Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

42Cpr/4/2023

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v spore žalobcu: K.. S.. V. S., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom H., zast.: JUDr. Peter Kubina, advokát spolupracujúci s Dentos Europe CS LLP, organizačná zložka, so sídlom Bottova 2A, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00 151 866, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 31.10.2023 a jeho doplnením doručeným tunajšiemu súdu dňa 07.11.2023 a dňa 10.11.2023 sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia nasledovného znenia:

I. Žalovaný je povinný zdržať sa uplatňovania a výkonu personálneho rozkazu ministra vnútra Slovenskej republiky č. 430 zo dňa 27.10.2023 voči žalobcovi.

II. Žalovaný je povinný poskytnúť žalovanému časť pracovnej odmeny - pomernú časť služobného platu vo výške 4.039,- eur mesačne v hrubom a príspevku na bývanie vo výške 182,- eur mesačne v hrubom za každý deň trvania výkonu personálneho rozkazu ministra vnútra Slovenskej republiky č. 430 zo dňa 27.10.2023 voči žalobcovi od 27.10.2023 vrátane do dňa vykonateľnosti tohto uznesenia, spolu s úrokom z omeškania v sadzbe 9,25% ročne z nezaplatenej sumy od 27.10.2023 do zaplatenia, a to do 3 dní do dňa vykonateľnosti tohto uznesenia.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodňuje nasledovnými skutočnosťami. Žalovaný je zamestnávateľom a služobným úradom žalobcu podľa o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v platnom a účinnom znení (ďalej len „“), pričom žalobca je zamestnancom žalovaného v stálej štátnej službe ako príslušník Policajného zboru podľa s osobným evidenčným číslom XXXXXX. zaradený vo funkcii vedúci 2. operatívneho oddelenia odboru Bratislava národnej kriminálne agentúry Prezídia Policajného zboru. Personálnym rozkazom ministra vnútra Slovenskej republiky č. 430 zo dňa 27.10.2023 (ďalej aj „personálny rozkaz“ alebo „pracovnoprávny úkon“) bol žalobca dočasne pozbavený výkonu štátnej služby podľa a s účinnosťou odo dňa 27.10.2023 na dobu „do právoplatného skončenia trestného stíhania“. Nakoľko žalobca s týmto pracovnoprávnym úkonom nesúhlasí, žalovaný nedisponuje jeho súhlasom. Poukázal na to, že opatrením prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky (ďalej len „ÚŠP GP SR“), sp. zn. VII/2 Gv 63/22/1000-61 zo dňa 05.10.2023, teda pred vydaním pracovnoprávneho úkonu, mu bola poskytnutá ochrana oznamovateľa, ktorý podal kvalifikované oznámenie o závažnej protispoločenskej činnosti v rozsahu uvedenom v § 7 zákona o ochrane oznamovateľov (ďalej len „opatrenie o poskytnutí ochrany“). Má za to, že podľa §7 ods. 1 zákona o ochrane oznamovateľov bolo nevyhnutné pred urobením pracovnoprávneho úkonu vyžiadať si predchádzajúci súhlas Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti (ďalej len „Úrad“). Tento však z dôvodu, že žalovaný oň nepožiadal, udelený nebol. Vyjadril názor, že z uvedeného dôvodu je pracovnoprávny úkon neplatný. Poukázal na , , zákona o ochrane oznamovateľov, a , o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Poukázal na to, že zákon o ochrane oznamovateľov je lex specialis vo vzťahu k všetkým právnym predpisom, ktoré upravujú pracovnoprávne a iné obdobné právne vzťahy, vrátane štátnej služby, teda sa v plnej miere vzťahuje aj na služobný pomer príslušníka Policajného zboru podľa . Uviedol, že personálny rozkaz je pracovnoprávnym úkonom, ktorým sa mení obsah individuálneho pracovnoprávneho vzťahu medzi ním ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom z diskriminačného dôvodu (kvalifikované oznámenie o protispoločenskej činnosti) a súčasne zveruje právomoc na riešenie sporov vyplývajúcich z porušenia zákazu diskriminácie