Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11P-45-2010.pdf
PDF · 104.44 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/45/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého F. C., nar. XX.X.XXXX, bytom G., B. XX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice I, dieťa rodičov - matka: A. M., nar. XX.X.XXXX, bytom H. nad N., Z. Y. č. XXX/XX a otec: F. C., nar. XX.X.XXXX, bytom G., B. XX v konaní o zmenu rodičovských práv a povinností takto
rozhodol:
Maloletého F. C., nar. XX.X.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti otca, ktorý ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Matka je p o v i n n á prispievať na výživu maloletého F. C., nar. XX.X.XXXX sumou 70 € mesačne od 1.2.2010 do budúcna vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca.
Dlžné výživné vzniklé za obdobie od 1.2.2010 do 31.1.2012 vo výške 1.148,79 € p o v o ľ u j e matke splácať v mesačných splátkach po 10 € spolu s bežným výživným pod hrozbou následku straty výhody splátok počínajúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku.
Týmto rozsudkom mení rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 22P/89/2002 zo dňa 4.3.2003.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka návrhom doručeným súdu žiadala, aby zveril mal. F. C., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti otca a je ochotná prispievať na jeho výživu výživným vo výške 70 € od 1.2.2010 do budúcna.
Otec s návrhom súhlasil. Dlžné výživné žiadal, aby matka splácala spolu s bežným výživným.
Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine mal. dieťaťa písomným podaním doručeným súdu dňa 11.11.2010 navrhol, aby zveril mal. dieťa do osobnej starostlivosti otca a zo strany matky určil primerané výživné, vzhľadom k jej možnostiam a schopnostiam ako aj odôvodneným potrebám mal. dieťaťa.
Vyživovacia povinnosť bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Košice I, sp. zn. 22P/89/02, ktorým zveril mal. F. do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 500,- Sk mesačne od 22.7.2002 do budúcna.
V čase poslednej úpravy bývala u svojich rodičov, ktorým prispievala do spoločnej domácnosti sumou 1.500,- Sk mesačne, bola na materskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok vo výške 3.790,- Sk a prídavky na deti vo výške 480,- Sk mesačne. Okrem oblečenia, stravy pravidelne zakupovala plienky mesačne v sume 1.000,- Sk, po zdravotnej stránke bolo mal. dieťa v poriadku, mimoriadne výdavky nemala.
Otec v čase poslednej úpravy mal vyživovaciu povinnosť okrem F. aj k deťom z prvého manželstva a to syna W. a dcéru O., spolu vo výške 1.700,- Sk mesačne. Vyživovaciu povinnosť na syna si plnil vo výške 300,- Sk, syna obdaroval, pravidelne sa s ním stretával. Býval v 1,5 izbovom byte, za užívanie platil 3.400,- Sk, telefón 800,- Sk. Na byt si zobral pôžičku vo výške 250.000,- Sk, ktorú mesačne splácal po 2.500,- Sk. Bol zamestnaný s priemerným čistým mesačným príjmom 10.000,- Sk. Iný príjem ani majetok nevlastnil.
Od poslednej úpravy došlo k zmene pomerov hlavne na strane mal. dieťaťa.
Mal. F. sa nachádza u otca od 26.1.2010, nakoľko po súdom vykonanej úprave opätovne žili v spoločnej domácnosti a rozišli sa v januári 2010. V súčasnosti je matka evidovaná na úrade práce, poberá sociálne dávky vo výške 119,- € mesačne. Okrem toho je zamestnaná na brigádu v Mlyne Moldava. Býva v 3- izbovom byte s priateľom a jeho rodičmi, na bývanie nijakou sumou neprispieva.
Na mal. F. výživným neprispieva, ale platí poplatky v škole a to sú obedy, krúžky, školská družina mesačne 30 €. V mesiaci marec 2011 to bolo 40 € a platí mesačne synovi poistku 10 €. Okrem toho synovi zakúpila oblečenie, keď nastúpil do 3. ročníka, zakúpila potrebné školské potreby a pomôcky, oblečenie.
