Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3To-1-2012.pdf
PDF · 70.47 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/1/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr. Janky Klčovej a JUDr. Daniely Šramelovej v trestnej veci proti obžalovanému W. K., pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Trnave, sp.zn. 30T/116/2009 zo dňa 28.09.2010 na verejnom zasadnutí konanom dňa 31.01.2012, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného W. K., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného obhajkyňou JUDr. Mašánovou z a m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný W. K. uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe, že
dňa 19.10.2006 asi o 21.25 hod.v Trnave na ul. V. Clementisa 41/D, v OD Kaufland, v oddelení cukroviniek si pod bundu schoval 30 ks čokolád zn. Milka v celkovej hodnote 900,- Sk (29,87 Eur) a cez pokladničnú zónu prešiel bez zaplatenia s tým, že pri východe z OD Kaufland bol zadržaný pracovníkom vlastnej ochrany, pričom skutku sa dopustil napriek tomu, že Rozkazom o uložení sankcie za priestupok č.k. 169/06-01902 zo dňa 14.02.2006 právoplatným dňom 07.03.2006 mu bola Obvodným úradom v Trnave, odborom všeobecnej vnútornej správy uložená pokuta vo výške 2.000,- Sk (66,39 Eur) za to, že dňa 16.01.2006 o 12.45 hod. v Trnave na Spartakovskej ulici v predajni Billa si schoval pod bundu 6 ks šampónov zn. Head and Schoelders v hodnote 900,- Sk (29,87 Eur) a 2 ks šampónov Head and Shoelders v hodnote 170,- Sk (5,64 Eur) a cez pokladničnú zónu prešiel bez platenia, pričom pri východe z predajne bol zadržaný pracovníkom SBS. Za to súd obžalovanému podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. h/, písm. m/, § 38 ods. 4 a § 42 ods. 1 Trestného zákona, uložil súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. Trestného zákona, súd zároveň zrušil výrok o treste uložený obžalovanému trestným rozkazom Okresného súdu v Trnave zo dňa 11.12.2008 sp.zn.0T/23/2008, právoplatným dňa 11.12.2008, ktorým mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 1 rok, zo zaradením na výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia, ako i všetky ďalšie rozhodnutia, na tento výrok obsahov nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný prostredníctvom svojej obhajkyne, ktorým s domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie nakoľko podľa názoru obhajkyne obžalovaného konanie v neprítomnosti obžalovaného nebolo vykonané v súlade so zákonom, keďže okresný súd postupoval v rozpore s ustanovením § 252
Trestného poriadku. Alternatívne navrhol v prípade uznania viny obžalovaného, uložiť tomuto primeraný, miernejší trest odňatia slobody.
Krajský prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Keďže v danom prípade neboli dôvody na postup v zmysle § 316 Trestného poriadku, preskúmal odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Trestného poriadku a tak dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je v súlade so zákonom a je správny.
Podľa § 317 ods. 1 Zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku v znení neskorších predpisov „ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie odvolania podľa § 371 ods. 1.“
V prvom rade je potrebné konštatovať, že na hlavnom pojednávaní okresný súd vykonal všetky dôkazy potrebné pre rozhodnutie v merite veci tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 2 ods.10 Trestného poriadku, čím zároveň náležite zistil skutkový stav predmetnej trestnej veci obžalovaného. Takto vykonané dôkazy následne v intenciách ustanovenia § 2 ods. 12 Trestného poriadku jednotlivo i v ich súhrne náležite vyhodnotil, čím dospel k úplným a správnym skutkovým záverom, ktoré aj podľa názoru odvolacieho súdu plne zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania.
Preskúmaním spisového materiálu ohľadom napadnutého rozsudku odvolací súd tiež zistil, že súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku dodržal aj všetky formálne podmienky v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku, ohľadom jeho vyhlásenia a taktiež písomného vyhotovenia. V odôvodnení napadnutého rozsudku, súd prvého stupňa v súlade s ustanovením § 168 Trestného poriadku uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia rozsudku je taktiež zrejmé, akými úvahami sa spravoval, keď posudzoval jednotlivé skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny.
Rovnako správne postupoval okresný súd, keď vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného W. K., nakoľko vychádzal z fikcie doručenia predvolania na hlavné pojednávanie v zmysle § 66 ods. 3 Trestného poriadku.
Okresný súd následne potom správne postupoval, keď v zmysle § 258 ods. 4 Trestného poriadku prečítal na hlavnom pojednávaní výpoveď obžalovaného z prípravného konania.
Obžalovaný sa v prípravnom konaní k spáchaniu trestného činu v celom rozsahu doznal, toto svoje konanie oľutoval a na svoju obranu uviedol, že uvedenej krádeže sa dopustil, lebo potreboval peniaze pre vlastnú potrebu.
Okrem vlastného doznania je však obžalovaný jednoznačne usvedčovaný svedkom Z. L., ktorý obžalovaného sledoval pri tom, keď odcudzil tovar z regálov a následne ho aj s týmto tovarom zadržal pri východe z predajne.
Okrem výpovede tohto svedka je obžalovaný usvedčovaný aj listinnými dôkazmi a to najmä záznamom o zásahu, ktorý napísal práve svedok L., ale aj z vyčíslenia škody zo strany poškodenej organizácie ako i ďalšími dôkazmi, ktoré okresný súd v dôvodoch napadnutého rozsudku podrobne rozoberá a na ktoré preto krajský súd len poukazuje.
Keďže všetky dôkazy preukazujúce vinu obžalovaného boli vykonané v súlade so zákonom a ani odvolací súd nezistil dôvod týmto neveriť, osvojil si výrok o vine a právnom posúdení skutku z prvostupňového rozsudku v celom rozsahu.
Rovnako správne postupoval okresný súd aj pri úvahách o výmere a druhu trestu, keď obžalovanému uložil trest v súlade s ustanovením § 34 ods. 4 Trestného zákona, pričom zohľadnil tak poľahčujúce, ako aj priťažujúce okolnosti, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom rešpektoval
i požiadavky zákona na zabezpečenie účelu trestu a trest odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia je trestom primeraným a zodpovedajúcim zákonu. Okresný súd správne obžalovaného zaradil do výkonu trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, nakoľko tento v posledných desiatich rokoch už bol vo výkone trestu odňatia slobody.
Keďže krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu prvostupňového rozhodnutia, odvolanie obžalovaného v zastúpení jeho obhajkyňou JUDr. Mašánovou ako nedôvodné v zmysle § 319 Trestného poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.