vo vzťahu k štátnej službe príslušníkov Policajného zboru všeobecným súdom, preto má v tomto prípade k dispozícii všetky prostriedky právnej ochrany podľa , vrátane inštitútu neodkladného opatrenia. Zdôraznil, že v danom prípade sa nejedná o výnimku podľa druhej vety zákona o ochrane oznamovateľov. Pod „pracovnoprávnym úkonom súvisiacim so skončením pracovnoprávneho vzťahu, ktorý je dôsledkom právnej skutočnosti, ktorá nezávisí od posúdenia zamestnávateľa“ podľa druhej vety zákona o ochrane oznamovateľov, na ktorý sa nevyžaduje predchádzajúci súhlas Úradu, sa rozumie skončenie pracovnoprávneho vzťahu z takého dôvodu, ktorého vznik a existenciu zamestnávateľ neposudzuje a ani nie je oprávnený posudzovať. Samotné vznesenie obvinenia bez ďalšieho takýmto dôvodom nie je, a fortiori v prípade, v ktorom bolo toto obvinenie vo vzťahu všetkým obvineným právoplatne vyhodnotené súdom už v prípravnom konaní ako nedôvodné a žalobca od vznesenia obvinenia až do vydania personálneho rozkazu (teda po dobu vyše 1 roka) riadne vykonával štátnu službu a nebol pozbavený jej výkonu práve preto, lebo jeho nadriadení na základe všetkých okolností vyhodnotili, že materiálne podmienky dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby podľa nie sú v prípade žalobcu splnené. Zdôraznil, že predmetom navrhovaného neodkladného opatrenia je poskytnutie ochrany žalobcovi pred výkonom a uplatňovaním pracovnoprávneho úkonu, ktorý žalobcu poškodzuje a je celkom zjavne neplatný už z formálneho hľadiska, pretože neplatnosť personálneho rozkazu ako pracovnoprávneho úkonu je ustanovená ex lege ako následok neudelenia prechádzajúceho súhlasu Úradu s pracovnoprávnym úkonom. Ďalej poukázal na to, že predmetom konania o žiadosti zamestnávateľa o udelenie predchádzajúceho súhlasu Úradu podľa zákona o ochrane oznamovateľov je (a) rozhodnúť, či sa na navrhovaný pracovnoprávny úkon vyžaduje predchádzajúci súhlas úradu, a ak sa vyžaduje, (b) či úkon má alebo nemá akúkoľvek príčinnú súvislosť s kvalifikovaným oznámením, pre ktoré bola zamestnancovi poskytnutá ochrana. Úrad udelí súhlas s navrhovaným pracovnoprávnym úkonom zamestnávateľa voči chránenému oznamovateľovi, len ak zamestnávateľ preukáže, že navrhovaný pracovnoprávny úkon nemá žiadnu príčinnú súvislosť s kvalifikovaným oznámením, inak žiadosť o udelenie súhlasu zamietne. Uviedol, že tým, že žalovaný v tomto prípade o udelenie predchádzajúceho súhlasu Úradu ani nepožiadal, odoprel žalovanému právnu ochranu, na ktorú mal právny nárok, preto doposiaľ nedošlo a ani nemohlo dôjsť k posúdeniu toho, či personálny rozkaz bol alebo nebol vydaný v akejkoľvek príčinnej súvislosti s kvalifikovaným oznámením žalobcu. Zdôraznil, že posúdenie tejto otázky patrí do výlučnej právomoci Úradu v konaní o žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu podľa zákona o ochrane oznamovateľov. Tento postup nie je možné nahradiť rozhodnutím súdu v tomto konaní. Má za to, že podmienkou platnosti pracovnoprávneho úkonu je predchádzajúci súhlas Úradu, vzniknutý protiprávny stav nie je možné nijako napraviť a personálny rozkaz spätne konvalidovať. Preto jediným spôsobom nápravy z jeho pohľadu je po nariadení neodkladného opatrenia riadne požiadať Úrad o vydanie predchádzajúceho súhlasu a až po jeho prípadnom udelení vydať nový personálny rozkaz. Nariadenie neodkladného opatrenia je podľa neho postačujúce na dosiahnutie trvalej úpravy pomerov medzi stranami vo vzťahu k neplatnému personálnemu rozkazu, ktorý je predmetom konania. Nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia nijakým spôsobom nebráni žalovanému vo výkone akýchkoľvek jeho zamestnávateľských práv voči žalobcovi podľa . Poukázal na to, že podľa personálneho rozkazu

