Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Co-96-2023.pdf
PDF · 133.79 KB
Case nature
Subarea
9Co/96/2023
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu : Tatra banka, a.s., Hodžovo nám. Č. 3, Bratislava, IČO : 00 686 930, zastúpený : RASLEGAL, s.r.o., Mostová 2, Bratislava, proti žalovanému : U.. P. P., nar. XX. X. XXXX, bytom F. XX, W., zastúpený : Advokátska kancelária Chabadová, s.r.o., Pri starej prachárni 13, Bratislava, o určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy a o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 11. 8. 2023 č.k. 25C/18/2023 - 83, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
odôvodnenie:
1/ Uvedeným uznesením súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým zakázal žalovanému nakladať s nehnuteľnosťami vedenými Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, nachádzajúcimi sa v okrese W. G., obci W.-X. P., katastrálnom území X. P., zapísanými na liste vlastníctva č. XXXX
- byt číslo XX, nachádzajúci sa na X. poschodí vo vchode O. XX, ktorý je súčasťou bytového domu so súpisným číslom XXXX, postaveného na pozemku parc. č. XXXXX, parc. č. XXXXX a parc. č. XXXXX, všetko parcely registra „C“ o veľkosti podielu 1/1 k celku
- k bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel o veľkosti XXXX/XXXXXX k celku ako podiel priestoru na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve bytového domu súpisné číslo XXXX, postaveného na pozemku parc. č. XXXXX, parc. č. XXXXX a parc. č. XXXXX, všetko parcely registra „C“
- k bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel o veľkosti XXXX/XXXXXX k celku a to k pozemku parcely reg. „C“, parc. č. XXXXX o výmere XXX P. - zastavaná plocha a nádvorie, pozemku parcely reg. „C“, parc. č.: XXXXX o výmere XXX P. - zastavaná plocha a nádvorie, pozemku parcely reg. „C“, parc. č.: XXXXX o výmere XXX P. - zastavaná plocha a nádvorie,
- spoluvlastnícky podiel k nebytovému priestoru č. A. o veľkosti X/XXX k celku, nachádzajúci sa na prízemí vo vchode O., ktorý je súčasťou bytového domu so súpisným číslom XXXX, postaveného na pozemku parc. č. XXXXX, parc. č. XXXXX a parc. č. XXXXX, všetko parcely registra „C“
- k nebytovému priestoru prislúchajúci spoluvlastnícky podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti podielu XXXX/XXXXXX k celku, konkrétne na pozemku parcely reg. „C“, parc. č. XXXXX o výmere XXX P. - zastavaná plocha a nádvorie, pozemku parcely reg. „C“, parc. č. XXXXX o výmere XXX P. - zastavaná plocha a nádvorie a pozemku parcely reg. „C“, parc. č. XXXXX o výmere XXX P. - zastavaná plocha a nádvorie, a to najmä previesť vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam kúpnou zmluvou, darovacou zmluvou, zámennou zmluvou, vložiť tieto nehnuteľnosti ako nepeňažný vklad do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva, zaťažiť tieto nehnuteľnosti záložným právom, vecným bremenom, zriadiť zabezpečovací prevod vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam, tieto nehnuteľnosti prenajať, vypožičať, odstrániť, zničiť, poškodiť, urobiť neupotrebiteľnými alebo nakladať s
nehnuteľnosťami iným spôsobom, až do právoplatného skončenia konania o určenie právnej neúčinnosti scudzenia nehnuteľností.
2/ V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie poukazoval na to, že žalobou zo dňa 09.08.2023 žalobca žiadal, aby súd určil, že právny úkon U. O., nar. XX.XX.XXXX a T. O., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, oboch trvale bytom: O. XX, W. ako predávajúcich a U.. P. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, W. ako kupujúceho, s názvom Zmluva o prevode vlastníctva bytu zo dňa 19.10.2022, zapísaná v katastri nehnuteľností pod č. Q.-XXXXX/XXXX zo dňa 16.11.2022, predmetom ktorej je prevod nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. X. P., v obci W.-X. P., v okrese W. G., vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odborom, je voči žalobcovi právne neúčinný.
