Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15CoP-199-2023.pdf
PDF · 171.08 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoP/199/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členiek senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a JUDr. Táni Šefčíkovej, v právnej veci navrhovateľa (manžela): A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX/X, XXX XX E., zastúpený: NIKU & partners, s.r.o. so sídlom Prokopa Veľkého 51, 811 04 Bratislava, IČO: 36 866 008 a manželky navrhovateľa: F. D., B. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX/X, XXX XX E., zastúpená: Advokátska kancelária Prachová & Partners, s.r.o. so sídlom Pribinova 20, 811 09 Bratislava, IČO: 50 491 300, o rozvod manželstva a o úpravu pomerov manželov k maloletému dieťaťu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, na odvolanie manželky proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II zo dňa 25.10.2023, č.k. B4-17P/120/2020-876, jednomyseľne takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutých výrokoch I., II., III., IV., V. a závislom výroku VII. o trovách konania potvrdzuje.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku:
- rozviedol manželstvo A. B., nar. XX.XX.XXXX a F. D., nar. XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa 29.06.2011 v Ríme v Talianskej republike, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky - osobitná matrika Bratislava, vo zväzku č. OM/77, ročník 2011, na strane 171, pod poradovým číslom 342 (výrok I.),
- maloletého A. B., nar. XX.X.XXXX na čas po rozvode manželstva zveril do striedavej osobnej starostlivosti, ktorá sa bude realizovať tak, že v starostlivosti otca bude maloletý vždy od piatku v párnom týždni od 16:00 hod. do nasledujúceho piatku v nepárnom týždni do 16:00 hod. s výnimkou utorka, kedy bude v čase od 15:00 hod. do 19:00 hod. v starostlivosti matky, v starostlivosti matky bude maloletý vždy od piatku v nepárnom týždni od 16:00 hod. do nasledujúceho piatku v párnom týždni do 16:00 hod. s výnimkou utorka, kedy bude v čase od 15:00 hod. do 19:00 hod. v starostlivosti otca, pre prázdniny a sviatky upravil osobitná úprava striedavej osobnej starostlivosti, ktorá má prednosť tak, že počas jarných prázdnin v párnom kalendárnom roku bude maloletý v starostlivosti matky vždy od 16:00 hod. posledného vyučovacieho dňa pred jarnými prázdninami do 08:00 hod. rána prvého vyučovacieho dňa po jarných prázdninách, počas jarných prázdnin v nepárnom kalendárnom roku bude maloletý v starostlivosti otca vždy od 16:00 hod. posledného vyučovacieho dňa pred jarnými prázdninami do 08:00 hod. rána prvého vyučovacieho dňa po jarných prázdninách, počas Veľkonočných prázdnin bude maloletý v starostlivosti matky vždy v nepárnom roku od 16:00 hod. posledného vyučovacieho dňa pred Veľkonočnými prázdninami do 08:00 hod. rána prvého vyučovacieho dňa po Veľkonočných prázdninách, počas Veľkonočných prázdnin bude maloletý v starostlivosti otca vždy v párnom roku od
16:00 hod. posledného vyučovacieho dňa pred Veľkonočnými prázdninami do 08:00 hod. rána prvého vyučovacieho dňa po Veľkonočných prázdninách, počas letných prázdnin bude maloletý v starostlivosti matky vždy od 30.06. od 16:00 hod. do 16.07. do 16:00 hod. a vždy od 31.07. od 16:00 hod. do 15.08 do 16:00 hod., počas letných prázdnin bude maloletý v starostlivosti otca vždy od 16.07. od 16:00 hod. do 31.07. do 16:00 hod. a vždy od 15.8. od 16:00 hod. do 31.8 do 16:00 hod., počas zimných prázdnin a Vianočných sviatkov bude maloletý v nepárnom roku v starostlivosti matky vždy od 24.12 od 10:00 hod. do 30.12 do 18:00 hod. a vždy od 30.12 v párnom roku od 18:00 hod. do 06.01 nasledujúceho roku do 18:00 hod. a v párnom roku v starostlivosti otca vždy od 24.12 od 10:00 hod. do 30.12 do 18:00 hod. a vždy od 30.12 v nepárnom roku od 18:00 hod. do 06.01 nasledujúceho roku do 18:00 hod. s tým, že miestom preberanie a odovzdania maloletého bude školské zariadenie, ktoré maloletý navštevuje v prípade, že sa v školskom zariadení nenachádza bude miestom preberania a odovzdania maloletého miesto bydliska odovzdávajúceho rodiča (výrok II.),
- oprávnenie zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok zveril obom rodičom (výrok III.),
- výživné počas trvania striedavej osobnej starostlivosti neurčil (výrok IV.),
- zamietol návrh matky na určenie vyživovacej povinnosti otcovi (výrok V.),
- zastavil konanie o úpravu práv a povinnosti voči plnoletej D. B., nar. XX.X.XXXX (výrok VI.),
- o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu (výrok VII.).
2. Výrok I. o rozvode manželstva právne odôvodnil § 18, § 19 ods.1, § 23 ods.1,2,3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „Zákon o rodine“) dospejúc po vykonanom dokazovaní k záveru o splnení hmotnoprávnych podmienok pre rozvod manželstva. Vykonaným dokazovaním zistil, že manželia dlhodobo nežijú v spoločnej domácnosti, najskôr sa zo spoločnej domácnosti odsťahovala manželka, potom, ako sa asi po troch mesiacoch vrátila, odsťahoval sa manžel, nehospodária spolu, od mája 2021 býva manžel v prenajatom byte, manželka v byte, ktorý je evidovaný vo výlučnom vlastníctve manžela (podľa tvrdení manželky boli na kúpu tohto bytu použité spoločné prostriedky v BSM manželov, ako aj jej výlučné prostriedky z dedičstva), od obdobia predchádzajúceho odsťahovaniu manželky zo spoločnej domácnosti je partnerský vzťah manželov vážne narušený, manželia komunikujú konfliktne, nedokážu dodnes racionálne komunikovať (tento deficit súd vnímal aj s ohľadom na do spisu založenú vzájomnú komunikáciu ako výrazne vyšší na strane manžela, navyše spojený u neho s vulgárnou komunikáciou vo vzťahu k manželke). Do tohto narušeného vzťahu a konfliktu sú zapojené a vťahované aj deti manželov (uvedené súd zistil zo znaleckého dokazovania a aj z vyjadrenia plnoletej D.). Mal za zrejmé, že rozpad rodiny veľmi ťažko znáša maloletý A., ktorý by bol najradšej, ak by bola rodina úplná, čo však nie je reálne, s ohľadom na aktuálny vzťah manželov, ktorí prakticky 3 roky žijú oddelene. Manželka s rozvodom manželstva pôvodne súhlasila (sama v poradí prvom vyjadrení k návrhu konštatovala rozvrat manželstva, v priebehu konania uvádzala, že s rozvodom manželstva nesúhlasí argumentujúc nevyriešením porozvodového usporiadania, jej bývania po rozvode a celkovej existenčnej otázky). Súd prvej inštancie mal rozvrat v manželstve preukázaný aktuálnou kvalitou vzťahov medzi manželmi, charakterizovanou výrazným antagonizmom, konfliktami, a to aj po tom, ako manželia už prakticky takmer tri roky nevedú spoločnú domácnosť. Za príčinu rozvratu manželstva považoval postupné odcudzovanie vzťahov, spôsobené aj tým, že manželka nepovažovala role manželov za vyrovnané (ona sa starala o rodinu, domácnosť, manžel trávil čas v práci, nemal pre ňu pochopenie, podceňoval ju), pociťovala zo strany manžela nevhodné správanie, mala aj mimomanželský pomer (hoci ho nepovažovala za vážny, tento trval v čase, kedy jej manžel oznámil, že chce manželstvo ukončiť). Manželia sa pokúšali v minulosti riešiť rozvrat párovou terapiou, tieto pokusy ale neboli úspešné a situácia sa za posledné tri roky nezlepšila smerom, ktorý by mohol dávať predpoklad pre obnovu manželského spolužitia. Súd prvej inštancie na základe uvedeného dospel k záveru, že sú splnené hmotnoprávne predpoklady rozvodu manželstva, aktuálne situácia traumatizuje tak manželov, ako aj ich dospelú dcéru a zároveň aj maloletého A., v rozpore so záujmom ktorého by bolo ďalšie predlžovanie konfliktného manželstva.
3. Výroky II., III., IV. a V. týkajúce sa úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode súd prvej inštancie právne odôvodnil § 24 ods.1,2,3,4,5, § 62 ods.1,2,3,4,5,6, § 75 ods.1 Zákona o rodine dospejúc k záveru o splnení predpokladov pre zverenie maloletého A. do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Konštatoval, že o starostlivosť o maloletého majú záujem obaja rodičia, zo znaleckého dokazovania (znaleckého posudku a výsluchu znalca) vyplynulo, že obaja rodičia sú spôsobilí maloletého vychovávať, že zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti je vhodnejšie aj z pohľadu záujmu dieťaťa, sám znalec si sám nedokázal predstaviť, čo by aktuálne urobilo s maloletým prekonfigurovanie starostlivosti potom, ako roky rodičia realizujú voči
nemu striedavú osobnú starostlivosť. Znalec vyhodnotil narušenie vzťahu medzi manželmi za mierne až stredne závažné, pričom, ak by bola situácia horšia, logicky by rodičia ani doteraz nedokázali realizovať o maloletého striedavú osobnú starostlivosť a napokon, pokiaľ ide o potrebu maloletého na udržaní rovnocenného vzťahu s druhým rodičom, u oboch rodičov konštatoval, že túto potrebu sú schopní rodičia vzájomne rešpektovať. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že matka na jednej strane uvádzala (po vykonaní znaleckého dokazovania), že pokiaľ súd uzavrie, že striedavá osobná starostlivosť je vhodnejšia pre maloletého, bude s tým súhlasiť, na druhej strane v priebehu konania uvádzala že ju nepovažuje za vhodné riešenie, a to s poukazom na postoj otca k realizácii úhrad nákladov spojených s oprávnenými potrebami maloletého, nezáujmu participovať na riešení problémov maloletého v škole (ťažkosti s pobytom v resttime, školou komunikovaná potreba asistenta, neabsolvovanie lekárskych vyšetrení v čase, kedy bol maloletý u otca, a pod.). Podľa matky sa otec v školskom roku 2022/2023 nepodieľal na úhrade za školné a resttime, obedy, ignoroval potreby maloletého súvisiace s jeho zdravotným stavom, nebol schopný maloletému vymeniť ním zakúpené veci (oblečenie) za veci staré, keď mu skončila striedavá osobná starostlivosť, mala výhrady voči príprave do školy, ignorovanie výziev učiteľov, nechodenie na konzultácie, rodičovské združenia, otec dieťaťu nevarí, resp. nie pestro a vyvážene, neakceptoval synove fóbie z pavučín (ktoré evidujú aj škole). Otec v konaní argumentoval, že na nákladoch sa podieľa, ak nehradil platby súvisiace so školou bolo to z dôvodu, že uhrádzal vyššie úhrady súvisiace so školou staršej dcéry, v júli uhrádzal nedoplatok v škole maloletého v sume 670 eur, osobitne uhrádzal a stále uhrádza niektoré potreby dnes už plnoletej dcéry, na spoločný účet, na ktorý pôvodne rodičia mali prispieť rovnakou sumou, prispel nepomerne viac ako matka, a aj naďalej tam v prípade potreby uhrádzať platby zasielal peniaze. K zdravotným problémom maloletého uvádzal, že tieto matka umelo účelovo vytvára, a to až do bodu, kým sa jej nepodarilo dosiahnuť diagnostiku aspergerovho syndrómu. Syna do školy riadne pripravuje, so školou a s terapeutmi komunikuje, synovu fóbiu z pavučín mal za vyriešenú (s doložením fotografie syna so spokojným výrazom, usmiateho, s pavučinou na prstoch, resp. dotýkajúceho sa jej ). Aj keď súd prvej inštancie uzavrel, že komunikácia medzi rodičmi je pretrvávajúco zlá, ich vzájomný vzťah je rozvrátený, majú rozdielny pohľad na rozsah potrieb a na zdravotné problémy maloletého, dospel k následnému záveru o nemožnosti predpokladať, že v týchto oblastiach by bola situácia iná (lepšia?) v prípade, ak by bol maloletý zverený do výlučnej starostlivosti matky. Zdôraznil, že konflikty a rozdielny pohľad by pretrvával, prehĺbil by sa o rozpor súvisiaci s tým, že aktuálny model striedavej osobnej starostlivosti, dlhodobo realizovaný (z ktorého aj podľa znalca maloletý benefituje), by sa narušil a v konečnom dôsledku by to znamenalo, že zaistenie potrieb maloletého by sa zhoršilo.
4. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení rozhodnutia zdôraznil, že zlepšenie vzájomnej komunikácie medzi rodičmi maloletého by vytvorilo oveľa lepšie prostredie, dieťaťu by uľahčilo zvládnutie situácie spôsobenej rozchodom rodičov. Na oboch rodičov apeloval, aby upravili vzájomný vzťah do vecnej roviny, komunikovali bez negatívnych emócii, vulgarizmov, ktoré badať predovšetkým v komunikácii otca, ktorú nemožno bagatelizovať v zmysle, že je to jediný spôsob, aby manželka prestala s traumatizovaním jeho, prípadne detí. Spôsob komunikácie otca (vyplývajúci z matkou doloženej komunikácie ) označil za často až extrémne vulgárny, často nekonštruktívny (obzvlášť, ak od otca potrebovala kooperáciu manželka, hoci aj len v oblasti starostlivosti o deti), nemajúci žiaden potenciál viesť k zlepšeniu vzťahu medzi rodičmi, naopak, práve s potenciálom tento vzťah ďalej eskalovať. Mal za to, že manželia ako rodičia by mali zároveň oddeliť nevysporiadané majetkové záležitosti od starostlivosti o deti a participácii na nej. Podľa súdu neexistuje žiaden dôvod na strane otca bagatelizovať zdravotný stav detí (plnoletej dcéry a maloletého syna), ktorý je preukázaný matkou doloženými správami z lekárskych vyšetrení, psychologických intervencií a podporený aj závermi znalca (hoci predmetom znaleckého dokazovania nebol zdravotný stav detí, znalec uzavrel, že ich sťažené prežívanie je sýtené aj diagnostikovanými ťažkosťami). Podobne, ak si fóbiu maloletého všimnú aj pedagógovia v škole, nemožno túto zrejme uzavrieť ako nedôvodnú len založením fotografie usmievajúceho dieťaťa, ktoré drží v ruke alebo sa dotýka pavučiny.
