Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_53C-59-2023.pdf
PDF · 100.64 KB
Case nature
Subarea
53C/59/2023
Uznesenie
Okresný súd Nitra v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, 2/ D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, 3/ G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., všetci právne zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Ošváth, s.r.o., so sídlom Vajanského 1955/58, Piešťany, IČO: 47 546 174, proti žalovanej: F. H. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/XX, J., o určenie neplatnosti právneho úkonu, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o náhradu škody, o návrhu žalobcov v 1/ až v 3/ rade na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia o d m i e t a .
II. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Dňa 08.11.2023 bola Okresnému súdu Nitra doručená žaloba žalobcov v 1/ až v 3/ rade, ktorou sa žalobcovia domáhali, aby súd určil, že: 1) darovacia zmluva medzi žalobcom a žalovanou zo dňa 20.03.2015 je neplatná, 2) žalovaná je povinná vydať bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 ods.2 Občianskeho zákonníka žalobcovi, 3) žalovaná je v zmysle § 42 Občianskeho zákonníka povinná žalobcovi nahradiť škodu spôsobenú touto neplatnosťou.
1.1 Súčasťou podanej žaloby bol aj návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť v čase do rozhodnutia vo veci samej, nenakladať s nehnuteľnosťami, ktoré boli predmetom darovacej zmluvy medzi žalobcom a žalovanou zo dňa 20.03.2015 a ktoré sú uvedené v bode č. I. žaloby. Žalovaná tieto nehnuteľnosti nemôže predať inej osobe, darovať inej osobe, prenajať inej osobe ani žiadnym iným spôsobom nakladať s majetkovými právami k týmto nehnuteľnostiam. Alternatívne z opatrnosti, pre prípad, že by súd nevyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhli, aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie na majetok, ktorý je predmetom tejto žaloby.
1.2 Žalobu odôvodnili tým, že žalobca v 1/ rade bol výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. C. zapísaných na LV č. XX ako rodinný dom so súp. č. XX nachádzajúci sa na parcele č. 1 hospodárskej stavby na parcele č. 1 vrátane vonkajších úprav a pozemkov parcela CKN č. XX X/ X. Žalobcovia v 2/ a v 3/ rade sú deti žalobcu v 1/ rade a teda potenciálni zákonom neopomenuteľní dediči žalobcu v 1/ rade. Žalobca bol tiež výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č.XXX. Tieto nehnuteľnosti boli predmetom darovacích zmlúv zo dňa 20.03.2015 v prospech žalovanej, ktorá darovacou zmluvou nadobudla do vlastníctva nielen rodinný dom na LV č.XX, ale aj pozemkov nachádzajúcich sa: v kat. úz C., zapísaných na LV č. XX ako pozemky registra “C” KN parc. č. X/X, na LV č. XXX ako pozemky registra “C” KN parc. č. XXX, na LV č. XXX ako pozemky registra “E” KN parc. č. X, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX/X, XXX, XXX K. XXX/X, na LV č. XXX ako pozemky registra “E” KN, parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX K. XXX, na LV č. XXX ako pozemok registra „E“ KN parc. č. XXX/X, na LV č. XXX ako pozemky registra “E” KN parc. č. XXX, XXX, XXX, XXX/X, XXX, XXX, XXX/ X, XXX/X, XXX, XXX, XXX, XXX K. XXX, a v kat. úz. D., zapísaných na LV č. XXX ako pozemok
registra “E” KN parc. č. XXX/X, na LV č. XXX ako pozemky registra “E” KN parc č. XXX/X, XXX/X, XXX/ X. Začiatkom marca 2015 prišla žalovaná za žalobcom v 1/ rade a jeho nebohou manželkou L. B. (zomr. XX.XX.XXXX) s výstrahou, že nehnuteľný majetok, ktorého boli v tom čase vlastníkmi, je údajne ohrozený z dôvodu exekúcie vedenej voči žalobcovi v 3/ rade. Ako žalobca v 1/ rade až neskôr zistil, žalovaná od začiatku zámerne a účelovo uviedla žalobcu v 1/ rade s manželkou do omylu v snahe získať ich majetok podvodným spôsobom a tým pripraviť o dedičstvo ostatných dedičov. Od roku 2019, odkedy zomrela manželka žalobcu v 1/ rade, žalobca žije v dome sám na základe doživotného práva užívania. Ide o rodinný dom, ktorý sa nachádza v kat. úz. C. a je zapísaný na LV č. XX (ďalej len „rodinný dom“). Na základe účelovo zavádzajúcich a nepravdivých tvrdení žalovanej mali s manželkou strach, že ich rodinný dom mal byť údajne tiež ohrozený exekúciou žalobcu v 3/ rade keďže sú jeho rodičmi. Na