3/ Žalobca zároveň žiadal vydať neodkladné opatrenie, ktorým súd zakáže žalovanému nakladať s nehnuteľnosťami vedenými Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, nachádzajúcimi sa v okrese W. G., obci W.-X. P., katastrálne územie X. P., špecifikovanými v návrhu. Návrh na vydanie neodkladného opatrenia podaný súčasne so žalobou žalobca odôvodnil tým, že dňa 24.06.2016 ako veriteľ uzavrel so spoločnosťou Embassy service s.r.o., so sídlom Krížna 36, Bratislava, IČO: 35 817 241 (ďalej len „obligačný dlžník“) ako obligačným dlžníkom a pánom U. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom: O. XX, W. ako ručiteľom (ďalej ako „ručiteľ“ alebo aj ako „povinný“) Zmluvu o splátkovom úvere č. P.- XXXXXXXXXX a súvisiacu Dohodu o ručení uzatvorenú v zmysle § 303 a nasl. Obch.zák. v spojení so Všeobecnými úverovými podmienkami S. W., Y..X.. (ďalej len „VÚP“), na základe ktorej bol dlžníkovi poskytnutý splátkový investičný úver vo výške 9.000 €. Úver v zmysle zmluvných podmienok expiroval dňa 31.05.2019, kedy nastala jeho konečná splatnosť. Nakoľko obligačný dlžník ani ručiteľ nevysporiadali svoje záväzky v tejto súvislosti voči spoločnosti žalobcu riadne a včas, dostali sa s vrátením úveru do omeškania. V nadväznosti na pretrvávajúce omeškanie obligačného dlžníka a ručiteľa s vysporiadaním nárokov žalobcu, rozhodol sa žalobca iniciovať súdne konanie a prostredníctvom návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 23.06.2020, resp. žaloby si uplatnil svoje nároky súdnou cestou. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vedenom pod sp. zn. 26Up/1243/2020 vydal dňa 13.07.2020 platobný rozkaz, ktorým zaviazal obligačného dlžníka i ručiteľa k úhrade uplatňovaných nárokov. V tejto súvislosti žalobca zdôraznil, že voči ručiteľovi platobný rozkaz nadobudol účinky právoplatnosti a vykonateľnosti dňa 04.08.2020 a voči obligačnému dlžníkovi dňa 15.08.2020 (ďalej len „exekučný titul“). Nakoľko si dlžníci nesplnili svoje judikované povinnosti v zmysle exekučného titulu, žalobca bol nútený vo vzťahu k obom z nich iniciovať exekučné konanie návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 18.09.2020. V nadväznosti na to exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie na vymoženie nárokov voči obom z dlžníkov. Vo vzťahu k obligačnému dlžníkovi a ručiteľovi je tak ku dňu podania žaloby vedená exekúcia pod sp. zn. 58EX 247/20, v súčasnosti nebola ani čiastočne dlžná suma vymožená. V súvislosti s prebiehajúcou exekúciou boli žalobcovi zo strany povereného exekútora dňa 02.08.2023 doručené podklady, ktoré mu boli poskytnuté v rámci súčinnosti z príslušného katastra. Obsahom sprístupnenej dokumentácie sú tri kúpne zmluvy, ktorými ručiteľ, resp. povinný (v kooperácii so svojou manželkou) scudzil, resp. predal viaceré nehnuteľnosti (byty nachádzajúce sa v Bratislave) v prospech žalovaného, všetky v rovnakom dátume datovanom na kúpnych zmluvách dňom 19.10.2022, teda v čase, kedy voči povinnému prebiehala exekúcia na vymoženie našich nárokov. Jedným z prevodov bol aj predaj bytu na O. J. v W., ktorý povinný previedol kúpnou zmluvou zo dňa 19.10.2022 uzavretou medzi povinným a jeho manželkou na strane jednej a žalovaným na strane druhej (ďalej len „kúpna zmluva k Bytu na O.“). Predmetom zmluvy bol odplatný prevod vlastníckeho práva k bytu č. XX a nebytovému priestoru na O. J. v W. do výlučného vlastníctva žalovaného, vklad povolený dňa 16.11.2022 pod V-33806/2022. Predmetný byt predal povinný za kúpnu cenu vo výške 50.000 €, ide teda evidentne o neprimeranú sumu, rovnako ako byt na O. J. v W.. Žalobca má za to, že povinný nemal skutočný úmysel byt na O., ako i ďalšie nehnuteľnosti ako vyplýva z priloženej dokumentácie, žalovanému predať za trhovú cenu, ale tieto primárne vyňať zo svojej majetkovej sféry, na čo žalobca ako veriteľ nemá pri vymáhaní svojej pohľadávky v exekúcii v súčasnosti dosah. Žalovaný všetky tri nadobudnuté byty do súčasnosti drží vo svojom vlastníctve, je teda pravdepodobné, že majetkové hodnoty i naďalej užíva práve povinný. Prevodmi preukázateľne došlo k zníženiu hodnoty majetku povinného bez toho, aby sa vyrovnalo efektívnym protiplnením a to v čase, kedy sa proti povinnému už viedla niekoľko rokov exekúcia. Tento údaj je verejne dohľadateľný v registri exekučných poverení. Žalovaný je právnikom a teda odborne spôsobilou osobou na to, aby si preveril stav povinného pred uzavretím tak neštandardnej transakcie, akou je prevod troch bytov, z toho dvoch v centre Bratislavy za cenu po 50.000 €. Žalobca má za to, že zo strany povinného išlo o prevod ukracujúci, o čom s ohľadom na zverejnený údaj o prebiehajúcej exekúcii povinného žalovaný mohol a mal vedieť. Žalobca
je názoru, že uvedené skutočnosti nasvedčujú okrem iného aj tomu, že v budúcnosti môže dôjsť k ďalšiemu nakladaniu s bytom na O., prípadne tomu, že sa žalovaný začne zbavovať tohto majetku v úmysle zamedziť spoločnosti žalobcu, prípadne aj iným veriteľom, získať späť to, čo neoprávnene ušlo z majetku povinného (ručiteľa), ktorý sa za pomoci žalovaného snaží ukracovať svojich veriteľov. Už z doterajšieho vývoja vecí podľa žalobcu vyplýva, že vyššie uvedené osoby konajú na základe vopred pripraveného plánu, pričom jednotlivé kroky vykonávajú koordinovane. Uvedeným konaním došlo objektívne k ukráteniu spoločnosti žalobcu v čase realizácie prevodu, čo v konečnom dôsledku marí priebeh súčasnej exekúcie, predmetom ktorej je vymáhanie judikovaných záväzkov povinného (ručiteľa) voči žalobcovi. Nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia v tejto veci teda spočíva v tom, že úspešnosť exekúcie v prospech spoločnosti žalobcu je objektívne znemožňovaná a odďaľovaná. Zároveň žalobca poukázal na to, že za danej situácie nevie na zabezpečenie svojich nárokov využiť inštitút sudcovského záložného práva ako zabezpečovacieho opatrenia podľa ust. § 343 a nasl. CSP, nakoľko žalovaný nie je dlžníkom žalobcu, čím by nebol naplnený základný predpoklad tohto inštitútu. Žalobca tak navrhuje miesto toho nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým sa žalovanému zakáže previesť byt na O. na ďalšie osoby až do skončenia prebiehajúceho konania vo veci samej a zabezpečí sa tak možnosť, aby sa v súčasnej exekúcii mohol uspokojiť z majetku, ktorý preukázateľne ušiel z dispozície povinného. V prípade, ak by súd návrhu nevyhovel, existuje tu dôvodná obava, že žalovaný prevedie byt na O. na ďalšie osoby s cieľom vytvoriť zdanie dobromyseľnosti nových nadobúdateľov, čím nenávratne dôjde k zmareniu uspokojenia pohľadávky žalobcu voči povinnému.
4/ Žalobca k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojil listiny - platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 13.07.2020, upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 07.10.2020, správa o priebehu exekúcie zo dňa 02.12.2021, oznámenie exekútora o poskytnutí súčinnosti z katastra, zmluvu o prevode vlastníctva bytu zo dňa 19.10.2022, predmetom ktorej je prevod vlastníckeho práva k Bytu na O. LV č. XXXX vedený pre k.ú. X. P., ďalšie zmluvy o prevode vlastníctva bytov zo dňa 19.10.2022, register poverení na vykonanie exekúcie.
5/ Po právnej stránke odôvodnil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia o ust. § 324 ods. 1, ods. 3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. c/, § 326 ods. 1, ods. 2, § 329 ods. 1, § 332 ods. 1, § 333 CSP. Súd prvej inštancie v prvom rade uviedol, že nariadenie neodkladného opatrenia je podmienené tým, že sledovaný účel nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, ktoré má vždy prednosť. Nakoľko jedným zo základných predpokladov na zriadenie zabezpečovacieho opatrenie je, že zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku a v danom prípade žalovaný nie je dlžníkom žalobcu, sledovaný účel tak nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
4/ Po preskúmaní návrhu a listinných dôkazov predložených žalobcom súd dospel k názoru, že návrh na dočasnú úpravu pomerov nariadením neodkladného opatrenia je dôvodný. Vzhľadom na skutočnosť, že počas exekúcie vedenej voči povinnému U. O., povinný ako predávajúci previedol na žalovaného ako kupujúceho kúpnymi zmluvami vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v W. - bytu č. XX na O. J.., ako aj bytu č. XX na O. J.., v obidvoch prípadoch za nesporne neprimerane nízku kúpnu cenu vo výške 50.000 €, čo vyplýva z listinných dôkazov, je vysoká pravdepodobnosť, že povinný tak konal len s úmyslom vyňať predmetné nehnuteľnosti zo svojej majetkovej sféry, pričom takéto konanie povinného marí priebeh vedenej exekúcie, predmetom ktorej je vymáhanie jeho záväzku voči žalobcovi. V súvislosti s výrazne podhodnotenou kúpnou cenou v prípade obidvoch kúpnych zmlúv, je dôvodné sa domnievať, a v uvedenom smere sa súd stotožnil s názorom žalobcu, že zmluvné strany pri prevode nehnuteľností konali na základe vopred pripraveného postupu, ktorým došlo objektívne k ukráteniu žalobcu. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností je súd názoru, že v danom prípade existuje dôvodná obava, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX žalovaný prevedie na ďalšie osoby, čím dôjde v prebiehajúcej exekúcii k zmareniu uspokojenia pohľadávky žalobcu voči povinnému. Nakoľko žalobca osvedčil nárok na nariadenie neodkladného opatrenia, súd prvej inštancie návrhu vyhovel a dočasne pomery strán upravil, s tým, že o náhrade trov konania súvisiacich s neodkladným opatrením rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej.
