Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11NcC-6-2023.pdf
PDF · 90.62 KB
Case nature
Area
Subarea
11NcC/6/2023
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členov senátu JUDr. Evy Šiškovej a Mgr. Mareka Janigloša, v spore žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., Československé armády 954/7, Hradec Králové, Česká republika, IČO: 24 785 199, zastúpeného právnym zástupcom: ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., Eliščino nábřeží 280/23, Hradec Králové, Česká republika, IČO: 014 35 400, konajúcim v Slovenskej republike prostredníctvom ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, Námestie sv. Egídia 42/97, Poprad, IČO: 47 255 773, proti žalovanému: A. B., nar. XX. XX. XXXX, C. XX, C., o zaplatenie 11.583,70 eur s príslušenstvom, v konaní o späťvzatí žaloby po rozhodnutí súdu prvej inštancie, takto
rozhodol:
Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v celom rozsahu, z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Levice č. k. 5Csp/53/2022-131 zo dňa 29. 05. 2023 a konanie z a s t a v u j e .
Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Levice ako súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 5Csp/53/2022-131 zo dňa 29. 05. 2023 žalobu žalobcu zamietol (I. výrok) a žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznal (II. výrok).
2. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou ust. § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, b/, § 7 ods. 1, 2, 16, 17, 19, 20, 21, 23, 27, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1, 2 a § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 129/2010 Z. z.), ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 483/2001 Z. z.) a ust. § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 9, § 524 ods. 1, 2 a 525 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj OZ).
3. Ďalej uviedol, že žalobca sa v podanej žalobe domáhal proti žalovanému zaplatenia peňažnej sumy vo výške 11.583,70 eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že jeho právny predchodca - spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. uzavrel so žalovaným dňa 13. 08. 2019 zmluvu o splátkovom úvere č. 5161493515 s tým, že na základe tejto zmluvy mu poskytol bezúčelový úver vo výške 12.000,- eur.
4. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že právny predchodca žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.) a žalovaný uzavreli dňa 13. 08. 2019 zmluvu o splátkovom úvere (spotrebiteľský úver). Na základe tejto zmluvy sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť úver vo výške 12.000,- eur, druh úveru spotrebný úver na čokoľvek s tým, že bola dojednaná úroková sadzba vo výške 15,50 % ročne. Výsledná výška úrokovej sadzby po zohľadnení zľavy predstavovala 13,50 % ročne, pričom žalovaný sa zaviazal splácať takýto úver formou mesačnej splátky vo výške 224,78 eur a to k 15. dňu kalendárneho mesiaca. Výška poslednej splátky úveru bola uvedená v splátkovom kalendári, pričom splatnosť prvej splátky bola dojednaná k 15. 09. 2019. Počet splátok bol dohodnutý 96 a konečná splatnosť úveru bola dojednaná k 15. 08. 2027. Ročná percentuálna miera nákladov (ďalej aj RPMN) bola určená vo výške 17,59 % ročne a predpoklady použité na jej výpočet vychádzali zo skutočnosti, že úver bol poskytnutý dňa 13. 08. 2019 v plnej výške s tým, že dlžník si bude plniť svoje povinnosti za podmienok uvedených v zmluve. Celková čiastka spojená s úverom, ktorú mal žalovaný zaplatiť predstavovala sumu 21.576,40 eur. Žalovaný sa tiež zaviazal splácať poplatok za poistenie úveru vo výške 18,18 eur mesačne splatný v termíne a v periodicite splátky úveru. Súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s., Produktové obchodné podmienky pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a.s., sadzobník a podmienky určené zverejnením, za ktorých sa bankový produkt poskytuje. Prílohou k zmluve bol aj súhlas s poistením úveru a splátkový kalendár. V zmysle súhlasu s poistením úveru žalovaný prejavil záujem uzavrieť poistenie v rozsahu komplexný súbor poistenia, pričom išlo o poistenie schopnosti splácať tento úver. Za toto poistenie sa zaviazal žalovaný počas trvania poistenia k úveru platiť poplatok za poistenie stanovený v základných podmienkach zmluvy. Zo zostavy prehľadu úveru vyplýva okrem iného, že žalovaný mal vykonať celkové úhrady v rozsahu 1.574,80 eur s tým, že zostatok pohľadávky predstavoval sumu 15.070,08 eur. Tiež z tohto listinného dokladu vyplývajú jednotlivé finančné operácie týkajúce sa úveru v období od 13. 08. 2019 do 07. 12. 2021.
5. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že považoval za nesporné, že právny predchodca žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.) v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti uzatvoril so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pričom žalovaný uzatváral túto zmluvu ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Okrem toho táto zmluva bola vopred pripravená právnym predchodcom žalobcu a žalovaný nemohol ovplyvniť jej obsah, ale musel ju prijať ako celok alebo odmietnuť. Zároveň súd považoval za nesporné, že v konaní nebolo tvrdené a ani preukázané, že by žalovaný uzatváral takúto zmluvu v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou alebo výkonom povolania, a preto podľa názoru súdu s prihliadnutím aj na zmluvné podmienky bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere tak, ako to definuje ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. s tým, že právny predchodca žalobcu mal postavenie veriteľa a žalovaný postavenie spotrebiteľa.
6. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že z vykonaných dôkazov nebolo jednoznačne preukázané, že by právny predchodca žalobcu s odbornou starostlivosťou riadne skúmal schopnosť žalovaného splácať jeho úver, a to vzhľadom na skutočnosť, že nebol zohľadnený pri posudzovaní tejto schopnosti skutočne čerpaný úver vo výške 12.000,- eur ako aj skutočne dojednaná mesačná splátka vo výške 224,90 eur. Celková výška reálne čerpaného úveru v porovnaní s príjmom žalovaného, ktorý bol uvedený a z ktorého vychádzal právny predchodca žalobcu (524,- eur) je neproporcionálna Žalobca tiež nepreukázal, že by boli zohľadnené aj iné záväzky žalovaného, ktoré mohli existovať v čase uzavretia samotnej úverovej zmluvy, resp. ten nepreukázal, že posudzoval schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia. Z ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. účinného v čase uzavretia takejto zmluvy však jednoznačne vyplývala povinnosť veriteľa skúmať schopnosť žalovaného splácať spotrebiteľský úver s odbornou starostlivosťou. Preto bolo povinnosťou právneho predchodcu žalobcu s odbornou starostlivosťou skúmať schopnosť žalovaného splácať poskytnutý spotrebiteľský úver, pričom v konaní nebolo jednoznačne preukázané, že by právny predchodca žalobcu zákonným spôsobom túto schopnosť žalovaného skúmal, resp. si overil údaje o majetkových a sociálnych pomeroch žalovaného, ktoré ten uviedol vo svojej žiadosti. Z predložených dôkazov tak nevyplývajú údaje o preskúmaní reálnej schopnosti žalovaného splácať úver (napríklad údaje o výške jeho výdavkov, informácie o nahliadnutí do databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov, overenie označeného zamestnávateľa, resp. deklarovaného mesačného príjmu a pod.). Preto súd prvej inštancie konštatoval porušenie takejto zákonnej povinnosti a z tohto dôvodu s poukazom na ust. § 11 ods. 2 prvá veta zákona č. 129/2010 Z. z. tak postup právneho predchodcu žalobcu je možné s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti hodnotiť ako nekonanie s odbornou starostlivosťou pri posúdení schopnosti splácať spotrebiteľský úver. V dôsledku tejto skutočnosti tak právnemu predchodcovi žalobcu zaniklo jeho oprávnenie od spotrebiteľa - žalovaného vyžadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, a preto ak veriteľ - právny predchodca žalobcu využil svoje právo na predčasné zosplatnenie pohľadávky podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, tak postupoval v rozpore so zákonom. Z uvedeného dôvodu tak súd prvej inštancie na takéto predčasné zosplatnenie úveru nemohol prihliadať pre rozpor zo
zákonom, v dôsledku čoho ani nedošlo k platnému a účinnému zosplatneniu úveru právnym predchodcom žalobcu. Zákon č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok v ust. § 17 ods. 1, resp. zákon č. 483/2001 Z. z. v ust. § 92 ods. 8 obsahuje zákonné obmedzenie, ktoré umožňuje postúpiť iba takú pohľadávku z veriteľa, ktorá je po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru, čo znamená, že nastala splatnosť už aj poslednej splátky alebo sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (došlo k jej predčasnému zosplatneniu). Keďže v zmysle zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru bol úver poskytnutý v auguste 2019 s tým, že sa mal splácať 96 mesiacov, pričom konečná splatnosť úveru bola dojednaná k 15. 08. 2027 a pohľadávka bola postúpená už v roku 2021, tak je zrejmé, že v čase jej postúpenia nebola predmetná pohľadávka splatná v celom rozsahu, v dôsledku čoho pri jej postúpení bolo porušené ust. § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., resp. ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. Takéto postúpenie pohľadávky tak bolo urobené v rozpore so zákonom a je podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatné. Právny predchodca žalobcu tak v dôsledku porušenia povinnosti pri skúmaní schopnosti žalovaného splácať úver nebol oprávnený predčasne zosplatniť takýto úver, a to s poukazom na ust. § 11 ods. 2 prvá veta zákona č. 129/2010 Z. z., a preto následné postúpenie pohľadávky na žalobcu nie je platné, v dôsledku čoho ten nie je s prihliadnutím na vyššie uvedené dôvody aktívne legitimovaný na podanie takejto žaloby.
7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov, pretože žalovaný bol úspešný v súdnom konaní v celom rozsahu, avšak žiadne trovy konania mu nevznikli, resp. si neuplatnil nárok na ich náhradu, a preto nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi.