základe účelovo zavádzajúceho tvrdenia žalovanej mali strach, že do exekúcie vedenej voči žalobcovi v 3/ rade by mohol byť zahrnutý aj ich dom, hoci neboli v predmetnom exekučnom konaní povinnými. Dňa 20.03.2015 žalovaná odviezla žalobcu v 1/ rade s manželkou k notárke JUDr. Márii Vatrskovej, kde v obave o svoj majetok pod tlakom a uvedení do omylu, podpísali vopred pripravené darovacie zmluvy. Predmetom týchto zmlúv mal byť, podľa tvrdení žalovanej, výlučne ich rodinný dom. Dohoda však bola taká, že keď žalobca v 3/ rade splatí svoje dlhy, žalovaná prevedie darovanú nehnuteľnosť späť na rodičov (žalobcu v 1/ rade s manželkou). Išlo teda iba o dočasný prevod v podobe darovacej zmluvy po dobu, kým nebude ukončené exekučné konanie voči žalobcovi v 3/ rade, aby ochránili svoj majetok. Žalovanej ako svojej dcére dôverovali a preto si pravdivosť jej tvrdení neoverovali a darovacie zmluvy dôsledne neprečítali. Žalobca v 1/ rade s manželkou od žalovanej žiadali vyhotovenie dodatku k darovacej zmluve o tom, že žalovaná následne po tom, čo žalobca v 3/ rade splatí dlhy, prevedie ich rodinný dom naspäť do ich vlastníctva, avšak žalovaná uviedla, že na to teraz nie je čas a je potrebné urýchlene zmluvu podpísať, pretože je ohrozený ich nehnuteľný majetok a slovne sa zaviazala, že keď ju o vrátenie nehnuteľnosti požiadajú, že im ju vráti. Týmto spôsobom pod nátlakom a v časovej tiesni darovacie zmluvy u notárky podpísali. Žalovaná žalobcu a jeho manželku opakovane po dobu 7 rokov ubezpečovala, že sa nemajú čoho obávať, že ich majetok po skončení exekúcie voči žalobcovi v 3/ rade prevedie naspäť, ako bolo dohodnuté.
1.3 Po porade s právnikom žalobca v 1/ rade zistil, že on a ani jeho manželka v exekučnom konaní vedenom voči žalobcovi v 3/ rade, neboli povinnými, a teda strach, že je ohrozený ich nehnuteľný majetok nebol opodstatnený. Preto v januári 2022 ústne opakovane požiadal žalovanú, aby, tak ako bolo dohodnuté, previedla na žalobcu v 1/ rade predmetnú nehnuteľnosť, rodinný dom a pozemky, v ktorom žije. Toto však odmietla urobiť a opätovne ho začala zastrašovať exekúciou jeho majetku pre údajné dlhy žalobcu v 3/ rade na zdravotnom poistení. Nakoľko darovaciu zmluvu zo dňa 20.03.2015 nemal k dispozícií, dodatočne si ju vyžiadali z katastra. Po obdržaní zmlúv žalobca v 1/ rade zistil, že predmetom darovacích zmlúv, ktoré s manželkou podpísali dňa 20.03.2015 nie je len ich rodinný dom, ale aj záhrady, orné pôdy a lesné pozemky, o ktorých darovaní do vlastníctva žalovanej nemali vedomosť. Jednalo sa teda o manipuláciu zo strany žalovanej, ktorou ich uviedla do omylu a podviedla. Žalovaná zneužila dôverčivosť a neskúsenosť žalobcu v 1/ rade a jeho manželky, vyvíjala na nich účelový nátlak v časovej tiesni, a uviedla ich ľsťou do omylu tým, keď na nich naliehala, že ich nehnuteľný majetok má byť údajne ohrozený exekúciou. Uvedeným spôsobom žalovaná účelovo, lsťou a podvodne vylákala od žalobcu v 1/ rad a jeho manželky väčšinu ich nehnuteľného majetku. Týmto svojím konaním žalovaná žalobcu v 1/ rade lsťou uviedla do omylu, podviedla a spôsobila mu aj majetkovú škodu, konkrétne na nehnuteľnosti uvedenej na LV č.XX vo výške 72.200,- eur (určenú znaleckým posudkom č. 201/2022 zo dňa 14.10.2022 súdnym znalcom Ing. Jozefom Pilátom) a škodu na nehnuteľnostiach LV č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX katastrálneho územia C. vo výške 11.200,- eur (určenú znaleckým posudkom č. 35/2022 zo dňa 14.10.2022 súdnym znalcom Ing. Pavlom Ganzarčíkom). Spolu teda žalovaná spôsobila žalobcovi v 1/ rade škodu vo výške 83.400,- eur. Z uvedeného dôvodu v marci 2022 žalobca v 1/ rade vyhľadal právnu pomoc a prostredníctvom advokáta JUDr. Martina Kákoša, dňa 31.03.2022 zaslal žalovanej výzvu na mimosúdne rokovanie o dohode, ktorou by sa predmetná vec vyriešila k spokojnosti oboch strán. Žalovaná na výzvu reagovala tak, že osobne navštívila žalobcu v 1/ rade spolu so svojím synom, pričom prejavovala známky hrubo agresívneho správania, kričala na neho, osočovala svojich súrodencov, žalobcov v 2/ a 3/ rade. Odmietla vrátiť majetok napriek tomu, že všetko bolo dohodnuté. Nakoľko žalobca má 85 rokov a má oslabené zdravie, žalobcovia žiadali, aby súd postupoval vo veci prednostne.
