Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BB-73S/3/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členov senátu JUDr. Michaely Kútikovej a JUDr. Lukáša Kolibába, v právnej veci žalobcu: Towercom, a.s., Cesta na Kamzík 14, 831 01 Bratislava, IČO: 36 364 568, právne zastúpený: Hillbridges, s.r.o., advokátska kancelária, Gorkého 4, 811 01 Bratislava, IČO: 36799327 a právne zastúpený: PH Law s. r. o., advokátska kancelária, Hlavné námestie 5, 811 01 Bratislava, IČO: 36863866, proti žalovanému: Inšpektorát práce Banská Bystrica, Partizánska cesta 98, 974 33 Banská Bystrica, IČO: 00 166 375, o preskúmanie zákonnosti protokolu žalovaného č. IBB-59-66-2.2/P-J1-21 zo dňa 03. novembra 2021 v znení dodatku k protokolu zo dňa 26. novembra 2021, takto

rozhodol:

I. Správnu žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Inšpektorát práce vykonal u žalobcu v období od 19.07.2021 do 03.11.2021 inšpekciu práce, ktorá súvisela s vyšetrením príčin vzniku pracovného úrazu podľa v nadväznosti na a , a o inšpekcii práce (ďalej aj ,e“) a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov inšpektormi práce A. B. C. a A. D. E.. Vyšetrovaná udalosť bola závažným pracovným úrazom s následkom smrti v zmysle o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon o ,,BOZP“). 2. O výsledku inšpekcie bol vyhotovený Protokol č. IBB-59-66-2.2/P-J1-21 zo dňa 03.11.2021 (ďalej len ,,protokol“), pričom neboli zistené nedostatky v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu zo strany poškodeného, ale boli zistené nedostatky v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu zo strany zamestnávateľa poškodeného (Towercom, a.s.) tak, že zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci neurčil dňa 19.07.2021 svojmu zamestnancovi A. F., narodenému dňa XX.XX.XXXX, pracovná zmluva zo dňa 04.06.1990, bezpečný pracovný postup pre riadenie výťahu TRANSPORTA, typ UT, nosnosť 200kg / 2 osoby, v.č. 41859201, rok výroby 1985, inštalovanom v stožiari televízneho vysielača TVS Banská Bystrica – Suchá Hora, Skalka 535, 967 01 Kremnica, ktorý by spĺňal požiadavky na náhradné opatrenia za chýbajúce tlačítka STOP (čl.37 normy ČSN 34 1340:1968) a ALARM (čl. 80 normy ČSN 34 1340:1968) v kabíne tohto výťahu, v dôsledku čoho dňa 19.07.2021 nedokázal zamestnanec A. F. odvrátiť hroziace nebezpečenstvo, ktoré vzniklo zachytením jeho lana zariadenia pre pracovné polohovanie medzi šachtové dvere výťahu na siedmom (najvyššom) nástupišti, následným pohybom kabíny smerom nadol a zdvihnutím a pritlačením zamestnanca A. F. o strop kabíny výťahu, v dôsledku čoho utrpel zamestnanec A. F. smrteľný pracovný

úraz, čo je porušením ustanovenia o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nedodržaním bezpečnostnej úrovne upravenej v úvodnom ustanovení normy STN 33 2570:1987 ELEKTIRCKÁ ZAŘÍZENÍ VÝTAHŮ /časť: G, písm. b) bod 1 protokolu č. IBB-59-66-2.2/P-J1-21 zo dňa 03.11.2021. 3. Inšpektor práce v súlade s ustanovením a o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nariadil kontrolovanému zamestnávateľovi Towercom, a.s., Cesta na Kamzík 14, 831 01 Bratislava odstrániť zistení nedostatok v bode 1 do 31.12.2021 prijatím účinných opatrení. Inšpektor práce v súlade s ustanovením o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov uložil zamestnávateľovi povinnosť: Prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a doručiť Inšpektorátu práce Banská Bystrica, Partizánska cesta 98, 974 33 Banská Bystrica písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a o odstránení nedostatkov a v lehote do 3 dní po uplynutí lehoty na ich odstránenie. 4. O výsledku inšpekcie práce bol informovaný zástupca odborovej organizácie a súčasne zástupca zamestnancov pre bezpečnosť p. G. H.. Obsah protokolu bol prerokovaný dňa 03.11.2021 s povereným zamestnancom v zmysle Výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I., oddiel: Sa, vložka č. 3885/B zo dňa 03.11.2021 a poverenia zo dňa 26.10.2021 Ing. Andreou Rečkovou. 5. Žalobcovi bolo umožnené v lehote do 8 dní od prevzatia protokolu vyjadriť sa k obsahu prerokovaného protokolu a predložiť na podporu svojho vyjadrenia dôkazy, ktoré sú mu známe. Dňa 12.11.2021 bolo žalovanému doručené vyjadrenie kontrolovaného subjektu ku skutočnostiam uvedeným v protokole. Zároveň boli k vyjadreniu predložené nasledovné doklady : Interný predpis pre užívanie osobného výťahu 241,15m v monorúrovom stožiari 300m – používanie vysielačiek, vydaný 07.01.2013, Kniha kontrol výťahu v.č. 41849201, Čestné prehlásenie organizácie SLUŽBYT Žarnovica. s.r.o., Osvedčenie o opakovanej úradnej skúške výťahu typ UT, v.č. 41859201 vydané 04.06.2021, Znalecký posudok č. 14/2021 znalca Ing. Pavol Kriška PhD., zo dňa 07.09.2021, Záznamová kniha vzdelávacej aktivity – Aktualizačná odborná príprava zamestnancov pracujúcich vo výške pomocou špeciálnej horolezeckej a speleologickej techniky, vykonaná 19.02.2021, Technický popis zdvíhacieho zariadenia – osobného výťahu, Zápis o zaškolení obsluhy výťahov vo vysielačoch Towercom, a.s., Bratislava zo dňa 07.04. a 09.04.2021, Prezenčná listina zo zaškolenia obsluhy výťahov vo vysielačoch Towercom, a.s., Bratislava zo dňa 07.04.2021, Doklad o overení odborných vedomostí obsluhy vyhradeného technického zariadenia revíznym technikom ZZ – I. E., vydaný dňa 08.04.2021. 6. Dodatkom k Protokolu č. IBB-59 66 2.2/P J1 21 zo dňa 03.11.2021 (ďalej len ,,protokol v znení dodatku“) vyhotovený podľa o inšpekcii práce a zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov po zapracovaní uznaných relevantných námietok žalobcu vo vyjadrení k protokolu zo dňa 03.11.2021 a doplnení predložených dokladov neboli zistené nedostatky v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu zo strany poškodeného, ale zo strany zamestnávateľa poškodeného (Towercom, a.s.) boli zistené nedostatky v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu, pričom zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci neurčil dňa 19.07.2021 svojmu zamestnancovi A. F., narodenému dňa XX.XX.XXXX, pracovná zmluva zo dňa 04.06.1990, bezpečný pracovný postup pre riadenie výťahu TRANSPORTA, typ UT, nosnosť 200 kg / 2 osoby, v.č. 41859201, rok výroby 1985, inštalovanom v stožiari televízneho vysielača TVS Banská Bystrica – Suchá Hora, C. XXX, XXX XX J., ktorý by spĺňal požiadavky na náhradné opatrenia za chýbajúce tlačítka STOP (čl. 37 normy ČSN 34 1340:1968) a ALARM (čl. 80 normy ČSN 34 1340:1968) v kabíne tohto výťahu, v dôsledku čoho dňa 19.07.2021 nedokázal zamestnanec A. F. odvrátiť hroziace nebezpečenstvo, ktoré vzniklo zachytením jeho lana zariadenia pre pracovné polohovanie medzi šachtové dvere výťahu na siedmom (najvyššom) nástupišti, následným pohybom kabíny smerom nadol a zdvihnutím a pritlačením zamestnanca A. F. o strop kabíny výťahu, v dôsledku čoho utrpel zamestnanec A. F. smrteľný pracovný úraz, čo je porušením ustanovenia o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 7. Ostatné časti protokolu zostali nezmenené. Dodatok k protokolu tvorí neoddeliteľnú súčasť protokolu. Dodatok k protokolu bol zaslaný žalobcovi elektronicky dňa 26.11.2021.

Správna žaloba a žalobné body

8. Žalobca sa včas doručenou správnou žalobou domáhal, aby správny súd Protokol Inšpektorátu práce v Banskej Bystrici č. IBB-59-66-2.2/P-J1-21 zo dňa 03.11.2021 v znení Dodatku k protokolu č. IBB-59-66-2.2/P-J1-21 zo dňa 26.11.2021 zrušil podľa 191 ods. 1) písm. c), d), e), f) a g) (ďalej len ,P“), a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania. 9. V odôvodnení správnej žaloby konkretizoval dôvody nezákonnosti protokolu v znení dodatku nasledovne:

- PODSTATNÉ PORUŠENIE USTANOVENÍ O KONANÍ PRED ORGÁNOM VEREJNEJ SPRÁVY, pričom namietal nezákonnosť protokolu z dôvodu, že dodatok k protokolu nebol so žalobcom prerokovaný s odkazom na . V tejto súvislosti poukázal na . Tiež poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 16.6.2016, sp. zn. -115. Uviedol, že žalovaný je povinný protokol prerokovať so zamestnávateľom alebo ním povereným zamestnancom. Protokol sa považuje za prerokovaný aj v prípade skutočností uvedených v , pričom tieto skutočnosti musia byt' uvedené v protokole. Protokol však v tomto konkrétnom prípade, s poukazom na vyššie uvedené ustanovenia právnych predpisov nebol riadne prerokovaný, nakoľko žalovaný neprerokoval so žalobcom dodatok k protokolu, ktorý je podľa súčasťou protokolu. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 18.07.2013, sp. zn. , na rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 27.09.2017 a na rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 27.09.2017, sp.zn.31S/7/2017.

- SKUTKOVÝ STAV, KTORÝ VZAL ŽALOVANÝ ZA ZÁKLAD NAPADNUTÉHO PROTOKOLU JE V ROZPORE S OBSAHOM ADMINISTRATÍVNEHO SPISU, pričom namietal predovšetkým závery žalovaného uvedené v protokole v znení dodatku a ich rozpor s obsahom znaleckého posudku. Žalobca poukazuje predovšetkým na to, že žalovaný bez ďalšieho konštatoval, že čas cca 8 sekúnd mal byť podľa názoru žalovaného dostatočný na zastavenie pohybu kabíny výťahu, avšak tento záver nevyplýva z administratívneho spisu. Práve naopak v znaleckom posudku je výslovne uvedené, že: „z technického hľadiska nehode neholo možné zabrániť a súčasne, že „prevádzka posudzovaného zdvíhacieho zariadenia (výťahu) zodpovedala bezpečnostným predpisom v zmysle zákonov a nariadení platných ku dňu nehody”. Žalobca namieta, že žalovaný sa v protokole v znení dodatku vôbec nevysporiadal so zisteniami uvedenými v znaleckom posudku (str. 27). Závery žalovaného o tom, že: „Cash, ktorý bol dňa 19.07.2021 obsluhe výťahu k dispozícii na vykonanie postupnosti úkonov smerujúcich k núdzovému zastaveniu kabíny výťahu (cca 8 sekúnd) bol pri optimálnej organizácii komunikácie pomocou rádiostanice dostatočný na zastavenie pohybu kabíny” sú ničím nepodložené a jedná sa výlučne o subjektívne hodnotenie žalovaného, ktoré nemá žiadnu oporu v administratívnom spise. Rovnako tak žalobca výslovne odmieta ničím nepodložené tvrdenie žalovaného, že poškodený A. F. nedokázal odvrátiť hroziace nebezpečenstvo v dôsledku toho, že žalobca nestanovil pravidlá používania komunikačných prostriedkov pri obsluhe výťahu (na str. 15 dodatku). Podľa žalobcu sa jedná o subjektívne tvrdenie žalovaného, ktoré nemá oporu v obsahu administratívneho spisu. Naopak takýto záver je v priamom rozpore so znaleckým posudkom, z ktorého jasne vyplýva, že z technického hľadiska nebolo možné nehode zabrániť. Uvedený nesprávny záver žalovaného je o to závažnejší, že v podstate priamo označuje žalobcu za zodpovedného za nehodu p. A. F., čo môže mat' následne pre žalobcu (resp. členov štatutárneho orgánu a vedúcich zamestnancov žalobcu) vážne dôsledky, a to vrátane trestnoprávnej zodpovednosti. Žalobca uviedol, že už z jeho tvrdení, ktoré boli aj súčasťou administratívneho spisu pred vydaním dodatku, je zrejmé, že zo strany poškodeného prišlo k pochybeniu, keď jeho konania, ktoré predchádzali pracovnému úrazu, boli v rozpore so školeniami, ktoré absolvoval na úseku BOZP, bezpečného užívania pracovných prostriedkov ako aj v rozpore s internými predpismi žalobcu.

- ZISTENIE SKUTKOVÉHO STAVU ORGÁNOM VEREJNEJ SPRÁVY BOLO NEDOSTAČUJÚCE NA RIADNE POSÚDENIE VECI, pričom žalobca namietal, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav za účelom riadneho posúdenia veci, konkrétne nedostatočne zistil rozsah výnimiek z jednotlivých ustanovení normy ČSN 31 1340:1968. V rámci tohto žalobného bodu poukázal na porušenie zákonných ustanovení § 3 ods. 5, § 32 ods. 1, 32 ods. 3, § 33 ods. 1 a § 34 ods. 3 Správneho poriadku. Tiež uviedol, že už vo vyjadrení žalobcu k protokolu navrhol žalovanému dôkaz na preukázanie rozsahu výnimiek z jednotlivých ustanovení normy ČSN 31 1340:1968, pokiaľ žalovanému už z poskytnutej dokumentácie nebol zrejmý rozsah výnimiek z jednotlivých ustanovení normy ČSN 31 1340:1968, avšak žalovaný sa týmto navrhnutým dôkazom nezaoberal. Žalobca sa taktiež domnieva, že nedostatočné zistenie skutkového stavu potvrdzuje aj skutočnosť, že pôvodne žalovaný v protokole odkazoval pri porušení povinnosti žalobcu prijať bezpečný pracovný postup pre riadenie výťahu, ktorý by spĺňal požiadavky

na náhradné opatrenia za chýbajúce tlačítka STOP a ALARM v kabíne výťahu na normu STN 33 2570: 1987, avšak následne odkaz na predmetnú normu STN 33 2570: 1987 v dodatku vypustil, a to bez toho, aby takýto krok odôvodnil, prípadne aby vykonal vo veci ďalšie zisťovanie skutkového stavu, ktoré by preukázalo porušenie povinností zo strany žalobcu. Dôvodom nedostatočného zistenia skutkového stavu zo strany žalovaného je aj odignorovanie skutočností uvádzaných žalobcom v jeho vyjadrení k protokolu (primárne znalecký posudok), kde boli jednoznačné popísané skutočnosti, ktoré viedli k pracovnému úrazu ako aj vyhodnotený stav používania výťahu v súlade s normami. Žalovaný len raz referoval na znalecký posudok, a aj to len skôr vo všeobecnej rovine, pričom v rámci vlastného odôvodnenia však nijakým spôsobom neuviedol, ako sa s relevantnými skutočnosťami a predloženými dôkazmi vysporiadal. V prípade, že žalovaný zastával opačný názor ako boli závery uvedené v znaleckom posudku, mal zabezpečiť' vyhotovenie vlastného odborného názoru na doplnenie skutkového stavu.

