Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23P-158-2023.pdf
PDF · 97.84 KB
Case nature
Subarea
23P/158/2023
Uznesenie
Mestský súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: F. R., E.. XX.XX.XXXX, J.. Č.. I. Q. A., zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov - matky: I. R.F., X.. U., E.. XX.XX.XXXX, J. I. E.. S.. L. XXXX/XX, I. a otca: A.. C. R., E.. XX.XX.XXXX, J. I. E.. S.. L. XXXX/XX, I., W. I. na X. X, I., právne zastúpený: BADUCCI Legal, s.r.o., IČO: 35 872 900, so sídlom Mostová 2, Bratislava, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.10.2023 sa navrhovateľ (ďalej aj ako „otec“) domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd predbežne zveril maloletého F. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s týždňovým intervalom striedania, a to do právoplatného rozhodnutia v konaní vo veci samej. Otec podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spolu s návrhom na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému F. na čas po rozvode manželstva. Súd uznesením č. k. 23P/150/2023-32 zo dňa 02.11.2023 vylúčil návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia na samostatné konanie.
2. Otec vo svojom návrhu uviedol, že s matkou maloletého nežijú v spoločnej domácnosti približne od roku 2020. Otec sa od tohto času s maloletým stretával pravidelne, vždy po dohode s matkou, stretávanie zahŕňalo aj prespatie maloletého u otca. Matka v styku otca s maloletým nebránila. Otec aktuálne býva spolu so svojou aktuálnou partnerkou a ich spoločným maloletým synom J. v rodinnom dome v I., kde má maloletý F. zabezpečenú samostatnú izbu. maloletý F. aktuálnu partnerku otca pozná, taktiež nevlastného súrodenca, nikdy nemal problém tráviť s nimi čas. Zmena pomerov nastala od momentu, ako sa matka dozvedela o narodení mal. J. (približne v septembri 2023). Od tohto momentu matka bez uvedenia dôvodu bráni styku otca s mal. F.. Otec sa s maloletým pokúšal spojiť aj telefonicky, no bezúspešne. Vzhľadom na doposiaľ bezproblémový vzťah medzi maloletým a otcom jestvuje podľa otca dôvodný predpoklad, že nezáujem maloletého o stretávanie sa s otcom je spôsobený konaním matky. Otec má záujem podieľať sa na výchove mal. F., tak ako tomu bolo do času, kým matka začala bezdôvodne odopierať styk otca s maloletým. Otec navrhuje, aby bol maloletý F. zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Otec má vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečenie zdravého fyzického, sociálneho a psychického vývoja maloletého F.. Taktiež majetkové pomery otcovi umožňujú zabezpečiť pre maloletého adekvátnu starostlivosť. Nariadenie neodkladného opatrenia otec dôvodí tým, že matka aktuálne bráni v styku otca s maloletým. Predpokladá, že matka vytvára negatívne podmienky pre styk otca s maloletým, keď otec matku kontaktuje za účelom stretnutia s maloletým, matka mu uvádza, že s maloletým F. sa už stretávať nebude, a to bez udania akýchkoľvek racionálnych
dôvodov. Má dôvodnú obavu, že správanie matky môže negatívne ovplyvniť intenzívny blízky citový vzťah medzi otcom a maloletým F.. Matka svojím konaním bráni právu otca podieľať sa na výkone rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletému. Prístup matky zasahuje do práva maloletého na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Neodkladným opatrením tak budú garantované všetky dotknuté práva, pričom bude zohľadnený záujem maloletého dieťaťa, najmä jeho citové väzby k obom rodičom, vývinové potreby a stabilita výchovného prostredia.
