného poriadku po porade s obhajcom učinil vyhlásenie o svojej vine zo skutku mu obžalobou kladeného za vinu. Súd podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a preto následne vykonával dokazovanie súvisiace iba s výrokom o treste a to: odpis RT zo dňa 22.11.2023, rozhodnutie OS Piešťany sp. zn. 8T/13/2023 zo dňa 12.4.2023, centrálna evidencia správnych deliktov a priestupkov zo dňa 23.11.2023, hodnotenie ÚVTOS a ÚVV Leopoldov na čl. 68, lustrácia Sociálna poisťovňa, správa obce Drahovce na čl. 73, čestné vyhlásenie zo dňa 28.9.2023, potvrdenie o možnosti zamestnať sa zo dňa 28.9.2023.
Na základe takto vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd hodnotiac produkované dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a vzájomnej súvislosti v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. dospel bez akýchkoľvek rozumných pochybností k záveru, že skutok sa stal tak, ako je uvedené v skutkovej vete výroku o vine tohto rozsudku a po právnej stránke tento kvalifikoval ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona.
Súd nepovažuje za nesúladné s § 168 ods. 1 Tr. por., keď v odôvodnení tohto rozsudku nebude uvádzať podrobný obsah vykonaných listinných dôkazov. V rámci svojich záverov poukáže, ktoré skutočnosti pokladal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a uvedie, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď dokázané skutočnosti posudzoval podľa príslušných ustanovení zákona v otázke trestu. Napokon zápisnica o hlavnom pojednávaní a ostatný obsah spisového materiálu poskytuje ucelený obraz o všetkých dôkazných prostriedkoch, o ktoré súd svoje zistenia opiera.
K výroku o treste obžalovaného.
Pre ukladanie trestu platia zásady, ktoré ustanovuje Trestný zákon v § 34. Na jednej strane má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti tak, že páchateľovi zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti (represívna zložka trestu) a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, na druhej strane má uložený trest vytvoriť podmienky na výchovu páchateľa k tomu, aby viedol riadny život (výchovná zložka trestu), pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (§ 34 ods. 1 Tr.zák.).
Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby (34 ods. 3 a ods. 4 Tr.zák.).
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 8-krát súdne trestaný z toho 3- krát i za trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia, pričom bol opakovane vo výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody. Už len samotný odpis registra trestov obžalovaného svedčí jeho vysokému kriminálnemu narušeniu. Skutočnosť, že obžalovaný nerešpektuje právny poriadok a je mu ukradnuté, že platia nejaké predpisy vyplýva aj z priestupkového registra obžalovaného, keď tento bol opakovane 7 - krát priestupkovo riešený.
V prejednávanej trestnej veci prichádzalo do úvahy uloženie súhrnného trestu vo vzťahu k odsúdeniu trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 8T/13/2023, ktorým bol obžalovaný odsúdený na
trest odňatia slobody vo výmere 1 rok so zaradením pre jeho výkon do ústavu so stredným stupňom stráženia za pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona, ktorý napáchal dňa 4.10.2022 a tu prejednávaný trestný čin spáchal obžalovaný dňa 6.9.2022, teda ešte pred tým, ako bol vo veci OS PN sp. zn. 8T/13/2023 vydaný a doručený trestný rozkaz. V kontexte uvedeného je zrejmé, že trestný čin, za ktorý bol v konaní OS PN 8T/13/2023 odsúdený a tu prejednávaný trestný čin sú vo viacčinnom súbehu, pričom ide o viacčinný súbeh prečinov.
Súhrnný trest nastupuje namiesto úhrnného trestu, ktorý by bol inak páchateľovi uložený, ak by sa o všetkých zbiehajúcich trestných činoch rozhodovalo v spoločnom konaní. Pri súhrnnom treste musí byť páchateľ v rovnakej situácií ako v prípade úhrnného trestu, t. j. akoby sa o všetkých spáchaných trestných činoch rozhodlo v jednom konaní. Súhrnný trest je pre páchateľa priaznivejší ako trest samostatný, pretože je v ňom zohľadnená skutočnosť, že páchateľ sa dopustil ďalšieho trestného činu, pričom nebol varovaný odsudzujúcim rozsudkom týkajúcim sa skoršieho trestného činu. Preto možno súhrnný trest uložiť len vtedy ak medzi týmito trestnými činmi existuje viacčinný súbeh.
V prípade, ak by súd obžalovanému ukladal za celú zbiehajúcu sa trestnú činnosť úhrnný trest v jednom konaní, ukladal by ho podľa trestného činu najprísnejšie trestného t. j. podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona za použitia § 36 písm. l), § 37 písm. m), písm. h) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. v rámci upravenej trestnej sadzby postupom podľa § 38 ods. 8 Trestného zákona od 16 mesiacov - 36 mesiacov.
Trest odňatia slobody uložený obžalovanému trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 8T/13/2023 je teda neprimeraný a nezákonný vo vzťahu k celej zbiehajúcej sa trestnej činnosti, keď dolná hranica upravenej trestnej sadzby je 16 mesiacov a teda do úvahy neprichádza možnosť upustenia od uloženia súhrnného trestu.
Pri úvahách, aká výmera trestu by spravodlivo zohľadňovala konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorým má zákon pôsobiť na ochranu spoločnosti tak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), ako aj voči ďalším občanom - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí predstavovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia). Vychádzajúc teda z účelu trestu vyjadreného v § 34 ods. 1 Tr. zák., rešpektujúc požiadavku individuálnej a generálnej prevencie, ako aj zásad pre ukladanie trestu v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák., tiež požiadavky na spravodlivé potrestanie páchateľa podľa § 1 Tr. por., dospel súd k záveru, že na dosiahnutie účelu trestu a to najmä na dosiahnutie nápravy obžalovaného a jeho uvedomenie si závažnosti a celospoločensky negatívnych dôsledkov svojho konania je na neho potrebné pôsobiť súhrnným trestom odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov nepodmienečne.
Pre výkon uloženého trestu odňatia slobody súd postupom podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradil obžalovaného do ústavu so stredným stupňom stráženia, keď bolo preukázané, že v posledných desiatich rokoch pred spáchaním tu prejednávaného trestného činu bol opakovane vo výkone trestu odňatia slobody za iné úmyselné trestné činy.
Zároveň súd postupom podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona rozhodol o zrušení výroku o treste v trestnom rozkaze Okresného súdu Piešťany, sp. zn. 8T/13/2023 zo dňa 12.4.2023, ktorým bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo, zrušením stratili svoj podklad.
Súd zároveň uložil obžalovanému trest zákazu činnosti podľa § 61 ods. 1, 2 Trestného zákona vo výmere 3 roky.
Záverom súd dopĺňa, že uložený trest je potrebné chápať ako súhrn nepodmienečného súhrnného trestu odňatia slobody a trestu zákazu činnosti, ktoré boli týmto rozsudkom obžalovanému uložené, pričom tieto tresty komplexne pôsobia na obžalovaného ako prevýchova formou individuálnej a generálne prevencie a ako potrestanie za spáchanú trestnú činnosť, ktorej sa obžalovaný svojím protiprávnym konaním dopustil.
Poučenie:
I. Proti tomuto rozsudku v časti výroku o vine nie je prípustné odvolanie ani dovolanie, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku (§ 257 ods. 5 Tr. por.)
II. Proti tomuto rozsudku v časti výroku o treste možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku).