Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6T-47-2010.pdf
PDF · 110.79 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-6T/47/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II, samosudcom JUDr. Jánom Lokšom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 31. 1. 2012 v Košiciach, takto
rozhodol:
Podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku oslobodzuje obžalovaného H. T., nar. XX.X.XXXX v X., trvale bytom X., ul. R. č. XX, spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice II, sp. zn. 2Pv 1185/07-38 zo dňa 19.3.2010, pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že ako konateľ spoločnosti Y. H. s.r.o. X., toho času sídlom T. XX X., dňa 31.10.2006 na doposiaľ nezistenom mieste v Košiciach uzavrel ako zhotoviteľ s objednávateľom H. D. zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola prestavba a prístavba rodinného domu na ul. F. č. X v X., následne dňa 6.11.2006 H. D. bezhotovostným bankovým prevodom previedol na účet spoločnosti Y. H. s.r.o. X. sumu 800.000,- Sk (26.555,13 €) a dňa 19.3.2007 zaplatil ako zálohu spoločnosti Y. H. s.r.o. X. v hotovosti sumu 150.000,- Sk (4.979,08 €), pričom dňa 3.5.2007 obžalovaný ako zhotoviteľ vystavil poškodenému faktúru č. 2007/01 vo výške 389.920,- Sk (12.936,33 €) za vykonané práce, ktorá bola poškodeným ako objednávateľom uhradená dňa 24.10.2007, pričom zhotoviteľ - spoločnosť Y. s.r.o. X. zrealizovala práce v zmysle zmluvy o dielo v hodnote 311.392,14,- Sk (10.339,64,- €), zakúpila stavebný materiál v hodnote 282,690,- Sk (9.383,60 €) a zvyšnú sumu 745.537,42 Sk (24.747,30 €) obžalovaný nepoužil na dohodnutý účel v zmysle zmluvy o dielo, poškodenému ju nevrátil, ale túto si ponechal pre svoju potrebu, čím takto poškodenému H. D. spôsobil škodu vo výške 745.537,42 Sk (24.747,30 €), keďže skutok nie je trestným činom. Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd odkazuje poškodeného H. D. nar. XX.X.XXXX, bytom D. č. XXX okr. X. - K., s nárokom na náhradu škody na konanie o občianskoprávnych veciach.
odôvodnenie:
Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie, na podklade ktorého bolo zistené, že skutok, zo spáchania ktorého bol H. T. obžalovaný sa stal, avšak tento nie je možné považovať za trestný čin. Obžalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že v roku 2006 bol jediným spoločníkom a konateľom spol. Y. s.r.o. X., ktorej predmetom činnosti boli aj stavebné práce. Zamestnával asi 6 alebo 7 robotníkov. Potvrdil, že dňa 31.10.2006 uzavrel s poškodeným H. D. zmluvu o dielo, ktorej predmetom bola prestavba a prístavba rodinného domu na ul. F. X. Podľa vyjadrenia obžalovaného mohol jednať aj s mamou poškodeného, P. D., s ktorou napokon jednal častejšie, pretože P. D. prejavila väčší záujem o stavbu než poškodený H. D.. Predbežne sa dohodli na rozsahu prác, aj na ich cene. Pretože počas výstavby poškodený s rodinou nemali kde bývať, zabezpečil im aj náhradné bývanie v U.. Z toho dôvodu došlo k oddialeniu začiatku stavebných prác. O týchto skutočnostiach bol poškodený včas a riadne informovaný a obžalovaný konal s jeho súhlasom. V prvej fáze stavby bolo potrebné realizovať búracie a prípravné práce. Cena týchto prác sa predražila tým, že na mieste stavby nebolo možné použiť mechanizáciu ani veľké nákladné auto a že sutiny sa museli prácne vynášať fúrikmi ručne. Búracie a prípravné práce trvali