5. Interval striedania starostlivosti o maloletého súd prvej inštancie upravil v týždňoch s tým, že úprava pre jarné prázdniny, pre veľkonočné sviatky, pre letné prázdniny a pre vianočné sviatky má prednosť. Pokiaľ ide o jarné prázdniny a veľkonočné sviatky, zásadný problém medzi rodičmi nebol. Matka počas letných prázdnin navrhovala striedanie po týždni, otec preferoval striedanie v polmesačných intervaloch. Súd sa priklonil k polmesačným intervalom, aj s prihliadnutím, že letné prázdniny dávajú rodičom možnosť plánovať dlhodobejšie aktivity, či už dovolenky alebo výlety, čo je pri týždňových intervaloch komplikované, a aj s ohľadom na pozitívne väzby maloletého k obom rodičom nevidel dôvod, prečo by
počas letných prázdnin nemohlo dieťa stráviť dlhšie obdobie s tým - ktorým rodičom, s tým, že následne strávi rovnocenne dlhé obdobie s druhým rodičom. Pokiaľ ide o zimné prázdniny, resp. vianočné sviatky, súd prvej inštancie považoval za vhodnú úpravu, ktorá umožní maloletému, aby aspoň časť vianočných sviatkov (resp. štedrého dňa), strávil s každým s rodičov, a následne dlhší úsek zimných prázdnin rozdelil medzi rodičov s tým, že jeden rodič strávi s maloletým prevažujúcu časť vianočných sviatkov a časť prázdnin do novoročných sviatkov, druhý následne novoročné sviatky a zostávajúcu časť zimných prázdnin, s výmenou týchto období v nasledujúci rok.
6. V súvislosti s vyhodnotením otázky, či prichádza do úvahy určenie vyživovacej povinnosti počas realizácie striedavej osobnej starostlivosti (§ 62 ods. 6 Zákona o rodine), súd prvej inštancie vyhodnocoval, aké sú náklady na úhradu oprávnených výdavkov maloletého, ako aj schopnosti a možnosti rodičov a ich majetkové pomery . Oprávnené potreby maloletého vyčíslil na sumu cca 950 eur mesačne (300 eur strava doma, 15 eur potreby súvisiace s hygienou, 20 eur vitamíny, 6 eur mesačne skladné pupočníkovej krvi, 35 eur poistka, 90 eur terapie, 315 eur škola - školné, obedy, resttime, 86 eur plávanie, 10 eur ZUŠ - klavír, 9 eur strihanie, 80 eur odevy, 10 eur školské potreby). Uviedol, že určená suma predstavuje maximálnu sumu výdavkov, závisiacu od okolností napr. potreby a frekvencie terapií , výšky nákladov na školu , mimoškolských, resp. záujmových aktivít. Preto je možné očakávať, že suma výdavkov bude v jednotlivých mesiacoch kolísať, a bude sa pohybovať od 800 eur mesačne, do vyššie uvedených 950 eur mesačne. Hoci sa jedná o pomerne vysoké výdavky na úhradu potrieb maloletého, tieto korešpondujú so skutočnosťou, že navštevuje spoplatnenú súkromnú školu, má zvýšené výdavky súvisiace so zdravotným stavom, vyššie výdavky zároveň odzrkadľujú (už aj doposiaľ dlhodobo) realizovaný model striedavej osobnej starostlivosti.
7. Pokiaľ ide o možnosti rodičov, manželka pracuje ako samostatne zárobkovo činná osoba, venuje sa tvorbe reklamných textov pre klientov, výdavky si uplatňuje paušálne. V roku mala 2021 príjmy v súhrnnej výške 34 490 eur, daňovú povinnosť vo výške 96,11 eur, v roku 2022 mala príjmy v súhrnnej výške 31 794 eur, daňovú povinnosť vo výške 179,03 eur. Čistý priemerný mesačný príjem matky v roku 2021 dosahoval sumu okolo 2 866,15 eur, po odpočítaní matkou uvádzaných nákladov na sociálne a zdravotné poistenie by tento príjem dosahoval sumu okolo 2 656 eur. V roku 2022 čistý mesačný príjem matky dosahoval sumu cca 2 634,58 eur, po odpočítaní výdavkov na sociálne a zdravotné poistenie predstavoval sumu cca 2 541,58 eur. Konštatoval, že ak by do budúcna zohľadňoval vyššiu mieru sociálnych odvodov (matkou uvádzaných 250 eur mesačne), disponibilný čistý mesačný príjem matky sa pohybuje okolo sumy 2 420 eur - 2 540 eur mesačne. Manžel sa venuje podnikateľskej činnosti (v oblasti eventov, produkcii filmov a podobne), z účtovných údajov firiem (zo zdroja webovej stránky G.) vyplýva, že aktivita a výnosy týchto firiem po roku 2018, resp. 2019 výrazne klesli (skutočnosť, že v podnikaní sa prestalo manželovi a jeho firmám dariť, uvádzala aj samotná manželka). Spoločnosti H. I., C. J. J. A. s.r.o. od roku 2015 prakticky nevykonávajú činnosť, spoločnosť K. G. s.r.o. mala v roku 2018 tržby 49 317 eur, v roku 2019 vo výške 16 630 eur, v roku 2020 už len 505 eur, a v rokoch 2021 a 2022 bola bez výnosov (v rokoch 2019 až 2022 bola v strate). Spoločnosť L., s.r.o. mala v roku 2018 tržby 25 674 eur, v rokoch 2019 až 2022 mala tržby len v roku 2021 vo výške 1 100 eur, v zisku bola len v roku 2018 vo výške 2 393 eur, inak bola v strate. Spoločnosť M., s.r.o. mala v roku 2016 tržby vo výške 497 610 eur, v roku 2017 vo výške 380 049 eur, v roku 2018 vo výške 754 249 eur, v roku 2019 vo výške 232 582 eur, v roku 2020 vo výške 47 041 eur, v roku 2016 mala zisk 9 674 eur, v roku 2017 stratu 25 803 eur, v roku 2018 zisk 29 355 eur, v roku 2019 stratu 25 782 eur a v roku 2020 zisk 31 362 eur, v roku 2021 bola zrušená. Spoločnosť F.,s.r.o. mala tržby v roku 2018 64 706 eur, v roku 2019 208 846 eur, v roku 2020 už len 520 eur, v roku 2021 bola bez tržieb, v roku 2022 mala tržby 4 185 eur, v roku 2018 bola v zisku 8 562 eur, následne v rokoch 2019 až 2021 bola v strate, v roku 2022 v zisku 3 387 eur. Spoločnosť J., C. mala v roku 2018 tržby 924 031 eur, v roku 2019 471 716 eur, v roku 2020 52 285 eur, v roku 2021 381 353 eur, v roku 349 970 eur, pričom v roku 2018 dosiahla zisk 23 738 eur, v roku 2019 7 961 eur, v roku 2020 35 560 eur, v roku 2021 a 2022 hospodárila so stratou. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že po roku 2019 otec podnikateľské aktivity vykonával z prevažnej časti len prostredníctvom spoločnosti J., C., menšie tržby mali aj spoločnosti F.,C. J. L., C., v zisku však bola zo všetkých spoločností len spoločnosť F., C.. Tieto zistenia korešpondujú so skutočnosťami tvrdenými oboma manželmi o tom, že v podnikaní sa manželovi prestalo dariť, následne bolo do veľkej miery ovplyvnené pandémiou Covid - 19. Na jar 2023 bolo rozdelené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, manžel následne založil spoločnosť J. C., po tom, ako podnikanie ovplyvnila koronakríza, uzavrel pracovný pomer so spoločnosťou J. N., ktorý trval od 11/2021 do mesiaca jún 2022, s tým, že vymeriavací základ bol v prvých štyroch mesiacoch trikrát 2 050 eur, raz 2023,98 eur, potom trikrát 650 eur, a raz 762,93 eur. V uvedenej spoločnosti pracoval
