Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4C-114-2010.pdf
PDF · 88.35 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/114/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom sudcom JUDr. Ivanom Spurným v právnej veci žalobcu Q. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. Š.C., Z. X - zastúpený JUDr. Rudolfom Fajbíkom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie Dobšinského 14, Banská Štiavnica proti žalovanému F. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. Š.C., N. XX o 1.259 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.207 eur spolu s 9 %-tným úrokom z omeškania počítaným od 07.01.2010 do zaplatenia, všetko do 15. dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Súd vo zvyšku žalobu žalobcu presahujúcu sumu 1.207 eur, z a m i e t a.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 203,88 eur a na účet právneho zástupcu JUDr. Rudolfa Fajbíka sumu 1.059,35 eur, ako trovy konania, do 3. dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu v Žiari nad Hronom sumu 7,80 eur, ako trovy preddávkované zo štátnych prostriedkov, do 3. dní od právoplatnosti rozhodnutia.
odôvodnenie:
Žalobca prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu podal na Okresný súd Žiar nad Hronom dňa XX.XX.XXXX žalobu, v ktorej navrhoval, aby súd zaviazal žalovaného k náhrade škody, ktorá mu vznikla tým, že dňa XX.XX.XXXX pes žalovaného vbehol do jeho jazdnej dráhy a poškodil mu osobné motorové vozidlo H. V., evidenčného čísla A. XXX P..
Po vydaní platobného rozkazu proti tomuto podal odporca odpor. Navrhoval žalobu zamietnuť, a to z toho dôvodu, že žalobca nezdôvodnil akú právnu povinnosť porušil odporca, nepreukázal miesto, čas a priebeh dopravnej nehody, nepreukázal, že dopravnú nehodu zavinil pes odporcu. Dohodu o náhrade škody, uzavretú žalobcom, podpísal pod nátlakom a neuznával výšku spôsobenej škody. Vzhľadom na podaný odpor, súd preto platobný rozkaz zrušil a vo veci nariadil pojednávanie.
Okresný súd v Žiari nad Hronom vo veci rozhodol XX. Q. XXXX a na základe odvolania žalovaného Krajský súd v Banskej Bystrici svojim rozhodnutím zo dňa XX. Y. XXXX zrušil rozsudok okresného súdu a vrátil mu vec na povinnosť skúmať či zákonné predpoklady na znížení požadovanej náhrady škody v zmysle § 450 O. z., nie sú dané.
Aj z rozhodnutia krajského súdu je dokázané, že konanie pred okresným súdom bolo dostatočne preukázané, že poškodenie motorového vozidla žalobcu, bolo spôsobené v dôsledku kolízie so psom žalovaného. Výsluchom žalobcu i žalovaného nie je sporné, že dňa XX.XX.XXXX došlo k poškodeniu osobného motorového vozidla žalobcu H. V., ŠPZ: A. XXX P.. Na tomto motorovom vozidle bol poškodený nárazník, predný ľavý reflektor, hmlovka, kapota a ľavý predný blatník. Samotný poškodený potvrdil tú skutočnosť, že tieto poškodenia motorového vozidla videl osobne. Rozsah spôsobenej škody výsluchom účastníkov nie je sporný. Žalobca tvrdil, že táto škoda na motorovom vozidle mu bola spôsobená tým, že mu náhle vbehol do jazdnej dráhy pes žalovaného, pričom už nestihol ubrzdiť motorové vozidlo. Svedkyňa V.. A. Q., ktorá cestovala v aute spolu so žalobcom potvrdila jeho tvrdenie. Aj ona videla, ako sa po ceste pohybujú dva psy a keď sa k nim priblížili, náhle vbehol pes z pravej stravy vozovky a vbehol do ľavej strany motorového vozidla. Svedkyňa potvrdila aj tú skutočnosť, že pes neutrpel žiadne zranenie nakoľko hneď ho hľadali, ale z tohto miesta zrážky s motorovým vozidlom ušiel. Tvrdenia žalobcu, že poškodenie motorového vozidla bolo spôsobené psom, potvrdila i svedkyňa W. S., ktorá tiež cestovala v predmetnom motorovom vozidle. Táto však konkrétny priebeh vzniku škodovej udalosti nevidela. Žalobca tvrdil, že keď sa táto udalosť stala, práve prechádzali v blízkosti príslušníci mestskej polície, ktorým situáciu popísal a tí mu tvrdili, že sa jedná o psa žalovaného, nakoľko v minulosti už žalovaný bol postihnutý