asi 2 alebo 3 mesiace. V priebehu realizácie stavby došlo aj k zmene pôvodného projektu a aj z uvedených dôvodov došlo k predraženiu pôvodného rozpočtu. O tom bol poškodený a jeho matka uzrozumení a rozpočet podpísali. V priebehu stavby mu pani D. oznámila, že už nemá dostatok peňazí na to, aby stavba pokračovala, chcela sa dohodnúť na prerušení výstavby rodinného domu. Ohľadom uvedenej skutočnosti mali stretnutie, ktoré sa konalo v objekte pobočky jeho spoločnosti na ul. X. v X.. Na ňom sa zúčastnila manželka obžalovaného - J. T., poškodený H. D. a aj jeho mama P. D.. Obžalovaný poškodeného aj jeho mamu podrobne oboznámil s rozsahom dovtedy vykonaných prác, aj s množstvom použitého a zakúpeného stavebného materiálu. Námietky voči vykonanej práci zo strany poškodeného neboli. Tomuto vyjadreniu obžalovaného svedčí aj preberací protokol, ktorý poškodený podpísal. Následne sa na podklade krycieho listu vyhotoveného dňa 29.4.2007 urobil rozpočet podľa skutočne vykonaných prác, ktorý bol poškodenému odovzdaný. Poškodenému bola napokon vystavená faktúra za dovtedy vykonané práce aj nakúpený materiál, vo výške 1.152.820 Sk s tým, že poškodený mu formou záloh dovtedy vyplatil iba sumu 950.000 Sk. Podľa názoru obžalovaného bola hodnota vykonaných prác a materiálu oveľa väčšia, než záloha poskytnutá poškodeným. S pani D. sa obžalovaný dohodol na tom, že zvyšok doplatku za uvedenú faktúru mu zaplatí neskôr. Keďže nedošlo k obnoveniu spolupráce, realizáciu stavby poškodeným prerušil. Poškodený H. D. vtedy nenamietal, že by mu mal obžalovaný nejaké peniaze vrátiť. Na stavenisku domu poškodeného zostala miešačka, zváračka, lešenie, ako aj drobné pracovné nástroje patriace spoločnosti obžalovaného, ktoré údajne poškodený obžalovanému nevrátil a predal ich aj s pozemkom. Poškodený H. D. na hlavnom pojednávaní uviedol, že na prestavbu rodinného domu na ul. F. si vybral obžalovaného, keďže jeho firma mu mala prestavbu urobiť najlacnejšie. Vychádzajúc z projektu Z.. E. R. cena prác a materiálu mala byť niečo cez 3.000.000 Sk, na ktorej sa s obžalovaným dohodol. O tejto prestavbe s ním jednal on, ako aj jeho mama. Obžalovanému vyplatil dohromady 950.000 Sk, za ktoré obžalovaný kúpil stavebné tvárnice, sadrokartón, elektrické káble, cement, nejaké lepidlá, stavebné drevo, ktoré natrel ochranným lakom. Pokiaľ ide o práce na rodinnom dome, tak podľa názoru poškodeného obžalovaný vybúral nejaké priečky, letnú kuchyňu a postavil múrik vo výške 60 cm a dĺžke asi 2 metrov. Hodnota prác aj materiálu použitého na jeho stavbe mala menšiu hodnotu, ako suma vyplatená obžalovanému. Poškodený tiež potvrdil, že obžalovaný mu aj vystavil faktúru, na ktorej poškodený svoj vlastný podpis spochybňoval s tým, že pravosť jeho podpisu bola predmetom znaleckého skúmania. Neskôr tvrdil, že túto faktúru dostal až od pána J. zo spoločnosti X. s.r.o, ktorému obžalovaný pohľadávku voči poškodenému predal. Z uvedenej faktúry sa dozvedel, že na stavbe bolo použité lešenie, čo údajne nebola pravda, že boli urobené podlahy, čo taktiež nezodpovedalo skutočnosti, rovnako ako aj iné veci, ktoré podľa jeho názoru vykonané neboli. Poškodený zároveň tvrdil, že urobil chybu, keď prevzal oproti podpisu preberací protokol o ukončení stavby, pretože na podklade tohto dokumentu sa v podstate zaviazal, že obžalovanému dlhuje viac peňazí než bola skutočnosť. Túto skutočnosť poškodený uznal aj po výpovedi svedkyne T., keď zároveň potvrdil, že zmluvu o ukončení stavebných prác, ako aj faktúru bez výhrad prevzal. Poškodený na otázky obhajoby dosvedčil, že pri ukončení stavby 3.5.2007 obžalovanému nenamietal, že niektoré práce neboli vykonané. Zároveň potvrdil, že si u obžalovaného neuplatňoval vrátenie peňazí za materiál, ktorý podľa jeho názoru zakúpený nebol a za práce, ktoré neboli vykonané. Poškodený tiež potvrdil, že dňa 3.5.2007 mu bola predložená obžalovaným faktúra, na podklade ktorej bol povinný zaplatiť obžalovanému sumu 389.723 Sk, avšak až na hlavnom pojednávaní namietal, že v tejto faktúre neboli špecifikované žiadne práce ani materiál, bolo v nej uvedené iba, že si obžalovaný fakturuje uvedenú sumu 389.723,- Sk, za nezaplatené práce a materiál všeobecne. Poškodený priznal, že od dokončenia stavby odstúpil z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Preto, že obžalovaný na pôvodnom dome strhol strechu, dom údajne znehodnotil a tým zapríčinil, že banka mu odmietala poskytnúť ďalší úver na dokončenie prestavby jeho rodinného domu. Za daných okolností bol nútený nehnuteľnosť na ul. F. predať ako stavebný pozemok za 2.100.000,- Sk, aby mal na vyplatenie úveru, ktorý mu dovtedy banka poskytla a sumy 389.000,- Sk, ktorú vyplatil pánovi J. (za odstúpenú pohľadávku). Svedkyňa P. D. vypovedala podobne, ako poškodený. Podstatou jej výpovede bolo tvrdenie, že si najali obžalovaného, aby im opravil dom, on zobral 950.000,- Sk, nič neurobil a dom im zničil. Zároveň dodala, že obžalovaný strhol na dome strechu, postavil jednu - dve priečky v dome, zbúral letnú kuchyňu a tento materiál vyviezol ako sutinu. K zakúpenému materiálu sa svedkyňa presne vyjadriť nevedela, potvrdila však, že obžalovaný zakúpil tvárnice zn. Ytong, drevo na strechu, piesok a cement. Obžalovaný okrem toho od nich požadoval 400.000,- Sk, ktoré mu nedali, on túto pohľadávku predal ďalšej firme - J. J., ktorému ich museli zaplatiť. Obžalovaný na stavbe pracoval od 12.3.2007 do začiatku mája 2007 a keď
nedostal ďalšie peniaze, práce na dome zrušil. Svedkyňa potvrdila, že im zabezpečil ubytovanie v čase realizácie rekonštrukčných prác. Svedkyňa dosvedčila, že dôvodom prerušenia stavebných prác bol nedostatok peňazí na stavbu. S bankou mali dohodnutý úver tak, že až sa niečo na stavbe postaví, dá sa vyhotoviť znalecký posudok a na podklade jeho záverov im banka vyplatí preinvestované peniaze pri prestavbe. Keďže sa na dome nič nové nepostavilo, banka odmietla financovať jeho ďalšiu rekonštrukciu. Svedkyňa popísala aj priebeh stretnutia s obžalovaným, na ktorom došlo k zrušeniu zmluvy. Uviedla, že zmluva, ktorú jej syn podpísal, bola vopred pripravená. V porovnaní s výpoveďou poškodeného potvrdila, že obžalovaný im zároveň predložil vyúčtovanie