Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7P-164-2011.pdf
PDF · 72.88 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-7P/164/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd vo Veľkom Krtíši samosudkyňou JUDr. Dagmar Komadovou v právnej veci navrhovateľa D. A., nar. XX. XX. XXXX, nezamestnaného, bytom B. K. Č.. XX, proti odporcom 1/ Q. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. B. Č.. XX, 2/ maloletý T.É. A., nar. XX. XX. XXXX a 3/ maloletý M. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. B. Č.. XX, o návrhu navrhovateľa na zapretie otcovstva takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa na zapretie otcovstva z a m i e t a .
Odporcom sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Podaným návrhom navrhovateľ žiadal súd, aby určil, že on nie je otcom maloletých T. A., nar. XX. XX. XXXX a M. A., nar. XX. XX. XXXX a to na tom skutkovom základe, že intímnu známosť s odporkyňou v prvom rade Q. A. udržiaval od roku 1997 až do roku 2002. V čase, keď sa s ňou zoznámil, teda v roku 1997, už v tomto období sa starala o maloletého T. A.. Poukázal na tú skutočnosť, že z ich vzťahu pochádzajú maloleté deti K. a Q., ktoré sú zverené do jeho osobnej starostlivosti, pričom po narodení dcéry K., nar. XX. XX. XXXX určitú dobu v roku 1999 s odporkyňou v prvom rade nežil a jej sa v decembri r. 1999 narodil syn M.. Po roku 2000 opätovne žil v spoločnej domácnosti s odporkyňou v prvom rade a na jej podnet potom súhlasil s tým, aby on bol zapísaný do matriky ako otec maloletého ako už T. tak aj M., ale ich biologickým otcom nie je.
Na pojednávaní sa navrhovateľ pridržiaval podaného písomného návrhu a ďalej uviedol, že s prihliadnutím na tú skutočnosť, že on nemôže byť prirodzeným otcom maloletých detí žiada, aby súd vykonal testy DNA na zistenie otcovstva k maloletým deťom a ďalej uviedol, že v súčasnej dobe, keďže matka maloletých detí žiada zvýšenie výživného, on už nie je ochotný výživné tak ako to ona navrhuje platiť a preto podal tento návrh na zapretie otcovstva.
Odporkyňa v prvom rade sa na termín pojednávania nedostavila, táto mala doručenie predvolania riadne vykázané, neúčasť na pojednávaní neospravedlnila riadne a včas, preto potom súd v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti odporkyne v prvom rade.
Opatrovníčka odporcov v druhom a treťom rade žiadala, aby súd návrh navrhovateľa zamietol, pričom poukázala na tú skutočnosť, že navrhovateľovi uplynula lehota na podanie návrhu na zapretie otcovstva založeného na základe druhej domnienky otcovstva.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámením sa správami Mestského úradu v Banskej Bystrici a Mesta Veľký Krtíš, ako aj rodnými listami maloletých detí, správou Úradu prace, soc. vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši, správami o povesti účastníkov.
Podľa ustanovenia § 91 ods. 1, 2 Zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov. Súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným úradom alebo pred súdom.
Podľa ustanovenia § 93 ods. 1 Zákona o rodine, muž ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, môže otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak je vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa; táto lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona. Aktívnu legitimáciu na podanie takéhoto návrhu má muž, ktorý určil otcovstvo k dieťaťu súhlasným vyhlásením, pričom v danom prípade ide o špeciálnu úpravu zapieracieho práva v prípade, keď otcovstvo k dieťaťu bolo určené na základe druhej domnienky. Hoci otcovstvo podľa druhej domnienky bolo možné založiť aj pred orgánom povereným viesť matriku, na riešenie sporu o zapretie otcovstva sú už povolané len súdy ako orgány, ktoré v občiansko-súdnom konaní prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občiansko-právnych, rodinných a iných vzťahov. Lehota na podanie takejto žaloby začína plynúť odo dňa určenia otcovstva súhlasným vyhlásením. Z tohto hľadiska je dôležité ustálenie okamihu vzniku súhlasného vyhlásenia a jeho evidovanie v matrike. Zistenie dodržania lehoty predchádza ďalším skutkovým zisteniam. Ide tu o prekluzívnu a hmotno-právnu lehotu v rámci ktorej musí byť právo uplatnené na súde, pričom na zmeškanie lehoty súd prihliada z úradnej povinnosti, že je táto lehota určená ako trojročná, končí dňom, ktorý sa svojim číselným označením zhoduje s dňom kedy došlo k určeniu otcovstva pokiaľ neskončí neskôr. Zákon totižto určuje, že nemôže skončiť skôr ako uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa. Týmto vlastne predlžuje lehotu tým rodičom, ktorí určili otcovstvo ešte k nenarodenému, avšak už počatému dieťaťu. Súd v danej veci zistil, že otcovstvo k maloletému T. A., nar. XX. XX. XXXX v Banskej Bystrici bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov pred Matričným úradom vo Veľkom Krtíši dňa 19. 10. 1998, čo znamená, že lehota na podanie žaloby o zapretie otcovstva uplynula dňom 19. 10. 2001. Pokiaľ sa týka maloletého M. A., nar. XX. XX. XXXX k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením došlo dňa 24. 04. 2002 pred Matričným úradom vo Veľkom Krtíši, čo znamená, že lehota na podanie žaloby o zapretie otcovstva uplynula dňom 24. 04. 2005. Preto potom súd návrh navrhovateľa musel zamietnuť, keďže lehota na zapretie otcovstva je prekluzívnou lehotou, čo znamená, že právo pokiaľ nebolo uplatnené v určenom čase zaniká a na zánik práva súd prihliadne aj bez námietky.
O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. na základe zásady úspechu. Odporcovia mali v konaní úspech, v spojení s konaním im však žiadne trovy nevznikli, preto potom súd rozhodol tak, že im náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd do Banskej Bystrice a to písomne v štyroch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.