- NEPRESKÚMATEĽNOSŤ PROTOKOLU PRE JEHO NEZROZUMITEĽNOSŤ A NEVYKONATELNOSŤ ULOŽENÝCH OPATRENÍ A NARIADENÝCH POVINNOSTÍ, pričom žalobca namietal, že takto všeobecne formulované opatrenie podľa a a povinnosť podľa sú neurčité a nevykonateľné. Žalobca zdôrazňuje, že žalovaný síce nariadil žalobcovi vo všeobecnej rovine povinnosť odstrániť údajné nedostatky prijatím účinných opatrení, avšak žalovaný nešpecifikoval konkrétne opatrenia, ktoré má žalobca prijať za účelom odstránenia údajných nedostatkov. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 18.7.2013, sp.zn. 26/S/57/2012 a na rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 16.06.2016, č.k.: -115. Žalobca ďalej namieta, že žalovaný stanovil žalobcovi lehotu na odstránenie údajných nedostatkov do 31.12.2021 len v súvislosti s opatreniami uloženými podľa . V prípade uloženia povinnosti prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin podľa žalovaný nestanovil žalobcovi žiadnu lehotu na prijatie opatrení na ich odstránenie. V dôsledku toho nie je vykonateľná ani žalobcovi uložená povinnosť „doručiť žalovanému písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a o odstránení nedostatkov v lehote do 3 dní po uplynutí lehoty na ich odstránenie”, pretože lehota na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin nebola žalobcovi zo strany žalovaného stanovená. V tejto súvislosti poukázal na a , , .

- NESPRÁVNE PRÁVNE POSÚDENIE VECI ŽALOVANÝM, pričom žalobca uviedol, že zamestnávateľ je povinný v zmysle o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v platnom znení (ďalej len „”), určovať bezpečné pracovné postupy, čo v tomto prípade znamená určiť pravidlá používania komunikačných prostriedkov pri obsluhe výťahu v stožiari vysielača tak, aby (okrem iného) spĺňali požiadavky na náhradné opatrenie za chýbajúce tlačítka STOP a ALARM v kabíne výťahu, a že žalobca ako zamestnávateľ nestanovil pravidlá používania komunikačných prostriedkov pri obsluhe výťahu v stožiari vysielača tak, aby spĺňali požiadavky na náhradné opatrenia za chýbajúce tlačítka STOP a ALARM v kabíne výťahu v dôsledku čoho nedokázal poškodený A. F. a jeho spolujazdec K. E. odvrátiť hroziace nebezpečenstvo. Žalobca odmieta, že by porušil svoju povinnosť určiť zamestnancom v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci bezpečné pracovné postupy pre riadenie výťahu a má za to, že žalovaným tvrdené zistenia a nedostatky plynú z nesprávneho právneho posúdenia veci žalovaným. V tejto súvislosti uviedol, že nemal a nemá žiadnu povinnosť prijať náhradné opatrenia za chýbajúce tlačítka STOP a ALARM v kabíne výťahu, a prevádzka predmetného zdvíhacieho zariadenia (t.j. výťahu) zodpovedala platným právnym predpisom a technickým normám. Žalobca si dal vypracovať za účelom objasnenia okolností a príčin pracovného úrazu znalecký posudok číslo 14/2021 zo dňa 07.09.2021, ktorý vypracoval A. L. J., L. (ďalej len „znalec”), znalec zapísaný v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej Republiky, v odbore 390000 Strojárstvo, odvetviach 390901 Odhad hodnoty strojových zariadení, 390200 Dopravné stroje a zariadenia, 390800 Materiály a medzné stavy materiálov, 390600 Časti a mechanizmy strojov, 390400 Stroje a zariadenia na všeobecné účely, pod evidenčným číslom 915269 (ďalej len „Znalecký posudok"), v ktorom sa znalec na str. 26 znaleckého posudku, mimo iného, vyjadril k otázke, či prevádzka výťahu zodpovedala bezpečnostným predpisom v zmysle súčasných zákonov a nariadení. Žalovaný v dodatku žiadnym spôsobom nereflektoval vyššie citované závery uvedené v znaleckom posudku ako ani detailné zdôvodnenie a odborné posúdenie, na základe ktorých file_0.jpg

file_1.wmf

dospel znalec k týmto záverom, pričom opätovne len konštatoval absenciu bezpečného pracovného postupu pre riadenie výťahu, ktorý by spĺňal požiadavky na náhradné opatrenia za chýbajúce tlačítka STOP a ALARM v kabíne výťahu. Uviedol, že preukázal oprávnenie prevádzkovať výťah na základe výnimiek. Poukázal na vyjadrenie žalovaného vo vzťahu k údajnému nesúladu výťahu žalobcu s normou ČSN 34 1340:1968 v dodatku: „Osobný výťah v stožiari televízneho vysielača TRANSPORTA, typ UT, nosnosť 200 kg / 2 osoby,file_2.jpg

file_3.wmf

v.č. 41859201, rok výroby 1985 nespĺňal v čase uvedenia výťahu do prevádzky všetky podmienky vtedy platných technických noriem ČSN 27 4009:1968 ELEKTRICKÉ VÝŤAHY a ČSN 34 1340:1968 - ELEKTRICKÁ ZAŘÍZENÍ VÝTAHŮ. Medzi inými nesplnenými požiadavkami normy ČSN 34 1340:1968 to bolo najmä chýbajúce tatíčko STOP a chýbajúce tlačítko ALARM v kabíne výťahu. Výnimky z jednotlivých ustanovení normy ČSN 34 1340:1968 pre tento typ výťahu povolil dňa 26.04.1983 dokumentom č. 1171/1.81/83/15.4-V Il Český úřad bezpečnosti práce, pričom stanovil podmienku, že výťahy vyrobené v k.p. Vítkovice Hutní montáže Ostrava, závod 600 Výťahy Praha musia zodpovedať' návrhu revidovanej normy ČSN 34 1340 v plnom rozsahu a návrh revidovanej normy musí byt' priložený k technickej dokumentácií výťahu (ďalej len „Všeobecná výnimka”).Súčasťou predloženej technickej dokumentácie k predmetnému výťahu nebol žiadny návrh revidovanej normy ČSN 34 1340. Bez priloženého znenia revidovanej normy ČSN 34 1340 nie je možné overiť. či výnimka Českého úřadu bezpečnosti práce č. 1171/1.81/83/15,4-V Il zo dňa 26.04.1983 skutočne zodpovedá odchýlkam od noriem uvedeným v Technickom popise zdvíhacího zařízeni, Na doplnenie treba uviesť, že predložená príloha č. 5 — Technický popis zdvíhacího zařízení nie je datovaná, nemá hlavičku ani nadpis a nie je podpísaná ani inak autorizovaná, čo znamená, že tento dokument na preukázanie platnosti udelenej výnimky z noriem ČSN 34 1340 a ČSN 27 4009 pre predmetný výťah jednoznačne nestačí“. Žalobca uviedol, že vo vzťahu k výťahu bola vydaná individuálna výnimka ešte v roku 1980. Výrobca výťahov (Transporta Praha) bol držiteľom individuálnej výnimky na tri vybrané výťahy a to vo vzťahu k špeciálnym výťahom Š-200 kg — 0,5 m/sec., ktoré sa týkali televíznych vysielačov Dubník, Kremnica (pokrývajúca predmetný Výťah) a Krížava. Táto výnimka, ktorú vydal Štátny odborný dozor spojov dňa 20. mája 1980, bola podkladom pre následnú výstavbu samotného stožiara vysielača Suchá Hora Skalka pri Kremnici a v ňom inštalovaného výťahu (výstavba a montáž bola realizovaná v rokoch 1983-1985) (ďalej len „Individuálna výnimka”).Vzhľadom na to, že žalovaný nedal žalobcovi priestor na prerokovanie dodatku, žalobca dokladá príslušnú výnimku až v súdnom konaní. Jej predloženie v úvodnom vyjadrení k Protokolu nepokladal za potrebné, keďže výnimka vyplývala už zo Všeobecnej výnimky, ktorá bola predložená žalovanému .V predloženej technickej dokumentácii (dokument Technický popis zdvíhacího zařízení pro anténní stožár televizního vysílače TV Suchá Hora Skalka pri Kremnici (ďalej len „Technický popis”, predložený ako príloha č. 5 Vyjadrenia žalobcu k Protokolu) sú na strane I a 2 popísané jednotlivé body ČSN 27 4009 a ČSN 34 1340, ktorým zariadenie nezodpovedá a teda obsluha je oboznámená s odchýlkami od platných ČSN noriem. Uvedené body označením korešpondujú s normou CSN platnou ku dňu uvedenia zariadenia do prevádzky. Technický popis bol sprievodnou dokumentáciou k výťahu už pred jeho inštaláciou vo vysielači žalobcu a popisuje parametre, na základe ktorých je možné výťah prevádzkovať. Relevantnosť a správnosť technického popisu, ako aj platnosti všeobecnej výnimky, potvrdzuje to, že text individuálnej výnimky zodpovedá obsahu textu výnimky uvedenej v technikom popise (české / slovenské znenie).V čase uvedenia výťahu do prevádzky bola platná ČSN 34 1340, dátum schválenia 26.06.1968, dátum platnosti od 01.04.1969 do 31.12.1988. Za celú dobu platnosti ČSN 34 1340 boli prijaté dve zmeny — zmena a) platná od roku 1972 a zmena b) platná od roku 1985. Vo Všeobecnej výnimke z roku 1983 sa referuje na „návrh revidovanej normy”. Mohlo ísť preto len o zmenu b), ktorá sa stala platnou v roku 1985. Samotné znenie zmeny b) vo vzťahu k norme ČSN 34 1340 ale nemá žiadny súvis s článkami normy, ktoré sa týkajú individuálnej výnimky z roku 1980 alebo všeobecnej výnimky z roku 1983 (články 37, 40, 77 a 80 ČSN 34 1340). Zmena sa týkala len revízií a revíznych skúšok uvedených v článkoch 121 až 126 normy a nie je podstatná pre prípad, ktorý bol posudzovaný zo strany žalovaného. Pre posúdenie relevantnosti všeobecnej výnimky (ktorá ale podľa názoru žalobcu nebola vo vzťahu k výťahu nevyhnutná s ohľadom na predchádzajúcu existenciu individuálnej výnimky) je preto nevyhnutné vychádzať zo znenia normy ČSN 34 1340 platnej v danom čase, t.j. v roku 1983. Ak aj žalovaný chcel brat' do úvahy návrh normy (z právneho hľadiska išlo o nerelevantnú referenciu, keďže návrh normy nemôže mat' právne účinky), je potrebné vychádzať zo znenia normy po zmene b), pričom

táto zmena nijakým spôsobom neovplyvnila podmienky, ktoré mali byt' splnené pri prevádzke / užívaní výťahu. Tento výklad potvrdzuje aj ostatná existujúca dokumentácia. Vzhľadom na to, že technický popis z času projektovania a výstavby výťahu referuje na príslušné výnimky z normy ČSN 34 1340 (strana 2, t.j. už zohľadňuje všeobecnú výnimku (ktorá referovala na návrh revidovanej normy) ako aj individuálnu výnimku) je zrejmé, že obsahom „návrhu revidovanej normy” nemohli byt' iné podmienky, ktoré mali byt' splnené vo vzťahu k výťahu, oproti už podmienkam stanoveným vtom čase v platnej norme ČSN 34 1340, keďže tieto by tiež museli byt' reflektované v Technikom popise. Tento výklad jednoznačne podporuje aj passport výťahu z decembra 1984 (príslušný dokument file_4.jpg

file_5.wmf

bol predložený ako príloha č. 3 Znaleckého posudku), kde sa referuje na príslušnú všeobecnú výnimku ako aj na iné výnimky z ČSN 27 4009 a ČSN 34 1340 (vid' strana 2 príslušného dokumentu, riadok „Výjimka z ČSN”). Passport zároveň potvrdzuje aj technický popis výťahu, ktorý predchádzal vydaniu passportu a bol podkladom pred jeho vydaním (t.j. potvrdila sa dôvodnosť výnimiek uvedených v technikom popise). Žalobca preto týmto jednoznačne vyvracia pochybnosť o rozsahu výnimiek vyplývajúcich zo všeobecnej výnimky, keďže na ňu odkazuje passport, ktorý reflektuje technický popis ako aj samotnú individuálnu výnimku. Pokiaľ by existovala akákoľvek iná požiadavka, ktorá by nebola pokrytá zoznamom výnimiek uvedených v Technikom popise, nemohlo by prísť k vydaniu passportu. Zároveň by nemohlo byt' povolené užívanie výťahu pokiaľ by nebolo preukázané, že sú splnené všetky požiadavky na ktoré odkazuje všeobecná výnimka (t.j. uplatnenie všetkých ostatných požiadaviek normy ČSN 34 1340, na ktoré sa nevzťahovala výnimka). K tvrdeniu žalovaného, že predložená príloha č. 5 — Technický popis zdvíhacího zařízení nie je datovaná, nemá hlavičku ani nadpis a nie je podpísaná ani inak autorizovaná, čo znamená, že tento dokument na preukázanie platnosti udelenej výnimky z noriem ČSN 34 1340 a ČSN 27 4009 pre predmetný výťah jednoznačne nestačí, uvádza žalobca, že účelom technického popisu nebolo a ani nie je preukazovanie platnosti udelenia výnimky z normy ČSN 34 1340. Jeho funkcia spočíva v popise technického stavu a popise výnimiek, ktoré nespĺňa od predmetných noriem. Nemá teda za ciel' nahrádzať návrh revidovanej normy, ale slúži na účely BOZP školení, pri ktorých sú zamestnanci žalobcu oboznamovaní s jeho technickým stavom. Ohľadom nutnosti prijatia náhradného opatrenia pri riadení výťahu žalovaný v protokole (na str. 5) vychádzal a odkazoval na normu STN 33 2570: 1987, vrátane citácie konkrétneho ustanovenia danej normy, na základe čoho vyvodil záver, že: „Z tohto ustanovenia normy vyplýva (bez ohľadu na skoršie udelené výnimky z dovtedy platných noriem, že ak nie je možné odchýlky od normy STN 33 2570:1987 odstrániť technickými prostriedkami, musia sa prijať aspoň náhradné opatrenia.” Porušenie normy STN 33 2570: 1987 uviedol žalovaný rovnako aj v časti G (Zistené nedostatky v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu) písm. b) protokolu, kde žalovaný v závere konštatoval: „nedodržaním bezpečnostnej úrovne upravenej v úvodnom ustanovení normy STN 33 2570:1987 ELEKTRICKÁ ZAŘÍZENÍ VÝTAHŮ.” Žalobca vo Vyjadrení žalobcu k Protokolu uviedol, že povinnosť prijať náhradné opatrenie pri riadení výťahu nemal, a to z dôvodov, že: uvedená norma STN 33 2570: 1987 sa na predmetný výťah žalobcu nevzťahuje (str. 7 Vyjadrenia žalobcu k Protokolu); a súčasne povinnosť vykonať (prijať) náhradné opatrenia sa vzťahuje výhradne na prípady, kedy pri rekonštrukcii nie je možné realizovať úpravy podľa predmetnej normy, čo sa však na predmetný výťah nevzťahuje, nakoľko tento neprešiel žiadnou rekonštrukciou (str. 7 Vyjadrenia žalobcu k Protokolu). Potvrdzuje to rovnako inšpekčná správa, ktorá je súčasťou dokumentu o opakovanej úradnej skúške úspešne vykonanej dňa 02.06.2021. Z uvedenej inšpekčnej správy je zrejmé, že opakovaná úradná skúška bola vykonaná na základe pôvodných dokumentov (technický popis, elektrické schémy, mazací plán), pričom jediným novým dokumentom (z roku 2021) je osvedčenie o akosti vymeneného lana. Výmena lana však nie je rekonštrukciou výťahu, ale jedná sa len o výmenu náhradného dielu. Pokiaľ by bola vykonaná rekonštrukcia výťahu, bol by vydaný buď' nový technický popis výťahu, prípadne pokiaľ by sa rekonštrukcia týkala elektrorozvodov, boli by vydané nové elektroschémy, k čomu však nedošlo (Opakovaná úradná skúška zo dňa 2.6.2021). Žalovaný sa však k vyššie uvedenému, a to najmä ku skutočnosti, že uvedená norma STN 33 2570: 1987 sa na predmetný výťah žalobcu nevzťahuje, nijako nevyjadril. Z Dodatku tak nevyplýva ako sa žalovaný s uvedenými námietkami žalobcu vysporiadal. Súčasne však, bez akéhokoľvek vysvetlenia, žalovaný vypustil v časti G (Zistené nedostatky príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu) písm. b) Dodatku časť odkazujúcu na porušenie uvedenej normy STN 33 2570:1987, ktorá v Protokole uvedená bola (v časti G písm. b) Protokolu) v znení: „nedodržaním bezpečnostnej úrovne upravenej v úvodnom ustanovení normy STN 33 2570: 1987 ELEKTRICKÁ ZAŘÍZENÍ VÝTAHŮ. Žalovaný tak zotrval v Dodatku na tom, že žalobca porušil povinnosť prijať náhradné opatrenie pri riadení výťahu,