2. Z informatívneho výpisu z LV č. XXX pre kat. úz. C. zo dňa 18.03.2015, vyplýva, že žalobca v 1/ rade bol v tom čase výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - rodinného domu so súp. č. XX.
3. Z informatívneho výpisu z LV č. XX pre kat. úz. C. zo dňa 09.01.2015, vyplýva, že žalobca v 1/ rade v podiele 1-ca a žalobca v 1/ rade spolu s manželkou v podiele 1-ica boli v tom čase vlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej ako parc. reg „C“ č. X/X o výmere 4865 - záhrady.
4. Z výpisu z LV č. XX pre kat. úz. C. zo dňa 12.10.2023 vyplýva, že výlučnou vlastníčkou nehnuteľností – parc. č. 1 o výmere 2040 – zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. X/X o výmere 4865 m2 – záhrada a rodinný dom so súp. č. XX je žalovaná v podiele 1/1-ina. Titulom nadobudnutia je darovacia zmluva pod V760/15 a V 759/15.
5. Zo znaleckého posudku č. 201/2022 znalca M. A. N. vyplýva, že všeobecná hodnota stavby – rodinného domu so súp. č. XX, vrátane hospodárskej stavby, príslušenstva a pozemkov evidovaných na LV č. XX, nachádzajúcich sa v kat. úz. C. je 72.200,- eur.
6. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX znalca Ing. Pavla Ganzarčíka vyplýva, že všeobecná hodnota poľnohospodárskej pôdy, ktorá je predmetom tohto konania, v kat. úz. C. zapísané na LV č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX a kat. úz. D. zapísané na LV č. XXX K. XXX, je vo výške 11.147,20 eura.
7. Zo znaleckého posudku č. 17/2022 znalca M. A. F. vyplýva, že všeobecná hodnota lesného majetku v kat. úz. C. - parc. EKN č. XXX, XXX/X, XXX/X, XXX, XXX/X, XXX K. XXX je 274.000,- eur.
8. Z výzvy zo dňa 30.03.2022 adresovanej žalovanej vyplýva, že žalobca sa snažil o vyriešenie veci mimosúdne, tak, že žiadal od žalovanej, aby mu darovala nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom darovacej zmluvy späť.
9. Z notárskej zápisnice č. N 339/2022, NZ 16912/2022, NCRIs 17308/2022 zo dňa 14.06.2022 spísanej na Notárskom úrade JUDr. Miroslava Holčíka vyplýva, že žalobca v 1/ rade vyhlásil, že žalovaná zámerne a účelovo uviedla žalobcu v 1/ rade s manželkou do omylu s úmyslom získať ich majetok a tým pripraviť o dedičstvo ostatných do úvahy prichádzajúcich dedičov po ich úmrtí.
10. Z darovacej zmluvy zo dňa 20.03.2015 uzavretej medzi žalobcom v 1/ rade ako darcom a žalovanou ako obdarovanou vyplýva, že žalobca daroval žalovanej nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. C., zapísané na LV č. XXX a to rodinný dom so súp. č. XX a parc. č. 1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 2040 m2 a tiež podiely na pozemkoch nachádzajúcich sa v kat. úz. C., zapísaných na LV č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX a pozemkoch nachádzajúcich sa v kat. úz. O. G. zapísaných na LV č. XXX K. XXX. Darca touto zmluvou bezodplatne daruje zo svojho výlučného vlastníctva vyššie uvedené nehnuteľnosti obdarovanej, pričom obdarovaná dar prijíma do výlučného vlastníctva. Zmluvné strany sa ďalej dohodli na zriadení práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Vecné bremeno sa bude vzťahovať na nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. C., zapísané na LV č. XXX a to rodinný dom so súp. č. XX a parc. č. 1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 2040 m2, pričom oprávnenými z vecného bremena budú žalobca v 1/ rade s manželkou. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu má vecnoprávny charakter a zaväzuje každého budúceho vlastníka nehnuteľnosti. Obsahom práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu je doživotné právo oprávnených z vecného bremena na užívanie tejto nehnuteľnosti.
11. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
12. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
13. Podľa § 343 ods. 1 až 3 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
14. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
15. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
16. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
17. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
18. Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
19. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 (pozn. odmietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia), nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
20. Podľa § 329 ods. 1 prvej vety CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
21. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
22. Súd preskúmal návrh žalobcov v 1/ až v 3/ rade a dospel k záveru, že v danom prípade sa nejedná o alternatívne plnenie, ktoré predstavuje právo voľby spôsobu plnenia pre dlžníka a preto súd posúdil dané podanie žalobcov ako návrh na nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia. Vzťah medzi neodkladným opatrením a zabezpečovacím opatrením je vyjadrený v ustanovení § 324 ods. 3 CSP, pričom sa jedná o vzťah subsidiarity neodkladného opatrenia k zabezpečovaciemu opatreniu. Ochrana práv a nárokov zabezpečovacím opatrením má preto prednosť pred ochranou prostredníctvom neodkladného opatrenia. Súd preto najskôr skúmal, či je možné vyhovieť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
23. Základnými predpokladmi pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v zmysle ustanovenia § 343 CSP je osvedčenie existencie peňažnej pohľadávky veriteľa a osvedčenie obavy z ohrozenia exekúcie pre prípad, že pohľadávka bude veriteľovi právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Vo vzťahu k uvedeným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je žalobca povinný v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uviesť rozhodujúce skutočnosti, označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a uviesť, akého zabezpečovacieho opatrenia sa domáha. Hodnoverné
osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže žalobca dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkaznými prostriedkami a kvalifikovanou právnou argumentáciou. Súd je povinný vždy dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či reálne došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorými je nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v konkrétnom prípade podmienené.
24. Po posúdení obsahu návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia dospel súd k záveru, že tento je nezrozumiteľný a chýbajú ju mu aj viaceré náležitosti vyžadované pre tento druh podania. V sporovom konaní nesie navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia zodpovednosť za obsah návrhu. Táto je navyše posilnená tým, že súd aplikujúc § 327 CSP ako lex specialis k § 129 ods. 1 CSP ako lex generalis, nevyzýva navrhovateľa neodkladného alebo zabezpečovacieho opatrenia na doplnenie chýbajúcich náležitostí, ale v prípade zistenia, že absencia niektorej z náležitostí návrhu bráni pokračovaniu v konaní, návrh odmietne. Jediným prípadom, kedy by bolo možné aplikovať ustanovenie § 129 ods. 1 CSP je situácia, kedy by návrh smeroval k takému neodkladnému alebo zabezpečovaciemu opatreniu, ktorého nariadenie by v podstate „nahradilo“ rozhodnutie vo veci samej, v danej veci sa však o takúto situáciu nejedná (žalobcovia žiadali o vydanie neodkladného opatrenia do času rozhodnutia vo veci samej). Súd zistil, že v návrhu žalobcovia v žalobnom petite nešpecifikovali, akého zabezpečovacieho opatrenia sa domáhajú a žiadnym spôsobom tento návrh neodôvodnili. Žalobný návrh musí byť pritom dostatočne zrozumiteľný a určitý tak, aby bol vykonateľný, ak ho má súd pojať do výroku rozhodnutia. Vzhľadom na vyššie uvedené súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odmietol, keďže bez uvedeného nie je možné v konaní pokračovať (výrok I. uznesenia).