v rámci ktorého od nich požadoval ďalších 400.000,- Sk. Poprela, aby k nejakému konaniu bol jej syn obžalovaným donútený. Zmluvu boli nútení ukončiť preto, lebo obžalovaný už na stavbe nepracoval a oni ďalšie peniaze na rekonštrukciu nemali. Pri ukončení zmluvy sa s obžalovaným dohodli, že ak zoženú peniaze, že on bude ochotný naďalej pokračovať v rekonštrukcii ich domu. Peniaze, na vyplatení ktorých obžalovaný trval však nezohnali a s ich návrhom, aby pokračoval v rekonštrukcii domu, za čo mu zaplatia vtedy, keď ich dostanú od banky, obžalovaný nesúhlasil. Svedkyňa J. T. - manželka obžalovaného vypovedala, že vo firme svojho manžela pracovala ako administratívna pracovníčka. O stretnutí, na ktorom došlo k dohode o ukončení stavebných prác uviedla, že na pozvanie obžalovaného prišiel poškodený aj so svojou matkou. Na tomto jednaní oznámil, že nemajú dostatok finančných prostriedkov a s ukončením stavebným prác preto súhlasili. Bol im predložený rozpočet a s poškodeným boli po jednotlivých položkách prebraté všetky práce, ktoré boli na stavbe vykonané. Jeho tvrdenie, že o tom nevedel, svedkyňa T. považovala za nepravdivé. Naopak, poškodený údajne vyjadril presvedčenie, aby obžalovaný pokračoval v rekonštrukcii ich domu, keď sa im podarí zohnať ďalšie peniaze. V rámci tohto jednania poškodený podpísal dohodu o ukončení stavebných prác. Poškodený, ani jeho matka nemali výhrady, že by nejaké práce neboli vykonané. Rozišli sa korektne bez hádok, či výčitiek. Až o niekoľko mesiacov sa dozvedela, že jej manžel má kvôli tomu problémy. V rámci prípravného konania boli v prejednávanej veci vyhotovené tri znalecké posudky, z ktorých dva sa týkali výšky spôsobenej škody a jeden znalecký posudok sa týkal pravosti podpisu poškodeného na záverečnom vyúčtovaní - "Krycom liste" vyhotovenom dňa 29.4.2007. Ústav súdneho inžinierstva v Žiline v znaleckom posudku z odboru písmoznalectva č. 11/2010 zistil zhodné, aj rozdielne znaky podpisu poškodeného ako vyhotoviteľa podpisu odberateľa na krycom liste, preto ho z uvedeného pohľadu ako pisateľa výslovne nestotožnil. Znalec z odboru stavebníctva Z.. R. T. mal za úlohu danú vyšetrovateľom posúdiť rozsah zrealizovaných prác a vyčísliť výšku preinvestovaných nákladov, kým znalec odboru stavebníctva Z.. H. F. mal za úlohu posúdiť, či náklady fakturované obžalovaným v súvislosti s realizáciou spomínanej Zmluvy o dielo boli totožné s rozpočtovými nákladmi. Znalec Z.. R. T. pri vyhotovení znaleckého posudku vychádzal z podkladov, ktoré mu boli predložené vyšetrovateľom. Na ich podklade zistil, že stavebný materiál v hodnote 282.690,44 Sk na stavbe poškodeného použitý nebol a že nebola riadne vyfakturovaná hodnota vykonaných prác. V čase, keď sa tento znalec dostal k vypracovaniu posudku, stavebný pozemok už patril inému majiteľovi. Preto pri posúdení objemu búracích a demolačných prác znalec vychádzal iba z pôvodného rozpočtu stanoveného pre tento typ prác a zo Zmluvy o dielo. Skutočná hodnota búracích prác mala byť stanovená vo výške 311.492,14 Sk. Týmto znalcom zistený rozdiel medzi zálohou vyplatenou poškodeným, hodnotou vykonaných prác a hodnotou zakúpeného stavebného materiálu bol v celkovej