ešte v mesiaci máj 2023, od 02.02.2023 do 25.05.2023 s vymeriavacím základom 547,83 eur. Podľa tvrdenia manžela spoločnosť J. C. ukončila činnosť v roku 2022, keď jej skončil projekt na zálohovanie PET fliaš, nová spoločnosť J. C. sa ešte nerozbehla. Súd prvej inštancie zdôraznil, že manžel mesačne minie podľa vlastného tvrdenia sumu okolo 4 039 eur (podľa ním vyčíslených výdavkov), na ktoré použil sumu 25 000 eur z dedičstva po strýkovi a časť zo sumy 240 000 eur z úveru , ktorý čerpal pôvodne zo zámerom vysporiadať majetkové záležitosti s manželkou, neskôr tieto prostriedky použil z časti na úhradu cashflow spoločností (ktoré mali v podnikaní problémy) a z časti na úhradu bežných výdavkov s tým, že v čase rozhodovania súdu mal k dispozícii sumu 8 000 eur. V tejto súvislosti zdôraznil, že nemožno bez ďalšieho uzavrieť, že možnosti manžela sú nepomerne vyššie, ako možnosti manželky, ak tento svoje bežné potreby financuje (hoci aj len z časti) z úveru, ktorý bol pôvodne čerpaný na úplne iný účel. Takéto správanie je však možno vyhodnotiť v kontexte ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine , ako branie neprimeraného majetkového rizika. Zároveň, ak manžel, hoci si musel byť vedomý, že sa jeho spoločnostiam v podnikaní nedarí, keďže zisk jeho spoločností za posledné tri roky nepresiahol sumu 4 000 eur, nehľadá iné možnosti zabezpečenia si príjmu, pokračuje v stratovom podnikaní, je potrebné takéto konanie vyhodnotiť ako vzdanie sa, bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, resp. zárobku ( § 75 ods. 1 Zákona o rodine). Podľa súdu prvej inštancie, ak manžel minie mesačne za týchto okolností sumu okolo 4 039 eur, potom takúto sumu možno v kontexte ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine považovať za sumu, ktorou má možnosť mesačne disponovať. V tejto súvislosti zohľadňoval aj na to, že manžel sa na sociálnych sieťach prezentuje výletmi na hory, na lyžovačku, do exotiky, aj keď otec uvádzal, že sa jedná o nízkonákladovú turistiku, kde sa skladajú na réžiu s priateľmi, prípadne že sa jednalo o krátkodobé akciové pobyty, s nákladmi rádovo v stovkách eur, resp. že to boli fotografie z časti z pracovných ciest. Zohľadňujúc, možno z toho uzavrieť, že životné pomery manžela sú vyššie ako životné pomery manželky. Na druhej strane, nie je zrejmé, prečo matka umožňuje parkovanie na jej patriacom parkovacom mieste, inému motorovému vozidlu a to bezodplatne, keď takéto parkovacie miesta sa bežne prenajímajú, hoci aj len v ňou tvrdenej sume od 70 do 100 eur mesačne.
8. Súd prvej inštancie pri rozhodnutí o neurčení výživného vychádzal z predpokladu, že na úhrade pravidelných mesačných platieb súvisiacich s pokrývaním potrieb maloletého (školné, strava v škole, resttime, krúžková činnosť, plávanie, ZUŠ, náklady za uskladnenie prípadne výtvarná, pupočníková krv, poistenie maloletého, v prípade potreby aj terapie maloletého, resp. asistent v škole) sa budú obaja rodičia podieľať rovnakou mierou. Pokiaľ ide o stravu doma, hygienu doma, oblečenie, prípadne náklady spojené s voľnočasovými aktivitami, tieto sú v réžii toho rodiča, ktorý bude mať maloletého aktuálne v rámci striedavej osobnej starostlivosti. Za osobitnú kategóriu považoval platby spojené s užívaním bytu, v ktorom býva manželka (aj s deťmi, keď sú u nej), ktoré aktuálne uhrádza manžel (ktorý je aj evidovaným vlastníkom bytu), a teda aj takýmto spôsobom sa podieľa na výžive maloletého. Ak ich aj neuhrádza v plnej výške (podľa tvrdenia otca vedie ohľadom výšky týchto platieb so správcom bytového domu spor), nič to nemení na skutočnosti, že tieto platby nepredstavujú náklad pre manželku, ale pre manžela, hoci tento v byte nebýva (býva v inom, prenajatom byte, s čím má náklady spočívajúce v nájomnom). Ďalšou relevantnou skutočnosťou pre neurčenie výživného bola aj skutočnosť, že daňový bonus na maloletého si uplatňuje manželka, ktorá poberá aj prídavky na maloletého, a má tak oproti manželovi mesačne k dispozícii sumu spolu 200 eur. Keďže z vyjadrení manželov nevyplynulo, že by sa na týchto skutočnostiach malo niečo v čase bezprostredne po prípadnom rozvode manželov zmeniť, súd prvej inštancie ich tak zohľadnil pri posudzovaní otázky určenia výživného a návrh manželky ako matky na určenie vyživovacej povinnosti manželovi (otcovi) zamietol. V tejto súvislosti však zdôraznil, že v prípade, ak by po rozvode manželstva mala ťarcha nákladov na pokrývanie potrieb maloletého zaťažovať viac jedného z manželov, takáto skutočnosť môže znamenať zmenu základných predpokladov, z ktorých súd pri rozhodovaní vychádzal a tak založiť dôvod pre zmenu rozhodnutia o výživnom (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine). Manželkou tvrdenú potrebu asistenta pre maloletého súd prvej inštancie pre určenie výživného nezohľadňoval, keďže takúto potrebu manželka deklarovala už na pojednávaní na začiatku roku 2022 a v čase rozhodovania takýto výdavok v súvislosti s maloletým ešte neexistoval. Vznik takéhoto výdavku v budúcnosti (aj v závislosti od jeho výšky) za predpokladu, že bude odôvodený, môže predstavovať taktiež zmenu pomerov odôvodňujúcu zmenu rozhodnutia o výživnom. Súd prvej inštancie sa napokon nestotožnil s tým, že aktuálne požiadavky školy vo vzťahu k dĺžke a spôsobu tráveniu času maloletého v Resttime by mali byť dôvodom pre znižovanie pracovnej vyťaženosti rodičov, keďže obaja rodičia sa venujú podnikateľskej činnosti, sú v oveľa väčšej miere pánmi svojho času, ako zamestnanci, je tam väčší priestor na časový manažment. Navyše ani úprava, ktorou matka v zápisnici zo stretnutia zo školou z 12.09.2023 argumentovala, nie je takým časovým obmedzením, vyžadujúcim si zásadné znižovanie pracovného zaťaženia rodičov.