za priestupok, ktorý sa týkal voľného pohybu psa. Svedkyňa V. A. a Q. V., príslušníci mestskej polície, tvrdenie žalobcu potvrdili. Žalovaný navrhol vypočuť ako svedkyňu Q. B., predsedkyňu združenia, ktorá má v týchto miestach útulok. Táto svedkyňa však v čase dopravnej nehody nebola jej svedkom, a preto jej výpoveď nemá žiadny vplyv na konkrétnu prejednávanú vec. Žalovaný sa ďalej bránil tým, že dňa XX.XX. bol so psom na veterinárnom vyšetrení, pričom nebolo zistené žiadne poranenie. Svedok V.. V. K. túto skutočnosť potvrdil. Potvrdil, že vyšetroval psa žalovaného. Potvrdil aj tú skutočnosť, že sa jednalo o vyšetrenie až po štyroch dňoch, keď malo dôjsť k stretu s motorovým vozidlom a potvrdil aj to, že je možné, aby stret motorového vozidla so psom nezanechalo na psovi žiadne zranenie. Záleží to od rýchlosti, od uhlu nárazu a pod. technických záležitostiach. Žalobca tvrdil, že okrem ubezpečenia príslušníkov mestskej polície, že sa jedná o psy žalovaného, ho v tomto presvedčení utvrdila i tá skutočnosť, že keď v dome žalovaného hľadali po tejto udalosti psa, tento doma nebol. Žalovaný sa dodatočne bránil tým, že pes bol celý čas doma. Jeho výpoveď je však vyvrátená jeho vlastným synom R. Š., ktorý potvrdil tvrdenie žalobcu, že tesne po tom, ako došlo k tejto udalosti, spolu s príslušníkmi mestskej polície a so žalobcom hľadali doma psa a v okolí 25-30 minút, ale nikde ho nenašli. Z týchto dôkazov má súd za dokázané, že žalobca uniesol dôkazné bremeno a dokázal, že to bol pes žalovaného, ktorý mu spôsobil škodu na motorovom vozidle. Na pojednávaní dňa 01.02.2012, žalovaný na rozdiel od predchádzajúcej výpovedi tvrdil, že to bol žalobca, ktorý úmyselne zrazil jeho psa. Rozpory z predchádzajúcimi výpoveďami a jeho tvrdením na pojednávaní z 01.02.2012, nevedel odstrániť a na samotnom pojednávaní dňa 01.02.2012 žalovaný potvrdil, že to bol jeho pes.
Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušeným právnej povinnosti ( § 420 ods. 1 O.s.p. ).
Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu, sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Tieto skutočnosti dokazuje poškodený. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore z objektívnym právom. Zákon číslo 282/2002 Z. z. upravuje niektoré podmienky držania psov. Voľným pohybom psa je pohyb psa bez vôcky mimo chovného priestoru, alebo zariadenia na chov ( § 2 písm. c). Priestupku sa dopustí držiteľ psa, ak nezabráni voľnému pohybu psa, okrem priestorov na to určených ( § 7 ods. 1 písm. f). Tým, že žalovaný nezabránil voľnému pohybu psa, porušil právnu povinnosť. Žalobca dokázal, že na motorovom vozidle mu vznikla škoda v majetkovej ujme. Rovnako žalobca dokázal aj príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody. Keby sa pes nebol pohyboval po vozovke, teda bez vôcky, mimo chovného priestoru a zariadenia na chov, nebol by vbehol pod motorové vozidlo a spôsobil žalobcovi škodu. Zavinenie žalovaného spočíva v tom, že nezabránil voľnému pohybu psa okrem priestorov na to určených.
Pri spôsobe a rozsahu náhrady škody sa uhrádza skutočná škoda, a to čo poškodenému ušlo ( § 442 ods. 1 O. s. p. ) Škoda sa uhrádza v peniazoch ( § 442 ods. 3 O. s. p. ). Pri určení výšky škody na veci, sa vychádza z ceny v čase poškodenia ( § 443 Občianskeho zákonníka). Pri škode spôsobenej na starších, opotrebovaných vozidlách sa postupuje tak, že sa odpočítava amortizácia, u tých nových
častiach a súčiastkach vozidla zamontovaných do nich pri oprave, ktorým sa hodnota vozidla po oprave zvýšila. Pri výške náhrady škody, súd vychádzal zo znaleckého posudku, ktorý zohľadnil pri náhrade škody aj uvedenú amortizáciu.
Z vykonaného dokazovania má súd za dokázané, že žalobca dokázal všetky zákonné podmienky zodpovednosti žalovaného za spôsobenú škodu, a preto súd žalobe vyhovel, do výšky 1.207 eur. Pretože žalobca žaloval sumu 1.259 eur, súd vo zvyšku žalobcu presahujúcu sumu 1.207 eur, zamietol.
Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní (§ 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Výška úrokov z omeškanie je stanovená § 3 Nariadenia vlády č. 586/2008 Z.z.
Z dôvodov hodných osobitného zreteľa, súd náhradu škody primerane zníži. Vezme pri tom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako je na osobné a majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie nemožno vykonať ak ide o škodu spôsobenú úmyselne (§ 450 Občianskeho zákonníka).
Východiskom tohto ustanovenia je úvaha, že v niektorých prípadoch zvláštneho zreteľa, kedy došlo k neúmyselne spôsobenej škode, by uloženie povinnosti nahradiť škodu v plnom rozsahu bolo v rozpore s princípom spravodlivosti. V týchto prípadoch len uloženie povinnosti nahradiť celú škodu, bolo v rozpore, ako s preventívnymi účinkami zodpovednosti za škodu, tak i z jeho reparačnými účinkami, preto ustanovenia § 450 zavádza takzvaný princíp moderácie, umožňujúci súdu za splnenia určitých podmienok, mimoriadne znížiť zistený rozsah povinnosti náhrady škody. Ústavnou povinnosťou súdu, okrem povinnosti rozhodovať, podľa zákona je rozhodovať spravodlivo. Z vykonaného dokazovania má súd, z bezprostredne vykonaných dôkazov, za dokázané, tak ako uvádzal už vo svojom pôvodnom rozhodnutí, že príčinou vzniku škody nie je spôsob vedenia motorového vozidla žalobcom, ale zavinenie žalovaného spočívajúce v tom, že nezabránil voľnému pohybu psa, okrem priestorov na to určených. Už z vykonávaného dokazovania bolo dokázané, že z činnosti mestských policajtov, je známa skutočnosť, že psy žalovaného sa voľne potulujú, že nemá oplotený dvor, kde sa tieto psy zdržujú. Mestský policajt Q. V. potvrdil, že v minulosti už viac krát upozorňoval žalovaného na voľný pohyb tohto psa, a nakoniec bol pes odchytávaný aj do karantény. Žalovaný sa však o psy nestaral a psy sa voľne pohybovali po ulici. Voľný pohyb psa žalovaného, bol riešený v minulosti v blokovom konaní, aj ústnym napomínaním, čo potvrdila aj svedkyňa V. A.. V tomto prípade, preto v osobe žalovaného sa jedná o dlhodobého porušovateľa práva, ktorý ignoroval predchádzajúce sankcie, spočívajúce v jeho porušovaní práva o voľnom pohybe psov, a preto by bolo v rozpore so zásadou spravodlivosti, ako aj so zásadou preventívnej zodpovednosti za spôsobenú škodu, aby vo vzťahu k žalovanému bolo použité ustanovenie § 450 Občianskeho zákonníka. Súd z vyššie uvedených skutočností, nevidel žiadne dôvody hodných osobitného zreteľa na zníženie náhrady škody.
Štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov (§ 148 ods. 1 O.s.p.). Z vykonávaním dokazovania, súd vyplatil z rozpočtových prostriedkov štátu znalečné, a pretože žalovaný vo veci úspech nemal, zaviazal ho aj k náhrade trov štátu.
O náhrade trov konania účastníkov, súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. aj keď mal žalobca úspech len čiastočný, priznal mu plnú náhradu trov konania, pretože neúspech mal v pomerne nepatrnej časti. Trovy žalobcu predstavujú zaplatený súdny poplatok vo výške 75,50 eur a náklady na znalecký posudok vo výške 128,38 eur. Trovy žalobcovi vznikli aj v súvislosti s poskytnutím právnej pomoci advokáta za úkony právnej pomoci podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti číslo 655/2004 Z. z. Jeden úkon právnej pomoci predstavuje 61,40 eur. Advokát uskutočnil deväť úkonov právnej pomoci. Okrem toho má advokát právo aj na náhradu režijných paušálov za rok 2010 vo výške 7,21 eur, za rok 2011 vo výške 7,41 eur a za rok 2012 vo výške 7,63 eur, celkovo sa jednalo o päť režijných paušálov vo výške
73,32 eur. Ďalej má advokát právo na náhradu za premeškaný čas za dvanásť polhodín po 12,02 eur a osem polhodín po 12,35 eur a štyri polhodiny po 12,70 eur, spolu 293,88 eur. Okrem týchto nákladov má advokát právo aj na cestovné zo sídla advokátskej kancelárie do sídla súdu. Cestovné za všetky pojednávania predstavujú spolu 124,11 eur. Platobným miestom na náhradu trov konania účastníka zastúpeného advokátom, je advokát (§ 149 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu, ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici a to v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (z.č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.