výške 745.537,42 Sk v prospech obžalovaného. Tento údaj je uvedený aj v skutkovej vete obžaloby, ktorý si prokurátor osvojil ako spôsobenú škodu. Pri stanovení výšky škody znalec Z.. R.P. však nezohľadnil záverečnú faktúru vystavenú obžalovaným (č. 2007/01 vo výške 389.720,- Sk) a dohodu o ukončení stavebných prác zo dňa 3.5.2007, pretože tieto doklady údajne nesúviseli s otázkami, ktoré mu stanovili orgány činné v prípravnom konaní. K záverom znaleckého posudku Z.. R.P. obžalovaný namietal, že projektantka Z.. E. R. vo svojom projekte nesprávne uviedla množstvo a druh materiálu, ktorý bolo potrebné zbúrať a vyviesť. Tieto záležitosti riešili s projektantkou až počas stavby zmenou projektu. Práce vykonané nad rámec pôvodného rozpočtu boli riadne zaprotokolované v stavebnom denníku. Podľa obžalovaného znalec Z.. R. T. vo svojom posudku nevzal do úvahy rabat, na ktorý mal nárok ako dodávateľ stavby pri nákupe a predaji stavebného materiálu. Znalec Z.. T. na tieto námietky pripustil, že tvrdenie obžalovaného sa môže zakladať na pravde. Zdôraznil že konkrétne podrobnosti (napr. ohľadom materiálu použitého na strop v pôvodnom objekte) sa v technickej správe nenachádzajú. Znalec Z.. H. F. dospel k záveru, že na stavbe bola reálne preinvestovaná suma 1.152.820,10 Sk. Aj tento znalec vychádzal zo Zmluvy o dielo a z predloženého rozpočtu, pri ktorom overoval a kontroloval
jednotlivé položky fakturované poškodenému obžalovaným. Pritom bral do úvahy aj príslušné cenníky a faktúry uvedené v prílohe jeho znaleckého posudku. Keďže ustanovenia Zmluvy o dielo umožňovali zhotoviteľovi - obžalovanému - vyúčtovať sankcie, prípadne účtovať cenu prác zistených neskôr, tieto položky uznal znalec ako oprávnený náklad. Po zohľadnení zálohy vyplatenej poškodeným, mal by podľa záverov znalca Z.. H. F., poškodený doplatiť obžalovanému, ešte 354.500,80 Sk. Aj znalec Z.. H. F. zistil, že pri vyfakturovaní búracích a demolačných prác obžalovaný fakturoval poškodenému viac, ako mohol. Zistený rozdiel v znaleckých posudkoch okolo 5 000,- Sk, v prospech obžalovaného podľa názoru súdu nemá rozhodujúci význam. Ani zistenie, že obžalovaný (podľa dokazovania znalca Z.. H. F.) nepodložene účtoval poškodenému nákup niektorých položiek stavebného materiálu (420 m2 izolácie GLASBIT, 60 m3 štrku, 160 m2 keramických obkladov, 3.700 kg nivelizačných stierok, 155 m2 zámkovej dlažby ..., na dodanie ktorého znalec nemal od obžalovaného príslušné doklady) neovplyvňuje zistený záver, že poškodený po ukončení stavby dlhoval obžalovanému vyše 354.500,- Sk. Tento záver zároveň zodpovedá obhajobe obžalovaného. K námietkam znalcov, že obžalovaný zakúpil podstatne väčšie množstvá niektorého stavebného materiálu, než bolo potrebné, obžalovaný uviedol, že stavebný materiál kupoval súčasne aj na iné stavby. Zdôraznil, že nemá stanovenú lehotu, kedy a aký materiál zakúpiť. Jeho obhajobu, že niektorý materiál zakúpil skôr, kvôli tomu, aby mal vyťažené auto, súd považoval za logickú. Z vykonaných listinných dôkazov súd zistil nasledujúce skutočnosti: Z trestného oznámenia (č.l. 1 - 2) vyplýva, že ho poškodený podal až 21.9.2007. V ňom tvrdí, že mu obžalovaný dňa 3.5.2007 vystavil