avšak súčasne vypustil (bez akéhokoľvek zdôvodnenia) odkaz na porušenie normy STN 33 2570:1987. Práve na základe uvedenej normy STN 33 2570:1987 pritom žalovaný v Protokole konštatoval porušenie predmetnej povinnosti žalobcu. Žalobca má preto za to, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, nakoľko záver o porušení povinnosti žalobcu prijať bezpečný pracovný postup pre riadenie výťahu, ktorý by spĺňal požiadavky na náhradné opatrenia za chýbajúce tlačítka STOP a ALARM v kabíne výťahu nemá oporu v žiadnom záväznom právnom predpise a je v rozpore so skutočným stavom veci. Aj keď žalovaný v dodatku v rámci záverov o zistených nedostatkov vypustil konštatovanie na porušenie normy STN 33 2570:1987, nielenže tento krok nijakým spôsobom neodôvodnil, ale neprehodnotil ani svoj záver o tvrdenom porušení . Uvedená skutočnosť tak súčasne spôsobuje nepreskúmatel'nost' dodatku, nakoľko záver žalovaného o porušení povinnosti žalobcu nie je riadne odôvodnený. Žalobca poskytol všetkým zamestnancom relevantné školenia a informácie k bezpečnému užívaniu výťahu a pracovných pomôcok a nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že žalobca neurčil pravidlá používania komunikačných prostriedkov pri obsluhe výťahu v stožiaru vysielača. V rámci vyjadrenia žalobcu k protokolu žalobca predložil žalovanému interný predpis s označením Interný predpis pre používanie osobného výťahu 241,15m v monorúrovom stožiari 300m — používanie vysielačiek, zo dňa 07.01.2013 (ďalej len „Interný predpis”). Žalobca má za to, že v internom predpise sú v dostatočnom rozsahu uvedené pravidlá používania komunikačných prostriedkov pri obsluhe výťahu v stožiari vysielača. Podľa tvrdenia žalovaného údajne interný predpis neurčuje presný postup, resp. konkrétne pravidlá používania vysielačiek v súvislosti s obsluhou výťahu. Konkrétne žalovaný v Dodatku konštatoval, že: „Pracovník správy a výstavby technickej infraštruktúry musí mat' v zmysle tohto interného predpisu vysielačku po celý čas pri sebe v stave umožňujúcom komunikáciu, ale táto povinnosť už nie je stanovená aj pre obsluhu výťahu”. Takýto záver žalovaného je však prehnane formalistický a podľa žalobcu sa jedná o nesprávne posúdenie obsahu a účelu interných predpisov žalobcu. Na Interný predpis totiž nadväzuje Prevádzkový predpis na ovládanie trakčného výťahu TV 200 zo dňa 06.05.2021 (ďalej len „prevádzkový predpis”) (žalobca na tento interný predpis poukázal aj vo Vyjadrení žalobcu k Protokolu a i samotný žalovaný z neho cituje na str. 14 Dodatku), ktorý v bode 5. uvádza: ,,Obsluha výťahu musí byt' vybavená prenosným akumulátorovým svietidlom a komunikačným prostriedkom — rádiostanicami. Každú vykonávanú činnosť si obsluha navzájom komunikuje. Nakoľko tak prevádzkový predpis stanovuje, že obsluha výťahu musí byt' vybavená komunikačným prostriedkom a každú vykonávanú činnosť si navzájom komunikuje, je zrejmé, že vysielačku (resp. komunikačný prostriedok) musí mat' obsluha pri sebe po celý čas v stave umožňujúcom komunikáciu a zároveň každé použitie výťahu si vysielačkou odkomunikuje. Záver žalovaného, že takáto povinnosť pre obsluhu výťahu stanovená nie je, preto neobstojí a je nesprávny. Rovnako žalobca nesúhlasí ani s tvrdením žalovaného, ktoré naznačuje, že žalobca mal pochybiť tým že síce „identifikoval nebezpečenstvo, ktoré vyplýva z nekoordinovanej činnosti pri obsluhe výťahu v stožiari televízneho vysielača a ako opatrenie na odstránenie tohto rizika stanovil file_6.jpg

file_7.wmf

Koordinovaná činnosť' obsluhy cez komunikačné prostriedky (vysielačka...)”. Čo ale presne znamená koordinovaná činnosť cez komunikačné prostriedky už zamestnávateľ nikde nedefinoval. (strana 15 Dodatku). Ako bolo uvedené vyššie, spôsob komunikácie obsluhy je jednoznačne popísaný v internom predpise a prevádzkovom predpise, a bol aj predmetom osobitného školenia v rámci BOZP školenia. Navyše, z vyššie uvedeného tvrdenia žalovaného ani nijakým spôsobom nevyplýva, že by sa žalobca dopustil konania, ktoré by bolo v rozpore s predpismi na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Skutočnosť, že podľa názoru žalovaného neboli v dokumentácii žalobcu uvedené „osobitné špecifické vysvetlenia/ definície”, nemôže zakladať porušenie na úseku BOZP. Žalobca predložil v rámci vyjadrenia žalobcu k Protokolu čestné prehlásenie spoločnosti SLUŽBYT Žarnovica ako školiteľa BOZP, z ktorého vyplýva, že v rámci uskutočnených školení dozorcov, ako aj obsluhy výťahovej ich súčasťou je aj samotná inštruktáž na ovládanie file_8.jpg

file_9.wmf

file_10.jpg

file_11.wmf

prevádzkovaných špeciálnych výťahov ako aj s tým súvisiaca komunikácia jednotlivých účastníkov prevádzky prostredníctvom k tomu vyhradených komunikačných prostriedkov. Žalobca má preto za to, že dostatočným spôsobom preukázal, že zamestnanci boli nielen informovaní prostredníctvom interných dokumentov žalobcu o podmienkach používania komunikačných prostriedkov, ale aj preukázateľne zaškolení. Navyše, ako vyplýva aj z dodatočného vyjadrenia školiteľa, „Účastníci BOZP školenia boli inštruovaní, že komunikácia s obsluhou v dolnej stanici výťahu vysielačkou má prebiehať po celý čas užívania výťahu tak, že komunikácia začína odkedy ide užívateľ výťahu hore, pričom po ukončení prác na stožiari má užívateľ výťahu oznámiť obsluhe v dolnej stanici výťahu, že ukončil práce a ide dole. Z toho vyplýva, že užívateľ výťahu mal mat' vysielačku po celý čas k dispozícii a s obsluhou v dolnej časti výťahu mal komunikovať každé použitie výťahu. ” Toto vyjadrenie by bolo poskytnuté pri prerokovaní Dodatku, pokiaľ by mal žalobca možnosť reagovať na závery žalovaného, ktorý vôbec nezohľadnil predloženú dokumentáciu. Predmetom BOZP školenia, ktorého sa zúčastnil aj poškodený, bolo aj upozornenie zamestnancov žalobcu o správnych podmienkach prepravy. BOZP školenie na používanie výťahu ako aj školenie k správnemu postupu pri používaní osobitných ochranných prostriedkov proti pádu z výšky sa uskutočnili pár mesiacov pred úrazom poškodeného. Poškodený sa preukázateľne zúčastnil oboch školení a bol preskúšaný z informácii prezentovaných na školeniach. V rámci školení bolo dané osobitné upozornenie na používanie komunikačných prostriedkov, skontrolovanie priestoru výťahu pred spustením výťahu ako aj osobitné upozornenie k tomu, aby bolo lano (skracovač) bezpečne upevnené vo fáze pohotovosti (mimo výškových prác). S poukazom na znalecký posudok má žalobca za to, že žalovaný preto uviedol nesprávny právny záver vo vzťahu k identifikovaniu príčin pracovného úrazu, keď uviedol, že zo strany poškodeného neboli zistené žiadne nedostatky, a to aj napriek tomu, že informácie v spise ako aj závery Znaleckého posudku (ktoré neboli nijako spochybnené zo strany žalovaného), svedčali inému právnemu záveru. Pričom práve naopak, žalovaný konštatoval nedostatky na strane žalobcu.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe žalobcu 10. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že má za to, že protokol v znení jeho dodatku vychádzal zo správneho právneho posúdenia veci, je dostatočne zrozumiteľný a skutkový stav bol zo strany inšpektora práce zistený dostatočne a správne. Rovnako tak všetky zistené nedostatky majú oporu v dokladoch, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu. Inšpektor práce pri výkone inšpekcie práce postupoval v súlade s ustanoveniami v znení neskorších predpisov, vydaný protokol spĺňa všetky predpísané náležitosti t.j. bol vypracovaný v súlade so zákonom. Z vyššie uvedeného vyplýva, že ani z jedného žalobou uplatnených dôvodov nezákonnosti napadnutého protokolu nie je možné dospieť k záveru, že tento nie je v súlade so zákonom. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti žalovaný navrhuje, aby správny súd v zmysle žalobu žalobcu zamietol, nakoľko nie je dôvodná. 11. Žalovaný tiež uviedol, že protokol o výsledku inšpekcie práce nie je rozhodnutím o porušení povinnosti, resp. o spáchaní správneho deliktu. Na vyhotovenie protokolu sa nevzťahuje správny poriadok, ale výlučne len . Protokol možno podľa obsahu považovať za záznam o zistených porušeniach, resp. nedostatkoch, pričom zároveň obsahuje aj opatrenia uložené kontrolovanému zamestnávateľovi na odstránenie zistených porušení. Zákonná úprava medzi obsahové náležitostí protokolu nezahŕňa, aby inšpektor práce uviedol aké skutočnosti zistil, z akých dôkazov a akou úvahou sa pri ich hodnotení riadil. Súd preto nemôže preskúmavať protokol z pohľadu toho, či došlo alebo nedošlo k správne zistenému skutkovému stavu z dôvodu správneho hodnotenia dôkazov, nakoľko z protokolu v znení dodatku nepozná úvahu inšpektora práce pri hodnotení dôkazov. Príslušný súd môže vykonať dokazovanie len na to, aby mohol dospieť k záveru, či opatrenie je alebo nie je v súlade so zákonom. Správny súd vo veciach všeobecných správnych žalôb, a teda v konaní podľa nie je súdom skutkovým (rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn.: -75 zo dňa 12.01.2018). 12. Žalovaný v protokole v znení dodatku popísal činnosti alebo postupy žalobcu, resp. ich opomenutie, ktoré neboli v súlade s platnou právnou úpravou, uviedol tak v čom videl porušenie zákona a uviedol tiež konkrétne ustanovenie právneho predpisu, ktoré bolo porušené. Popis týchto skutočností – zisteného nedostatku je zrozumiteľný bez vyvolania pochybností o ich obsahu. 13. Žalovaný považuje za potrebné najmä rešpektovať povahu a zákonom stanovený obsah protokolu ( ), ktorý neukladá žalovanému povinnosť popisovať závery právneho posúdenia veci a jemu predchádzajúce úvahy, ktorými sa pri hodnotení zistených skutočností - nedostatkov spočívajúcich v porušení právnych predpisov riadil. Skutkové zistenia žalovaného, uvedené

v protokole ako zistený nedostatok - porušenie právnych prepisov, nie sú založené na hodnotení dôkazov, vychádzajú len z posúdenia žalobcom predložených podkladov a vyjadrení počas výkonu inšpekcie práce, resp. z inšpekčných zistení na mieste samom. Ak teda žalobca namieta nesprávne právne posúdenie veci, takéto námietky neobstoja, pretože nemajú oporu v aplikovanej právnej úprave. Žalobca ďalej namieta nepreskúmateľnosť protokolu v znení dodatku pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a nevykonateľnosť uložených opatrení. Žalovaný v časti Opatrenia predmetného protokolu nariadil žalobcovi, aby odstránil zistený nedostatok v bode č. 1 protokolu do 31.12.2021 a uložil žalobcovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie o zistených porušení predpisov a ich príčin a doručiť Inšpektorátu práce Banská Bystrica, Partizánska cesta 98, 974 33 Banská Bystrica, písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a o odstránení nedostatkov v lehote do 3 dní po uplynutí lehoty na ich odstránenie. Opatrenia v dodatku k protokolu ponechal nezmenené. Nepreskúmateľným je rozhodnutie, ktoré neobsahuje vôbec odôvodnenie alebo ktorého odôvodnenie je nedostatočné ale aj rozhodnutie, ktoré obsahuje také odôvodnenie, ktoré si vo vzťahu k výroku rozhodnutia vzájomne odporuje. Namietanou vadou nepreskúmateľnosti (tiež nezrozumiteľnosti) napadnuté opatrenie netrpí jednak preto, že medzi zákonné obsahové náležitosti protokolu odôvodnenie nepatrí a tiež z toho dôvodu, že z jeho obsahu je zrejmé, na čom žalovaný založil svoje opatrenia a z akých skutkových zistení vychádzal. 14. K námietke nesprávneho právneho posúdenia, že výťah bol prevádzkovaný v súlade s platnými právnymi predpismi a technickými normami žalovaný uviedol, že trvá na tom, že osobný výťah v stožiari televízneho vysielača TRANSPORTA, typ UT, nosnosť 200 kg / 2 osoby, v.č. 41859201, rok výroby 1985, nespĺňal v čase uvedenia výťahu do prevádzky všetky podmienky v tom čase platnej technickej normy ČSN 34 1340:1968 – ELEKTRICKÁ ZAŘÍZENÍ VÝTAHŮ. Medzi inými nesplnenými požiadavkami normy ČSN 34 1340:1968 to bolo najmä chýbajúce tlačítko STOP a chýbajúce tlačítko ALARM v kabíne výťahu(pozn: Pákovým ovládačom označeným STOP v kabíne výťahu sa pohybujúca kabína dá zastaviť len pri prejazde cez nástupište, teda nezabezpečuje plnohodnotnú funkciu núdzového zastavenia kabíny v ktoromkoľvek okamžiku). 15. Žalobca počas výkonu inšpekcie práce vo vyjadrení k protokolu uviedol, že nemá k dispozícii návrh revidovanej normy ČSN 34 1340:1968. V zmysle znenia výnimky z jednotlivých ustanovení normy ČSN 34 1340:1968, ktorú pre tento typ výťahu povolil dňa 26.04.1983 dokumentom č. 1171/1.81/83/15.4- V 11 Český úřad bezpečnosti práce, musí byť návrh revidovanej normy ČSN 34 1340:1968 súčasťou technickej dokumentácie výťahu. Žalobca predložil k tomuto vyjadreniu aj prílohu č. 5 – Technický popis zdvíhacího zařízení, kde sa v časti „Technický popis všeobecne len konštatuje, že výťah nespĺňa všetky ustanovenia noriem ČSN 34 1340 a ČSN 27 4009, pričom sú jednotlivé odchýlky od týchto noriem vymenované. Bez priloženého znenia revidovanej normy ČSN 34 1340 nebolo možné overiť, či výnimka Českého úřadu bezpečnosti práce č. 1171/1.81/83/15.4-V 11 zo dňa 26.04.1983 skutočne zodpovedá odchýlkam od noriem uvedeným v Technickom popise zdvíhacího zařízení. Na doplnenie treba uviesť že predložená príloha č. 5 – Technický popis zdvíhacího zařízení nie je datovaná, nemá hlavičku ani nadpis a nie je podpísaná ani inak autorizovaná, čo znamená, že tento dokument na preukázanie platnosti udelenej výnimky z noriem ČSN 34 1340 a ČSN 27 4009 pre predmetný výťah jednoznačne nepostačuje. Inšpektorát práce dal žalobcovi v časti protokolu „Záver“ možnosť vyjadriť sa ku skutočnostiam uvedeným v jednotlivých bodoch protokolu. Súčasne ho vyzval, aby na objasnenie skutkového stavu predložil dôkazy, ktoré sú mu známe, pretože ak tak neurobí, znamená to, „že nemá žiadne námietky k zisteným nedostatkom, ako aj k ostatným skutočnostiam uvedeným v protokole a nemá žiadne dôkazy, ktorými by rozporoval zistené skutočnosti a nedostatky“. Žalobca však nepreukázal rozsah výnimiek udelených pre tento typ výťahu z noriem ČSN 34 1340 a ČSN 27 4009. 16. Nakoľko žalobca nepreukázal revidovanou normou rozsah a podmienky pre udelené výnimky z normy ČSN 34 1340 pre osobný výťah v stožiari vysielača, bol povinný prijať za nedodržané články normy ČSN 34 1340 náhradné opatrenia, ktorými by, okrem iného, na maximálnu možnú úroveň eliminoval nebezpečenstvo a ohrozenie plynúce z chýbajúcich tlačidiel STOP a ALARM v kabíne výťahu. Tlačítko STOP, ktoré je prístupné obsluhe výťahu, a ktorým sa dá idúci výťah kedykoľvek zastaviť, sa u tohto výťahu nachádza len na spodnom nástupišti. Zdvih tohto výťahu je 241 m, nástupištia sú od seba vzdialené 32,5 m až 38,9 m, čas jazdy medzi susednými nástupišťami je 65 s až 78 s a celkový čas jazdy zo spodnej stanice do najvyššej stanice je 8 minút. Pohybujúcu sa kabínu môže obsluha v kabíne zastaviť len pri prejazde cez nástupište. Vzhľadom na špecifické vlastnosti a podmienky prevádzky tohto výťahu má STOP tlačítko na spodnom nástupišti kľúčový význam pre bezpečné zastavenie výťahu v prípade vzniku neočakávanej núdzovej situácie, v ktorej môže byť ohrozené zdravie a bezpečnosť prepravovaných osôb a tomu musia zodpovedať všetky prijaté opatrenia nahradzujúce funkcie tlačítiek STOP a ALARM v kabíne. V dokumente vydanom výrobcom výťahu TRANSPORTA Praha „Předpisy pro