žalovaný po dobu vykonávania personálneho rozkazu od 27.10.2023 vrátane vypláca namiesto plného služobného platu so všetkými náležitosťami (v celkovej výške služobný plat 4.039,- eur mesačne v hrubom a príspevok na bývanie 182,- eur mesačne v hrubom) iba služobný plat vo výške minimálnej mzdy + 10% priznaného služobného platu na každú žalobcom vyživovanú osobu, najviac však do výšky 70% priznaného služobného platu (ďalej len „znížený služobný plat“). Žalobca nevykonáva a nemôže vykonávať prácu iba z dôvodu vydania a uplatňovania podľa žalobcu neplatného personálneho rozkazu, preto je podľa jeho názoru potrebné na zabezpečenie plnej ochrany práv žalobcu žalovanému uložiť aj povinnosť poskytnúť časť pracovnej odmeny - doplatiť žalobcovi pomernú časť plného mesačného služobného platu so všetkými náležitosťami nad rámec vyplateného zníženého služobného platu za každý deň trvania výkonu personálneho rozkazu voči žalobcovi. Vzhľadom na okolnosti prípadu má za to, že je namieste priznať žalobcovi aj úrok z omeškania v zákonnej výške, t. j. 9,25 % p. a., pričom za prvý deň omeškania je potrebné považovať prvý deň výkonu personálneho rozkazu. Napokon poukázal na to, že zo samotného znenia personálneho rozkazu a súvisiacich ustanovení je nepochybné, že výkon personálneho rozkazu voči žalobcovi má na jeho osobu obzvlášť nepriaznivé účinky, a to nemôže vykonávať prácu, v súvislosti s dočasným pozbavením výkonu štátnej služby je verejne ostrakizovaný politikmi a inými verejne činnými osobami, personálny rozkaz je naplnením dlhodobých vyhrážok, ktoré žalobcovi a jeho kolegom po viac než dva roky verejne adresovali politici, žalobcovi je vyplácaný služobný plat znížený na úroveň blízku minimálnej mzde a musí sa v služobnom čase zdržiavať v mieste trvalého bydliska a má zakázané zamestnať sa inde, podnikať alebo vykonávať akúkoľvek inú zárobkovú činnosť, ktorou by si mohol zabezpečiť legálny príjem na vykompenzovanie výpadku služobného platu. Uviedol, že nakoľko je personálny rozkaz predbežne vykonateľný a o rozklade voči nemu bude rozhodovať tá istá osoba, ktorá tento rozkaz vydala, na dosiahnutie právnej ochrany pred dôsledkami vykonávania podľa žalobcu neplatného pracovnoprávneho úkonu zároveň tento nemá k dispozícií iný účinný právny prostriedok ako je navrhované neodkladné opatrenie. Nápravu porušenia jeho diskriminácie v nadväznosti na jemu priznanú ochranu oznamovateľa protispoločenskej činnosti podľa zákona o ochrane oznamovateľov, v nadväznosti aj na ani mu neposkytuje možnosť získania účinnej a rýchlej právnej ochrany v porovnateľnom rozsahu, obsahu a predovšetkým v porovnateľnom čase a s porovnateľnými účinkami ako poskytuje inštitút neodkladného opatrenia. Dodal, že pozastavenie účinnosti personálneho rozkazu rozhodnutím Úradu podľa zákona o ochrane oznamovateľov v tomto prípade nie je k dispozícií, pretože toto sa aplikuje na pracovnoprávne úkony, ktoré boli urobené ešte pred poskytnutím ochrany oznamovateľovi, a na ktoré sa z tohto dôvodu nevyžadoval súhlas Úradu, a ktoré sú preto v zásade platné a účinné. Zhrnul, že úprava pomerov medzi žalobcom a žalovaným je potrebná preto, aby boli zachované práva a oprávnené záujmy žalobcu, ktoré mu vyplývajú z jeho služobného pomeru, funkcie a pracovného miesta a zabránilo sa tak žalovanému v uplatňovaní účinkov personálneho rozkazu v rozpore so zákonom o ochrane oznamovateľov a .