faktúru, ktorú poškodený prevzal a potvrdil svojim podpisom. Jednalo sa o rozdiel sumy za práce vykonané podľa stavebného denníka vo výške 1.125.815,- Sk a ním poskytnutej zálohy 798.319,- Sk. Zároveň poškodený potvrdil, že toho dňa prevzal dohodu o ukončení stavebných prác a zápisnicu o ukončení, o odovzdaní a prevzatí dokončených stavebných prác. Tieto dokumenty poškodený údajne podpísal preto, lebo nebol spokojný s postupom stavebných prác. Tiež potvrdil, že od zamestnancov firmy, ktorú prizval na stavbu sa dozvedel, že sa na nej nachádzal materiál za 400.000,- Sk. Zmluva o dielo (z č.l. 231-235) bola medzi obžalovaným a poškodeným uzatvorená dňa 31.10.2006, spravovala sa normami Obchodného zákonníka. Je potrebné zdôrazniť, že poškodený v tejto zmluve nevystupoval ako podnikateľ - právnická osoba - a preto sa mali okolnosti pnenie z uvedenej zmluvy posudzovať podľa Občianskeho zákonníka. Tento nedostatok však nemal vplyv na posudzovanie trestnosti činu. Cena za zhotovenie predmetu diela bola stanovená na 2.781.396,- Sk bez DPH, objednávateľ (poškodený) sa zaviazal pri podpise zmluvy vyplatiť 1.094.155,- Sk, zostávajúcu časť do 10 dní po odovzdaní a prevzatí diela. Predmetom tejto zmluvy bola prestavba a prístavba rodinného domu na ul. F. č. X v X.. Zmluva o úvere a písomnosti tomu náležiace svedčia o tom, že Slovenská sporiteľňa a.s. poskytla poškodenému úver vo výške 1.540.000,- Sk pričom svoju pohľadávku si zabezpečila záložným právom k nehnuteľnosti P. D. ( č. l. 310 - 311, 312). Podľa kúpnej zmluvy zo dňa 10.10.2007 (č.l. 254-256) P. D. - ako majiteľka založených nehnuteľností (zastavanej plochy 212 m2 a záhrady 153 m2 na ul. F. č. X v X.), tieto napokon predala T. U. za 2.100.000,- Sk. V Dohode o ukončení stavebných prác, ktorá bola uzavretá medzi vyššie uvedenými zmluvnými stranami dňa 3.5.2007 sa poškodený zaviazal uhradiť obžalovanému doposiaľ vzniknuté náklady na podklade vystavenej faktúry. K uvedenému postupu poškodený žiadne pripomienky neuplatnil. Dňa 3.5.2007 vystavil obžalovaný poškodenému faktúru vo výške 389.720,- Sk, ktorej suma bola stanovená ako rozdiel medzi poškodeným poskytnutou zálohou a vykonanými prácami. Na fotokópii "Krycieho listu" - resp. vyúčtovania - rozpočtu - (č.l. 226-230) vyhotoveného 29.4.2007 je aj podpis odberateľa - poškodeného, čo znamená že poškodený bol oboznámený s jednotlivými položkami vykonaných stavebných prác. Z korešpondencie predloženej poškodeným (č.l. 262-265) vyplýva, že poškodený sa písomne ospravedlňoval obžalovanému za nedodržanie splatnosti dohodnutých splátok a že projektantka dodatočne menila projekt prestavby rodinného domu poškodeného na žiadosť obžalovaného. Predložené výdavkové pokladničné doklady (č.l. 238-246) svedčia o tom, aký materiál a v akej cene obžalovaný zakúpil na stavbu domu poškodeného. Prokurátor prítomný na záverečnom hlavnom pojednávaní v záverečnej reči navrhol, aby súd uznal skutok a vinu u obžalovaného H. T. v zmysle podanej obžaloby, prihliadol najmä na závery znaleckého posudku Z.. R. T., na výpoveď poškodeného H. D. a dôkazov, ktoré potvrdzujú, že skutok sa stal a že ho spáchal obžalovaný. Dôkazy svedčiace v prospech obžalovaného nehodnotil.