provoz a obsluhu spec. výtahu pro dopravu 2 osôb neb 200 kg zatížení na stožár televiz. vysílače“ je v bode A. 2. uvedené : „Pro jízdu musí být ustanoveny nejméně 2 osoby za řidiče výtahu, při čemž 1 z nich musí prodlévati v dolní stanici po celou dobu, kdy druhá osoba se nachází v některé horní stanici nebo ve výtahu“, a v bode B. 6. tohto dokumentu je ďalej uvedené : „Osoba jedoucí v kleci musí mít možnost dorozumět se s obsluhovatelem stojícím v dolní stanici pomocí vhodného akustického zařízení, které dodá zákazník, event. krátkovlnným přenosným vysílačem. Žalovaný trvá na tom, že trvalá prítomnosť obsluhovateľa v dolnej stanici počas prevádzky výťahu a jeho spojenie s obsluhou v kabíne výťahu predstavuje pre obsluhu výťahu v kabíne jediný prostriedok, ako zastaviť v ktoromkoľvek okamihu pohyb kabíny. Aby toto náhradné organizačné opatrenie na núdzové zastavenie výťahu splnilo svoj účel a čo najviac sa priblížilo funkcii reálneho STOP tlačítka v kabíne výťahu, je potrebné presne, jednoznačne a v časovom slede, stanoviť priority, postupy a vzájomnú koordináciu obslúh v kabíne výťahu a na dolnom nástupišti výťahu, s maximálnym dôrazom na vytvorenie a udržanie komunikačného kanála medzi kabínou výťahu a dolným nástupišťom, cez ktorý dokáže obsluha z kabíny spoľahlivo a s minimálnym oneskorením preniesť na spodné nástupište povel na aktiváciu STOP tlačítka. Povinnosti obsluhy výťahu s ohľadom na použitie vysielačiek si žalobca, ako už je uvedené v protokole, stanovil v bodoch 5. a 6. Prevádzkového predpisu na ovládanie trakčného výťahu TV200, vydaného 06.05.2021 : „5. Obsluha výťahu musí byť vybavená prenosným akumulátorovým svietidlom a komunikačným prostriedkom – rádiostanicami. Každú vykonávanú činnosť si obsluha navzájom komunikuje. 6. Počas jazdy výťahom, v kabíne musí byť vždy prítomná obsluha výťahu a v dolnej stanici výťahu musí byť druhý člen obsluhy.„ Tu stanovené povinnosti obsluhy výťahu v podstate len kopírujú povinnosti obsluhy výťahu stanovené výrobcom s jedným rozšírením a to, že obsluha výťahu si navzájom komunikuje každú vykonávanú činnosť. Už zo samotnej formulácie - komunikácia vykonávanej činnosti, je zrejmé, že sa nejedná o súbor opatrení, ktoré by mali charakter náhradného organizačného opatrenia zastupujúceho funkciu tlačítiek STOP a ALARM v kabíne, ale len o vzájomné informovanie sa bez bližšie určených pravidiel, povinností a predmete informovania medzi komunikujúcimi. Žalobca dokonca identifikoval nebezpečenstvo, ktoré vyplýva z nekoordinovanej činnosti pri obsluhe výťahu v stožiari televízneho vysielača, keď v internom dokumente Register rizík a opatrení BOZP, označenie , účinnom od 01.05.2021 v bode 5.8 OBLUHA ZDVÍHACÍCH ZARIADENÍ (VRÁTKY, KLADKOSTROJE, VÝŤAHY, HYDRAULICKÁ RUKA) uviedol riziko „Nekoordinovaná činnosť obsluhy zariadenia“ a ako opatrenie na odstránenie tohto rizika stanovil - „Koordinovaná činnosť obsluhy cez komunikačné prostriedky (vysielačka...)“. Čo je ale definíciou koordinovanej činnosti cez komunikačné prostriedky, už žalobca neuviedol. V zmysle o bezpečnosti a ochrane zdravia práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov: zamestnávateľ je povinný určovať bezpečné pracovné postupy, čo v tomto prípade znamená určiť pravidlá používania komunikačných prostriedkov pri obsluhe výťahu v stožiari vysielača tak, aby (okrem iného) spĺňali požiadavky na náhradné opatrenie za chýbajúce tlačítka STOP a ALARM v kabíne výťahu. Tieto pravidlá by mali zahŕňať predovšetkým systém rozdelenia kanálov (frekvencií), aby nemohlo dôjsť k nežiadúcemu rušeniu komunikácie na rovnakom kanáli, spôsob nabíjania a kontrola nabitia vysielačiek, povinnosť vyskúšať a potvrdiť obojstranne spojenie pred jazdou výťahu, povinnosť obsluhy na spodnom nástupišti byť počas jazdy výťahu trvale na príjme a v bezprostrednom dosahu STOP tlačítka, povinnosť obsluhy v kabíne mať počas jazdy výťahu vysielačku pripravenú na okamžité vysielanie, alebo trvale vysielať, prípadné ďalšie pravidlá podľa miestnych podmienok a technických možností používaných vysielačiek. Na základe vyššie uvedených skutočností boli z kontrolných zistení inšpektorov práce zrejmé, že žalobca nestanovil pravidlá používania komunikačných prostriedkov pri obsluhe výťahu v stožiari vysielača tak, aby spĺňali požiadavky na náhradné opatrenia za chýbajúce tlačítka STOP a ALARM v kabíne výťahu, v dôsledku čoho nedokázal poškodený A. F. a jeho spolujazdec K. E. dňa 19.07.2021 v kabíne výťahu v stožiari televízneho vysielača TRANSPORTA, typ UT, nosnosť 200 kg / 2 osoby, v.č. 41859201, rok výroby 1985 odvrátiť hroziace nebezpečenstvo, ktoré vzniklo zachytením lana zariadenia pre pracovné polohovanie A. F. za šachtové dvere na siedmom (najvyššom) nástupišti výťahu. Ďalej žalovaný uvádza, že ani nespochybňoval v Protokole existenciu vykonaných kontrol a revízií. V Znaleckom posudku znalec uvádza, že ovládač STOP v klietke slúži iba na zastavenie klietky na medzistaniciach, v iných polohách ním klietku zastaviť nejde. Znalec v posudku ďalej uvádza, že pri stanovení priebehu nehodového deja vychádzal z ústnej informácie o priebehu nehody od zadávateľa znaleckého posudku, a teda od žalobcu a z vykonaného znaleckého pokusu. Znalec konštatoval, že z technického hľadiska nebola zistená žiadna porucha na zdvíhacom zariadení, ktorá by zapríčinila vznik nehody, a teda nehoda nebola zapríčinená porušením prevádzkových predpisov výťahu pracovníkmi nachádzajúcimi sa v kabíne výťahu pri vzniku nehody. Túto skutočnosť však žalovaný v protokole ani netvrdil. Pre správne pochopenie príčiny tohto pracovného úrazu s následkom smrti je potrebné

uviesť, že jeho podstatou nebola skutočnosť, že by výťah nezodpovedal bezpečnostným predpisom: „Poškodený A. F. hneď po zavretí oboch dverí výťahu dal pákovým ovládačom v kabíne výťahu povel na jazdu kabíny smerom dole. Ako sa výťah pohol, všimol si poškodený, že má lano zariadenia pre pracovné polohovanie zachytené vo dverách výťahu a snažil sa ho pohybom ruky spomedzi dverí vytrhnúť. Tento pohyb si hneď všimol spolujazdec v kabíne výťahu, K. E., a dovtípil sa, že poškodený má časť svojho postroja zaseknutú v dverách kabíny. Reflexívne aktivoval stiahnutím páčku „STOJ“ na zastavenie výťahu, ale tento ovládač zastaví pohyb kabíny výťahu len ak kabína prechádza cez nástupište. Mimo nástupišťa nefunguje. Pohyb kabíny smerom nadol teda pokračoval a lano zachytené za koncový uzol šachtovými dverami na siedmom nástupišti sa postupne napínalo, až začalo poškodeného v kabíne dvíhať za istiace oko bezpečnostného postroja až k stropu kabíny. Po úplnom napnutí zachyteného lana a zdvihnutí poškodeného až ku stropu kabíny, visela celá váha kabíny aj s nákladom a príslušenstvom na zachytenom lane zariadenia pre pracovné polohovanie a cez bezpečnostný postroj vlastne na tele poškodeného. V tomto momente, keď kabína výťahu nemohla viac pokračovať v jazde nadol, aktivoval sa bezpečnostný obvod výťahu, ktorý vypol pohon kabíny. Vzhľadom na svetlú výšku kabíny (2,1 m) a dĺžku lana zariadenia pre pracovné polohovanie poškodeného (2 m) možno odhadnúť, že kabína z úrovne siedmeho nástupišťa až do svojho zastavenia prešla dráhu 4,1 m, čo trvalo pri rýchlosti pohybu kabíny 0,5 m/s cca 8 sekúnd. Spolujazdec poškodeného v kabíne výťahu, K. E. sa po zastavení výťahu ako prvé pokúsil dostať k vysielačke, ktorú mal poškodený na popruhu na hrudi, ale ten bol tak pritlačený k stropu kabíny, že sa k vysielačke nedalo dostať. Podarilo sa mu ale zavolať vlastným mobilom svojmu vedúcemu, oznámiť mu vzniknutú situáciu a požiadať o pomoc. Potom sa pokúšal uvoľniť poškodeného zo zovretia v bezpečnostnom postroji pod stropom kabíny výťahu. Po istej chvíli sa K. E. dostal ku kliešťam, ktoré mal poškodený vo vrecúšku na náradie. Týmito kliešťami sa mu napokon podarilo bezpečnostný postroj poškodeného rozstrihať a položiť ho na podlahu kabíny výťahu. V tom čase už po rebríku v stožiari vysielača vystupoval ku kabíne výťahu M. B., ktorý po príchode na miesto pozície kabíny výťahu pomohol K. E. cez zdeformované a čiastočne pootvorené kabínové dvere rozbiť azbestovú platňu šachtovej steny a vzniknutým otvorom opustiť kabínu.“ Na základe uvedeného je zrejmé, že neboli stanovené také pravidlá používania komunikačných prostriedkov pri obsluhe výťahu v stožiari vysielača, ktoré by spĺňali požiadavky na náhradné opatrenia za chýbajúce tlačítka STOP a ALARM v kabíne výťahu, v dôsledku čoho nedokázal poškodený A. F. a jeho spolujazdec K. E. v kabíne odvrátiť hroziace nebezpečenstvo, ktoré vzniklo zachytením lana zariadenia pre pracovné polohovanie A. F. za šachtové dvere na siedmom nástupišti výťahu. Ďalej znalec skonštatoval, že nehode nebolo možné zabrániť. Uvedeným tvrdením však žalovaný nesúhlasí, nakoľko keby bolo možné pomocou páky STOJ zastaviť výťah ihneď, tejto udalosti by bolo možné zabrániť. Výťah však konštrukčne nebol zhotovený takýmto spôsobom - pohybujúcu sa kabínu výťahu môže obsluha v kabíne zastaviť len pri prejazde cez nástupište. Poškodený a spolupracovník pán E. však toto nebezpečenstvo nedokázali odvrátiť z dôvodu, že v kabíne výťahu sa nenachádzalo tlačidlo STOP, kedy by výťah bol schopný zastavenia okamžite, nie len na nástupišti. Poškodený (ako navyše vyplýva aj zo zápisnice o podaní informácie pána Štubňu) sa snažil chod kabíny zastaviť ihneď, čo však nebolo možné, pretože výťah nemal tlačidlo pre okamžité zastavenie, a na spodnom nástupišti, kde je situovaná obsluha výťahu, sa tlačidlo STOP nachádza, avšak žiadna osoba v rámci obsluhy tam v čase úrazu nebola prítomná. V Internom predpise pre používanie osobného výťahu 241,15m v monorúrovom stožiari 300m – používanie vysielačiek, vydanom 07.01.2013 je v bodoch 5. a 6. uvedené : „5. Pri použití vysielačiek sa musí obsluha vopred dohodnúť s prítomným pracovníkom „správy a výstavby technickej infraštruktúry“ na spolupráci ohľadom komunikácie po celý čas použitia výťahu a po celý čas činnosti (údržba zariadení, opravy atď) na stožiari. 6. Tento pracovník musí mať vysielačku po celý čas pri sebe v stave umožňujúcom komunikáciu (musia byť naladené na ten istý komunikačný kanál, vopred odskúšaný) s pracovníkom, ktorý má v úmysle použiť výťah na vopred dohodnutú činnosť (údržba zariadení, opravy atď)“. Uvedená formulácia interného predpisu neurčuje presný postup, resp. konkrétne pravidlá používania vysielačiek v súvislosti s obsluhou výťahu, ale presúva túto povinnosť na samotných zamestnancov, ktorí sa „musia dohodnúť na spolupráci ohľadne komunikácie po celý čas použitia výťahu“. Určenie bezpečného pracovného postupu je pritom v zmysle povinnosťou zamestnávateľa a nie zamestnancov. Zamestnanci nemusia vo všeobecnosti poznať všetky riziká, ktoré sa pri ich pracovnej činnosti vyskytujú a ak sa sami dohodnú na spolupráci ohľadne komunikácie pri používaní výťahu, nemusí dohodnutý spôsob zaistiť požadovanú úroveň bezpečnosti pri obsluhe takého špecifického zdvíhacieho zariadenia akým bezpochyby je predmetný výťah v stožiari TV vysielača. Znalec vo svojom posudku viackrát uvádza (strana 15, 22, 27 posudku), že v súvislosti so vznikom pracovného úrazu zamestnanca A. F. nebolo možné pohyb kabíny výťahu zastaviť. Toto konštatovanie znalca platí však len z hľadiska technických prostriedkov, ktorými bol výťah vybavený v kabíne. Výťah