8. Po doručení rozsudku súdu prvej inštancie, ešte predtým ako nadobudol právoplatnosť, zobral žalobca zastúpený právnym zástupcom podaním zo dňa 02. 08. 2023, doručeným súdu prvej inštancie v ten istý deň, žalobu v celom rozsahu späť a žiadal, aby súd konanie zastavil.
Súd prvej inštancie v podaní zo dňa 05. 09. 2023 vyzval žalovaného, aby sa v určenej lehote vyjadril, či súhlasí so späťvzatím žaloby. Žalovaný sa k predmetnej výzve súdu nevyjadril.
9. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd postupom podľa ust. § 370 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj CSP), pripustil späťvzatie žaloby v celom rozsahu, zrušil rozsudok Okresného súdu Levice č. k. 5Csp/53/2022-131 zo dňa 29. 05. 2023 a konanie zastavil.
10. Podľa § 370 ods. 1, 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.
11. Vyššie citovaná zákonná úprava rešpektuje žalobcu ako dominus litis, keď disponovať s predmetom konania môže nielen tým, že podá žalobu na začatie konania v zmysle ust. § 131 CSP, ale aj tým, že podanú žalobu môže vziať späť (sčasti alebo celkom), a to nielen počas konania na súde prvej inštancie, ale aj po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie, avšak len do doby, pokiaľ rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť. Ide o dispozičný úkon žalobcu so žalobou, ktorý môže učiniť až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie. Späťvzatie žaloby je procesným úkonom žalobcu voči súdu, ktorým prejavuje vôľu, aby sa ďalej nekonalo a vo veci meritórne nerozhodovalo. Vôľa žalobcu dosiahnuť zastavenie konania prostredníctvom inštitútu späťvzatia žaloby je však limitovaná nesúhlasom protistrany so zastavením konania z vážnych dôvodov, ktorých existenciu a dôkazné bremeno na jej preukázanie zaťažuje protistranu.
12. Žalobu na začatie konania možno zobrať späť až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie. Ak žalobca vezme späť žalobu v celom rozsahu bez podania opravného prostriedku, avšak v lehote na jeho podanie, koná odvolací súd podľa ust. § 370 CSP. Účinnosť dispozičného úkonu späťvzatia žaloby v celom rozsahu závisí od súhlasu (nesúhlasu) druhej strany sporu, teda žalovaného, ktorý sa prejavuje písomne alebo ústne do zápisnice pred súdom. Aby späťvzatie žaloby na začatie konania po vynesení rozhodnutia prvoinštančným súdom bolo účinné, je potrebné, aby odvolací súd späťvzatie pripustil. Späťvzatie žaloby odvolací súd nepripustí, ak druhá strana sporu (žalovaný) s tým nesúhlasí. Vzhľadom na to, že žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť pred nadobudnutím právoplatnosti rozsudku súdu prvej inštancie, tento súd podaním zo dňa 05. 09. 2023 zisťoval u žalovaného, či so späťvzatím žaloby súhlasí. Žalovaný nereagoval na žiadosť súdu zo dňa 05. 09. 2023 a k tejto žiadosti sa žiadnym spôsobom nevyjadril.
13. Na základe uvedeného potom odvolací súd dospel k záveru, že v predmetnej veci sú splnené všetky podmienky v zmysle ust. § 370 ods. 1, 2 CSP na to, aby pripustil späťvzatie žaloby v predmetnej veci, rozsudok súdu prvej inštancie č.k. 5Csp/53/2022-131 zo dňa 29. 05. 2023 zrušil a konanie zastavil, rešpektujúc tak dispozičné oprávnenie žalobcu a zaoberajúc sa jeho procesným úkonom (späťvzatím žaloby).
14. Žalobca späťvzatím žaloby procesne zavinil zastavenie konania, preto by odvolací súd mal žalovanému postupom v zmysle ust. § 256 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP priznať nárok na náhradu trov konania. Podľa obsahu súdneho spisu však v súvislosti s týmto súdnym konaním žalovanému žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli (zásielky súdu si v odbernej lehote väčšinou nepreberal, resp. nereagoval na tie, ktoré si prebral, bol pasívny) a ani si žiadne neuplatnil. Preto rozhodovanie odvolacieho súdu postupom podľa vyššie uvedených zákonných ustanovení o priznaní nároku na náhradu trov konania žalovanému a následne rozhodovanie súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania žalovaného za situácie, keď tomuto žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania. Odvolací súd o nároku žalovaného na náhradu trov konania preto rozhodol v súlade so základnými princípmi, na ktorých je CSP postavený, a to podľa čl. 4 ods. 2 CSP (analógia a dotváranie práva súdom) a čl. 17 CSP (princíp hospodárnosti konania) priamo tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
15. Odvolací súd takto rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 3 ods. 10 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ust. § 393 ods. 2 veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1, 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1, 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 ods. 1, 2 CSP) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 1, 2 CSP) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 1, 2 CSP) Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP) Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP) V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)