Výsluchy ďalších svedkov navrhnutých v obžalobe súd nevykonával, keďže dokazovanie bolo vykonané v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie a v priebehu pojednávania sa procesné strany vykonania týchto dôkazov nedomáhali. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní vo vyššie uvedenom rozsahu súd hodnotil konanie obžalovaného v tom zmysle, či boli naplnené pojmové znaky trestného činu sprenevery, alebo či konanie obžalovaného by nebolo možné považovať za iný trestný čin, v prejednávanom prípade sa mohlo jednať aj o trestný čin podvodu. Prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa dopustí ten, kto si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená, a spôsobí tak na cudzom majetku väčšiu škodu. Keďže sa objektívne potvrdilo použitie zverených finančných prostriedkov na stanovený účel, sprenevera neprichádza do úvahy. Prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona by sa obžalovaný dopustil, ak by konaním uvedeným vo výroku na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu. Vyvolanie omylu zo strany obžalovaného preukázané nebolo. Obžalovaný mal záujem na stavbe poškodeného pokračovať, o čom svedčí aj zakúpený materiál, použitie ktorého by prichádzalo do úvahy v neskorších fázach realizácie stavby. Taktiež nebolo zistené, aby obžalovaný nevykonal nejaké práce, ktoré poškodenému účtoval. To, že svoj záväzok voči poškodenému nemohol splniť, bolo spôsobené prekážkou na strane poškodeného. Na podklade vyššie uvedených dôkazov súd považoval pre poškodeného existujúci nepriaznivý stav za dôsledok jeho povrchného prístupu k financovaniu stavebných prác, ktoré neboli kryté v plnom rozsahu. Hodnota stavebných prác mala presiahnuť sumu 3.000.000,- Sk, na čom sa poškodený s obžalovaným vopred dohodol. S tak vysokou sumou však poškodený nedisponoval. Podľa vyjadrenia svedkyne F. D. a zmluvy o úvere poškodený mohol dostať iba 70 % bankou stanovenej hodnoty domu - 2.400.000,- Sk. Hypotéku mal schválenú vo výške 1.540.000,- Sk. Celú sumu však k dispozícii nemal, pretože banka poskytujúca hypotéku podmienila jej vyplatenie po častiach s tým, že poškodený bol povinný preukázať použitie peňazí realizovanými stavebnými prácami. O tejto skutočnosti obžalovaného oboznámil až po ukončení búracích a prípravných prác. Keďže poškodený nemal dostatok prostriedkov na dokončenie zmluvy o dielo, nie je možné obžalovanému zazlievať, že prestavbu rodinného domu poškodeného nebol ochotný financovať z vlastných peňazí. Jednotlivé položky vykonaných prác obžalovaný prekonzultoval s poškodeným, s ktorým sa napokon dohodli na záverečnej cene za vykonané práce a za použitý materiál. Na základe toho boli obžalovaným vyhotovené výsledné faktúry, potom urobili dohodu o odovzdaní stavebných prác, s ktorou poškodený súhlasil. Na fotokópii záverečného vyúčtovania dodaných prác a materiálu vyhotoveného 29.4.2007 je aj podpis - poškodeného, čo znamená, že poškodený bol oboznámený s jednotlivými položkami vykonaných stavebných prác, hoci túto skutočnosť vo svojej výpovedi namietal. Tomuto záveru obsahovo zodpovedá aj odlišné vyjadrenie poškodeného v trestnom oznámení, že v konečnej faktúre boli zosumarizované vykonané práce podľa stavebného denníka. Napriek nejednoznačným záverom znaleckého posudku z odvetvia písmoznalectva súd považuje za preukázané, že s jednotlivými položkami vykonaných prác bol poškodený riadne oboznámený spôsobom, ako to obžalovaný a svedkyňa D. tvrdili. Podvodný úmysel obžalovaného teda preukázaný nebol. Zneužitie peňažných prostriedkov obžalovaným, ktoré mu poškodený vyplatil vo forme zálohy preukázané nebolo. Zo záverov znaleckého posudku Z.. H. F. vyplynulo, že obžalovaný účtoval poškodenému iba to, čo mu Zmluva o dielo umožňovala. Po odovzdaní stavby dlhoval poškodený obžalovanému sumu 354.500,80 Sk. Voči tomuto postupu sa poškodený vôbec neohradil, čo okrem vyššie spomínaných dôkazov je evidentné aj z jeho písomného ospravedlnenia zo dňa 25.5.2007. K svojmu ospravedlneniu by poškodený zrejme nepristúpil, ak by sa považoval ako obeť podvodu, či sprenevery. K rozdielnym záverom znalca Z.. R. T. došlo preto, že mu boli inak formulované otázky, na ktoré mal vo svojom posudku zodpovedať. Zároveň bolo zistené, že tento znalec nevychádzal z rovnakých podkladov, ako Z.. H. F.. Obžalovaný potvrdil, že všetky doklady potrebné na vyhotovenie znaleckého posudku odovzdal vyšetrovateľovi a zároveň ich predložil aj znalcovi Z.. H. F., ktorý vypracoval znalecký posudok s iným záverom. Na faktúru vo výške 389 720,- Sk Z.. R. T. neprihliadal, keďže táto nesúvisela s otázkami ktoré mu boli orgánmi činnými v prípravnom konaní položené. Znalec Z.. R. T. vypočítal hodnotu búracích prác podľa pôvodného rozpočtu, nezohľadnil zmenu projektu, ktorý po upozornení obžalovaného projektantka Z.. E. R. zmenila. Rozdiely v použitých dokladoch sú zrejmé z príloh znaleckých posudkov oboch znalcov.