bolo jednoznačne možné zastaviť použitím STOP tlačítka na spodnom nástupišti výťahu, ak by obsluha výťahu v kabíne o to bezodkladne požiadala a osoba v dosahu STOP tlačítka by aktiváciu ihneď vykonala. Čas, ktorý bol dňa 19.07.2021 obsluhe výťahu k dispozícií na vykonanie postupnosti úkonov smerujúcich k núdzovému zastaveniu kabíny výťahu (cca 8 sekúnd) bol pri optimálnej organizácií komunikácie pomocou rádiostaníc dostatočný na zastavenie pohybu kabíny. 17. K námietke nesprávneho právneho posúdenia, že žalobca preukázal oprávnenie prevádzkovať výťah na základe výnimiek, žalovaný uviedol, že počas šetrenia pracovného úrazu poškodeného A. F., narodeného XX.XX.XXXX žalobca predložil passport predmetného výťahu typ UT, nosnosť 200 kg / 2 osoby, v,č, 41859201, rok výroby 1985 a výnimku z normy ČSN č. 1171/1.81/83/15.4-V11 zo dňa 26.04.1983. Ďalej ku žalobe predložil výnimku zo záväznosti normy ČSN 34 1340 č. 3/9-80/ŠODS- V zo dňa 20.05.1980. Passport výťahu typ UT, nosnosť 200 kg / 2 osoby, v,č, 41859201, rok výroby 1985 má v časti A. ZÁKLADNÍ DATA v kolonke „Výjimka z ČSN“ uvedené nasledovné čísla výnimiek z noriem : 1171/1.81/83/15.4-V11, 75/156/27/75 ŠODZ-ZZ, 75/157/28/75 ŠODZ-ZZ, F./XX. Takzvaná individuálna výnimka č. 3/9-80/ŠODS-V zo dňa 20.05.1980 z normy ČSN 34 1340 (ako ju nazýva žalobca v Správnej žalobe) nie je vôbec v passporte predmetného výťahu uvedená a navyše v samotnej výnimke sú uvedené tri rôzne výťahy, ale predmetný výťah typ UT, nosnosť 200 kg / 2 osoby, v,č, 41859201, rok výroby 1985 sa medzi nimi nenachádza. Z uvedeného je zrejmé, že predložená individuálna výnimka z normy ČSN 34 1340 sa predmetného výťahu netýka. Čo sa týka výnimky č. 1171/1.81/83/15.4-V11 zo dňa 26.04.1983 z normy ČSN 34 1340, ktorá je zapísaná v passporte predmetného výťahu, je v nej uvedené, že znenie a podmienky výnimky vrátane návrhu revidovanej normy musia byť priložené k technickej dokumentácií predmetného výťahu. Tu je potrebné si uvedomiť, že pojem revidovaná norma v kontexte tejto výnimky nepredstavuje oficiálnu zmenu normy (zmenu b/ platnú od roku 1985) ako to tvrdí žalobca. Bezpochyby sa jedná o individuálne upravenú normu, v ktorej sú vynechané, resp. zmenené niektoré články normy. Jasne to vyplýva z podmienok výnimky č. 1171/1.81/83/15.4-V11 zo dňa 26.04.1983, kde je uvedené : „Elektrické zařízení provedené podle konečného návrhu revidované normy musí vyhovovat požadavkúm revidované normy v plném rozsahu“ Je zrejmé, že predmetný výťah nezodpovedá článkom pôvodnej normy ČSN 34 1340 z roku 1968 ani článkom tejto normy po jej zmene b/ v roku 1985. Z toho vyplýva, že zmena b/ normy ČSN 34 1340 z roku 1985 nie je revidovaná norma na ktorú sa odvoláva výnimka ČÚBP č. 1171/1.81/83/15.4-V11 zo dňa 26.04.1983, čo znamená, že žalobca nepredložil revidovanú normu, ktorej vyhovuje elektrické zariadenie predmetného výťahu v plnom rozsahu a v dôsledku toho nevie preukázať platnosť výnimky ČÚBP z normy ČSN 34 1340 č. 1171/1.81/83/15.4-V11 zo dňa 26.04.1983. V bode 2.4 odsek (80) Správnej žaloby (strana 19) uvádza žalobca, že ak rozsah výnimiek udelených pre predmetný výťah nebol Inšpektorátu práce známy, mal Inšpektorát práce požiadať Český úřad bezpečnosti práce o vyhľadanie archívneho spisu a o poskytnutie relevantných informácií. V tejto súvislosti je potrebné upozorniť na skutočnosť, že revidovaná norma ČSN 34 1340 musí byť v zmysle výnimky ČÚBP č. 1171/1.81/83/15.4-V11 zo dňa 26.04.1983 súčasťou technickej dokumentácie k predmetnému výťahu a v takomto kompletnom stave mal kontrolovaný subjekt technickú dokumentáciu aj predložiť. Namiesto toho presúva žalobca svoju dôkaznú núdzu na žalovaného. 18. K námietke nesprávneho právneho posúdenia, že na žalobcu sa nevzťahovala povinnosť prijať náhradné opatrenie žalovaný uviedol, že námietky žalobcu k použitiu normy STN 33 2570:1987, ktoré uviedol už vo svojom vyjadrení ku skutočnostiam uvedeným v protokole zo dňa 11.11.2021 inšpektor práce v plnom rozsahu akceptoval a následne bola táto norma zo znenia protokolu vypustená Dodatkom k protokolu zo dňa 26.11.2021, ktorý bol žalobcovi preukázateľne doručený dňa 26.11.2021. Z uvedeného dôvodu považuje žalovaný námietky žalobcu voči uvedeniu normy STN 33 2570:1987 v protokole za nedôvodnú. 19. K námietke nesprávneho právneho posúdenia, že žalobca poskytol všetkým zamestnancom relevantné školenia a informácie k bezpečnému užívaniu výťahu a pracovných pomôcok žalovaný uviedol, že žalobca predložil Inšpektorátu práce dve interné smernice, v ktorých je upravené používanie komunikačných prostriedkov v súvislosti s obsluhou výťahu v stožiari vysielača: - Interný predpis pre používanie osobného výťahu 241,15m v monorúrovom stožiari 300m – používanie vysielačiek, vydaný 07.01.2013 a druhým je Prevádzkový predpis na ovládanie trakčného výťahu TV 200, vydaný 06.05.2021. V tomto Internom predpise pre používanie osobného výťahu 241,15m v monorúrovom stožiari 300m – používanie vysielačiek, vydanom 07.01.2013 je v bodoch 5. a 6. uvedené : „5. Pri použití vysielačiek sa musí obsluha vopred dohodnúť s prítomným pracovníkom „správy a výstavby technickej infraštruktúry“ na spolupráci ohľadom komunikácie po celý čas použitia výťahu a po celý čas činnosti (údržba zariadení, opravy atď) na stožiari. 6. Tento pracovník musí mať vysielačku po celý čas pri sebe v stave umožňujúcom komunikáciu (musia byť naladené na ten istý komunikačný

kanál, vopred odskúšaný) s pracovníkom, ktorý má v úmysle použiť výťah na vopred dohodnutú činnosť (údržba zariadení, opravy atď)“. Uvedená formulácia interného predpisu neurčuje presný postup, resp. konkrétne pravidlá používania vysielačiek v súvislosti s obsluhou výťahu, ale presúva túto povinnosť na samotných zamestnancov, ktorí sa „musia dohodnúť na spolupráci ohľadne komunikácie po celý čas použitia výťahu“. Určenie bezpečného pracovného postupu je pritom v zmysle povinnosťou zamestnávateľa a nie zamestnancov. Zamestnanci nemusia vo všeobecnosti poznať všetky riziká, ktoré sa pri ich pracovnej činnosti vyskytujú a ak sa sami dohodnú na spolupráci ohľadne komunikácie pri používaní výťahu, nemusí dohodnutý spôsob zaistiť požadovanú úroveň bezpečnosti pri obsluhe takého špecifického zdvíhacieho zariadenia akým bezpochyby je predmetný výťah v stožiari TV vysielača. Pracovník správy a výstavby technickej infraštruktúry musí mať v zmysle tohto interného predpisu vysielačku po celý čas pri sebe v stave umožňujúcom komunikáciu, ale táto povinnosť už nie je stanovená aj pre obsluhu výťahu. V internom predpise Prevádzkový predpis na ovládanie trakčného výťahu TV 200, vydanom 06.05.2021 je v bode 5. uvedené : „ Obsluha výťahu musí byť vybavená prenosným akumulátorovým svietidlom a komunikačným prostriedkom – rádiostanicami. Každú vykonávanú činnosť si obsluha navzájom komunikuje“. Z tejto formulácie opäť nie sú zrejmé jednoznačné povinnosti a pravidlá používania komunikačných prostriedkov v súvislosti s obsluhou osobného výťahu v stožiari vysielača o ktorých by sa dalo povedať, že plnia funkciu náhradného opatrenia za chýbajúce tlačítka STOP a ALARM v kabíne výťahu. Žalobca si bol vedomý rizika plynúceho z nekoordinovanej (t.j. z nedostatočne riadenej a upravenej) činnosti pri obsluhe výťahu, pretože toto riziko identifikoval v internom dokumente Register rizík a opatrení BOZP, označenie , bod 5.8, účinnom od 01.05.2021 a ako opatrenie na odstránenie tohto rizika stanovil koordinovanú činnosť obsluhy cez komunikačné prostriedky. Naplnením tohto opatrenia by bolo vydanie internej smernice určujúcej jednoznačný a záväzný postup používania komunikačných prostriedkov v súvislosti s obsluhou výťahu v stožiari vysielača, ktorý by nenechával priestor pre vlastnú interpretáciu a improvizáciu zamestnancov a zaistil by bezodkladnú aktiváciu STOP tlačítka na spodnom nástupišti výťahu v prípade akéhokoľvek hroziaceho nebezpečenstva pri prevádzke výťahu. Potom by bolo možné povedať, že určil svojim zamestnancom bezpečný pracovný postup pre používanie komunikačných prostriedkov v súvislosti s obsluhou výťahu. Organizácia SLUŽBYT Žarnovica, s.r.o., Mierová 8, 966 81 Žarnovica, ktorá vykonala inštruktáž zamestnancov spoločnosti Towercom na ovládanie výťahov, ako aj s tým spojenú inštruktáž používania rádiostaníc mohla okrem návodu na obsluhu a údržbu rádiostaníc vydaného výrobcom sprostredkovať zamestnancom len obsah interných smerníc vydaných kontrolovaným subjektom, ktoré upravujú používanie rádiostaníc v súvislosti s obsluhou výťahu a ktoré ako bolo ukázané vyššie, nespĺňajú kritéria na určenie bezpečného pracovného postupu a už vôbec neplnia funkciu náhradného opatrenia za chýbajúce tlačítka STOP a ALARM v kabíne výťahu. Vyjadrenie žalovaného k predloženým čestným vyhláseniam organizácií SLUŽBYT Žarnovica, s.r.o. a DOMO GLASS s.r.o. o obsahu vykonaných školení (bod č. 55, 55 a 56 Správnej žaloby, str. 13 – 14): V zmysle o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa oboznamovanie a informovanie zamestnancov v oblasti ochrany práce vykonáva preukázateľne, t.j. napríklad zápisom zo školenia, v ktorom je uvedený obsah a rozsah vykonaného školenia a ďalšie údaje o vykonanom školení, v prípade výchovnej a vzdelávacej aktivity vykonanej dodávateľsky, subjektom oprávneným na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce, záznamovou knihou z výchovnej a vzdelávacej aktivity, ktorej obsah je určený v , Vyhlášky č. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách a rozsahu výchovnej a vzdelávacej činnosti, o projekte výchovy a vzdelávania, vedení predpísanej dokumentácie a overovaní vedomostí účastníkov výchovnej a vzdelávacej činnosti. Ku školeniam, ktoré u žalobcu vykonali v roku 2021 organizácie SLUŽBYT Žarnovica, s.r.o. a DOMO GLASS s.r.o., Banská Bystrica boli tieto dokumenty predložené (záznamové knihy DOMO GLASS, s.r.o. z 19.02.2021, 26.02.2021 a 02.03.2021, Zápis o zaškolení obsluhy výťahov organizáciou SLUŽBYT Žarnovica, s.r.o. dňa 07.04.2021 a Doklad o overení odborných vedomostí obsluhy VTZ revíznym technikom I. E. zo dňa 08.04.2021), preto inšpektor práce posudzoval obsah vykonaných školení na základe týchto dokumentov a nie na základe dodatočných čestných vyhlásení školiteľov. 20. Žalovanému nie je zrejmé, akým logickým postupom došiel žalobca k záverom uvedeným v bode (57) správnej žaloby, pretože v znaleckom posudku č. 14/2021 znalca Ing. Pavla Krišku, PhD. je v časti II, bod 6. (strana 16) uvedené : „vykonaný znalecký posudok vychádzal z informácie, že došlo k zaseknutiu lana skracovača dĺžky lana do kabínových a / alebo šachtových dverí posudzovaného zdvíhacieho zariadenia (ďalej len výťah) takým spôsobom, že lano nebolo možné z dverí vytiahnuť, čím v dôsledku pripevnenia skracovača dĺžky lana k osobným ochranným pracovným prostriedkom proti pádu z výšky (išlo o „bezpečné“ pripojenie, kedy skracovač dĺžka bol k OOP proti pádu z výšky

pripevnený prostredníctvom karabíny v pripojovacom mieste, ktoré sa používa pri práci vo výškach) došlo k pritiahnutiu pracovníka (č.2) k vrchnej časti (stropu) kabíny výťahu a vyvodeniu tlaku na jeho telo a vnútorné orgány prostredníctvom popruhov osobných ochranných prostriedkov proti pádu z výšky“ a následne v časti III. ZÁVER, bod 6. (strana 27) znaleckého posudku je uvedené „Znalec konštatuje, že z technického hľadiska na posudzovanom zdvíhacom zariadení (výťahu) nebola zistená žiadna porucha, ktorá by zapríčinila vznik nehody a aj pracovníci pri nastupovaní a uvedení výťahu do prevádzky postupovali v zmysle návodu na obsluhu vydanom výrobcom výťahu, t.j. nehoda nebola zapríčinená porušením prevádzkových predpisov výťahu pracovníkmi nachádzajúcimi sa v kabíne výťahu pri vzniku nehody. Z uvedeného je zrejmé, že znalec A. L. J., L. vo svojom znaleckom posudku nikde nekonštatuje porušenia povinností poškodeného A. F. tak, ako to tvrdí žalobca v bode (57) Správnej žaloby. V bode (58) Správnej žaloby žalobca uvádza, že k pracovnému úrazu došlo z dôvodu pochybenia poškodeného. Žalobca v rámci plnenia si povinností zamestnávateľa pri vzniku závažného pracovného úrazu, spojených so zisťovaním príčin a všetkých okolností vzniku pracovného úrazu poškodeného A. F. zaslal na Inšpektorát práce Záznam o registrovanom pracovnom úraze zamestnanca A. F., ktorý bol spísaný 20.07.2021 ako aj Správu o vyšetrení príčin a okolností vzniku závažného pracovného úrazu s následkom smrti a o prijatých a vykonaných opatreniach na zabránenie opakovaniu podobného pracovného úrazu zo dňa 19.07.2021 na TVS Banská Bystrica – Suchá Hora, ktorá bola spísaná 17.08.2021. Ani v jednom dokumente nie sú poškodenému A. F. vytýkané akékoľvek pochybenia z jeho strany vo vzťahu ku vzniku jeho pracovného úrazu, čo znamená, že žalobca šetrením pracovného úrazu poškodeného nezistil z jeho strany žiadne porušenia. 21. Ak žalobca trvá na tom, že vysielačky majú byť používané spôsobom, ktorý umožňuje ich okamžité použitie v prípade stavu núdze, potvrdzuje tým nutnosť realizácie náhradného opatrenia za chýbajúce tlačítka STOP a ALARM v kabíne výťahu, v zmysle záverov protokolu č. IBB-59-66-2.2/P-J1-21 zo dňa 03.11.2021 v znení jeho dodatku zo dňa 26.11.2021. Za realizáciu týchto náhradných opatrení určením bezpečného pracovného postupu však zodpovedá zamestnávateľ (žalobca) a nie zamestnanec. 22. K námietke nepreskúmateľnosti protokolu pre jeho nezrozuminiteľnosť, nedostatok dôvodov a nevykonateľnosť uložených opatrení, žalovaný poukázal na § 12 ods. 2 písm. a), § 12 ods. 2 písm. b), § 14 ods. 2, § 12 ods. 2 písm. b), c), g), h), i) zákona o inšpekcii. Žalovaný tiež uviedol, že protokol o výsledku inšpekcie práce tvorí jeden celok, ktorý v špecifickej forme obsahuje zistené nedostatky - porušenia právnych prepisov aj prijaté opatrenia. Žalovaný k uvedeným skutočnostiam na záver poznamenáva, že inšpektoráty práce jednotne postupujú pri vypracovávaní resp. vyhotovovaní protokolov ako výsledku inšpekcie práce v nadväznosti na metodické postupy inšpekcie práce a ani nadriadeným orgánom nie je bližšie špecifikované, aká formulácia nariadených opatrení má byť uvedená. Kontrolovaným subjektom sa autoritatívne nariaďuje odstrániť zistené nedostatky v zmysle ustanovenia ZoIP, ktoré majú smerovať k nastoleniu zákonného stavu v jeho činnosti, ale konkrétne opatrenia sa neukladajú. Zamestnávatelia pri uplatňovaní jednotlivých ustanovení, napr. , majú možnosť požiadať o bezplatné písomné, osobné alebo telefonické poradenstvo priamo na inšpektorátoch práce, aby boli dodržané zákonmi stanovené podmienky. Úlohou inšpekcie práce je však predovšetkým presadzovanie ochrany zamestnancov voči protiprávnemu konaniu zamestnávateľa resp. v rozpore so zákonmi týkajúcimi sa pracovnoprávnych vzťahov v SR. Na základe vyššie uvedených skutočností je možné skonštatovať, že Protokol Inšpektorátu práce Banská Bystrica č. IBB-59-66-2.2/P- J1-21 zo dňa 03.11.2021 v znení Dodatku k tomuto protokolu zo dňa 26.11.2021 je vypracovaný v zmysle ZoIP. Keďže na postup pri výkone inšpekcie práce ani na vyhotovenie protokolu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, na vyhotovenie protokolu o výsledku inšpekcie práce neboli kladené nároky zodpovedajúce obsahovým náležitostiam rozhodnutia (, správneho poriadku). Samotné zistené nedostatky - porušenia právnych predpisov sú skutkovo vymedzené určito a zrozumiteľne, keďže tieto skutkové zistenia sú v dostatočnom rozsahu popísané s uvedením ustanovenia zákona, ktoré bolo porušené. 23. K námietke, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní žalovaný uvádza, že k námietke žalobcu ohľadne neprerokovania dodatku k protokolu si žalovaný dovoľuje uviesť, že v zmysle v znení neskorších predpisov, ktorý ustanovuje: „V prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, je inšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním povereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Inšpektor práce je povinný pri vypracúvaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu.“ V zmysle