24.1 Pre úplnosť súd uvádza, že ani v prípade, ak by žalobcovia riadne špecifikovali návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nebolo by možné tomuto návrhu vyhovieť z dôvodu, že predloženými listinami a tvrdeniami súd nemal za osvedčenú ani existenciu peňažnej pohľadávky žalobcov voči žalovanej. Žalobcovia nešpecifikovali výšku škody, keďže bližšie nezdôvodnili a neuviedli konkrétne skutkové tvrdenia vo vzťahu k predpokladom vzniku zodpovednosti žalovanej za škodu a tiež vo vzťahu k požadovanému bezdôvodnému obohateniu. Rovnako tak žalobcovia nepreukázali, že by žalovaná podnikala kroky, ktoré by viedli k sťaženiu alebo zmareniu budúcej exekúcie. Chýbajúce osvedčenie skutočností odôvodňujúcich obavu z ohrozenia exekúcie nemožno ničím nahradiť, pretože je základnou podmienkou pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
25. V ďalšom sa súd zaoberal návrhom žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie pred začatím konania, počas konania aj po jeho skončení vtedy, ak je potrebné neodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V civilnom sporovom konaní je neodkladné opatrenie inštitútom, ktorý, okrem iného, umožňuje poskytnúť bezodkladnú ochranu porušeným alebo ohrozeným právam a oprávneným záujmom do času, kým sa spravidla definitívne nerozhodne vo veci samej. Podľa súčasnej právnej úpravy neodkladné opatrenia nie sú nevyhnutne viazané na konanie vo veci samej, ani na dočasný a provizórny charakter poskytnutej súdnej ochrany. Pre tento inštitút je v sporovom konaní charakteristický dispozičný princíp, teda že ho súd môže nariadiť iba na návrh. Špecifikom neodkladného opatrenia je zjednodušený a zrýchlený procesný postup pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie, keďže súd o ňom rozhodne spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Požiadavka odôvodnenosti potreby neodkladnej úpravy pomerov (pozn. ktoré musia mať povahu právnych vzťahov), bezprostredne súvisí s vecnou argumentáciou a netýka sa dokazovania v konaní o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, ktoré má povahu osvedčovania. Práve rýchlosť, s akou treba k rozhodovaniu vo veciach neodkladných opatrení pristupovať, kladie zvýšené nároky na doloženie tvrdení uvádzaných v návrhu tak, aby bolo možné považovať potrebu navrhovanej bezodkladnej úpravy za osvedčenú.
26. Nevyhnutným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je kumulatívne splnenie týchto zákonných podmienok: 1.) osvedčenie existencie právneho vzťahu, 2.) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, 3.) uložením požadovaného obmedzenia neodkladným opatrením možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ neodkladného opatrenia domáha, 4.) navrhovaným neodkladným opatrením sa nevytvorí nenávratný stav, 5.) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia iného neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, a 6.) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
27. Žalobcovia sa domáhali nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písmeno c) CSP, ktorým žiadali, aby súd uložil žalovanej, aby nenakladala s nehnuteľnosťami, ktoré sú predmetom tohto konania.
28. V danom prípade, v štádiu konania bez vykonania riadneho dokazovania, súd dospel k záveru, že nárok uplatňovaný v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je opodstatnený. Žalobcovia osvedčili existenciu právneho vzťahu medzi nimi a žalovanou, keďže žalobca v 1/ rade bol vlastníkom predmetných nehnuteľností, pričom darovacou zmluvou tieto nehnuteľnosti previedol na súčasnú vlastníčku nehnuteľností – žalovanú. Žalobcovia v 2/ a v 3/ rade sú potencionálnymi dedičmi žalobcu v 1/ rade. Žalobcovia však žiadnym spôsobom neosvedčili existenciu potreby neodkladnej úpravy pomerov ani obavu z ohrozenia exekúcie. Žalobcovia netvrdili a listinnými dôkazmi ani nepodložili, že by sa žalovaná akýmkoľvek spôsobom pokúsila predmetné nehnuteľnosti scudziť, resp. s nimi nakladať. Súd nemá za preukázané ani podmienku bezodkladnosti o čom svedčí aj to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcovia podali na súd s odstupom viac ako rok a pol od zaslania výzvy žalovanej o prinavrátenie majetku do vlastníctva žalobcu v 1/ rade. Samotná skutočnosť, že žalobca v 1/ rade je vyššieho veku a má oslabené zdravie nie je dôvodom pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia. V tejto súvislosti súd zároveň poukazuje na článok III. v zmysle ktorého právo zodpovedajúce vecnému bremenu (právo žalobcu v 1/ rade doživotne užívať rodinný dom so súp. č. 45) zaväzuje každého budúceho vlastníka nehnuteľnosti.
29. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd zistil, že v danom prípade neboli splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia. Súdu preto neostávalo nič iné, iba návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietnuť podľa § 328 ods. 1 CSP, nakoľko neboli splnené všetky zákonné podmienky na jeho nariadenie podľa § 325 ods. 1 CSP (výrok II. uznesenia).
30. Týmto uznesením sa konanie nekončí, keďže na tunajšom súde pod tou istou spisovou značkou prebieha konanie vo veci samej, a teda neprichádza do úvahy aplikácia ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, preto sa súd v tomto rozhodnutí trovami konania vôbec nezaoberal.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).