9. Výrokom VI. rozhodnutia súd prvej inštancie zastavil konanie v časti úpravy práv a povinností rodičov na čas po rozvode voči D. B., nar. XX.XX.XXXX, nakoľko táto nadobudla plnoletosť pred rozhodnutím súdu vo veci samej, pričom, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov len k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
10. O trovách konania rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok ( ďalej „ C.m.p.“).
11. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie manželka navrhujúc, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Poukázala na skutočnosť, že komunikácia zo strany otca sa od vyhlásenia rozsudku výrazne zhoršila, nedokáže s ním ďalej pokračovať v žiadnom kontakte, postoj otca má výrazne negatívny dopad na priebeh striedavej osobnej starostlivosti, otec nespolupracuje ani ohľadom školy a finančne neprispieva na potreby maloletého tak pravidelne ako by mal. S odkazom na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 09.03.2016, sp.zn. 15 CoP/13/2016, nález Ústavného súdu ČR z 27.01.2005, sp.zn. I.ÚS 48/04 zdôraznila, že pre nariadenie striedavej starostlivosti je potrebné, aby obaja rodičia vedeli v dostatočnej kvantitatívnej a kvalitatívnej miere spolu komunikovať, a to s ohľadom najrôznejších potrieb maloletého dieťaťa. V ich prípade majú rodičia vo vzájomnej komunikácii veľké problémy, otec je k nej často vulgárny, veľmi zle znáša situácie , kedy má s deťmi vyhradený čas len on a ak sa tam matka čo len náhodne objaví, reaguje mimoriadne nevhodne až agresívne. Pred deťmi sa o nej vyjadruje nevhodne, vulgárne a urážlivo. S otcom nie je schopná sa dohodnúť ohľadom detí ani v prípadoch výnimočných situácií, napr. keď je maloletý chorý a podobne, kedy každé dohadovanie sa o termínoch s otcom sa skončia jeho nadávkami. Otec počas starostlivosti o maloletého ignoruje jej správy ohľadne povinností voči lekárom, napr. neprevzal recept od lekárky, pričom tieto skutočnosti boli vydokladované dôkazmi zaslanými a predloženými súdu. V blízkom čase je potrebné, aby maloletý absolvoval operáciu mandlí, otec na túto situáciu reaguje s odporom alebo nereaguje vôbec (ak má maloletý absolvovať zákrok, potrebuje byť v dobrom zdravotnom aj psychickom stave). Dohoda s otcom nie je možná, uvedené má aktuálne najhorší dosah na zdravie maloletého, po nezáujme otca musela v súvislosti s preočkovaním syna MMR vakcínou a preventívnou prehliadkou do 11 roku dieťaťa konať ona sama. Otec nemá záujem ani o školské výsledky dieťaťa, ignoruje školské konzultácie, na ktorých sa zúčastnila len matka a bolo jej oznámené, že spolupráca maloletého sa v porovnaní so začiatkom školského roka zhoršila, vyhýba sa zodpovednosti, cez vyučovacie hodiny nahlas prejavuje svoje emócie a pocity, čím ruší priebeh hodiny. Matka žiadala, aby si súd vyžiadal stanovisko odborníčky F. O. k diagnóze maloletého kvôli preukázaniu, že maloletý naozaj potrebuje terapiu a asistenciu. Pri pokuse zabezpečiť pre maloletého terapiu ho otec síce doviezol, maloletý ale protestoval a tvrdil, že podľa dohody s otcom tam nemusí byť keď nechce a terapia bola kvôli prístupu maloletého ukončená. Matka konštatovala, že striedavá osobná starostlivosť má na maloletého značne negatívny vplyv, správanie otca, vulgárne správanie otca voči matke a neustále spochybňovanie matkiných krokov, maloletému v konečnom dôsledku ubližujú. Zdôraznila, že na otca sa v rámci zabezpečenia a zdieľania výchovy nemôže v ničom spoľahnúť.
12. Pokiaľ ide výživné matka uviedla, že v rámci konania poukazovala na vysoký životný štandard otca vyplývajúci z jeho spôsobu života a aktivít . Plnoletá dcéra trávi väčšinu času u nej, a teda aj väčšinu výdavkov uhrádza matka. Čo sa týka maloletého, s poukazom na doložený prehľad nákladov dieťaťa za obdobie IX-XI/2023 uviedla, že spoločné uhrádzanie výdavkov nefunguje dobre, otec neprispieva svojou časťou na školné, stravné a restime, čím je ohrozená samotná školská dochádzka. V súčasnosti jej vznikol dlh na byte v ktorom s deťmi žije, keďže otec prestal uhrádzať súvisiace poplatky. Maloletému by zdravotne pomohla dovolenka pri mori alebo v horách, ktorú mu nevie z jej príjmov zabezpečiť a keď aj otec takéto možnosti má, po vyhlásení rozsudku išiel na dovolenku sám. Jej zdravotný stav sa výrazne zhoršil aj následkom komunikácie zo strany otca a v súčasnosti sa nevie tak intenzívne venovať práci. Matka ďalej uviedla rozpis termínov štátnych sviatkov a prázdnin v škole maloletého a navrhla upraviť styk otca počas jarných prázdnin 2024 a Veľkej noci v roku 2024. Pokiaľ ide o zimné prázdniny a Vianočné sviatky uviedla, že deti nechcú, aby niektorý z rodičov ostal sám. Zatiaľ čo otec má oboch rodičov aj sestru, matka okrem sestry hospitalizovanej na psychiatrii nemá nikoho a strávenie sviatkov osamote by bolo pre ňu traumatizujúce. Navrhla, aby maloletý ostal s otcom pokojne až do 23.12, následne by boli obe deti s ňou do 26.12 a v tento deň si ich otec môže prevziať a zostať s nimi až do Silvestra a Nového roku.
13. Manžel a kolízny opatrovník sa k odvolaniu manželky písomne nevyjadrili.
14. Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 05.02.2024, č.k. 15 CoP/199/2023-933 s poukazom na rozpor obsahu a dôvodov odvolania manželky a jej odvolacieho návrhu podľa § 373 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „ C.s.p.“) vyzval manželku, aby v určenej lehote uviedla, či odvolaním napáda aj výroky I. a VI. prvoinštančného rozsudku, ktorým bolo manželstvo účastníkov rozvedené a ktorým bolo konanie o úpravu práv a povinností voči plnoletej D. B., nar. XX.X.XXXX zastavené, a aby v kladnom prípade v určenej lehote uviedla z akých dôvodov považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie v týchto častiach za nesprávne.
15. Manželka v podaní zo dňa 17.02.2024 uviedla, že trvá na odvolaní voči výroku I. z dôvodu ohrozenia jej existencie ako aj starostlivosti o deti po rozvode manželstva. Oznámila, že manžel sa jej vyhráža, že rozvodom stratí všetko, vrátane bývania. Má psychické problémy, do spoločnej nehnuteľnosti investovala aj svoje finančné prostriedky, manžel ju uvedením do omylu pripravil o všetok majetok , ktorý mali v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov ako aj toho, ktorý bol v jej výlučnom vlastníctve, ktorý zdedila alebo nadobudla počas manželstva. Tieto skutočnosti podľa jej názoru súd prvej inštancie v rámci rozsudku nedostatočne zohľadnil. Na odvolaní proti výroku VI. rozhodnutia netrvá.