3. K návrhu navrhovateľ pripojil fotokópiu rodného listu maloletého, komunikáciu s matkou a výpis z bankového účtu.
4. Súd požiadal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava (ďalej len „ÚPSVaR“) o vykonanie šetrenia pomerov, najmä za účelom zistenia názoru maloletého, pričom bolo zistené, že otec má nadštandardný trojpodlažný rodinný dom. Starší syn a rovnako aj F. majú v dome zariadené vlastné izby, ktoré sú vybavené všetkým potrebným, majú vytvorené dostatočné súkromie, ako aj priestor na spanie či zábavu alebo učenie. pred štyrmi mesiacmi sa otcovi narodil ďalší syn. Dovtedy k nim mal. F. chodil skoro každý víkend, nemali problém aby tam F. ostával aj dlhšie. Otec si uvedomuje, že manželku mohlo nahnevať že jej o novonarodenom dieťati nepovedal avšak už žijú od seba pomerne dlhú dobu. Otec má v domácnosti vytvorené nadštandardné podmienky pre zdravý vývoj a výchovu maloletého. Dňa 14.11.2023 po telefonickom dohovore v popoludňajších hodinách prišla na ÚPSVaR matka maloletého spolu s maloletým F.. Matka uviedla, že nemala vedomosť o tom, že otec mal dlhodobo iný vzťah a už vôbec netušila že má ďalšie dieťa Ona sa to dozvedela od rodinných príslušníkov a spôsobilo jej to veľký šok. Nechce mal. F. nútiť aby k otcovi chodil nasilu, ona deťom nikdy nebránila suplovať otcovu starostlivosť. Otec, podľa nej, nikdy neboli doma, o deti sa osobne nikdy nestaral, dokonca F. spoluhráči si mysleli že F. nemá otca lebo nikdy nebol na jeho zápase, staršiemu synovi ani nebol na stužkovej. Bolo zjavné, že matka berie veci stále emotívne, nemá sebe spracovanú súčasnú situáciu, otec jej nepovedal, že má nový vzťah, ani že sa mu narodilo ďalšie dieťa a nepovedal jej ani o podanom návrhu na rozvod. Následne bol pracovníčkou ÚPSVaR vykonaný pohovor s maloletým F., bez prítomnosti matky, primerane jeho veku a rozumovým schopnostiam. Maloletý F. sa vyjadril tak, že momentálne s otcom nechce hovoriť, nechce odpisovať, hnevá sa na to čo otec spôsobil. On jeho priateľku videl tak pred pol rokom prvý krát, myslel si však že rodičia to majú nejako vyriešené. Avšak po tom, keď sa to všetko nejako prevalilo, že tatino mamine nič nepovedal, nechce k nemu momentálne ísť a nechce sa s ním baviť. Maloletý F. bol zjavne emotívny, celá tá situácia je mu veľmi nepríjemná a nechce ju riešiť. Uviedol tiež, že otec s ním nikdy netrávil žiaden špeciálny čas, nehral sa s ním, nevenoval sa mu, nikdy sa s ním neučil. Z pohľadu ÚPSVaR je nevyhnutné poskytnúť rodine dostatočne dlhý čas na prijatie novej situácie v rodine, ktorá sa skomplikovala a tým sa narušila vzájomná dôvera. Matka opakovane uviedla, že nikdy svoje deti nenahovárala proti otcovi, so situácie je nešťastná šokovaná, cíti sa oklamaná, avšak vzťah medzi otcom a deťmi má v réžii otec sám. Maloletý F. t. č. nie je pripravený na komunikáciu s otcom vzhľadom na jeho vek je nutné prihliadať na jeho názor a dať mu viac času na spracovanie situácie, ktorá nastala. ÚPSVaR má za to, že nie je dôvod na vydanie neodkladného opatrenia, lebo otec má možnosť komunikácie s maloletým cez mobil a sociálne siete. Taktiež vzhľadom na postoj maloletého by neodkladné opatrenie bolo neúčinné a vzťahy v rodine by sa mohli ešte viac narušiť. Pokiaľ sa situácia časom nestabilizuje, bude následne v záujme maloletého prípadné výchovné opatrenie na obnovenie vzťahu, zlepšenie rodičovskej komunikácie a akceptáciu rodičovských rolí, ako aj prijatie novovzniknutej životnej situácie všetkými členmi rodiny.
5. Súd pri rozhodovaní o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal zo stavu zisteného z obsahu spisu, a k nemu pripojených listinných dôkazov, zo šetrenia pomerov v domácnosti rodičov v rámci ktorého bol zisťovaný aj názor maloletého, pričom prihliadol na všetko, čo v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia vyšlo najavo.
6. Podľa § 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“) podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.
Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Civilný sporový poriadok“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
Podľa § 331 ods. 1 Civilného sporového poriadku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie súd ostatným stranám nedoručuje, uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak nim bolo neodkladné opatrenie nariadené.
Podľa § 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä: a. úroveň starostlivosti o dieťa, b. bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c. ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d. okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e. ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f. podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g. názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h. podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i. využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
7. Z citovaného ustanovenia § 329 CSP, ako aj zo samotného charakteru neodkladného opatrenia, vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie rozhodnutia vo veci samej. Nemožno ho však nariadiť iba na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa prostredníctvom neodkladného opatrenia má poskytnúť ochrana, ako aj o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. Z citovaného ustanovenia, ako aj zo samotného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie rozhodnutia vo veci samej.
8. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom mimosporovom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravu nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavky rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené. Preukázanie alebo osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná úprava (§ 326 ods., 1,2 CSP, § 329 ods. 1,2,3CSP) sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu.
9. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle Civilného sporového poriadku je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. Súd pred samotným nariadením neodkladného opatrenia nezisťuje všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie, nakoľko sa jedná o predbežnú úpravu práv a povinností, ktorá nevyžaduje zdĺhavé dokazovanie a konanie. Preto sú pre súd podstatné listinné dôkazy predložené spolu s návrhom ako aj samotný návrh, z ktorého súd vychádza.
10. Pokiaľ ide o výklad pojmu osvedčovanie, tak uvedený pojem na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia a jeho návrh by tak mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie, počnúc preukázaním potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania, cez osvedčenie dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, až po preukázanie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy (či neodkladnej potreby jeho nariadenia z dôvodu verejného záujmu).
