Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_8P-13-2011.pdf
PDF · 96.36 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/13/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Banským vo veci starostlivosti o maloleté deti A. W., nar. XX. X. XXXX a W., nar. XX. X. XXXX, obe deti bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, pracovisko Detva, deti rodičov W. A., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom S., S. S.Ň. XXXX a otca Q. A., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom S., Š. XXXX/X, zastúpený Q. A., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom S., Š. XXXX, o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Otec Q. A., nar. XX. X. XXXX je p o v i n n ý prispievať na maloleté deti A. W., nar. XX. X. XXXX a W., nar. XX. X. XXXX zvýšeným výživným vo výške po 30,- Eur mesačne na každé dieťa zvlášť, t.j. spolu 60,- Eur mesačne, počnúc dňom 15. 8. 2011, vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Nedoplatok na výživnom za obdobie od 15. 8. 2011 do februára 2012 vo výške 196,26 Eur súd povoľuje otcovi Q. A., nar. XX. X. XXXX s p l á c a ť v 10,- Eur mesačných splátkach na každé dieťa zvlášť spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok nezaplatením čo i len jednej z nich.
V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a .
Týmto dochádza k z m e n e rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. XP/XXX/XX-XX zo dňa 20. 9. 2004 v časti o výške výživného na maloleté deti.
odôvodnenie:
Matka maloletých detí sa svojim návrhom došlým Okresnému súdu vo Zvolene dňa 15. 8. 2011 domáhala, aby súd zvýšil výživné na maloleté deti na každé dieťa vo výške 40,- Eur a to počnúc dňom 1. 8. 2011.
Svoj návrh odôvodnila tým, že výživné pre maloleté deti bolo naposledy zvyšované rozsudkom Okresného súdu Zvolen č.k. XP/XXX/XX-XX zo dňa 20. 9. 2004, pričom týmto rozsudkom bol otec zaviazaný od 1. 9. 2004 platiť výživné na každé dieťa vo výške 450,- Sk. Otec maloletých deti si svoju vyživovaciu povinnosť plní riadne a včas, pričom nad rámec výživného deťom neposkytuje nič. Matka ja zamestnaná ako pracovník súkromnej bezpečnostnej služby, pričom jej mesačný príjem je vo výške 350,- Eur. Zároveň poberá prídavky na deti vo výške 44,- Eur. Býva s deťmi v spoločnej domácnosti s jej rodičmi v ich rodinnom dome a náklady s bývaním predstavujú mesačne 100,- Eur. Dcéra je astmatikom a alergikom, pričom syn je alergik, s čím súvisia aj určité náklady na lieky, ktoré sú približne vo výške 20,- Eur mesačne. Syn je členom detského folklórneho súboru, za ktorý mesačne platí 5,- Eur a dcéra navštevuje základnú umeleckú školu. Syn nastúpi od septembra 2011 do 6. ročníka základnej školy v Hriňovej a dcéra do 4. ročníka. Od doby, kedy bolo určené výživné prešlo 7 rokov a došlo k zmene
podstatných skutočností tým, že sa všeobecne zvýšili výdavky na živobytie. Na základe tých skutočností, že súčasná výška výživného nepostačuje a nie je ani v minimálnom rozsahu určenom zákonom žiada, aby súd rozhodol tak, ako je vyššie uvedené.
Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci:
Na základe rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. XP/XXX/XX-XX v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica č.k. XXCoP XX/XX, ktorým bol potvrdený rozsudok okresného súdu bolo zistené, že týmto rozsudkom bol otec maloletých detí od 1. 9. 2004 povinný prispievať zvýšeným výživným vo výške po 450,- Eur mesačne na každé dieťa zvlášť. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že otec v čase rozhodovania o tomto výživnom bol poberateľom invalidného dôchodku v sume 2.712,- Sk, t.j. 90,02 Eur. Podľa svojho vyjadrenia v tomto čase býval u rodičov, ktorým prispieval na ubytovanie a stravu sumou 2.100,- Sk a 600,- Sk platil výživné na maloleté deti. Obidvaja rodičia mali v tom čase vyživovaciu povinnosť len k týmto maloletým deťom. Matka bývala so svojimi deťmi v rodinnom dome u svojich rodičov.
Súd z potvrdenia o príjme matky maloletých detí zistil, že táto mala čistú mzdu v mesiacoch august až september 2011 vo výške 303,92 Eur. U terajšieho zamestnávateľa, spoločnosti CORPORIS, s. r. o., Poprad, je v pracovnom pomere od 1. 8. 2011.