16. V nadväznosti na v predchádzajúcom odseku označené podanie manželky odvolací súd ustálil rozsah svojho odvolacieho prieskumu uzavrúc, že manželka podaným odvolaním nenapadla samostatný výrok VI. rozhodnutia, v ktorom súd prvej inštancie zastavil konanie o úpravu práv a povinností voči plnoletej D. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorá v priebehu konania nadobudla plnoletosť.
17. Odvolací súd preskúmal vec v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa § 65 a § 66 C.m.p. , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa 378 ods. 1, § 385 ods. 1, § 219 ods. 1 C.s.p., s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p. a po preskúmaní odvolania manželky dospel k nasledovným záverom.
18. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
19. Podľa § 387 ods.2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
20. Prihliadajúc na obsah súdneho spisu sa odvolací súd po skutkovej a právnej stránke stotožnil s podstatnými dôvodmi rozhodnutia, vzťahujúcich sa k manželkou napadnutým výrokom I. – V., v ktorých súd prvej inštancie rozviedol manželstvo účastníkov, na čas po rozvode manželstva zveril maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, určil interval osobnej starostlivosti každého rodiča počas kalendárneho roka s prednostnou osobitnou úpravou osobnej starostlivosti rodičov o maloletého počas sviatkov a prázdnin, oprávnenie zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok zveril obom rodičom, počas trvania striedavej osobnej starostlivosti neurčil výživné a zamietol návrh matky na určenie vyživovacej povinnosti otcovi. Keďže súd prvej inštancie vo vzťahu k uvedeným výrokom v rozhodnutí dostatočne a presvedčivo zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o rozvode manželstva a úpravu pomerov manželov k ich maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva podstatný význam a v rozhodnutí sa vysporiadal i s podstatnými vyjadreniami účastníkov konania prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, odvolací súd využíva možnosť danú mu ust. § 387 ods.2 C.s.p. v odôvodnení sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia v týchto častiach a vyporiadať sa len s podstatnými odvolacími námietkami manželky. Dodáva, že keďže od výroku rozhodnutia o rozvode manželstva je plne závislý výrok o úprave pomerov manželov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva (§ 100 C.m.p.), odvolaciemu prieskumu podrobil aj výrok III. rozhodnutia o zastupovaní a spravovaní majetku maloletého, aj keď voči nemu nesmerovali žiadne odvolacie dôvody manželky (matky).
21. K manželkou uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. f/ C.s.p., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na
základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov konania nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov konania, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený, keďže rozhodnutiu súdu prvej inštancie, vzťahujúce sa k výrokom I. – V. nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti podstatné pre rozhodnutie, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov konania nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré (pre posudzovanú vec) rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení procesného predpisu alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.
22. K námietke manželky, že rozsudok prvoinštančného súdu v napadnutých výrokoch spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( § 365 ods.1 písm. h/ C.s.p.) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci súd prvej inštancie zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená.
23. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
24.Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
25. Podľa § 23 ods. 1, 2,3 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
26. Z uvedených ustanovení, ako aj celej koncepcie Zákona o rodine vyplýva, že spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Rozvod manželstva sa vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať inak, pri zachovaní ich manželstva. K rozvodu možno preto pristúpiť iba v spoločensky odôvodnených prípadoch (§ 22 Zákona o rodine). Zákon sa v prípade rozvodu neuspokojuje s akýmkoľvek rozvratom, ale vyžaduje jeho kvalifikovaný stupeň. To znamená, že rozvrat vzťahov medzi manželmi musí mať takú intenzitu, že je možné ho označiť za vážny, trvalý a taký, že manželstvo nemôže plniť svoj účel, pričom od manželov nemožno očakávať obnovenie spolužitia. Záver o tom, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené, môže súd urobiť iba na základe skúmania a zisťovania príčin, ktoré rozvrat spôsobili.
27. V posudzovanej veci súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru o splnení hmotnoprávnych predpokladov na rozvod manželstva a svoju úvahu dostatočne a riadne vysvetlil v ods. 19 rozhodnutia, na ktorý odvolací súd v pnej miere poukazuje. Je s ním v zhode v tom, že zistené skutkové okolnosti danej veci (vážna kríza v manželskom vzťahu v období pred rozpadom spoločnej domácnosti, neúspešná párová terapia, existencia mimomanželského vzťahu manželky, v roku 2021 rozpad spoločnej domácnosti manželov, ktorí spolu nehospodária, vážne narušenie partnerského vzťahu, vysoko konfliktná komunikácia manželov , zo strany manžela niekedy až vulgárna, neschopnosť manželov racionálne komunikovať , zapájanie oboch spoločných detí do konfliktu) samy osebe nevzbudzujú akúkoľvek pochybnosť o kvalifikovanom rozvrate manželstva, ktorého ďalšia existencia nielenže traumatizuje samotných manželov, ale za takéhoto stavu nemôže byť a ani nie je v záujme maloletého A. i napriek tomu, že tento by si želal obnovenie rodiny. Pokiaľ manželka v odvolaní uvádza, že s rozvodom nesúhlasí z dôvodu ohrozenia jej existencie ako aj starostlivosti o deti po rozvode manželstva, tieto skutočnosti nemajú pri posudzovaní miery rozvratu manželstva žiaden právny význam. Súdu prvej inštancie prisvedčuje, že aktuálna kvalita vzájomného vzťahu manželov, charakterizovaného výrazným antagonizmom a konfliktami, a to aj po dlhšom čase od faktického rozpadu partnerského vzťahu, je nepochybným indikátorom, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, pričom takéto manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Dodáva, že sama manželka vo vyjadrení sa k návrhu na rozvod manželstva nerozporovala existenciu vážneho partnerského konfliktu a súhlasila s rozvodom manželstva. Aj keď v priebehu konania svoj postoj k rozvodu manželstva zmenila a nesúhlasila s ním, sama v konaní neuvádzala žiadne okolnosti smerujúce k úvahe o možnej sanácii partnerského vzťahu, dôsledkom ktorých by bola úvaha o možnom obnovení spolužitia manželov, pričom takéto okolnosti ani nevyplynuli z vykonaného dokazovania. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že žiadneho z manželov nie je možno spravodlivo prinútiť, aby v rozpore s jeho vôľou bol nútený zotrvať vo zväzku, ktorý ho citovo nenapĺňa, ktorý je len formálny a neplniaci si svoje funkcie (tak ako je tomu nepochybne v posudzovanom prípade).
28. Podľa § 100 C.m.p. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode manželstva.
29. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
30. Podľa § 24 ods.3 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
31. Podľa § 24 ods.5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
32. V ďalšej časti rozhodnutia, v ktorom odvolací súd podrobil odvolaciemu prieskumu výroky II. – V. o úprave pomerov manželov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva, označuje manželov (rodičov) ako otec a matka.
33. Úlohou súdov v konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloleté dieťa je rozhodnúť v otázkach týkajúcich sa pomerov rodičov k maloletému dieťaťu na podklade individuálneho, konkrétneho
skutočného stavu veci v súlade s najlepším záujmom maloletého dieťaťa (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa) . Ich úlohou zároveň je, aby na základe uplatnenia zásady proporcionality našli riešenia, ktoré nebudú neprimerane obmedzovať právo ani jedného z rodičov zaručené v čl. 32 ods.4 Listiny základných práv a slobôd. V praktickej rovine by mali súdy vychádzať z premisy, že právom oboch rodičov je v zásade podieľať sa na starostlivosti o dieťa rovnakou mierou a podieľať sa na jeho výchove, s čím korešponduje aj právo dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. Pokiaľ má rodič záujem rovnocenne sa podieľať na výchove dieťaťa a nespráva sa spôsobom, ktorý by odôvodňoval zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, potom je súd povinný využiť všetky zákonné prostriedky na to, aby mu jeho právo priznal a zabezpečil jeho riadnu realizáciu. Striedavá osobná starostlivosť predpokladá zo strany rodičov predovšetkým toleranciu, spoločnú vôľu a schopnosť spolu komunikovať a spolupracovať a najmä nezapájať dieťa do svojich vzájomných problémov. Pri rozhodovaní musí súd prihliadať na záujem dieťaťa najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia, ako aj na jeho právo na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom.