3. Dňa 07.11.2023 bolo tunajšiemu súdu doručené doplnenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z toho istého dňa, v ktorom čo do osvedčenia neexistencie predchádzajúceho súhlasu Úradu s personálnym rozkazom odkázal na verejné vyjadrenie predsedníčky Úradu p. L. O. pre Denník N citované v článku zverejnenom dňa 27.10.2023 na webovej stránke: <https://dennikn.sk/3649213/minister-vnutra-sutaj-estok-postavil-curillovcov-mimo- sluzbu-hoci-su-chraneni-hamranovym-viceprezidentom-zasa-zrusil-funkcie/?ref=list>. Ďalej uviedol, že ochrana oznamovateľov protispoločenskej činnosti podľa zákona o ochrane oznamovateľov a smernice EP a Rady (EÚ) 2019/1937 je postavená na princípe poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany chránenému oznamovateľovi proti akýmkoľvek pracovnoprávnym úkonom zhoršujúcim jeho postavenie v pracovnoprávnom vzťahu, konkrétne formou „zmrazenia“ účinkov, resp. vykonávania a uplatňovania takýchto pracovnoprávnych úkonov voči chránenému oznamovateľovi. Má za to, že uvedené je jediným rozdielom v kvalite ochrany po prijatí zákona o ochrane oznamovateľov oproti právnemu stavu pred jeho prijatím. Ak by mal byť žalobca ako chránený oznamovateľ odkázaný len na konanie o žalobe bez poskytnutia ochrany neodkladným opatrením, potom by celý inštitút ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti bol zbytočný, pretože možnosť domáhať sa svojich práv a na súde žalobou by žalobca mal aj v prípade, ak by nemal status chráneného oznamovateľa a ak by zákon o ochrane oznamovateľov vôbec neexistoval.

4. Dňa 10.11.2023 bolo súdu doručené ďalšie, v poradí druhé doplnenie návrhu žalobcu z toho istého dňa, v ktorom poukázal už na vydané neodkladné opatrenie tunajšieho súdu založené na

rovnakom skutkovom základe vo veci zo dňa 09.11.2023. Zopakoval, že základom tohto antidiskriminačného a zároveň individuálneho pracovnoprávneho sporu je poskytnutie neodkladnej právnej ochrany žalobcovi pred diskrimináciou zo strany žalovaného z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti, ku ktorej došlo vydaním neplatného pracovnoprávneho úkonu a naďalej dochádza jeho výkonom a uplatňovaním. Neplatnosť predmetného pracovnoprávneho úkonu vyplýva ex lege z zákona o ochrane oznamovateľov. Poukázal na to, že právomoc všeobecného súdu podľa neho vyplýva z s 3 v spojení s a . Má za to, že je vecou dispozičného oprávnenia žalobcu, či sa rozhodne v súlade s vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami domáhať svojej ochrany žalobou alebo návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. Záverom, vzhľadom na vzniknutú verejnú polemiku o tom, či tento návrh na vydanie neodkladného opatrenia patrí do právomoci všeobecného alebo správneho súdnictva, odcitoval bod 10 uznesenia kompetenčného senátu Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 08.12.2021, v zmysle ktorého neodkladné opatrenie je procesným inštitútom upraveným , o ktorom rozhoduje vždy okresný súd. Správne súdy tak nemajú právomoc konať o neodkladnom opatrení.

5. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca priložil: personálny rozkaz ministra vnútra SR číslo 430 zo dňa 27.10.2023, opatrenie ÚŠP GP SR č. k. VII/2 Gv 63/22/1000-61 zo dňa 05.10.2023 o poskytnutí ochrany žalobcovi podľa § 7 zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti, metodické usmernenie Ministerstva vnútra SR, sekcia personálnych a sociálnych činností k dočasnému pozbaveniu výkonu štátnej služby, č. p. SPC-86-24/1-2006 zo dňa 15.06.2006, platový výmer žalobcu ku dňu 30.10.2023, uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 01.10.2021 o prepustení pplk. S.. Z. P. z väzby, článok z 30.10.2023 s názvom „P. nemôžu pracovať, s ministrom sa sporia. I. D. po boku P. ohlásil Ďalšie čistky“, článok zo dňa 27.10.2023 s názvom „Minister vnútra I. D. postavil P. mimo služby, hoci sú chránení. E. viceprezidentom zrušil funkcie“.

6. Podľa (ďalej len ,P“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

8. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

10. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

11. Podľa , k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

12. Podľa , súd nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

13. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

14. Podľa , súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

15. Podľa , ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

16. Podľa , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

17. Podľa , súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.

18. Podľa § 12 ods. 7 zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti, ak sa oznamovateľ domnieva, že v súvislosti s oznámením bol voči nemu urobený pracovnoprávny úkon, s ktorým nesúhlasí, môže požiadať úrad do 15 dní odo dňa, keď sa dozvedel o pracovnoprávnom úkone, o pozastavenie účinnosti tohto pracovnoprávneho úkon.

19. Podľa § 7 ods. 1 zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti, zamestnávateľ môže urobiť právny úkon alebo vydať rozhodnutie v pracovnoprávnom vzťahu (ďalej len „pracovnoprávny úkon“) voči chránenému oznamovateľovi, na ktorý nedal súhlas, len so súhlasom úradu; voči chránenému oznamovateľovi, ktorým je profesionálny vojak, sa súhlas úradu vyžaduje, len ak tak ustanovuje osobitný predpis.4) Súhlas úradu sa nevyžaduje, ak sa pracovnoprávnym úkonom priznáva nárok alebo ak ide o pracovnoprávny úkon súvisiaci so skončením pracovnoprávneho vzťahu, ktorý je dôsledkom právnej skutočnosti, ktorá nezávisí od posúdenia zamestnávateľa.

20. Podľa § 2 písm. e) zákona o ochrane oznamovateľov, na účely tohto zákona sa rozumie pracovnoprávnym vzťahom pracovný pomer, dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, štátnozamestnanecký pomer alebo služobný pomer.

21. Podľa § 7 ods. 8 zákona o ochrane oznamovateľov, právny úkon, na ktorý úrad neudelil súhlas, je neplatný.

22. Podľa , policajt sa musí dočasne pozbaviť výkonu štátnej služby, ak by jeho ďalšie ponechanie vo výkone štátnej služby ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby alebo priebeh objasňovania jeho konania a je dôvodne podozrivý, že porušil služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom, alebo spáchal trestný čin.

23. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie (skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia). Preto sa súd vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré existovali v danom čase použiteľného práva.

24. Vzhľadom na osobitú povahu inštitútu neodkladného opatrenia, vyznačujúceho sa zjednodušeným a zrýchleným procesným postupom, súd pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie rozhodne spravidla bez výsluchu, vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ide o inštitút, ktorý nachádza uplatnenie v situáciách, kedy nemožno čakať na skončenie konania vo veci samej, ale je potrebné ešte pred meritórnym rozhodnutím (rozsudkom) prijať určité dočasné opatrenie, pretože sa javí byť danou hrozba, že konečné rozhodnutie, ktorým konanie skončí, nebude už mať pre vyriešený hmotnoprávny vzťah medzi účastníkmi materiálny význam.

25. Pre inštitút neodkladného opatrenia platí, že žalobca musí po osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca tak musí osvedčiť také konkrétne správanie sa žalovaného, ktorým „práve jemu“ spôsobuje nenahraditeľnú ujmu. Nárok pritom nemusí byť nepochybne preukázaný, ale musí byť aspoň osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu doložených listín. Takýto postup predpokladá platná právna úprava ( ), sledujúca tým dosiahnutie účelu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu v prípade potreby.