5/ Uvedené uznesenie napadol včas podaným odvolaním žalovaný, v celom rozsahu, domáhajúc sa toho, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Odvolanie odôvodnil žalobca tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ďalej, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Súd prvej inštancie odôvodnil nariadenie neodkladného opatrenia osvedčením skutočnosti
- údajnej existencie judikovanej pohľadávky žalobcu ako veriteľa voči povinnému, ktorý bol zároveň predávajúcim a žalovanému predal tri byty. Súd prvej inštancie vychádzal z osvedčených skutočností, že išlo „o neštandardnú transakciu, akou je prevod troch bytov, z toho dvoch v centre W. za cenu po 50.000 €.“ Výšku dlhu predávajúceho ustálil súd prvej inštancie na sume 9.000 € a bez ďalšieho poukázal na to, že táto skutočnosť je osvedčená vydaným platobným rozkazom Okresným súdom v Banskej Bystrici sp. zn. 26Up/1243/2020 a exekúciou vedenou cca tri roky na základe návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 18. 9. 2020. Tiež sa stotožnil s tvrdením žalobcu, že exekvovaná suma nebola do dnešného dňa ani sčasti vymožená (nijako pritom neprihliadal na pasivitu žalobcu a exekútora) a z tohto dôvodu údajne uspokojenie pohľadávky nie je možné. Konajúci súd tiež bez ďalšieho prijal tvrdenie žalobcu, že byt bol predaný neprimerane pod cenu. Nevzal do úvahy fakt, že byt bol v čase predaja už v dražbe, nakoľko Slovenská X., Y..X.. pristúpila k realizácii záložného práva, nevzal do úvahy ani to, že žalovaný „kúpil byt aj so starým človekom“, ktorý v byte býval a žalovaný kupoval byt s vedomím, že táto osoba tu dožije. Súd prvej inštancie bez akéhokoľvek osvedčenia prevzal do odôvodnenia konštatovanie žalobcu, že byt má užívať predávajúci ako povinný, hoci ide o vyslovené klamstvo a z listín nie je nijako osvedčená. Pritom predávajúci predával byt spolu s manželkou a byt užíva podľa výpisov len jedna osoba. Súd prvej inštancie sa stotožnil s tvrdením žalobcu, že žalovaný a predávajúci mali konať podľa vopred pripraveného plánu, keď dôvodom prevodov mali byť výlučne snahy o zmarenie exekúcie. Súd prvej inštancie vôbec nebral do úvahy časové hľadisko, kde exekúcia bola začatá vyše dvoch rokov pred prevodom nehnuteľností a teda konajúci exekútor mal dva roky na to, aby vykonal primerané úkony na ochranu oprávneného. Ak už nie priamo zriadením exekučného záložného práva na niektorom z bytov, tak aspoň návrhom na zápis poznámky v katastri nehnuteľností, že sa voči povinnému nejaká exekúcia vedie. Konajúci exekútor však nič také neurobil, žalovaný preto nemal odkiaľ vedieť, že by kupoval nehnuteľnosť, ktorá je ohrozená výkonom exekúcie. Tiež bolo opodstatnené očakávať aj od samotného žalobcu, že nebude viac ako 2 roky pasívny a ak má pohľadávku, bude navrhovať zriadiť sudcovské záložné právo. Súd prvej inštancie nielen že zle zistil skutkový stav, keď vychádzal z predpokladu, že judikovaná pohľadávka je 9.000 €, ale vec aj nesprávne právne posúdil. 6/ Žalovaný v odvolaní poukazoval na svoju dobrú vôľu, keď de facto kupoval tri byty za jednu kúpnu cenu tak, aby neobišiel veriteľov predávajúceho ale naopak vyplatil všetky dlhy predávajúceho, ktoré mu boli známe, nakoľko ich existencia bola zapísaná v katastri nehnuteľností. Žalovaný v odvolaní namietal, že žalobca nemá voči predávajúcemu (povinnému) judikovanú pohľadávku vo výške 9.000 € ale iba 1.663,61 € s príslušenstvom, ako to vyplýva z platobného rozkazu sp. zn. 26Up/1243/2020 a upovedomenia o začatí exekúcie 58Ex 247/20 - 18. Potom domnienka súdu o tom, že žalovaný a predávajúci postupovali podľa vopred premysleného plánu, ako sa vyhnúť zexekvovaniu pohľadávky vo výške 9.000 € je už z tohto dôvodu nesprávna; žalobca takúto pohľadávku nemá. Žalobca si je zjavne sám vedomý absolútnej neprimeranosti sumy 1.663,61 € voči obmedzeniu žalovaného na jeho vlastníckom práve k bytu, zrejme aj preto v žalobe odkazuje aj na prípadných ďalších veriteľov, ktorých však sám nevie identifikovať. Zo žaloby nie je zrejmé, či žalobca namieta predaj nehnuteľností pre sumu 9.000 € alebo pre sumu 1.663,61 €. 7/ Za nedôvodné považuje žalovaný nariadenie neodkladného opatrenia aj z dôvodu, že žalobca ako aj konajúci exekútor boli pri vymáhaní údajnej exekvovanej pohľadávky vyše dvoch rokov absolútne nečinní, na ktorú skutočnosť súd prvej inštancie nijako neprihliadol. Žalobca, ktorý je finančnou inštitúciou mal pritom niekoľko možností, ako ochrániť svoje práva. Nie je potom namieste, aby z dôvodu nečinnosti žalobcu sanoval súd v ďalšom konaní nariadením neodkladného opatrenia, ktorým obmedzí na ústavných právach tretiu osobu, t.j. inú ako je osoba zaviazaná zo záväzkovo-právneho vzťahu. Žalovaný zdôraznil, že nemal a nemohol mať vedomosť o prípadných exekúciách predávajúceho a aj keby vedel o existencii zoznamu exekúcií, nebolo by mu to nič platné, nakoľko tento zoznam neobsahuje údaje o exekvovaných pohľadávkach (najmä výšku a dôvod judikovanej pohľadávky). Tiež uviedol, že vyplatil všetky dlhy predávajúceho o ktorých mal vedomosť, čo svedčí o dobromyseľnosti žalovaného, že byty nadobúda s vedomím, že „listy vlastníctva má čisté“ a nie s tým, že má „vopred premyslený plán,“ ako ukrátiť veriteľov predávajúceho. 8/ O tom, že bol žalovaný dobromyseľný svedčí aj priebeh transakcie, resp. to, ako prebiehal predaj bytov. Žalovaný uhrádzal kúpnu cenu za tri byty v celku, vo výške 250.000 €, z toho sumu 236.034,27 € priamo záložnému veriteľovi, čo vyplýva z detailu pohybu, ktorý priložil ako dôkaz k odvolaniu. Z priloženého dôkazu plynie, že platba bola len jedna a týkala sa nie bytu ale troch bytov, je to zrejmé aj