Otec je zamestnaný v spoločnosti GILMAX s.r.o. s príjmom vo výške 300 € mesačne. Spolu so synom obývajú 1,5 izbový byt, za ktorý platí platby vo výške 140 € mesačne. Iné výdaje nemá.
Mal. F. bol žiakom 3. ročníka ZŠ. Školskú jedáleň a ostatné platby platila matka Otec syna zapísal na futbalový krúžok, vrámci tohto mal výdaje štvrťročne 70 € poplatok a mesačne nákup dresov, kopačiek a iných potrieb plus výdavky v súvislosti so zápasmi mimo Košíc 60-70 € mesačne. Okrem toho ešte platí výživné na mal. deti z predchádzajúceho manželstva vo výške 60 € mesačne a splátka stavebného úveru XX € mesačne.
Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach bolo zistené, že matka je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 1.4.2010 doposiaľ. Menovaná poberá dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi v mesiaci september 2010 vo výške 119,70 € mesačne.
V zmysle oznámenia zamestnávateľa matky GUBEK, Moldavský automatický mlyn bolo zistené, že priemerný mesačný príjem matky na základe dohody o vykonaní práce v mesiaci november 2010 bol vo výške 106,10 € netto, december 2010 109,68 € netto, január 2011 108,21 € netto, február 2011 33,36 € netto.
V zmysle rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach bolo zistené, že matke znížil dávku a príspevky na sumu 45,65 € mesačne od 1.4.2011 do budúcna.
Matka predložila súdu dohodu o vykonaní práce so zamestnávateľom M. T., O. nad N., pričom sa dohodli na odmene 1,60 € na hodinu.
Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 31.8.2011 bolo zistené, že matka mala zníženú dávku a príspevky na sumu 43,23 € mesačne od 1.8.2011 do budúcna.
Z oznámenia zamestnávateľa otca bolo zistené, že jeho priemerný mesačný príjem v období od 12/2010 do 9/2011 bol vo výške 317 € netto.
Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach zo dňa 22.9.2011 bolo zistené, že matke odňal a zastavil výplatu dávok a príspevkov v sume 43,23 € mesačne od 1.8.2011.
Matka v priebehu konania predložila súdu listinné doklady, poštové peňažné poukážky o zaplatení školskej družiny, iných poplatkov v škole, školskej jedálni, nákup oblečenia, školských pomôcok, zošitov v celkovej výške 535,21 €.
Podľa ust. § 36 ods. 1,2 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane. Ak manželstvo, z ktorého pochádzajú maloleté deti, zaniklo smrťou alebo vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho a ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, môže súd na návrh upraviť styk maloletého dieťaťa s blízkymi osobami zomrelého manžela alebo manžela, ktorý bol vyhlásený za mŕtveho. Ustanovenie § 25 sa použije primerane.
Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5, cit. zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 75 ods. 1,2 cit. zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 76 ods. 1,2 cit. zákona výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
Podľa ust. § 77 ods. 1,2 cit. zákona právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa ust. § 78 ods. 1,2,3 cit. zákona dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Pri rozhodovaní o právach a povinnostiach rodičov k mal. dieťaťu súd prihliadol na to, aby sa rešpektovalo právo mal. dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Súd prihliadol aj na to, u ktorého z rodičov sú lepšie predpoklady pre riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť o mal. dieťa a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že tieto podmienky má dieťa vytvorené u otca. Prihliadol aj na tú skutočnosť, že otec sa osobne podieľa na výchove mal. dieťaťa, na citové väzby a vývinové potreby mal. dieťaťa a dospel k záveru, že otec bude schopný zabezpečiť aj v budúcnosti stabilné výchovné prostredie pre dieťa. Z uvedeného dôvodu zveril mal. dieťa do osobnej starostlivosti otca, ktorý ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho aká finančná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.
Z citovaných zákonných ustanovení ako i z vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti rodičov sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.