26. Aj v prípade splnenia formálnych a vecných predpokladov vyžadovaných zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia súd musí ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý predstavuje nariadenie neodkladného opatrenia. Požadované obmedzenie musí byť primerané poskytnutej ochrane žalobcu a nesmie nad nevyhnutnú mieru limitovať žalovaného. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno) v tomto smere má len žalobca. Z uvedeného vyplýva, že pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí ísť o osvedčenie takého stavu právnych (nie len faktických) vzťahov medzi žalobcom a žalovaným, ktorý vyžaduje rýchlu úpravu pomerov medzi nimi súdom, t.j. naliehavosť situácie i po právnej stránke, a taktiež o osvedčenie ohrozenia nároku, keď jeho ohrozenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami.

27. Žalobca musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí žalobca náležitým spôsobom osvedčiť. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi stranami, žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa domáha, navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany žalobcu, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pokiaľ dospeje k záveru, že žalobca sa domáha niektorého zo zákonom predpokladaných neodkladných opatrení, skúma bez ďalšieho splnenie všeobecných podmienok jeho nariadenia. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení riadne dokazovanie nevykonáva, a vychádza z obsahu spisu a skutočností osvedčených z predložených listín. Listinné dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu osobitný význam, keďže súdne vykonáva plnohodnotné dokazovanie. Súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti. Žalobca je povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie. Súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie ak žalobca neosvedčil svoj nárok.

28. Medzi osvedčením a dokázaním nejakej skutočnosti je rozdiel, ktorý odlišuje mieru zisťovania skutkového stavu pri vydávaní uznesenia o neodkladnom opatrení a rozsudku. Dokazovanie pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. Staršia legislatíva a teraz právna náuka toto dokazovanie preto označuje výrazom osvedčenie alebo osvedčovanie. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených (najmä listinných) dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 28.11.2012).

29. Súd po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj s priloženými dôkazmi a dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia dôvodný nie je.

30. Žalobca sa vo výroku I navrhovaného neodkladného opatrenia domáha pozastavenie účinnosti a neuplatňovania interného organizačného aktu vydaného vedúcim ústredného orgánu štátnej správy v administratívnom konaní dôvodiac, že tento je neplatný z dôvodu absencie predchádzajúceho súhlasu Úradu, ktorý bol vzhľadom na priznané postavenie žalobcu ako oznamovateľa závažnej protispoločenskej činnosti potrebný. Služobný pomer príslušníka Policajného zboru, ktorý sa primárne spravuje zákonom štátnej službe policajtov, nemožno označiť za pracovnoprávny pomer, tak ako ho vo svojom návrhu a doplneniach označuje žalobca. Uvedený názor je možné vidieť aj v rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR, podľa ktorého sa príslušné ustanovenia vždy s ohľadom na osobitný charakter služobného pomeru príslušníkov Policajného zboru, keďže právna povaha takéhoto služobného pomeru odráža osobitný charakter zamestnávateľa ako primárneho nositeľa verejnej moci, potreba pevného začlenenia policajta do organizmu verejnej moci a účasť na jej výkone, čo zvýrazňuje skutočnosť, že nemožno hovoriť o modifikácií súkromnoprávneho pomeru, ale o špecifickom štátno-zamestnaneckom pomere verejného práva, ktorého právna úprava má formu kódexu (uznesenie Ústavného súdu SR -19 zo dňa 23.06.2016). Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca má možnosť sa voči personálnemu rozkazu brániť uplatnením riadneho opravného prostriedku v rámci administratívneho konania, ktorým je odvolanie (rozklad), o ktorom potom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie. Až následne a s poukazom, že uvedený štátnozamestnanecký vzťah príslušníka Policajného zboru nie je pracovnoprávnym vzťahom, sa môže žalobca obrátiť so žalobou na správny súd, v rámci ktorého môže správny súd podľa priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. O priznaní odkladného účinku následne správny súd rozhodne do 30 dní odo dňa doručenia vyjadrenia žalovaného, pričom nastúpení odkladného účinku dochádza k pozastaveniu účinkov rozhodnutia orgánu verejnej správy, resp. orgánu verejnej moci. Tvrdenia žalobcu o tom, že o žalobcovom rozklade bude rozhodovať tá istá osoba, ktorá personálny rozkaz vydala a žalobca nemá k dispozícií iný účinný právny prostriedok ako neodkladné opatrenie súd považuje za tendenčné, zavádzajúce a nepresné. Žalobca nimi ako keby prezumoval obsah rozhodnutia o jeho rozklade, čo súd považuje za neprípustné a predčasné. Súd má za to, že v danom prípade vzhľadom na osobitnú povahu sporu, kedy predmetom je de facto posudzovanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, nemá súd právomoc hodnotiť jeho zákonnosť ako ani rozhodnúť o opravnom prostriedku voči tomuto personálnemu rozkazu, nakoľko s poukazom na vyššie uvedené má takúto právomoc výlučne správny súd. Žalobca síce správne argumentoval ustálenú judikatúrou kompetenčného senátu Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR, v zmysle ktorej o neodkladnom opatrení rozhodujú výlučne všeobecné súdy. Avšak neodkladné opatrenie vo veciach, ktoré by inak patrili do právomoci správnych súdov možno v civilnom konaní prejednať a nariadiť len vtedy, ak povinnosť, ktorá sa takýmto neodkladným opatrením ukladá bude mať vecný súvis s následnou žalobou vo veci samej prejednávanej následne už v rámci správneho súdnictva. A preto vždy treba mať zároveň na zreteli, že v súlade s aktuálnou súdnou praxou najvyšších súdnych autorít (napríklad uznesenie Najvyššieho súd SR sp. zn. ), neodkladným opatrením nie je možné brániť vo výkone právomoci inému orgánu. Súd na tomto mieste opakovane zdôrazňuje, že inštitút neodkladného opatrenie nie je v žiadnom prípade možné si zamieňať s riadnym opravným prostriedkom v správnom konaní a podanie rozkladu nie je možné obchádzať cez návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred všeobecným súdom. Civilný súd nemôže svojim rozhodnutím zasiahnuť a rozhodnúť o zákonnosti alebo nezákonnosti rozhodnutia iného orgánu verejnej moci (personálneho rozkazu). Súd teda opakovane uzatvára, že keďže nemá právomoc posudzovať správnosť, resp. zákonnosť rozhodnutia iného orgánu verejnej moci, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bez toho, aby sa zaoberal samotným meritom veci zamietol.