z poznámky „Úhrada za kúpu bytov.“ Kúpna cena bola medzi predávajúcim a kupujúcim dohodnutá s ohľadom na dlh predávajúceho, ktorý mal predávajúci k X. X., a.s. a ktorý bol zabezpečený záložným právom. Keďže menovaný veriteľ predávajúceho už pristúpil k výkonu záložného práva, bol žalovaný nútený - v záujme získania „čistého listu vlastníctva“ - vyplatiť aj náklady súvisiace s dražbou. O tom žalovaný k odvolaniu priložil detail pohybu - Úhrada za zrušenie dražby. Z ďalšieho dôkazu - „Potvrdenie o splnení záväzku (kvitancia) a žiadosť o výmaz záložného práva“, ktoré zaslala na príslušný kataster nehnuteľností Slovenská X., Y..X.. Je zrejmé, že založené a v dražbe boli všetky tri byty súčasne, preto nebolo možné z pohľadu predávajúceho riešiť predaj troch bytov samostatne. Pre žalovaného ako kupujúceho zase tento stav predstavoval prirodzenú výhodu, resp. možnosť vyjednávať pri kúpnej cene. Žalovaný teda reálne vyplatil sumu 236.034,27 € priamo záložnému veriteľovi, sumu 3.823,04 € ako náklady súvisiace s dražbou a sumu 10.142,69 € v hotovosti priamo predávajúcemu. Za danej situácie je absurdné uveriť tvrdeniu žalobcu, že mal žalovaný premyslený plán, ako ho ukrátiť o sumu 1.663,61 €. Kúpna cena za tri byty zodpovedala podmienkam, za akých sa predávali, bola formálne rozdelená na tri byty a to s prihliadnutím aj k tomu, že v bytoch, ktoré mali v kúpnej zmluve uvedenú najnižšiu cenu bývali otec a svokor predávajúceho. Žalovaný prisľúbil, že obe osoby nechá v bytoch dožiť, čo aj splnil. Bolo len vecou náhody, že otec predávajúceho, ktorý býval práve v predmetnom byte, zomrel pol roka po kúpe, dňa 8. 3. 2023. 9/ Nepravdivé je tiež tvrdenie žalobcu, že predmetný byt užíva stále predávajúci - tento ho neužíval ani pred kúpou. V byte býval otec predávajúceho s tým, že hoci táto skutočnosť nevyplývala z katastra nehnuteľností (otec predávajúceho netrval na zriadení práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu), mal prisľúbené, že tu dožije. Uvedené žalovaný preukazoval potvrdením od správcu bytového domu - ETP Management budov, s.r.o., z ktorého je zrejmé, že platby za užívanie bytu boli vykonávané z bankového účtu otca predávajúceho. Že išlo skutočne o účet otca predávajúceho žalovaný preukazoval Uznesením o dedičstve, v ktorom je tento účet definovaný. Žalovaný ďalej k odvolaniu pripojil tzv. mandáty na inkaso (ZSE Energia, a.s. a SPP, a.s.) z ktorých je rovnako zjavný účet platiteľa za spotrebované energie, t.j. účet otca predávajúceho. Otec predávajúceho mal v byte zriadené de facto právo doživotného užívania bytu, ktoré však nebolo zapísané v katastri nehnuteľností, pretože otec to od predávajúceho nevyžadoval. V neposlednom rade žalovaný poukazoval na to, že byt bol v pôvodnom stave a teda vyžaduje komplexnú rekonštrukciu, o čom založil do spisu fotodokumentáciu. 10/ Žalovaný v odvolaní trval na tom, že cena za byty v dražbe, ktorá bola v čase predaja realizovaná, v pôvodnom stave, s reálnymi užívateľmi týchto bytov (staršie, resp. chránené osoby - otec a svokor predávajúceho), nie je neprimerane nízka. Žalovaný byty kupoval s vedomím, že môže trvať roky, kým bude môcť vykonávať svoje vlastnícke právo, nakoľko byty reálne nemohol užívať. Spôsob, akým žalovaný vyplatil záložného veriteľa, náklady za dražbu a doplatok v hotovosti predávajúcemu svedčí o jeho dobromyseľnosti a tiež nevedomosti vo vzťahu k ďalším údajne existujúcim dlhom predávajúceho, navyše v nepomerne nižších sumách. Ak by mal žalovaný vedomosť okrem dlhu vo výške 236.034,27 € a 3.823,04 € aj o dlhu vo výške 1.663,61 €, tento by v tom čase bez problémov zaplatil, o čo by sa znížila suma, ktorú vyplatil v hotovosti predávajúcemu. Nariadené neodkladné opatrenie považuje žalovaný za v rozpore so zákonom a v neposlednom rade aj za neprimerané vo vzťahu k údajne existujúcej pohľadávke žalobcu vo výške 1.663,61 € a vyplatenej kúpnej cene v sume 250.000 €. 