34. V danej veci súd prvej inštancie postupoval správne, ak preskúmaval predpoklady zakotvené v ust. § 24 ods. 3 Zákona o rodine pre rozhodnutie súdu o striedavej osobnej starostlivosti (keď rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, avšak obaja sa o dieťa starajú), ktoré musia byť kumulatívne (súčasne) splnené, a to jednoznačný záujem dieťaťa na zverení do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, lepšia možnosť zaistenia potrieb dieťaťa pri tomto spôsobe osobnej starostlivosti ako pri výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov, spôsobilosť rodičov vychovávať dieťa, záujem obidvoch rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa (predpokladom nie je záujem obidvoch rodičov o striedavú osobnú starostlivosť, ale záujem o osobnú starostlivosť, teda že obidvaja rodičia chcú mať dieťa u seba) a súhlas aspoň jedného z rodičov so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. Pokiaľ je záujem dieťaťa prvoradým hľadiskom, znamená to, že dieťaťu by sa striedaním osobnej starostlivosti nemal meniť okruh jeho kamarátov a blízkych osôb, aby nebolo v takýchto situáciách traumatizované, pre rozhodnutie je rozhodujúca aj vzdialenosť bydlísk rodičov (striedavá osobná starostlivosť nebude spravidla vhodná, ak rodičia bývajú vo vzdialenejších mestách). Ak sa rodičia na striedavej osobnej starostlivosti nedohodli a súhlasí s ňou len jeden rodič, vzniká súdu povinnosť skúmať, či rozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti, teda autoritatívny výrok súdu o nej bez podkladu v konsenze obidvoch rodičov, je v záujme dieťaťa. Ak áno, súd nemusí rozhodnúť o výlučnej osobnej starostlivosti jedného rodiča, ale mal by rozhodnúť o striedavej osobnej starostlivosti aj napriek nesúhlasu jedného z rodičov.
35. Odvolací súd sa plne zhoduje so závermi súdu prvej inštancie, že s prihliadnutím na vývinové potreby maloletého dieťaťa a na rešpektovanie jeho práva na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov, sú v posudzovanom prípade splnené podmienky na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v určenom rovnomernom intervale počas kalendárneho roka a s prednostnou osobitnou úpravou týkajúcou sa obdobia sviatkov a prázdnin. Konštatuje, že z vykonaného dokazovania je nesporné, že obaja rodičia sú schopní a ochotní vykonávať svoje rodičovské práva čo do osobnej starostlivosti o maloletého, v čase pred rozhodnutím súdu prvej inštancie striedavú osobnú starostlivosť o maloletého aj fakticky realizovali, obaja rodičia sú si rovní vo svojich rodičovských právach a povinnostiach a v konaní nebol dokazovaním vykonaným v rozsahu potrebnom pre zistenie skutočného stavu veci ( § 35 C.m.p.) zistený žiaden dôvod na obmedzenie výkonu rodičovských práv ani jedného z rodičov, v dôsledku ktorého by malo byť maloleté dieťa aktuálne zverené do osobnej starostlivosti iba jedného rodiča. V posudzovanom prípade sa jedná o prípad, kedy na realizáciu striedavej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa majú rodičia vytvorené predpoklady, keďže miesto ich súčasného bydliska je v bežne dosiahnuteľnej blízkosti, kedy vzdialenosť bydlísk rodičov nenarúša zásadným spôsobom školskú dochádzku , dieťa nemusí meniť pre neho známe školské prostredie, mimoškolské aktivity a ani svoje ďalšie sociálne kontakty, určená forma striedavej osobnej starostlivosti je primeraná veku maloletého a nepredstavuje pre neho aj napriek jeho zdravotnému stavu (diagnostikovaný aspergerov syndróm ) neprimeranú záťaž. Podľa záverov nariadeného znaleckého dokazovania sú obaja rodičia spôsobilí maloletého vychovávať a ani znalec (vychádzajúc z jeho výsluchu) si sám nedokázal predstaviť, čo by aktuálne s maloletým urobilo prekonfigurovanie medzi rodičmi už fakticky realizovanej striedavej osobnej starostlivosti. Za v rozpore so záujmami maloletého odvolací súd neposúdil ani rovnomerné nastavenie rozsahu osobnej starostlivosti rodičov počas kalendárneho roka s osobitnou úpravou počas prázdnin a sviatkov. Za nedôvodnú a nemajúcu akýkoľvek racionálny základ posúdil požiadavku matky produkovanú v odvolaní na odlišnú úpravu obdobia jarných prázdnin 2024, polročných prázdnin 2024 a Veľkej noci 2024 (v čase rozhodovania odvolacieho súdu sa naviac jedná o už uplynulé obdobie). Nezohľadnil ani požiadavku matky na inú úpravu zimných prázdnin a Vianočných
sviatkov znamenajúcu, že maloletý by bol v osobnej starostlivosti matky každoročne od 23.12. do 26.12. večer a nemohol by s otcom nikdy tráviť deň 24.12. (Štedrý večer). Matke dáva do pozornosti, že zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti rodičov a v jej rámci aj nastavenie rozsahu osobnej starostlivosti rodičov o maloleté dieťa, nemá byť vyhovujúce pre rodiča, ale jeho prioritou má byť predovšetkým záujem maloletého dieťaťa. Na základe uvedeného, s poukazom na jednoznačnú existenciu vzájomného citového puta medzi maloletým a oboma rodičmi, na nezistenie žiadnych okolností na strane oboch rodičov tvoriacich prekážku pre realizáciu striedavej osobnej starostlivosti (za takéto nie je možné považovať rozdielnosť pohľadu rodičov na potreby maloletého a na jeho zdravotné problémy) a za stavu, kedy z vykonaného dokazovania jednoznačne nevyplýva, že by jeden z rodičov výrazne lepšie naplňoval kritériá rodičovskej zodpovednosti a ani , že by potreby maloletého mali byť lepšie zaistené jeho zverením do výlučnej osobnej starostlivosti matky, nemá odvolací súd dôvod nič meniť na záveroch prijatých súdom prvej inštancie vo výroku II. preskúmavaného rozhodnutia.