31. Pokiaľ sa jedná o tvrdenie žalovaného, že konaním ministra vnútra pri vydávaní personálneho rozkazu došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania podľa , v takomto prípade by bola založená právomoc všeobecných súdoch. Avšak v rámci antidiskriminačného konania je možné sa domáhať sa žalobou najmä upustenia od protiprávneho konania, ktorým odchádza k porušovaniu zásad rovnakého zaobchádzania, nápravy protiprávneho

stavu alebo poskytnutia primeraného zadosťučinenia, prípadne náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Z uvedeného je zrejmé, že petit navrhovaného neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobca voči žalovanému domáha zdržania uplatňovania a výkonu personálneho rozkazu nie je možné poňať do rozhodnutia súdu v rámci antidiskriminačných sporov.

32. Nakoľko súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa uplatňovania a výkonu personálneho rozkazu ministra vnútra zamietol, nemohol potom rozhodnúť ani v časti uloženia povinnosti žalovanému poskytnúť žalobcovi časť pracovnej odmeny, nakoľko podľa názoru súdu sa v danom prípade jedná o výrok, ktorý môže súd vysloviť až v prípade pochybností o zákonnosti personálneho rozkazu, a teda nie je možné ho uložiť samostatne bez uloženia povinnosti zdržať sa uplatňovania a výkonu personálneho rozkazu.

33. O trovách konania súd rozhodol v zmysle , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní neúspešný, preto by mal nahradiť trovy konania žalovanému, no vzhľadom na to, že žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal. Súd zároveň prihliadol aj na hospodárnosť konania, keďže na základe by bolo potrebné po právoplatnosti tohto uznesenia vydať samostatné rozhodnutie o výške náhrady trov konania a nakoľko žalovanému trovy konania nevznikli, nebolo by mu možné titulom ich náhrady žiadnu sumu priznať.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak strana sporu nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.