11. Inštitút neodkladného opatrenia v konaní starostlivosti o maloleté dieťa má slúžiť k ochrane práv dieťaťa v situáciách, keď sú práva dieťaťa zjavne ohrozené, do doby, keď o výchove dieťaťa nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení zákona o rodine. V konaní starostlivosti o maloleté dieťa je súd pri nariadení neodkladného opatrenia v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Účelom neodkladných opatrení je rýchlo a pružne riešiť situáciu, v prípade, že je potrebný okamžitý zásah súdu do pomerov účastníkov, v dotknutom prípade pomerov maloletého dieťaťa, s cieľom ochrany práv dieťaťa v prípade konkrétneho ohrozenia.
12. Neodkladné opatrenie má len dočasnú povahu, preto je možné nariadiť ho len do splnenia podmienok pre konečné rozhodnutie súdu, pričom v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých ( § 111 CMP) má byť prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine.
13. Podľa § 43 ods. 1 zákona o rodine Maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
14. Cieľom ustanovenia § 43 ods. 1 zákona o rodine je zakotviť v zákone právo maloletého dieťaťa vyjadriť slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú, jednak v rodine ale aj v súdnom konaní. Dieťa sa nemá chápať len ako objekt výchovy ale ako aktívny účastník výchovného procesu. Čím je dieťa staršie, tým väčšia váha a pozornosť má byť venovaná jeho názoru. Právo dieťaťa byť v súdnom konaní vypočuté korešponduje s povinnosťou súdu prihliadnuť na názor maloletého dieťaťa podľa § 38 Civilného mimosporového poriadku. Súd je povinný prihliadnuť na názor maloletého dieťaťa
pri rozhodovaní, ak sa preukáže, že maloleté dieťa je schopné s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť svoj názor samostatne vyjadriť. Musí mať však úplne za preukázané, že ide skutočne o názor dieťaťa.
15. „Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, ktoré je schopné vzhľadom na vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého dieťaťa súd zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, alebo výsluchom maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov alebo iných osôb zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa“ (R 34/2014).
16. Po preštudovaní spisového materiálu, oboznámení sa s návrhom otca, k návrhu pripojených listinných dôkazov, s poukazom na citované zákonné ustanovenia, dospel súd k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je zrejmé, že rodičia maloletého F. sú manželia, avšak v spoločnej domácnosti nežijú približne od septembra 2020. Rodina podľa tvrdenia otca mala nastavený určitý režim fungovania, podľa ktorého sa otec s maloletým F. stretával. Pred štyrmi mesiacmi sa však otcovi narodilo ďalšie dieťa, čo radikálne zmenilo situáciu v rodine. Od tohto momentu sa otec s mal. F. nestretáva, otec má za to že matka bráni v stretnutiach. Súd za účelom preverenia pomerov v rodine požiadal ÚPSVaR o vykonanie šetrenia v domácnosti rodičov a o vykonanie pohovoru s maloletým F., pričom z vykonaného šetrenia vyplynulo, že matku maloletého ako aj samotného maloletého F. zasiahla nová rodinná situácia, a to že otec má dlhodobo iný vzťah a že sa mu narodilo ďalšie dieťa. Otec o tejto skutočnosti matku neinformoval, a to aj napriek tomu, že sú stále manželia. Maloletý F. vníma aktuálnu situáciu v rodine veľmi emotívne, s otcom aktuálne hovoriť nechce, nechce k nemu ísť. Taktiež uviedol, že otec s ním nikdy netrávil žiadny špeciálny čas, nehral sa s ním, nevenoval sa mu, neučil sa s ním. V konaní starostlivosti o maloleté dieťa je súd pri nariadení neodkladného opatrenia v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. V prejednávanej veci však nebola zo strany otca preukázaná resp. osvedčená naliehavá potreba dočasnej úpravy pomerov neodkladným opatrením - a to zverením maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Zverenie dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov resp. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov je zásadným a závažným rozhodnutím, ktorému musí predchádzať riadne dokazovanie. Z vykonaného šetrenia je zjavné, že maloletý F. potrebuje čas a priestor na spracovanie aktuálnej rodinnej situácie. Maloletý sa jasne vyjadril, že aktuálne sa s otcom stretávať nechce. Súd je povinný brať do úvahy názor maloletého dieťaťa. Súd má za to, že zverenie maloletého F. neodkladným opatrením do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov bolo by za súčasnej situácie bolo nielen kontraproduktívne ale vzhľadom aj na aktuálne citové prežívanie maloletého v rozpore s jeho najlepším záujmom. Úlohou oboch rodičov aktuálne bude snažiť sa stabilizovať situáciu v rodine, vytvoriť maloletému F. vhodné podmienky na postupné prijatie toho, čo v rodine nastalo tak, aby v konaní vo veci samej mohlo byť upravený výkon rodičovských práv a povinností v súlade s najlepším záujmom maloletého. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené zákonné predpoklady pre rozhodnutie súdu o nariadení neodkladného opatrenia, preto súd návrh otca zamietol. Súd záverom poukazuje aj na to, že na tunajšom súde prebieha konanie vo veci samej, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému F., pod sp. zn. 23P/150/2023, kde bude daný dostatočný priestor na preukázanie všetkých sporných skutočností, ako aj na vykonanie riadneho dokazovania a zistenie skutkového stavu.
17. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1, 2 CMP).