Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoE/4/2012

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: FINANCREAL s.r.o., so sídlom Bratislava, Kopčianska 3756/10, IČO: 36 339 334, zast. Mgr. Zdenkou Záhorákovou, advokátkou so sídlom Trenčín, L. Novomeského 2667/4, proti povinnej: P. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom S., X. XXX/X, o vymoženie 815,58 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 18. 04. 2011 č. k. -20, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. René Matušku, so sídlom Exekútorského úradu v Prievidzi, Kalinčiaka 5, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Vychádzal zo zistenia, že súdny exekútor na základe návrhu oprávneného požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnej pre vymoženie sumy 815,58 eura s príslušenstvom. Za exekučný titul označil rozhodcovský rozsudok zo dňa 25. 03. 2010 sp. zn. SR 08982/09, ktorým bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 815,58 eura s úrokom z omeškania vo výške 0,3 % denne zo sumy 65,26 eura od 26. 05. 2009 do zaplatenia, zo sumy 65,26 eura od 26. 05. 2009 do zaplatenia, zo sumy 65,26 eura 26. 05. 2009 do zaplatenia, zo sumy 195,78 eura od 26. 05. 2009 do zaplatenia, poplatok za rozhodcovské konanie vo výške 48,53 eura a nahradiť trovy konania vo výške 175,20 eura. Poukázal na odôvodnenie vyššie uvedeného rozhodcovského rozsudku, podľa ktorého právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o úvere, uzatvorenej účastníkmi konania dňa 08. 12. 2008. Uviedol, že účastníci sa v bode 22 všeobecných obchodných podmienok dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., ak žalujúca strana podá žalobu na rozhodcovskom súde. Opierajúc sa o ust. a o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( ďalej len Exekučný poriadok ), preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, a zistil, že tieto sú v rozpore so zákonom. Zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinnou, založený zmluvou o úvere, posúdil ako spotrebiteľský úver podľa , o spotrebiteľských úveroch a aplikoval naň ust. , , , , a , ako i Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Dospel k záveru, že v danom prípade rozhodcovská doložka dojednaná účastníkmi je neprijateľnou zmluvnou podmienkou s poukazom na skutočnosť, že táto bola súčasťou všeobecných obchodných podmienok. Povinná sa tak v porovnaní s dodávateľom nachádzala v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a tým pristúpila na podmienky dodávateľom vopred pripravené bez možnosti ovplyvniť ich obsah. Poukázal, že povaha zmluvy je adhézna, t. j. spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok alebo odmietnuť. Naviac obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený a povinná si len veľmi ťažko mohla byť vedomá všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Dojednanie úroku z omeškania vo výške 0,3 % denne, t. j. 109,5 % ročne označil za plnenie v rozpore s príslušnými ustanoveniami vnútroštátneho a európskeho

práva o ochrane spotrebiteľa, ako i v rozpore s dobrými mravmi a so zásadou ekvity, ktorá je pre oblasť súkromného práva určujúcou. V intenciách ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preto žiadosť súdneho exekútora JUDr. René Matušku, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa ním jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prípadne jeho zmeny a vyhovenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Dôvodil, že súd prvého stupňa nesprávne právne vec posúdil, keď zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uviedol, že všetky podmienky zmluvy o úvere boli s povinnou individuálne dohodnuté, poukazujúc na formulár o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 08. 12. 2008 a čl. 22 všeobecných obchodných podmienok obsahujúci rozhodcovskú doložku. V tejto súvislosti uviedol, že obe zmluvné strany mali v prípade riešenia sporu zo zmluvy možnosť výberu riešenia sporu, pričom dojednanie rozhodcovskej doložky nepovažoval za rozporné a obchádzajúce zákon. Poukázal, že riešenie sporu cestou všeobecného súdu povinného by bolo pre povinného nevýhodné, keďže oprávnený by podal návrh na vydanie platobného rozkazu, pričom súd by ho vydal bez toho, aby vôbec skúmal stanovisko povinného. Uzavrel, že povinná uzatvorila zmluvu o úver, z ktorej si riadne neplnila svoje povinnosti a postavila sa do pasívnej pozície, keď na výzvy nereagovala, k ničomu sa nevyjadrovala a ani nepodala žalobu na súd v súlade s ust. o rozhodcovskom konaní. Tiež uviedol, že exekučný súd vo vzťahu k exekučnému titulu nedisponuje preskúmavacou právomocou v rozsahu, v akom by ňou disponoval súd konajúci o opravnom prostriedku. Poprel tvrdenie súdu o tom, že povinná nemala možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť obsah predmetnej zmluvy, ktorej povaha je adhézna, keď rozhodcovská doložka, ako i ďalšie podmienky poskytovania úveru boli dojednané spôsobom umožňujúcim jej individuálne ovplyvnenie zo strany spotrebiteľa. V tejto súvislosti uviedol, že spotrebiteľ mal možnosť vylúčiť niektoré dojednania, prípadne vzniesť pripomienky a protinávrhy. Záverom poukázal na ust. a ust. nariadenia vlády č. v znení účinnom od 01. 01. 2009 upravujúce výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania, konštatujúc, že úroky môže veriteľ požadovať od dlžníka i vtedy, keď neboli zmluvne dohodnuté.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( ) prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Predmetom tohto konania je žiadosť súdneho exekútora JUDr. René Matušku, so sídlom Exekútorského úradu v Prievidzi, Kalinčiaka 5, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, predloženej súdu prvého stupňa dňa 01. 07. 2010. Spolu s ňou bol predložený i návrh oprávneného, ktorým sa domáha od povinnej vymoženia sumy 815,58 eura, úroku z omeškania vo výške 0,3 % denne zo sumy 195,78 eura od 26. 05. 2009 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 15 % ročne zo sumy 391,56 eura od 26. 05. 2009 do zaplatenia, poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 48,53 eura, trov právneho zastúpenia v rozhodcovskom konaní vo výške 175,20 eura, poplatku za vydanie poverenia vo výške 16,50 eura a trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 85,74 eura, exekučný titul, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave, Karloveské rameno 8, zo dňa 25. 03. 2010 sp. zn. SR 08982/09, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12. 04. 2010 a vykonateľnosť dňa 15. 04. 2010 a zmluva o úvere č. 82343 uzatvorená účastníkmi konania dňa 08. 12. 2008.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.

Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených ( § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku ).

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

Podľa o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným podmienkam exekúcie patria spôsobilosť účastníkov, právomoc a príslušnosť súdu, ako i spôsobilý návrh a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné predpoklady exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a pokračovaniu exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Dôvody zastavenia exekúcie uvedené v ust. § 45 ods. 1 ZRK preto nie sú procesnými podmienkami exekučného konania, ale hmotnoprávnymi predpokladmi prípustnosti exekúcie ako takej. Z toho plynie, že súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s ust. § 45 ZRK je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Keďže ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zakotvuje pre exekučný súd povinnosť už pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, je preto povinný aj v tejto fáze konania prihliadnuť na to, či sú tu dôvody neprípustnosti exekúcie vykonávanej na základe rozhodcovského rozsudku, tak ako tieto vyplývajú z ust. § 45 ZRK. V prípade ich zistenia preto súd musí žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť. Jediným obmedzením exekučného súdu v tejto fáze je, že vzhľadom na neúčasť povinného v tejto etape konania, sa nemôže zaoberať tými dôvodmi neprípustnosti exekúcie, na ktoré môže prihliadnuť len na návrh ( § 45 ods. 1 písm. a) v spojení s ods. 2 ZRK ). Takýto postup je nielen v súlade so zásadou hospodárnosti exekučného konania a logikou veci, ale je plne súladný i s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-40/08 Asturcom Telecominicaciones SL proti Cristina Rodrígues Noguiera. V tejto veci Súdny dvor zaujal stanovisko, podľa ktorého vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu, vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí aj bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky, obsiahnutej v zmluve, uzavretej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, a ak ide o neprimeranú doložku, prináleží tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.

Právnym základom ochrany spotrebiteľa a spotrebiteľskej zmluvy je článok 153 Zmluvy o založení Európskej únie a smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku definovaná ust. ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy, alebo jej zmeny.

Odvolací sud posudzujúc prejednávanú vec vo svetle zhora uvedených záverov, ako i citovanej právnej úpravy, dospel k záveru o vecnej správnosti preskúmavaného rozhodnutia súdu prvého stupňa. Niet totiž sporu o tom, že právnym základom zmluvného vzťahu účastníkov je zmluva o úvere č. 82343, uzatvorená oprávneným a povinnou dňa 08. 12. 2008, predmetom ktorej je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov povinnej vo forme úveru. Nepochybne ide o zmluvu spotrebiteľskú podľa , uzatvorenú štandardným formulárovým systémom, a preto súd prvého stupňa správne postupoval, keď bez návrhu podrobil túto zmluvu súdnej kontrole a zisťoval, či plnenie uplatnené v tomto konaní sa nevymáha na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky v nej obsiahnutej. V plnom rozsahu sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa o tom, že rozhodcovská doložka dohodnutá v bode 22 všeobecných obchodných podmienok, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a s poukazom na ust. tým i absolútne neplatnou, keďže celkom

zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Takto predstavuje výrazný zásah do práv a povinností účastníkov zmluvy, pretože nie súd, ale rozhodca rozhodne o právach a právom chránených záujmoch a výsledkom je nový kvalifikovaný záväzok. Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a celkom zjavne spotrebiteľ nemal reálnu možnosť ju ovplyvniť, resp. toto dojednanie vylúčiť. Sú preto namieste obavy, že povinná si z takéhoto fakticky nerovnovážneho vzťahu ďalší postup vo veci, akým je rozhodcovský proces, nedokázala náležite uvedomiť, pričom naviac ani nemala iný výber vzhľadom na splynutie rozhodcovskej doložky s ostatnými štandardnými podmienkami, zmluvu ako celok buď odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým všeobecným podmienkam poskytovania úveru, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Významnou je i skutočnosť, že podmienka bola paušálnym spôsobom v zmluve zakotvená ešte pred vznikom samotnej zmluvy i napriek tomu, že má zásadný dopad na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Je notorietou, že v spotrebiteľských veciach zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodcovského procesu s ohľadom na ochranu spotrebiteľa ako slabšiu stranu v konaní, pričom i ostatné podmienky rozhodcovského konania sú skôr len indikátorom, do akých polôh môže viesť dojednávanie rozhodcovského konania so slabšou stranou zmluvného vzťahu. Je preto dôvodný záver, že takto formulovaná rozhodcovská doložka je neplatná, ako už bolo vyššie uvedené. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť ( a to ani sčasti ) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnej vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa potvrdil tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.