36. Matke (a súčasne aj otcovi) dáva do pozornosti, že dôvodom brániacim zvereniu maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti môže byť nevhodná, či absentujúca komunikácia medzi rodičmi výlučne vo výnimočných prípadoch z dôvodu, že žiadna, resp. konfliktná komunikácia medzi rodičmi negatívne ovplyvňuje osobnostný rozvoj samotného dieťa a i charakter a kvalitu jeho výchovného prostredia (nález Ústavného súdu ČR zo dňa 22.12.2020, sp.zn. IV. ÚS 2611/20). V danom prípade na jednej strane nie je v nadväznosti na skutkové zistenia možné polemizovať so závermi o vysoko konfliktnom vzťahu a komunikácii medzi rodičmi, ktorej sa súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí dostatočne venoval, na strane druhej však nemožno pominúť, že súdom ustanovený znalec vyhodnotil narušenie vzťahov medzi rodičmi za mierne až stredne závažné , pričom obaja rodičia sú schopní potrebu maloletého na udržaní rovnocenného vzťahu s druhým rodičom plne vzájomne rešpektovať. Vzájomný konfliktný vzťah a nevhodnú, či absentujúcu komunikáciu rodičov nemožno potom v kontexte skutkových okolností posudzovaného prípadu vyhodnotiť ako dôvod, ktorý by bránil zvereniu maloletého do striedavej osobnej starostlivosti rodičov? táto skutočnosť však môže signalizovať rezignáciu rodičov na ich primárnu povinnosť chrániť záujem maloletého byť v starostlivosti oboch rodičov a hľadať najvhodnejší spôsob, ako maloletému vytvoriť harmonické a láskyplné prostredie, umožňujúce mu bez negatívnych vplyvov tento záujem realizovať.
37. Pokiaľ ide o výrok III. posudzovaného rozhodnutia, v ktorom súd prvej inštancie zveril oprávnenie zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok obom rodičom zdôrazňuje, že rodičovské práva a povinnosti upravuje § 28 Zákona o rodine ako súhrn práv a povinností, ktoré patria rodičom vo vzťahu k ich maloletému dieťaťu, vrátane práva a povinnosti dieťa vychovávať, spravovať jeho majetok a zastupovať ho (§ 31, § 32 Zákona o rodine). Len výnimočne môže nastať situácia, ktorou dôjde k prelomeniu zásady, že rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom súčasne, a to v prípade, ak jeden z rodičov nežije, nie je známy, nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, bol pozbavený výkonu rodičovských práv a povinností, bol mu pozastavený výkon rodičovských práv a povinností, alebo jeden z rodičov bol obmedzený vo výkone rodičovských práv a povinností. V takýchto prípadoch je na výkon rodičovských práv a povinností oprávnený a povinný len druhý rodič sám. Zohľadňujúc obsah spisu odvolací súd konštatuje, že hore uvedené skutočnosti stanovené zákonom v posudzovanom konaní zistené neboli , dôsledkom čoho je úvaha o vecnej a právnej správnosti rozhodnutia aj v tejto časti.
38. Podľa § 62 ods. 1,2,3,4,5,6 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
39. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
40.K tejto časti predmetu konania zdôrazňuje, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, pri zachovaní práva detí podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozhodnutia (§ 217 ods.1 C.s.p.), ktorá musí predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná, táto musí vychádzať zo základných potrieb (bývanie, stravovanie, ošatenie, zdravotná starostlivosť, náklady súvisiace o školskou dochádzkou a pod.), a pokiaľ to životná úroveň rodičov dovoľuje, treba zohľadniť aj tiež náklady na voľnočasové aktivity. Po stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa, môže súd pristúpiť k určeniu miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov, pri zohľadnení ich zárobkových schopností, majetkových pomerov, životnej úrovne, počtu iných vyživovacích povinností a ich výšky, plnenia vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, plnenia vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami . Uvedené zásady sa vzťahujú aj na rozhodovanie o výživnom v prípade maloletého dieťaťa zvereného do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.
41. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd považuje za vecne a právne správne aj rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výrokoch IV. a V., v ktorých počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov neurčil rodičom výživné a zamietol návrh matky na určenie výživného . Má za to, že skutkové závery, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a ktoré podrobne uviedol v ods. 24 – 29 odôvodnenia rozhodnutia a ich právne posúdenie je správne. Zhoduje sa s ním čo do ustálenia rozsahu odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, pohybujúcich sa v sume od 800 – 950 eur mesačne , a to v závislosti na frekvenciách maloletým dieťaťom absolvovaných terapií, nákladov na školné a školské a mimoškolské aktivity. V prípade oboch rodičov (matka je samostatne zárobkovo činná osoba), otec vykonáva podnikateľskú činnosť (v oblasti eventov, produkcií filmov a pod.) sa dôsledne zaoberal ich majetkovými a príjmovými pomermi a správne ustálil aj výšku ich priemerného mesačného netto príjmu , kedy v prípade matky vychádzal z doložených listinných dokladov (mandátne zmluvy, daňové priznania) a v prípade otca vychádzal podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine z úvahy o jeho príjme vo výške cca 4 039 eur mesačne. Pri úvahe o vyššej životnej úrovni otca a zohľadnení, že každý z rodičov bude počas realizácie svojej osobnej starostlivosti (nastavenej rovnomerne) zabezpečovať náklady dieťaťa na stravu, hygienu doma, oblečenie, voľný čas dieťaťa a 1 icu nákladov dieťaťa súvisiacich s jeho školskými a mimoškolskými aktivitami, zdravotnou starostlivosťou, následne správne zohľadnil plnenia otca za byt v jeho vlastníctve, v ktorom matka spoločne s oboma deťmi aj naďalej býva a aj skutočnosť, že matka na maloletého poberá jednak rodinné prídavky (60 eur mesačne) a na maloletého si uplatňuje aj daňový bonus (140 eur mesačne). K odvolacím námietkam matky o tom, že „otec finančne neprispieva na potreby maloletého tak pravidelne, ako by mal a ako deklaroval na poslednom pojednávaní„ a prestal riadne uhrádzať platby za byt, argumentujúc plneniami otca v mesiacoch IX – XI/ 2023 jej dáva do pozornosti, že rozhodnutie o úprave pomerov manželov k maloletému dieťaťu, vrátane rozhodnutia o výživnom, je naviazané na právoplatnosť výroku o rozvode manželstva (v tomto prípade po odvolaní matky rozsudok o rozvode manželstva doposiaľ nie je právoplatný a nadobudne právoplatnosť až riadnym doručením rozhodnutia odvolacieho súdu). Uvedené znamená, že matkou uvádzané obdobie, v ktorom nemal otec riadne finančne spoluparticipovať na odôvodnených potrebách maloletého a riadne uhrádzať platby za byt užívaný matkou s maloletými deťmi (ktorého je výlučným vlastníkom a podľa jeho tvrdení produkovaných v priebehu prvoinštančného konania je so správcom bytového domu v spore ohľadne predpísanej výšky úhrad), nemá žiaden podstatný význam pri rozhodovaní o úprave pomerov manželov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode konania. Rodičom dáva do pozornosti potrebu vzájomnej komunikácie aj v otázke financovania odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, pričom v prípade, ak sa jeden z rodičov
nebude dobrovoľne dostatočne podieľať na nákladoch dieťaťa predpokladaných v rozhodnutí súdu, je možné v tejto otázke požiadať o ingerenciu súd. V tomto rozhodnutí sa odvolací súd nezaoberal ani tvrdeniami matky produkovanými vo vzťahu k staršej dcére, ktorá je plnoletá a pomery rodičov k nej netvoria predmet tohto konania.
42. V nadväznosti na uvedené odvolací súd výroky I., II., III., IV., V. a závislý výrok VII. o trovách konania ako vecne a právne správne podľa § 387 ods.2 C.s.p. potvrdil.
43. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 52 , § 58 C.m.p. v spojení s § 396 ods.1 C.s.p.
44. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods.1 C.m.p., § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).