11/ Na odvolanie žalovaného podal žalobca písomné vyjadrenie (č.l. 133 a nasl. spisu), ktorý navrhoval odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Žalobca preveroval stav majetku povinného u exekútora aj vzhľadom na tvrdenia žalovaného v jeho odvolaní, pričom nezistil žiadnu zmenu; exekúcia stále trvá bez vymoženia akejkoľvek sumy. Majetok, ktorý mal zdediť, exekútor po aktualizovanej lustrácii vôbec neeviduje. Povinný tento majetok zjavne medzičasom zabezpečil pred exekútorom, tak ako to bolo v prípade bytov. Tvrdenia žalovaného označil žalobca za nedôvodné, zavádzajúce a účelové. Žalobca trvá na tom, že žalovaný koná v úzkej súčinnosti s ručiteľom podľa vopred pripraveného plánu ako znemožniť uspokojenie vykonateľných nárokov (aj) žalobcovej spoločnosti. V danom smere povinný (ako ručiteľ) stále realizuje kroky, ktorými ukracuje svojich veriteľov, vrátane žalobcu. Napadnuté uznesenie súdu považuje žalobca za zákonné a vecne i procesne správne, s jeho obsahom sa v plnom rozsahu stotožňuje. Skutočnosti podstatné pre nariadenie neodkladného opatrenia sú nielen osvedčené ale aj riadne preukázané. 12/ Exekučný titul žalobcu sa doposiaľ nepodarilo exekútorovi vymôcť nie z dôvodu pasivity žalobcu či exekútora ale preto, že exekútorovi nie je známy alebo nie je dostupný majetok povinného, z ktorého by vedel exekúciu úspešne zavŕšiť. Povinný takýto majetok buď skrýva (čo je evidentné napr. pri zdedenom majetku) alebo s ním robí ukracujúce úkony (ako napr. pri bytoch, ktoré previedol na žalovaného). To je jediná príčina, prečo bola exekúcia doposiaľ bezúspešná. Vo vzťahu k majetku, ktorý je zaťažený
záložným právom v prospech tretej osoby, sú možnosti exekútora limitované, to vie aj žalobca ako právnik. Toto chcel žalovaný zjavne v rámci nadobúdania bytov po dohode s povinným využiť. Žalovaný s predávajúcim (ako povinným) v kolúzii previedli 3 byty povinného za zlomok ich ceny, t.j. v dôsledku ukracujúcich právnych úkonov. Ak by totiž došlo k dražbe všetkých troch nehnuteľností bankou ako záložným veriteľom, výťažok by bol oveľa vyšší ako to, čo povinný obdržal za prevod od žalovaného a zjavne iba pokrylo pohľadávku výhradne banky. 13/ Žalovaný ku svojmu odvolaniu pripojil kópiu dedičského rozhodnutia a úmrtného listu, ktorými preukazuje, že údajne povinný má mať dostatok majetku na vysporiadanie exekúcie a okrem toho aj na to, že údajne bol byt zaťažený akýmsi faktickým vecným bremenom dožitia rodinného príslušníka povinného. Z daného však vyplýva jedine to, že sa i naďalej nedovolene koordinuje s povinným, keďže predložené dokumenty by nemal odkiaľ získať, pokiaľ by išlo o cudziu tretiu osobu. Dedičské rozhodnutie je neverejné a navyše bolo vydané iba pár týždňov pred spracovaním podania žalovaného. Nejde teda o dokument, ktorý by mal k dispozícii z rokovaní s povinným pri predaji bytov. Tiež ako právnik si musí byť vedomý toho, že niečo ako faktické vecné bremeno nie je právna kategória a zrejme ide o akúsi vykonštruovanú obranu ex post. Žalobca má preto za to, že žalovaný má s povinným ručiteľom vzťahy, ktoré sa vymykajú bežnej transakcii dvoch cudzích osôb pri kúpe bytu. Žalobca je presvedčený o tom, že právny úkon, ktorému odporuje, objektívne ukracuje žalobcove vykonateľné nároky voči povinnému. Ušlý majetok, ktorý prešiel na žalovaného, je jediný, z ktorého sa žalobca bude môcť reálne uspokojiť, čo si napokon žalovaný aj sám uvedomuje, snažiac sa argumentovať námietkami, ktoré sú nedôvodné. Nariadené neodkladné opatrenie považuje žalobca za nevyhnutné, až pokým súd nerozhodne o veci samej (neúčinnosti kúpnej zmluvy k bytu na Krížnej ul.). Povinný teda pred exekútorom nadobudnutie majetku dedením zatajil (dedičské rozhodnutie mu neposlal, hoci ho zaslal žalovanému) a zrejme sa medzičasom zbavil aj všetkého hnuteľného majetku (motorového vozidla) či finančných prostriedkov, ktoré zdedil po poručiteľovi. Z ostatnej správy o priebehu exekúcie totižto vyplýva skutočnosť, že povinný disponuje len minimálnym disponibilným zostatkom na bankovom účte a to vedenom v S., Y..X..; žiadne iné bankové účty nemá. 14/ Aj tvrdenia žalovaného o pasivite žalobcu neobstoja, žalobcovi nie je zrejmé, čo mal žalobca urobiť, aby zabránil žalovanému a povinnému v kolúzii ohľadom predaja bytov. Žalobca nesúhlasil ani s argumentáciou žalovaného ohľadom sumy 9.000 €. Žalobcom žalovaná suma v súčasnosti predstavuje exekučný titul čo do výšky istiny 1.663,61 €; žalovaný si zamieňa výšku poskytnutého úveru od nevysporiadanej sumy, ktorú žalobca v súčasnosti vymáha. Žalobca trvá na tom, že povinný svoj majetok skrýva, a to dlhodobo, za súčinnosti so žalovaným. Potvrdzuje to aj skutočnosť, že v byte (bytoch) necháva/nechával dožiť rodinných príslušníkov povinného ručiteľa. Ak bolo práve toto zohľadnené v kúpnej cene, znamená to, že povinný ukrátil seba a svojich veriteľov za účelom poskytnutia výhod svojej rodine - dožívajúcemu príbuznému. Samotná táto okolnosť je potom dôvodom na určenie neúčinnosti právneho úkonu - nebola dosiahnutá reálna kúpna cena na úkor povinného iných záujmov. 