Súd podrobným a dôsledným porovnaním pomerov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania dospel k záveru, že sú dané dôvody na zmenu pôvodného rozhodnutia o výživnom a toto zmenil tak, že mal. dieťa zveril do osobnej starostlivosti otca, nakoľko od 26.1.2010 sa nachádza v jeho starostlivosti. Súčasne matku zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 70 € mesačne od 1.2.2010 do budúcna. Pri určovaní výšky výživného vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb mal. dieťaťa, pričom prihliadol na počet vyživovacích povinností tak na strane matky ako aj na strane otca, na osobnú starostlivosť oboch rodičov o mal. dieťa a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a matka ním môže prispievať na výživu dieťaťa bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti. K zmene pomerov došlo dňa 26.1.2010 na strane mal. dieťaťa, nakoľko uvedeným dňom je v starostlivosti otca. Vzhľadom na vek mal. dieťaťa vzrástli náklady na jeho výchovu, výživu, ošatenie, záujmovú činnosť oproti výdavkom, ktoré mala matka v čase poslednej úpravy. Výživné vo výške 70 € mesačne pre mal. Róberta vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení rozsudku a z nich vyplývajúce zásady je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam matky, ktorá nemá inú vyživovaciu povinnosť a zohľadňuje aj odôvodnené potreby mal. Róberta. Súd poznamenáva, že výživné vo výške 70 € mesačne pre mal. Róberta, ktoré predstavuje výživné na jeden deň 2,25 € zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutých potrieb maloletého, ale vychádzajúc z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine podľa ktorého odôvodnené potreby mal. dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa. Ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine zaradilo majetkové pomery povinného medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšíril východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. V danom prípade matka ako povinný rodič majúci mal. dieťa sústavne sa pripravujúce na budúce povolanie, ktoré nie je schopné samé sa živiť, je povinná využitím svojich subjektívnych vlastností, najmä vzdelania a pracovných skúseností organizovať svoje pracovné aktivity tak, aby mala reálnu možnosť si riadne plniť svoju
vyživovaciu povinnosť voči mal. dieťaťu. V zmysle ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Rodičom je uložená povinnosť plniť ich zákonnú povinnosť, pričom základ vyživovacej povinnosti rodičov k mal. deťom je zakotvený vrámci výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti podľa § 28 ods. 1, písm.a/ Zákona o rodine. Každá povinná osoba musí vždy aj keď je to na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča a tak isto odôvodnené potreby dieťaťa je potrebné u každého rodiča i dieťaťa hodnotiť jednotlivo. Schopnosti a možnosti rodiča má súd zhodnotiť zo všetkých dostupných objektívnych hľadísk a to najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia v danom regióne. Pri hodnotení majetkových pomerov rodiča je potrebné vychádzať nie len z jeho vykazovaného príjmu, ale aj z celkovej hodnoty ním nadobudnutého majetku ako napr. nadobudnuté nehnuteľnosti, hnuteľné veci, pohľadávky, cenné papiere, úspory, ktorého prejavom môže byť aj nákladný spôsob života indikujúci ďalšie nedoložené príjmy. Zásadným je pravidlo podieľania sa dieťaťa na životnej úrovni rodičov. Pri určení výživného súd prihliadol i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Uvedené činnosti jedného z rodičov môžu sčasti alebo aj v plnom rozsahu pokryť jeho zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vrátane vyživovacej povinnosti stanovenej v minimálnom rozsahu.
Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiska pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a možnosti povinného na druhej strane, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 70 € je primerané.
Podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Vzhľadom na zmenu pôvodného rozhodnutia za obdobie od 1.2.2010 do 31.1.2012 došlo na strane matky k vzniku dlžného výživného v celkovej výške 1.148,79 €, ktoré súd povolil matke splácať v mesačných splátkach po 10 € spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok, s tým, že splatnosť prvej splátky je po právoplatnosti rozsudku. Dlžné výživné bolo vypočítané nasledovne: 70 € x 24 mesiacov = 1.680 €. Od uvedenej sumy súd odpočítal vecné plnenia matky predložené v priebehu konania súdu a to v celkovej sume 535,21 €. Takto dlžné výživné predstavuje 1.148,79 €. O možnosti splácať dlžnú sumu v splátkach súd rozhodol s prihliadnutím na zárobkové a majetkové pomery matky.
O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. § 146 ods. 1, písm.a/ O.s.p., kedy žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť
podpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu
sleduje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť
predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho
kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.