Zo správy Mesta Hriňová bolo zistené, že otec maloletých detí je rozvedený a býva spolu s rodičmi a sestrou. Matka maloletých detí je rozvedená, má trvalý pobyt spolu so svojimi rodičmi a deťmi.
Súd z oznámenia Sociálnej poisťovne Bratislava mal preukázané, že otec maloletých detí od 1. 1. 2011 poberá invalidný dôchodok v sume 136,40 Eur.
Súd zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, pracovisko Detva vo veci prešetrenia rodinných pomerov zistil, že matka je v súčasnosti zamestnaná ako pracovník súkromnej bezpečnostnej služby. Pravidelne prispieva na náklady súvisiace s bývaním a to svojim rodičom 100,- Eur mesačne, 30,- Eur na lieky pre dcéru, 20,- Eur deťom cestovné do školy, 20,- Eur sporenie pre deti a 5,- Eur poplatok za detský súbor. Zároveň jedenkrát za polrok platí 50,- Eur pre obidve deti základnej umeleckej škole. Maloletý W. je žiakom 6. ročníka základnej školy v Hriňovej a jeho výsledky sú priemerné. Navštevuje základnú umeleckú školu, tanečný súbor Hviezdička, hrá futbal. Zdravotný stav je dobrý, nosí okuliare. Maloletá W. navštevuje 4. ročník základnej školy, má výborné vyučovacie výsledky. Navštevuje základnú umeleckú školu, kde hrá na flaute. Lieči sa na alergiu. Otec si svoju vyživovaciu povinnosť hradí riadne a načas. Nad rámec určeného výživného neprispieva. Deti sú s otcom v kontakte každý týždeň. Návrhu matky vo veci zvýšenia výživného doporučujeme vyhovieť, nakoľko otec nie je zaviazaný vyživovacou povinnosťou ani v minimálnom rozsahu. Zvýšené výživné je v záujme maloletých detí.
Súd z listinného dôkazu predloženého otcom maloletých detí zistil, že tento v súčasnosti platí na maloleté deti 30,- Eur mesačne, ďalej za nájomné, elektriku, plyn a televíziu platí 53,70 Eur mesačne, strava 40,- Eur mesačne. Ďalej má náklady na lieky, toaletné potreby, žiletky, telefón a iné približne vo výške 20,- Eur. Celková suma takto predstavuje 143,70 Eur. Na základe tejto skutočnosti je otec každý mesiac v mínuse 7,30 Eur. Uvedenú sumu mu dotujú jeho rodičia.
Zástupca otca maloletých detí na pojednávaní konanom dňa 30. 11. 2011 uviedol, že podľa vyjadrenia MUDr. Moravčíka by jeho syn mal ísť na posudkovú komisiu, ktorá by mala riešiť otázku, či bude poberať čiastočný invalidný dôchodok, resp. či mu bude priznaný plný invalidný dôchodok. Na základe tohto žiadal odročiť pojednávanie a to z dôvodu, že riešenie priznania plného invalidného dôchodku by sa malo vykonať v januári. V prípade ak by takto bolo zvýšené výživné, tak by súhlasil s takým výživným, ako navrhuje matka. V rámci pojednávania konaného dňa 1. 2. 2011 uviedol, že bol na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, pracovisko Detva a bolo mu povedané, že jeho syn môže platiť na obidve deti maximálne 1/3-inu z príjmu jeho syna, ktorý je v súčasnosti od januára vo výške 141,- Eur,
teda bol zvýšený približne o 6,- Eur oproti minulému roku. Z uvedeného dôvodu je podľa neho zrejmé, že môže platiť iba 23,- Eur mesačne na jedno dieťa.
Matka maloletých detí na pojednávaní uviedla, že ona navrhuje, aby súd určil výživné vo výške približne 30,- Eur na jedno dieťa a to do doby, kým sa rozhodne, či bude mať otec maloletých detí čiastočný, resp. plný invalidný dôchodok. V prípade že bude určené, že otec bude poberateľom plného invalidného dôchodku, tak by si podala nový návrh.