15/ Na vyjadrenie žalobcu podal žalovaný repliku (č.l. 146 a nasl. spisu), v ktorej trval na svojom návrhu, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne a prizná mu náhradu trov celého konania. Poukazoval na to, že sa žalobca sústreďuje na agresívne ataky, očierňovanie žalovaného, ktorého opakovane obviňuje a vykresľuje takmer ako podvodníka, kvôli sume 1.663,61 €, voči čomu sa žalovaný dôrazne ohradzuje. Zároveň poprel, že by mal s povinným, t.j. predávajúcim, akékoľvek nadštandardné vzťahy, žalovaný ho dôverne nepozná, nezaujíma sa o neho, ani o jeho osobný život. Žalovaný nevedel, nevie a ani nemal dôvod zisťovať, či mal alebo má predávajúci nejaké exekúcie alebo iné finančné problémy. Žalovaný predávajúceho po obdržaní neodkladného opatrenia bezodkladne kontaktoval telefonicky s dopytom, aby situáciu vysvetlil. Predávajúci zostal prekvapený, tvrdil, že ak by sa chcel exekútor uspokojiť, mohol tak urobiť z jeho dedičstva, ktoré bolo nadobudnuté po predaji bytov. Na predmetný dlh si predávajúci vôbec nespomenul, neeviduje ho, mal za to, že ide o dlh obchodnej spoločnosti a jeho ako fyzickej osoby sa netýka. Na dôkaz poskytol žalovanému uznesenie o dedičstve, čím sa žalovaného snažil presvedčiť, že žiadne dlhy nemá. To bol spôsob, ako sa žalovaný dostal k uzneseniu o dedičstve. Žalovaný podotkol, že pokiaľ by prijal argumentáciu žalobcu, potom by aj nový majiteľ zdedeného vozidla mal byť „kooperátor pri ukracovaní veriteľov“. Žalovaný zopakoval, že žalobca s exekútorom mali vyvinúť väčšiu aktivitu na zisťovanie majetku povinného, nie iba čakať, či mu povinný dobrovoľne nadiktuje všetky svoje aktíva. Povinný nemohol skrývať počas dvoch rokov exekúcie nehnuteľností, ktoré sú zapísané na verejne dostupnom katastri nehnuteľností, resp. dohľadateľné na internete. V prípade auta, ktoré predávajúci vlastnil po predaji bytov, aj toto bolo evidované v osobitnej evidencii. Podľa žalovaného nie je naplnený základný predpoklad podľa § 42a Obč. zák., t.j. že úkony dlžníka (predaj bytu) ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Žalobca sa mal a mohol uspokojiť z dedičstva, t.j. na
svojich právach nebol ukrátený. Žalobca mohol vo vzťahu k povinnému urobiť viaceré úkony - dať návrh na zápis poznámky do katastra nehnuteľností o prebiehajúcej exekúcii, návrh na zriadenie sudcovského záložného práva a pod. Žalovaný považuje za neprípustné, aby bol označovaný za osobu, z majetku ktorej sa má žalobca uspokojiť iba preto, že pristupuje k vymáhaniu pohľadávky od svojho dlžníka laxne a iba preto, že pohľadávku „bez akýchkoľvek ťažkostí môže žalovaný vysporiadať za povinného i v súčasnosti.“ Žalovaný naďalej považuje nariadené neodkladné opatrenie za rozporné so zákonom. 16/ Žalobca v duplike uviedol, že zotrváva na svojich vyjadreniach. 17/ Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v napadnutom (t.j. v celom) rozsahu v zmysle § 379, § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. 18/ Odvolací súd preskúmal a prejednal v zmysle § 379, § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. 19/ Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 20/ Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 21/ V zmysle cit. ustanovenia § 325 ods. 1 CSP predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia ešte pred rozhodnutím vo veci samej je bezodkladná potreba dočasnej úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Potreba dočasnej úpravy pomerov alebo obava z ohrozenia exekúcie musí byť v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia aspoň osvedčená, t.j. musí sa javiť aspoň ako pravdepodobná; nárok samotný teda nemusí byť preukázaný. Spoločným znakom oboch typov neodkladných opatrení je ich dočasný - predbežný charakter. V danom prípade žalobca navrhovaným neodkladným opatrením sleduje dočasnú úpravu pomerov strán sporu. Nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí alebo osvedčí právny vzťah medzi stranami sporu, ak tieto vzťahy vyžadujú bezodkladnú dočasnú úpravu, ak sa v právnych vzťahoch medzi stranami sporu nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami (tj. že strana nie je obmedzená spôsobom neprimeraným povahe veci). Neodkladné opatrenie musí mať tiež vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je predmetom konania vo veci samej. Zároveň platí, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je výlučne vecou strany, ktorý navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia, učiniť príslušné tvrdenia a tieto podložiť dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti a opodstatnenosti jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V štádiu, kedy súd rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je totiž časový priestor na vykonávanie rozsiahleho dokazovania (§ 328 ods. 2 CSP). Súd musí mať pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia na zreteli, že neodkladné opatrenie je opatrením výnimočnej povahy a preto by malo povinnú stranu sporu obmedzovať v prípade jeho nariadenia len v nevyhnutnej miere. Iný postup by mohol znamenať prekročenie ústavnosti postupu súdu v konaní o neodkladnom opatrení. Zásah súdu prostredníctvom neodkladného opatrenia do právnych vzťahov strán sporu musí byť primeraný. 