Aj z pohľadu znalca Z.. H. F. bola stavba poškodenému riadne odovzdaná dňa 3.5.2007. K ukončeniu stavby došlo podľa názoru znalca v dôsledku nedostatku financií zo strany objednávateľa - poškodeného. Ako znalec zistil, v štádiu prerušenia prác na uvedenej stavbe mal poškodený dlhovať obžalovanému 354.500,- Sk. Je to síce o 35.223,- Sk menej, ako obžalovaný fakturoval poškodenému v záverečnej faktúre zo dňa 3.5.2007, avšak ani jeden zo znalcov nemohol brať zreteľ na to, že obžalovaný zabezpečil poškodenému presťahovanie, pričom sa dohodli na cene 50.000,- Sk. Z výpovede poškodeného, ba ani z výpovede jeho matky nie je možné vyvodiť záver, že obžalovaný konal protiprávne, v úmysle získať väčší prospech a poškodiť poškodeného. Ich tvrdenie, že - obžalovaný im zničil dom, zobral peniaze a nič neurobil - nie je v súlade s vykonaným dokazovaním. Odhliadnuc od tejto skutočnosti, tvrdenia poškodeného a jeho matky stáli proti tvrdeniam obžalovaného a jeho manželky. Navyše poškodený vypovedal rozdielne o okolnostiach, za akých sa dozvedel o existencii záverečnej faktúry, keď najprv tvrdil, že túto dostal (v septembri 2007) od J. J., neskôr vyšlo najavo, že ju prevzal už 3.5.2007 od obžalovaného. Svoju výpoveď a vyjadrenia k vykonávaným dôkazom poškodený prispôsoboval vzniknutej dôkaznej situácii. Za takých okolností musel pochybnosti vo výpovediach poškodeného súd vyhodnotiť v prospech obžalovaného. Listinné dôkazy zodpovedali obhajobe obžalovaného. Závery znaleckých posudkov oboch znalcov z odboru stavebníctva je potrebné vykladať podľa úloh, ktorými boli znalci poverení. Kým Z.. R. T. hodnotil stavbu výlučne z finančno - technického hľadiska, Z.. H. F. zohľadňoval všetky možnosti, ktoré zmluva o dielo dovoľovala obžalovanému využiť. Činnosť obžalovaného je jednoznačne podnikateľská, ktorej účelom je dosiahnutie zisku. Ak poškodený mal podozrenie, že hodnota prác a materiálu vyúčtovaná poškodeným bola neprimerane vysoká, mohol sa ochrany svojich práv domáhať v občianskom súdnom konaní, obrátiť sa s podnetom na Slovenskú obchodnú inšpekciu, požiadať o pomoc organizácie, ktoré sa venujú ochrane spotrebiteľa, čo neurobil. Uplatnenie svojich práv riešil trestným oznámením, ktoré podal s odstupom takmer šesť mesiacov, od doby, čo ku spáchaniu skutku došlo. Takýto postoj poškodeného nie je možné považovať za typický u osoby, ktorá bola obeťou trestnej činnosti. Podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak skutok nie je trestným činom. Po vyhodnotení vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že skutok kladený obžalovanému za vinu sa stal, avšak nemôže byť trestným činom, pretože sa nepreukázal úmysel obžalovaného prisvojiť si cudziu vec, ktorá mu bola zverená, a spôsobiť tak na cudzom majetku väčšiu škodu, ani spôsobiť poškodenému škodu tým, že by ho uviedol do omylu. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku. Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd odkázal poškodeného s nárokom na náhradu škody na konanie o občiansko právnych veciach, keďže vo veci rozhodol oslobodzujúcim rozsudkom.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd Košice II. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.