v znení neskorších predpisov „Inšpektor práce po posúdení písomného vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, doručeného v lehote určenej inšpektorom práce, vyhotoví dodatok k protokolu, v ktorom uvedie toto vyjadrenie a svoje stanovisko k nemu; dodatok k protokolu je súčasťou protokolu, ...“ Žalovaný je toho názoru, že pri prerokovaní protokolu postupoval inšpektor práce v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami. Dňa 03.11.2021 bol protokol prerokovaný s povereným zamestnancom žalobcu, pričom inšpektor práce žalobcovi dal možnosť písomne sa k nemu vyjadriť v lehote 8 dní od prevzatia protokolu. Po posúdení písomného vyjadrenia žalobcu vyhotovil inšpektor práce dodatok k protokolu dňa 26.11.2021, v ktorom uviedol toto vyjadrenie a svoje stanovisko k nemu. Je samozrejmé, že inšpektor práce použije aj novú právnu argumentáciu vzhľadom na vyjadrenie žalobcu k protokolu či pre odôvodnenie jednotlivých nedostatkov, a to tak, aby im zamestnávateľ - žalobca čo najlepšie porozumel a na základe toho bol schopný prijať správne opatrenia na odstránenie zistených porušení právnych predpisov. Žalovaný si dovoľuje uviesť, že inšpektor práce dospel k rovnakým právnym záverom a nedostatky uvedené v protokole ostali bez zmeny. Jednalo sa o vypustenie internej normy zo znenia nedostatku, čo však nemalo dopad na nedostatok vo všeobecnosti a tento krok bol vykonaný navyše v prospech žalobcu. Z uvedeného dôvodu inšpektor práce vypracoval dodatok a vypracovaním dodatku sa výkon inšpekcie práce končí. Uvedené skutočnosti neodôvodňovali potrebu prerokovania predmetného dodatku. V protokole sú zaznamenané všetky skutočnosti. vyplývajúce z podkladov zaobstaraných počas inšpekcie práce. Je vyhotovený v súlade so ZoIP, obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, čím ho možno považovať za zákonný podklad pre vydanie rozhodnutia. Popis zistených nedostatkov nachádzajúci sa v časti Zistené nedostatky predmetného protokolu jasne, určito a zrozumiteľne uvádza deň, čas a miesto výkonu inšpekcie práce, paragrafové znenie ustanovenia predpisu, ktorý bol účastníkom konania porušený, s presným uvedením času a spôsobu, akým bola povinnosť vyplývajúca z právneho predpisu porušená a identifikáciu dotknutých osôb tak, aby skutok v ňom uvedený bol dostatočne určitý a nezameniteľný s iným skutkom, taktiež boli do protokolu náležíte premietnuté skutkové okolnosti zistené počas priebehu inšpekcie práce. Prerokovaním protokolu sa s ohľadom aplikačnú prax Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok sp. zn.: , rozsudok sp. zn. , rozsudok sp. zn. ) rozumie oboznámenie sa dotknutého subjektu so zistenými nedostatkami a navrhovanými alebo nariadenými opatreniami, ku ktorým sa môžu tieto subjekty vyjadriť. S cieľom zabezpečiť právnu istotu dozorovaných subjektov ustanovuje zákon inšpektorátu práce počas výkonu inšpekcie práce, a to do okamihu prerokovania protokolu inšpektorovi práce povinnosť zaoberať sa pri vyhotovovaní protokolu o výsledku inšpekcie práce vyjadreniami a dokladmi, ktoré uplatní alebo predloží zamestnávateľ alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, len počas výkonu inšpekcie práce, a to do okamihu prerokovania protokolu Vyhotovenie Dodatku k protokolu slúžilo len k zdôrazneniu presvedčivosti záverov protokolu po tom, čo boli vo vyjadrení žalobcu k protokolu spochybnené. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný umožnil žalobcovi písomne sa vyjadriť k nedostatkom uvedeným v prerokovanom protokole a zaoberal sa jeho písomným vyjadrením doručeným v poskytnutej lehote. Žalovaný vypracoval dodatok k protokolu, v ktorom uviedol svoje stanovisko reagujúc na námietky účastníka konania, pričom samotné porušenie príslušných zákonov ponechal zachované. V dodatku k protokolu je uvedené vyjadrenie žalobcu ku zisteným nedostatkom, s ktorými sa inšpektor práce riadne a preukázateľne oboznámil, v dodatku k protokolu sa k nim vyjadril a všetky argumenty žalobcu smerujúce ku zmene zistených nedostatkov vyvrátil, čím potvrdil svoje zistenia, ktoré sú uvedené v protokole. Povinnosť prerokovať dodatok k protokolu je zo ZoIP stanovená len vtedy, keď sa v ňom menia zistené nedostatky, resp. keď si zistia ďalšie nové nedostatky. Keďže zistené nedostatky uvedené v protokole sa v jeho dodatku nemenili, resp. ďalšie nové nedostatky neboli zistené, nebolo potrebné v zmysle ustanovení dodatok k protokolu opätovne prerokovať. V rovnakom duchu sa k otázke neprerokovania dodatku k protokolu o výsledku inšpekcie práce vyjadril Najvyšší súd SR v rozhodnutí č. k.: zo dňa 30.05.2018, kde najvyšší súd ako kasačný súd uvádza, že povinnosť prerokovať dodatok k protokolu so sťažovateľom žalovanému vôbec nevyplýva z príslušnej právnej úpravy, preto kasačný súd uvedenú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Námietka žalobcu, že žalovaný porušil zákon, keď dodatok k protokolu nebol so žalobcom prerokovaný, je s odkazom na vyššie uvedené nedôvodná. Takáto povinnosť (prerokovať so žalobcom dodatok k protokolu) nemá oporu v zákone (a to ani v , ani v ZoIP).

Replika žalobcu

24. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe uviedol, že žalobca dokázal, že na výťah bola udelená individuálna ako aj všeobecná výnimka. Na základe nej bolo možné prevádzkovať

výťah bez tlačidiel požadovaných žalovaným. Táto skutočnosť nebola nikdy v minulosti spochybnená, pričom súlad používania výťahu s normami v znení výnimky bol preukázaný aj prostredníctvom úradných skúšok výťahu vykonaných oprávnenou právnickou osobou. Žalobca nevykonával žiadne osobitné úpravy na výťahu, ktoré by mohli vyžadovať povinnosť prijať náhradné opatrenia (napríklad pri zásahu do konštrukcie výťahu zrealizovaného podľa normy v znení výnimky). Žalobca preto nemal povinnosť prijať osobitné náhradné opatrenia. Žalobca mal stanovené v interných predpisoch podmienky za akých majú zamestnanci (osoby používajúce výťah) pristupovať k užívaniu výťahu a komunikovať s ostatnými osobami obsluhujúcimi výťah. Pár mesiacov pred pracovným úrazom absolvovali všetci relevantní pracovníci, vrátane poškodeného, osobitné BOZP školenia, kde boli nad rámec interných predpisov komunikované, demonštrované ako aj odskúšané postupy pri užívaní výťahu. Tieto žiaľ neboli zo strany poškodeného dodržané. Zo znaleckého posudku, ktorý si nechal žalobca vyhotoviť, navyše vyplynulo, že ani spôsob ,,náhradných opatrení”, ktorý mal existovať v zmysle „teoretických požiadaviek žalovaného”, by z dôvodu priebehu a charakteru nehody nedokázal zabrániť pracovnému úrazu. Žalobca zároveň preukázal, že s ohľadom na ustálenú súdnu prax, musí byt' predmetom súdneho preskúmania posúdenie či sa žalobca dopustil porušenia povinností, ak Inšpektorát práce tvrdí v protokole, že k takémuto porušeniu prišlo. Argumenty žalovaného o nemožnosti preskúmania protokolu v znení dodatku sú preto bezpredmetné, keďže ich vydanie je postavené práve na „údajnom porušení povinností zo strany žalobcu”. Žalovaný sa k základným argumentom žalobcu vôbec vecne nevyjadril. Z vyššie uvedených dôvodov je preto zrejmé, že by mal byt' protokol v znení dodatku súdom zrušený. 25. file_12.jpg

file_13.wmf

Žalobca preukázal v konaní pred žalovaným ako aj v samotnej žalobe, že výťah bol prevádzkovaný v súlade s normami a platne udelenou individuálnou výnimkou resp. všeobecnou výnimkou, ktoré umožnili odlišnosti v prevádzke výťahu oproti základnej norme. V individuálnej výnimke sa uvádza. „pre 3 ks špeciálnych výťahov Š-200kg-0,5m/sec, t.j. parametre výťahu, .... „v stožiari televízneho vysielača Kremnica t.j. umiestnenie výťahu, ... „výrobca výťahu Transporta, n.p.”, t.j. výrobca výťahu. Vzhľadom na to, že žiadny iný Výťah sa v danej lokalite v danom čase nepostavil, je zrejmé, že individuálna výnimka odkazuje práve na výťah. Žalovaný referuje na to, že v individuálnej výnimke sú uvedené čísla zákaziek a nie výrobné číslo výťahu. Uvedené je štandardná výrobná prax vo veľkej časti odvetví, keď po zadaní zákazky existuje interné zákazkové číslo a výrobné číslo strojového zariadenia sa prideľuje až pri uvádzaní zariadenia do prevádzky. Vid' aj bod F. vyjadrenia znalca.(Dôkaz: Stanovisko znalca lng. L. J., L., zo dňa 12.5.2022). Individuálna výnimka má platnosť od 20.5.1980 do odvolania. Podľa dostupných informácií neexistuje doklad o zrušení výnimky. Individuálna výnimka sa preto vzťahuje aj na výťah, ktorý bol uvedený do prevádzky v roku 1986. Individuálna výnimka odkazuje na veľké množstvo dokumentov, ktoré sú referencované aj v passporte.

26. Z hľadiska predmetného konania je primárne relevantné, že na Výťah sa vzťahovala Individuálna výnimka, a otázka návrhu revidovanej normy — aj keby hypoteticky pre účely diskusie existoval iný predpis ako samotná zmena b) platná od roku 1985 — nie je relevantná. 27. V čase vydania individuálnej výnimky/všeobecnej výnimky, platila , Úradu pre normalizáciu a meranie, ktorou sa vykonáva zákon o technickej normalizácii, a ktorá popisovala proces podávania žiadosti o udelenie výnimky ako aj podmienky za ktorých bolo možné výnimku udeliť. K udeleniu individuálnej výnimky / všeobecnej výnimky preto muselo prísť z dôvodu nemožnosti technického naplnenia všetkých parametrov normy ČSN 34 1340: 1968 zo strany výrobcu výťahu, s tým, že výnimka nebola povolená na úkor bezpečnosti a ochrany zdravia pri používaní výťahov. Prevádzkovanie výťahu na základe výnimiek preto nebol len legálne schválený spôsob užívania výťahu, ale bol to zároveň aj spôsob, ktorý umožňoval prevádzku výťahu so zachovaním dostatočného stupňa bezpečnosti a ochrany zdravia. Spochybňovanie tohto stavu zo strany žalovaného ako aj vyžadovanie náhradných opatrení (bez existencie zákonnej požiadavky) je preto nad rámec zákonných oprávnení žalovaného. 28. Žalobca uviedol, že jednoznačne preukázal, že nemal povinnosť prijať náhradné opatrenia, pričom takáto požiadavka nemá oporu v žiadnom záväznom právnom predpise a je v rozpore so skutočným stavom vecí. Tieto argumenty neboli nijako spochybnené zo strany žalovaného.

29. Žalobca zároveň preukázal, že určil pravidlá používania komunikačných prostriedkov pri obsluhe Výťahu. Žalovaný tvrdí, že zamestnávateľ je povinný určovať bezpečné pracovné postupy, čo v tomto prípade znamená určiť pravidlá používania komunikačných prostriedkov pri obsluhe výťahu v stožiari vysielača tak, aby (okrem iného) spĺňali požiadavky na náhradné opatrenie za chýbajúce tlačítka STOP a ALARM v kabíne výťahu. Uvedené tvrdenie je vecne nerelevantné, keďže na žalobcu sa preukázateľne nevzťahovala požiadavka na náhradné opatrenia. Tá by sa uplatnila iba v prípade rekonštrukcie výťahu, ktorá nenastala. (Požiadavka na osobitné pravidlá používania komunikačných prostriedkov je z tohto titulu bezpredmetná). 30. Povinnosťou žalobcu bolo zabezpečiť, aby si osoby ovládajúce / využívajúce výťah boli file_14.jpg

file_15.wmf

vedomé podmienok, za ktorých je možné výťah využívať. Uvedené zabezpečil žalobca, okrem iného, prostredníctvom interných a prevádzkových predpisov — (i) interný predpis s označením Interný predpis pre používanie osobného výťahu 241,15m v monorúrovom stožiari 300m file_16.jpg

file_17.wmf

používanie vysielačiek, zo dňa 07.01.2013 (ďalej len „Interný predpis”) a (ii) Prevádzkový predpis — ako aj BOZP školenia. Vedomosti zamestnancov o správnom používaní Výťahu boli v rámci BOZP školenia aj overené. V závere repliky žalobca opätovne poukázal na nepreskúmateľnosť protokolu a na skutočnosť, že podľa jeho názoru sa protokol považuje za prerokovaný až prerokovaním aj jeho dodatku.