22/ Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu v posudzovanej veci dospel odvolací súd k odlišnému právnemu záveru, ako súd prvej inštancie. V riešenej právnej veci smeruje návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia k bezodkladnej úprave pomerov medzi stranami uložením zákazu žalovanému nakladať s označenými nehnuteľnosťami. Vo veci samej sa žalobca domáha určenia neúčinnosti právneho úkonu, ktorým ručiteľ z úverovej zmluvy U. O. (povinný) v kooperácii s manželkou previedol vlastníctvo k označeným nehnuteľnostiam na žalovaného, t.j. využitím inštitútu odporovateľnosti (§ 42a Obč.zák.). 23/ Inštitút odporovateľnosti je inštitútom zabezpečenia výkonu rozhodnutia a zmyslom žaloby podľa ust. § 42a Obč.zák. je z pohľadu žalujúceho veriteľa dosiahnutie rozhodnutia súdu o určení, že dlžníkom učinený právny úkon, ktorý skracuje veriteľove vymáhateľné pohľadávky, je voči nemu (veriteľovi), neúčinný. Vyhovujúce súdne rozhodnutie o odporovacej žalobe potom predstavuje podklad k tomu, že sa veriteľ môže na základe exekučného titulu, vydaného proti dlžníkovi, domáhať výkonu exekúcie postihnutím toho, čo odporovaným (právne neúčinným) právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to nielen proti dlžníkovi, ale aj voči osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej bol právny úkon urobený. V prípade, že uspokojenie veriteľa z tohto majetku nie je dobre možné, musí sa veriteľ - namiesto určenia neúčinnosti právneho úkonu - domáhať toho, aby mu ten, komu z odporovateľného právneho úkonu vznikol prospech, vydal takto získané plnenie. Odporovacia žaloba je teda právnym prostriedkom, ktorý slúži na uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní, a to postihnutím vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, ktoré odporovaným právnym úkonom ušli z dlžníkovho
majetku, prípadne vymožením peňažnej náhrady vo výške odpovedajúcej prospechu získaného z odporovateľného právneho úkonu. 24/ V danej veci tak podľa názoru odvolacieho súdu nie sú dané zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia; žalobca neosvedčil v potrebnej miere potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Bolo už uvedené, že zmyslom odporovacej žaloby podľa § 42a Obč. zák. je dosiahnuť vydanie rozhodnutia, ktorým by súd určil, že dlžníkom vykonaný právny úkon, ktorý ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, je voči veriteľovi (žalobcovi) právne neúčinný. Rozhodnutie, ktorým súd vyhovel odporovacej žalobe by potom predstavovalo podklad na to, aby sa veriteľ mohol na základe spôsobilého exekučného titulu, domáhať proti dlžníkovi formou exekúcie postihnutia aj toho majetku, ktorého sa dlžník odporovaným (právne neúčinným) právnym úkonom na úkor veriteľa mienil zbaviť. Právny význam úspešne podanej odporovacej žaloby spočíva v tom, že napadnutý právny úkon dlžníka nemá voči veriteľovi právne účinky ex tunc. Preto veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej vymáhateľnej pohľadávky priamo z toho, čo odporovaným právnym úkonom z majetku dlžníka ušlo. Napr. ak dlžník odporovaným právnym úkonom scudzil nehnuteľnosť tretej osobe, prešlo síce vlastnícke právo na tretiu osobu, ale ukrátený veriteľ sa v prípade úspechu odporovacej žaloby môže exekúciou zhojiť na tejto nehnuteľnosti tak, ako keby bola aj naďalej vo vlastníctve dlžníka. Ak však nie je z tohto majetku uspokojenie dlžníka dobre možné (napr. ak nadobúdateľ vec ďalej predal alebo inak scudzil, takže mu už nepatrí), má ukrátený veriteľ právo na peňažnú náhradu voči tomu, kto mal z odporovaného právneho úkonu prospech (§ 42b ods. 4 veta za bodkočiarkou Obč. zák.). Samotná neúčinnosť právneho úkonu nemá žiadny vplyv na vlastnícke právo nadobúdateľa veci od dlžníka a nadobúdateľ s touto vecou môže voľne disponovať. Občiansky zákonník počíta s možnosťou, že ten, komu dlžník scudzil vec, túto vec ďalej prevedie; v takom prípade má veriteľ právo na peňažnú náhradu. Dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia preto nemôže byť iba to, že existuje obava, že žalovaný prevedie nehnuteľnosť na tretiu osobu, nakoľko v zmysle § 42b ods. 4 Obč. zák. aj v prípade, ak by žalovaný previedol predmetné nehnuteľnosti na ďalšiu osobu, nebude znemožnený budúci výkon rozhodnutia vo veci samej, pričom žalobcovi zostane zachované právo na peňažnú náhradu voči žalovanému podľa § 42b ods. 4 Obč. zák. 25/ Oboznámením sa s obsahom spisu tak dospel odvolací súd k odlišnému záveru, ako súd prvej inštancie, totiž že vzhľadom na predmet konania vo veci samej - odporovateľnosť právneho úkonu
- nie sú v danom prípade splnené podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia (nie je daná potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu), resp. nariadenie predbežného opatrenia je nadbytočné. 26/ Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 388 CSP zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 27/ O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, keď o tomto rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 CSP). 28/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).