Súd z vyjadrenia kolízneho opatrovníka zistil, že tento sa pridržiava správy zo šetrenia pomerov, pričom poukazuje na tú skutočnosť, že otcovi maloletých detí stúpol príjem približne o 50,- Eur od posledného určovania výživného a na základe tejto skutočnosti navrhujú, aby súd takto zvýšil výživné o 25,- až 30,- Eur, nakoľko je to v schopnostiach a možnostiach otca. Vyššie výživné by však asi platiť nemohol.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine., obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Súd z vykonaného dokazovania mal preukázané, že od poslednej úpravy výšky výživného došlo k podstatným zmenám a to predovšetkým najmä v tej skutočnosti, že uplynula veľmi dlhá doba. Naposledy bola otcovi uložená povinnosť platiť zvýšené výživné od 1. 9. 2004, teda od podania návrhu na zvýšenie výživného, odkedy uplynulo skoro 7 rokov. Súd na základe tejto skutočnosti mal preukázané, že muselo dôjsť k podstatným zmenám najmä čo sa týka nákladov spojených s ich výživou. V čase pôvodne určovaného výživného maloleté deti ešte ani nechodili do školy a v súčasnosti už navštevujú aj školu aj krúžky, ktoré tiež jednoznačne vyžadujú zvýšené náklady. Okruh vyživovacích povinností sa od posledného určovania výživného ani jednému z rodičov nezmenil. Zároveň mal súd preukázanú aj tú
skutočnosť, že otec hoci ani vtedy nemal nejaký vysoký príjem, v súčasnosti sa mu od posledného zvyšovania výživného jeho príjem zvýšil zo sumy 90,- Eur na 141,- Eur a teda sa mu zvýšil približne o 50,- Eur. Na základe tejto skutočnosti súd určil celkove výživné vo výške 30,- Eur mesačne na každé dieťa zvlásť a teda zvýšil platenie výživného na každé dieťa v sume približne o 15,- Eur. Poukazovanie na tie skutočnosti, že otec maloletých detí nebude mať z čoho platiť takéto výživné, čo chcel preukázať aj svojimi nákladmi, súd berie síce do úvahy, avšak súd musí poukázať aj na to, že k zvýšeniu nákladov v dôsledku toho, že sú deti staršie, došlo aj u týchto detí a súd poukazuje že u detí je to tým viac, že tieto deti rastú a tieto náklady sú preto ešte vyššie ako u dospelého, ktorému sa náklady zvyšujú viac- menej len so zvyšovaním životných nákladov.
Čo sa týka povinnosti otca zaplatiť nedoplatok na výživnom, súd uvedenú situáciu vyriešil tak, že otcovi umožnil splácať toto zameškané výživné v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. Celkový nedoplatok na výživnom súd vyčíslil na sumu 196,26 Eur s tým, že tento nedoplatok vznikol od podania návrhu, t.j. od 15. 8. 2011 až do povinnosti platiť výživné za február 2012. Nedoplatok na výživnom za mesiace august bol vo výške 15,54 Eur na obidve deti, čo súd vypočítal tým spôsobom, že celkove výživné sa zvýšilo na obidve deti o 30,12 Eur mesačne, uvedenú sumu vydelil 31 dňami a dostal zvýšenie výživného na 1 deň na obidve deti o 0,97 Eur, čo vynásobil sumou 16 dní, ktoré zostávali do konca augusta 2011. Ďalej ho súd zaviazal aj na zaplatenie 6 x po 30,12 Eur, teda za mesiac september 2011 až mesiac február 2012. Celkove potom táto suma s pripočítaním zmeškaného výživného za mesiac august predstavovala 196,26 Eur.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
V časti, v ktorej súd návrh zamietol, sa týkala toho, že matka žiadala, aby súd zvýšil výživné na každé dieťa zvlášť na výšku 40,- Eur a zároveň žiadala, aby súd určil, že otec je povinný platiť toto zvýšené výživné od 1. 8. 2011. Súd v zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine tu poukazuje na to, že zo strany matky nebola žiadnym spôsobom preukázaná tá skutočnosť, že by ju obmedzovali nejaké vážne dôvody, pre ktoré by si uvedený návrh nepodala dňa 1. 8. 2011 a preto súd priznal výživné až odo dňa podania návrhu. Čo sa týka zamietnutia v časti o výške výživného, tak tu súd poukazuje na to, že v súčasnosti by nebolo v možnostiach a schopnostiach otca platiť výživné na každé dieťa vo výške 40,- Eur mesačne, pretože súd nemal preukázané také zvýšenie a také zmeny pomerov, ktoré by odôvodňovali priznať zvýšenie výživného vo výške tak, ako to navrhovala matka a preto súd určil výživné len vo výške po 30,- Eur mesačne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta O. s. p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložit s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali
10) bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O. s. p.).