Duplika žalovaného

31. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že ak by výťah spĺňal všetky požiadavky normy ČSN 34 1340:1968, neexistovali by žiadne výnimky z tejto normy. Má za to, že problém nastáva pri preukázaní platnosti predložených výnimiek pre výťah. Podľa žalovaného žalobca nevie žiadnym dokumentom preukázať udelenie tzv. Individuálnej výnimky (výnimka č. 3/980/ŠOBS-V zo dňa 20.05.1980) ani všeobecnej výnimky (výnimka č. 1171/1.81/83/15.4-V 11 zo dňa 26.04.1983) vo vzťahu k výťahu. Platnosť Všeobecnej výnimky je podmienená priložením návrhu odsúhlasenej revidovanej normy ČSN 34 1340:1968 k zneniu výnimky spolu s technickou dokumentáciou výťahu. Žalobca nepredložil odsúhlasenú revidovanú normu ČSN 34 1340:1968, na základe ktorej bola všeobecná výnimka udelená, preto nie je možné všeobecnú výnimku považovať za platnú pre výťah. Súčasťou vyjadrenia žalobcu je aj e-mailová komunikácia súdneho znalca A. L. J., L. s Českou agentúrou pro standardizaci, Biskupský dvůr 1148/5, 110 00 Praha 1, z ktorej je zrejmé, že žalobca chápe nutnosť predloženia revidovanej normy spolu so znením výnimky a technickou dokumentáciu k výťahu, ale že revidovanú normu nemá. Platnosť tzv. individuálnej výnimky pre výťah sa snaží žalobca preukázať a argumentuje, že aj keď je v individuálnej výnimke uvedené iné výrobné číslo (41809209), jedná sa vlastne o výťah s výrobným číslom 41859201. V skutočnosti sa však nejedná o ten istý výťah ale o dva rôzne výťahy s výrobnými číslami 41809209 a 41859201 o čom svedčí Zápis o zaškolení obslúh výťahov vo vysielačoch Towercom, a.s., Bratislava, ktoré vykonal revízny technik zdvíhacích zariadení p. I. E. v dňoch 07.04.2021 a 09.04.2021 v Kremnici – Suchá Hora. V závere tohto zápisu sa píše :„Školenie bolo vykonané v objektoch Towercom, a.s. Bratislava na výťahoch v.č. 41859201, v.č. 41809209, v.č. 41679205“. Žalovaný v tejto súvislosti uvádza, že na výťahoch výrobcu Transporta sa na výrobných štítkoch v kabínach bežne vyskytuje údaj „zákazkové číslo“. Toto číslo sa považuje za výrobné číslo výťahu. Takéto označovanie výťahov Transporta je v praxi bežné a ako vidieť, číslo zákazky sa po uvedení výťahu do prevádzky nezmenilo na iné výrobné číslo, čo je v rozpore s tvrdením znalca A. L. J., L.. Údaj 41859201, ktorý je na výrobnom štítku výťahu označený ako číslo zákazky je v passporte výťahu, v osvedčení o opakovanej úradnej skúške výťahu, v knihe kontrol výťahu a v množstve ďalších dokumentov označený ako výrobné číslo výťahu. V súvislosti s podmienkami platnosti tzv. individuálnej výnimky je potrebné dodať, že sa vzťahuje výlučne na 3 konkrétne výťahy s výrobnými číslami (tu zákazkovými číslami) 41809208, 41809209 a 41679205, čo je v úvode tejto výnimky uvedené. Výrobné číslo výťahu, t.j. 41859201 medzi nimi nie je, preto nemožno platnosť tejto výnimky vzťahovať aj na výťah. 32. Poukázal na o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci povinný odstraňovať nebezpečenstvo a ohrozenie, a ak to podľa dosiahnutých vedeckých a technických poznatkov nie je možné, vykonať opatrenia na ich obmedzenie a

pripravovať opatrenia na ich odstránenie. Má za to, že z formulácie „odstraňovať“ a „pripravovať“ jasne odkazujú na trvalú činnosť, ktorú musí zamestnávateľ (žalobca) vykonávať priebežne. Nemôže teda tvrdiť, že na starších zariadeniach musí dodržiavať len tie právne predpisy, ktoré platili v čase uvedenia do prevádzky, ale musí trvale vykonávať opatrenia na obmedzenie prítomného nebezpečenstva a ohrozenia. 33. Zamestnávateľ teda na základe oboch uvedených citácií musí trvale vykonávať opatrenia na obmedzenie prítomného nebezpečenstva a ohrozenia tak, aby splnili svoj účel, boli použiteľné a zamestnancovi prístupné a to bez ohľadu na to o aké staré zariadenie sa jedná. Ak túto povinnosť zamestnávateľa aplikujeme na Výťah, je zrejmé, že jeho prevádzka bez funkčných tlačidiel STOP a ALARM v kabíne predstavuje pre osoby v kabíne vyššie riziko ako prevádzka výťahu, ktorý plne zodpovedá norme ČSN 34 1340:1968. Práve z tohto dôvodu a na základe vyššie uvedených citácií bol zamestnávateľ povinný prijať účinné náhradné opatrenia za chýbajúce bezpečnostné funkcie v kabíne výťahu. 34. Žalovaný si dovoľuje uviesť, že dané vyjadrenie žalobcu v tom smere, že: ,, ...je zrejmé z technického popisu, že predmetný výťah nezodpovedá článkom pôvodnej ani zmenenej ČSN a preto sú odchýlky od ČSN udelené výnimkou aj presne popísané v Technickom popise a sú zosúladené s platnou ČSN“, je zmätočné, pretože ak výťah nezodpovedá pôvodnej ani zmenenej ČSN a revidovaná verzia normy podľa vyjadrenia žalobcu nie je právne relevantná, nie je jasné a zrejmé, čomu vlastne výťah zodpovedá. Tvrdenie žalobcu, že odchýlky od ČSN udelené výnimkou sú zosúladené s platnou ČSN by bolo pravdivé, jedine vtedy, ak by sa za každý nedodržaný článok normy ČSN 34 1340 prijali adekvátne náhradné opatrenia, ktorými by sa v zmysle vyššie uvedeného vyjadrenia k bodu (25) aspoň obmedzilo existujúce nebezpečenstvo a ohrozenie, ktoré vzniklo nedodržaním príslušného článku normy. 35. Ďalej uviedol, že z tvrdenia žalobcu teda vyplýva, že keby mal A. F. vysielačku v stave umožňujúcom okamžitú komunikáciu (teda nie v náprsnom vrecku), mohol cez ňu okamžite požiadať o aktiváciu STOP tlačítka, čo bol v danej situácií jediný spôsob na zastavenie pohybujúcej sa kabíny. Nešlo teda o náhradné organizačné opatrenie nad rámec existujúcej dokumentácie, ale o jedinú možnosť ako odvrátiť nebezpečenstvo, ktoré po rozbehnutí kabíny výťahu náhle ohrozilo poškodeného A. F.. 36. Žalovaný si dovoľuje uviesť, že žalobca nikde neuviedol povinnosť zamestnancom skontrolovať priestory výťahu pred jeho spustením. Okrem iného, v kabíne výťahu nebola dobrá viditeľnosť. 37. Skutočnosť, že poškodený nemal bezpečne upevnený skracovač lana pred vstupom do výťahu, žalobca nijakým spôsobom riadne nepreukázal. Žalovaný preto túto námietku považuje za účelovú. Skracovač lana má byť na pracovnom postroji upevnený takým spôsobom, aby neprekážal v pohybe a voľná časť lana sa nevliekla po zemi. Je samozrejmé, že skracovač s dĺžkou 2 metre bude po jeho upevnení na postroj voľne visieť, avšak tu vyvstáva otázka, odkiaľ má žalobca informáciu, že poškodený nemal riadne skracovač upevnený tak, aby mu nebránil v pohybe. V dôsledku uvedeného žalovaný pripája fotodokumentáciu, na ktorej je okrem iného znázornené správne nosenie a upevnenie skracovača. (Dôkaz: fotodokumentácia z miesta úrazu – upevnenie skracovača, výťah, postroj). 38. Žalovaný si dovoľuje uviesť, že v predmetnej zápisnici je zároveň uvedené: „Otázka: Na čo všetko a akým spôsobom sa požívajú vysielačky, keď jedna partia ide na montáž na vysielač a niekto zabezpečuje obsluhu výťahu dole na nástupišti? Odpoveď: Na komunikáciu v prípade zabezpečenia chýbajúceho materiálu alebo náradia počas prác. Používanie vysielačiek sa riadi skúsenosťou a prevádzka týchto vysielačiek nie je upravená v internom predpise ani žiadnym nariadením, pokynom. Ako riadiči výťahov sme pravidelne školení výťahárskou firmou.“ 39. Pokiaľ by bolo používanie vysielačiek a , ktoré by umožňovalo jej okamžité použitie v prípade núdze riadne určené žalobcom ako zamestnávateľom, je zrejmé, že zamestnanci by sa ním riadili. 40. Žalovaný má tak za to, že prevádzka výťahu bez funkčných tlačidiel STOP a ALARM v kabíne predstavuje pre osoby v kabíne vysoké riziko. Práve z tohto dôvodu a na základe vyššie uvedených citácií bol zamestnávateľ povinný prijať účinné náhradné opatrenia za chýbajúce bezpečnostné funkcie v kabíne Výťahu. 41. Žalovaný má za to, že žalobca sám uvádza, že kým došlo k pritlačeniu a stiahnutiu celotelového bezpečnostného postroja A. F. ku streche kabíny výťahu, prešlo asi 7 sekúnd. Inšpektor práce odhadol tento čas na cca 8 sekúnd, ale ak uvážime, že na visení kabíny sa nepodieľala úplne celá dĺžka dvojmetrového skracovača lana (časť lana zostala pod šachtovými dverami), môžeme akceptovať aj tento údaj. Každopádne, kým na tele A. F. nevisela celá váha kabíny výťahu, bolo možné STOP tlačítkom pohybujúci sa výťah zastaviť, resp. požiadať o aktiváciu STOP tlačítka z kabíny výťahu pomocou vysielačky. Podľa výpovede K. E. (Zápisnica o výsluchu svedka z 27.07.2021 vyhotovená Obv, odd. PZ Kremnica), ktorý bol s A. F. v kabíne, si A. F., ako sa výťah pohol, hneď všimol, že má skracovač lana zaseknutý vo dverách výťahu a snažil sa ho spomedzi dverí vytrhnúť. Tento jeho pohyb si všimol aj K. E.,

uvedomil si, čo sa deje a aktivoval páku STOJ v kabíne výťahu, ktorá ale mimo nástupišťa nie je účinná. Následne sa snažil pomedzi nohy A. F. vytrhnúť zaseknuté lano skracovača, čo sa mu tiež nepodarilo a A. F. bol v dôsledku pohybu kabíny vytiahnutý až pod strop kabíny. 42. Z popisu deja v kabíne výťahu po jej uvedení do pohybu je zrejmé, že obidve osoby v kabíne po spozorovaní hroziaceho nebezpečenstva sa svojou činnosťou intenzívne snažili toto odvrátiť, pričom v čase, ktorý mali k dispozícií vykonali v kabíne výťahu niekoľko úkonov smerujúcich k odvráteniu hroziaceho nebezpečenstva. Bohužiaľ, jediný krátky úkon, ktorým by bolo vyslanie signálu na aktiváciu STOP tlačítka pomocou vysielačky nemohli urobiť, pretože vysielačka nebola v stave „okamžitého použitia“ (bola v náprsnom vrecku I. Oravca).

Vyjadrenie žalobcu k duplike žalovaného 43. Žalobca nad rámec doručil správnemu súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že jednoznačne preukázal, už v samotnom konaní pred žalovaným, že je držiteľom „osvedčenia o opakovanej úradnej skúške”, ktorá sa vydáva na základe požiadavky zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Osvedčenie o opakovanej úradnej skúške preukazuje, že vyhradené technické zariadenie spĺňa požiadavky na bezpečnú prevádzku, vrátane jeho bezpečnej obsluhy a zodpovedá konštrukčnej dokumentácii. Bez osvedčenia o štátnej skúške, resp. osvedčenia o opakovanej úradnej skúške, nie je pritom možné preukázanie splnenia všetkých kritérií vyžadovaných všeobecne záväznými predpismi na prevádzkovanie výťahu (t.j. zahŕňa v sebe aj osvedčenie, že výťah je file_18.jpg

file_19.wmf

prevádzkovaný v súlade s platnými výnimkami vo vzťahu k normám, ktoré sa vzťahujú na príslušný výťah). Pokiaľ by sa na daný výťah nevzťahovala výnimka, inštitúcia, ktorá vydala osvedčenie — je ním právnická osoba, ktorá je držiteľom špeciálneho oprávnenia vydaného file_20.jpg

file_21.wmf

Národným inšpektorátom práce — by nemohla konštatovať jeho prevádzkovanie v súlade s požiadavkami na „bezpečnú prevádzku“. Vydanie osvedčenia o opakovanej úradnej skúške je pre každého prevádzkovateľa vybraného technického zariadenia potvrdením o tom, že príslušné zariadenie je užívaniaschopné a spĺňa všetky vyžadované kritéria na ďalšiu prevádzku. Žalobca tiež uviedol, že preukazuje aj uplatnenie príslušných výnimiek na výťah ako aj neexistenciu povinnosti prijať náhradné opatrenia, ktorých sa „domáha" žalovaný. Na základe doplňujúceho vyjadrenia znalca žalobca bližšie vysvetľuje akým spôsobom prišlo ku konaniu poškodeného v rozpore s pravidlami na bezpečné využívanie pracovných prostriedkov, ktoré bolo následne príčinou pracovného úrazu. Tiež uviedol, že s ohľadom na ustálenú súdnu prax, musí byt' predmetom súdneho preskúmania posúdenie či sa žalobca dopustil porušenia povinností, ak žalovaný tvrdí v protokole v znení dodatku, že file_22.jpg

file_23.wmf

k takémuto porušeniu prišlo.file_24.jpg

file_25.wmf

file_26.jpg

file_27.wmf

Z vyššie uvedených dôvodov je preto zrejmé, že by mal byt' protokol v znení dodatku súdom zrušený. Žalobca opätovne poukázal na nesprávne právne posúdenie skutočnosť, že výťah bol prevádzkovaný v súlade s výnimkou a normami.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 44. Správny súd v Banskej Bystrici, ako vecne a miestne príslušný správny súd ( a v znení zmien a doplnkov (ďalej len „“) a podľa , , o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov vec prejednal na nariadenom pojednávaní a po preskúmaní zákonnosti napadnutého protokolu v znení dodatku dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná. 45. Podľa zákona , správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. 46. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 47. Podľa , ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 48. Podľa , inšpektorát práce vyšetruje príčiny vzniku pracovného úrazu, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, príčiny závažnej priemyselnej havárie, bezpečnostné, technické a organizačné príčiny vzniku choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania, vedie ich evidenciu a podľa potreby vyšetruje príčiny vzniku aj ostatných pracovných úrazov. 49. Podľa , na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený nariadiť odstránenie zistených nedostatkov ihneď alebo v lehotách ním určených. 50. Podľa , v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, je inšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním povereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Inšpektor práce je povinný pri vypracúvaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu. 51. Podľa , protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu práce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. Protokol obsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole, ktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v . Ak bolo zistené porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol obsahuje aj čas, keď bolo porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené, a ak boli preukázané, aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. 52. Podľa , v protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa , uloží opatrenia podľa , , , a a uloží povinnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, a) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin, b) doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin. 53. Podľa , inšpektor práce a) po posúdení písomného vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, doručeného v lehote určenej inšpektorom práce, vyhotoví dodatok k protokolu, v ktorom uvedie toto vyjadrenie a svoje stanovisko k nemu; dodatok k protokolu je súčasťou protokolu, b) aj bez návrhu opraví v protokole chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti; o oprave upovedomí kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanú fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. 54. Podľa o bezpečnosti a ochrane zdravia práci (ďalej len ,P“), zamestnávateľ je povinný vykonávať opatrenia nevyhnutné na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia

pri práci riadne a včas tak, aby sa splnil ich účel, a zabezpečovať, aby tieto opatrenia boli použiteľné a zamestnancovi prístupné. 55. Podľa , zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný zabezpečovať, aby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky, materiály, pracovné postupy, výrobné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov a na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy. 56. V zmysle , je zamestnávateľ je povinný odstraňovať nebezpečenstvo a ohrozenie a ak to podľa dosiahnutých vedeckých poznatkov nie je možné, vykonať opatrenia na ich obmedzenie a pripravovať opatrenia na ich odstránenie. 57. V zmysle , zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný určovať bezpečné pracovné postupy. 58. V zmysle a , sa plnenie povinností na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci môže vykonať spôsobom alebo postupom upraveným v technickej norme. Tieto povinnosti možno splniť aj iným preukázateľne primeraným spôsobom (t.j. spôsobom, ktorým sa dosiahne rovnaká alebo vyššia úroveň bezpečnosti ako stanovuje technická norma). Z tohto znenia je zrejmé, že zákon ani nepripúšťa absolútne nesplnenie požiadaviek uvedených v technickej norme, len umožňuje dosiahnuť stanovenú bezpečnostnú úroveň aj iným spôsobom. 59. Predmetom preskúmavanej veci je Protokol č. IBB-59-66-2.2/P-Jl-21 zo dňa 03.11.2021 v znení jeho Dodatku zo dňa 26.11.2021, v ktorom boli zistené nedostatky v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu podľa v nadväznosti na a , a o inšpekcii práce (ďalej aj ,e“) a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vyšetrovaná udalosť bola závažným pracovným úrazom s následkom smrti v zmysle o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon o ,,BOZP“). Z obsahu protokolu v znení dodatku vyplýva, že neboli zistené nedostatky v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu zo strany poškodeného, ale zo strany zamestnávateľa poškodeného (Towercom, a.s.), pričom zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci neurčil dňa 19.07.2021 svojmu zamestnancovi A. F., narodenému dňa XX.XX.XXXX, pracovná zmluva zo dňa 04.06.1990, bezpečný pracovný postup pre riadenie výťahu TRANSPORTA, typ UT, nosnosť 200 kg / 2 osoby, v.č. 41859201, rok výroby 1985, inštalovanom v stožiari televízneho vysielača TVS Banská Bystrica – Suchá Hora, C. XXX, XXX XX J., ktorý by spĺňal požiadavky na náhradné opatrenia za chýbajúce tlačítka STOP (čl. 37 normy ČSN 34 1340:1968) a ALARM (čl. 80 normy ČSN 34 1340:1968) v kabíne tohto výťahu, v dôsledku čoho dňa 19.07.2021 nedokázal zamestnanec A. F. odvrátiť hroziace nebezpečenstvo, ktoré vzniklo zachytením jeho lana zariadenia pre pracovné polohovanie medzi šachtové dvere výťahu na siedmom (najvyššom) nástupišti, následným pohybom kabíny smerom nadol a zdvihnutím a pritlačením zamestnanca A. F. o strop kabíny výťahu, v dôsledku čoho utrpel zamestnanec A. F. smrteľný pracovný úraz, čo je porušením ustanovenia o bezpečnosti a ochrane zdravia práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom inšpektor práce v súlade s ustanovením a o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nariadil kontrolovanému zamestnávateľovi Towercom, a.s., Cesta na Kamzík 14, 831 01 Bratislava odstrániť zistení nedostatok v bode 1 do 31.12.2021 prijatím účinných opatrení. Inšpektor práce v súlade s ustanovením o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov uložil zamestnávateľovi povinnosť: Prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a doručiť inšpektorátu práce Banská Bystrica, Partizánska cesta 98, 974 33 Banská Bystrica písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a o odstránení nedostatkov a v lehote do 3 dní po uplynutí lehoty na ich odstránenie. 60. Správny súd s ohľadom na predmet prejedávanej veci poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 21.11.2018, v zmysle ktorého protokol o výsledku inšpekcie práce predstavuje podklad pre rozhodnutie, ktorým sa predbežne vyhodnocuje zistený skutkový stav, oboznamujú sa dôkazy a zamestnávateľovi sa v ňom ukladajú opatrenia, ktoré je povinný prijať na odstránenie zistených nedostatkov. Vykonávanie šetrenia inšpektorov, ako aj postup pri vyhotovovaní protokolu sa neriadi ustanoveniami o správnom konaní (ďalej aj ,k“), je upravený osobitným predpisom, v tomto prípade . Protokol s

dodatkom teda obsahuje len predbežné zistenia, z ktorých následne vychádza ďalšie konanie (napr. konanie o uložení pokuty). Až toto následné konanie sa riadi Správnym poriadkom, v ktorom má účastník procesné práva predkladať návrhy na ďalšie dokazovanie a doplniť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, preukazovať nezavinenie, resp. zníženie svojej miery zavinenia, a pod. 61. Na základe uvedeného správny súd vyhodnotil ako bezpredmetné námietky žalobcu týkajúce sa príčin pracovného úrazu v súvislosti aj s konaním poškodeného zamestnanca, keď otázka príčin úrazu a následnej zodpovednosti bude riešená v prípadnom správnom konaní, ktorého výsledkom bude rozhodnutie orgánu verejnej správy podliehajúce súdnemu prieskumu. 62. Ako už bolo uvedené, súdna preskúmavacia činnosť vo vzťahu k protokolu v znení dodatku o vyšetrení príčin pracovného úrazu je presne vymedzená, a teda správny súd je oprávnený skúmať len zákonnosť uloženia povinností (opatrení) smerujúcich k náprave zistených nedostatkov. Správny súd v tejto súvislosti odkazuje na ustálenú prax senátov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrenú vo viacerých rozhodnutiach (napr. sp.zn. z 30.09.2015, sp.zn. z 12.07.2018, sp.zn. z 31.01.2019, sp.zn. z 30.04.2019, sp.zn. z 30.05.2018). 63. Práve ustanovenie poskytuje inšpektorovi práce rozsiahly súbor oprávnení, ktoré môže aplikovať na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa závažnosti zistených skutočností u zamestnávateľa, s cieľom dosiahnuť bezpečné a zdraviu neškodné pracovné prostredie, ktoré minimalizuje možnosť ohrozenia fyzického a psychického zdravia zamestnancov. Výber konkrétneho riešenia závisí len od reflexie (rozhodnutia) inšpektora práce, čím je zvýraznená jeho nezávislosť a nestrannosť. Zároveň je ale nutné konštatovať, že všetky oprávnenia inšpektora majú preventívny, nie sankčný charakter. Eventuálne vyvodzovanie administratívnej zodpovednosti za zistené a preukázané nedostatky neprináleží inšpektorovi, ale správnemu orgánu na to príslušnému podľa , ktorý nie je zisteniami uvedenými v protokole viazaný, tento je povinný riadne zistiť skutkový stav (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 24.10.2019). 64. Preskúmaním obsahu administratívneho spisu žalovaného nebol správnym súdom zistený rozpor so zisteným nedostatkom porušením právnych predpisov uvedených v napadnutom protokole v znení dodatku. Vo vzťahu ku námietkam žalobcu o nepreskúmateľnosti žalobou napadnutého protokolu a dodatku k nemu, teda že z protokolu nie je zrejmé, čo má žalobca na odstránenie zistených nedostatkov urobiť a v akej lehote, správny súd uvádza, že tieto nepovažoval za dôvodné. Pri formulovaní vysloveného záveru vychádzal správny súd zo skutočnosti, že žalovaný v protokole v znení dodatku dostatočne určito a zrozumiteľne opísal nedostatky zistené pri vyšetrovaní príčin pracovného úrazu, pričom presne špecifikoval, v čom spočívalo zistené porušenie povinnosti žalobcu ako zamestnávateľa, a to popisom skutkového stavu a následným uvedením konkrétnych ustanovení právnych noriem. Preto ak s poukazom na jednoznačnú identifikáciu nedostatkov žalovaný v protokole uložil žalobcovi povinnosť tieto odstrániť, nebolo možné konštatovať neurčitosť či nezrozumiteľnosť protokolu v tejto časti. Hoci žalovaný neurčil konkrétny spôsob, akým má žalobca nápravu vykonať, stanovil cieľ, ktorý má žalobca s prihliadnutím na svoje pomery nápravou dosiahnuť (odstrániť zistené porušenia predpisov a ich príčin, t.j. dosiahnuť minimálne takú úroveň bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s dotknutým pracovným prostriedkom, aby sa druhovo obdobný pracovný úraz, už nezopakoval, čo považuje správny súd za postačujúce. neukladá inšpektorovi práce povinnosť navrhnúť konkrétne opatrenia v zmysle . Nikde v zákone sa neuvádza, že inšpektor práce má vyriešiť za kontrolovaný subjekt spôsob, ako odstrániť zistené nedostatky, teda aké má za týmto účelom prijať opatrenia. Určením konkrétneho opatrenia by žalovaný zasahoval do autonómnej vôle kontrolovaného subjektu pri výbere konkrétneho opatrenia (pozri napr. rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 30.05.2018, sp.zn. z 28.02.2019). 65. V predmetnej veci nebola inšpektorom práce určená konkrétna lehota na prijatie opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin. Nakoľko cieľom v protokole uloženého opatrenia je odstrániť vytýkané nedostatky a zabezpečiť tak bezpečné a zdraviu neškodné pracovné prostredie. Správny súd je toho názoru, že k uplynutiu lehoty na prijatie opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin dôjde odstránením zisteného nedostatku, ktorý nedostatok bol popísaný a vysvetlený v napadnutom protokole. Po odstránení zistených nedostatkov je následne žalobca povinný v lehote 3 dní doručiť žalovanému písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že je najmä v záujme žalobcu, aby čo najskôr v rámci svojich možností prijal opatrenia na odstránenie a po doručení písomnej správy žalovanému o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin. Na okraj správny súd poznamenáva, že v prípade určitých pochybností či nejasností zo strany žalobcu o obsahu uložených

opatrení, mu nič nebránilo obrátiť sa na žalovaného a pri odstraňovaní nedostatkov postupovať v súčinnosti s ním (uvedené aj v dôvodoch rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp.zn. z 30.04.2019). 66. V zmysle protokolu v znení jeho dodatku, resp. v opatreniach uložených žalobcovi, ich obsahom nebol zákaz používania výťahu ako pracovnej pomôcky, správny súd nepovažoval za sporný technický stav výťahu. Táto skutočnosť však nevylučuje riziko pri práci, ktorého si bol vedomý aj sám žalobca ako zamestnávateľ, a ktoré sám identifikoval v internom dokumente register rizík a opatrení účinnom od 01.05.2021. 67. Správny súd považuje za potrebné tiež uviesť, že z citovanej právnej úpravy nepochybne vyplýva, že na nariadenie odstránenia zistených nedostatkov ( ), na vypracovanie a náležitosti protokolu z inšpekcie práce ( ), ako aj na uloženie opatrení a povinnosti doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o ich splnení ( ) sa všeobecné predpisy o správnom konaní nevzťahujú. Preto na obsah protokolu a jeho náležitosti nemožno klásť porovnateľné zákonné nároky ako na obsah rozhodnutia orgánu verejnej správy, v ktorom sa správny orgán musí vysporiadať so všetkými podkladmi rozhodnutia a musí ozrejmiť hodnotiaci proces zhromaždených dôkazov a aplikáciu právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval ( Správneho poriadku). 68. Náležitosti protokolu o výsledku inšpekcie práce sú upravené v , pričom vo vzťahu ku námietkam žalobcu správny súd uvádza, že preskúmaním žalobou napadnutého protokolu v znení dodatku zistil, že tento obsahuje kogentné náležitosti vyžadované . V preskúmavanom protokole sú presne pomenované zistené porušenia predpisov vo vzťahu k predmetu inšpekcie. Konkrétny spôsob, akým žalobca vykoná nápravu, je v podstate ponechaný na ňom. Podstatné je, aby prijaté opatrenia sledovali účel a cieľ definovaný v predmetnom protokole, a teda, aby boli zistené nedostatky odstránené, a tým vylúčený vznik situácie v rozpore s pravidlami bezpečnosti práce. 69. K námietke, že dodatok k protokolu nebol prerokovaný so žalobcom správny súd uvádza, že povinnosť prerokovať dodatok k protokolu s kontrolovaným subjektom žalovanému z príslušnej právnej úpravy nevyplýva, preto správny súd uvedenú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 30.05.2018). V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že protokol bol so žalobcom prerokovaný, tento bol žalobcovi doručený a bolo mu umožnené, aby sa k zisteniam uvedeným v protokole vyjadril. Uvedeným spôsobom došlo k jeho prerokovaniu. Prerokovaním sa rozumie oboznámenie sa dotknutého subjektu so zistenými nedostatkami a navrhovanými alebo nariadenými opatreniami, ku ktorým sa môžu tieto subjekty vyjadriť. S cieľom zabezpečiť právnu istotu dozorovaných subjektov ustanovuje zákon inšpektorovi práce povinnosť zaoberať sa pri vyhotovovaní protokolu o výsledku inšpekcie práce vyjadreniami a dokladmi, ktoré uplatní alebo predloží zamestnávateľ alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, len počas výkonu inšpekcie práce, a to do okamihu prerokovania protokolu. Ak sú návrhy, dôkazy alebo námietky predložené po prerokovaní protokolu, inšpektor práce nemusí na ne prihliadať. Zámerom je zabrániť nekalému konaniu zo strany kontrolovaných osôb (dodatočné vyhotovovanie dokladov, dodatočné svedecké výpovede). Dodatok k protokolu má slúžiť k zdôrazneniu presvedčivosti záverov protokolu po tom, čo boli vo vyjadrení k nemu spochybnené (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 21.11.2018). 70. Správny súd navyše zdôrazňuje, že v predmetnej veci (nakoľko ako už bolo vyššie uvedené uložené opatrenia nie sú sankčného charakteru) neprichádza do úvahy plná jurisdikcia správneho súdu, a preto pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu tak, ako bol zistený správnym orgánom - aký tu bol v čase vydania v protokole uvedených opatrení. 71. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu musí však obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003, sp. zn. ). Túto požiadavku výstižne zvýraznil vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uviedol: „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho

rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad.“ Európsky súd pre ľudské práva ale súčasne tiež pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (napr. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Ruiz Torija proti Španielsku z 09.12.1994, č. sťažnosti 18390/91 a rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva B B - 7 4 S / 6 3 / 2 0 2 2 – 20 – vo veci Hiro Balani proti Španielsku z 09.12.1994, sťažnosť č. 18064/91). Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia (po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (napr. ). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (). Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 29.06.2017: „Hoci je nepochybné, že správny orgán nie je povinný vydať rozhodnutie, ktoré by vyplývalo z návrhov ostatných účastníkov konania, je jeho zákonnou povinnosťou vyjadriť sa k návrhom, ktoré by mohli byť podkladom rozhodnutia a v odôvodnení rozhodnutia uviesť prečo nimi určité návrhy a podklady nie sú. No aj podľa doterajšej judikatúry Ústavného súdu, z ani z dohovoru nemožno usudzovať, že dôvody uvedené súdom sa musia zaoberať s každým bodom, ktorý niektorý z účastníkov konania môže považovať za zásadný pre svoju argumentáciu. Mutatis mutandis . Uvedené závery a východiská súdov sú primerane použiteľné aj na správne konanie vedené orgánom verejnej (moci) správy, teda aj pre posúdenie preskúmateľnosti napadnutého protokolu v znení dodatku žalovaného, ktoré v zrozumiteľnom obsahu a dostatočnom rozsahu reagovalo na všetky relevantné otázky, ktoré v konaní vyvstali. 72. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého protokolu v znení dodatku žalovaného, z dôvodov uvedených v žalobe /, , , , /, dospel k záveru, že z týchto dôvodov je napadnutý protokol v znení dodatku žalovaného v súlade so zákonom, a preto s poukazom na žalobu zamietol. 73. O náhrade trov konania rozhodoval správny súd podľa (a contrario), podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko žalobca v konaní úspešný nebol, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal. 74. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech ( ). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal ( ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom ( ).