Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15C-98-2011.pdf
PDF · 88.3 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-15C/98/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zdenkou Kleimanovou v právnej veci navrhovateľa: G.I.C. Cash, a.s., Košice, Hlavná 82, IČO: 36 172 081, zast. JUDr. Romanom Gorejom, advokátom so sídlom v Košiciach, Žižkova 6, proti odporcovi: L. D., nar. XX.X.XXXX, bytom I., J. XX, o zaplatenie 533,44 EUR s prísl. takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 93,94 EUR spolu s 9,5 % úrokom z omeškania ročne od 23.4.2009 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V časti istiny 9,96 EUR a zmluvnej pokuty 0,25% denne zo sumy 523,48 EUR odo dňa 29.11.2008 do zaplatenia súd konanie z a s t a v u j e .
Vo zvyšku istiny 429,54 EUR a príslušenstva súd návrh z a m i e t a .
Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným na súd dňa 12.10.2009 domáhal voči odporcovi vydania platobného rozkazu na zaplatenie sumy 533,44 EUR spolu s príslušenstvom, ktoré predstavuje úrok z omeškania vo výške 6,5 % ročne zo sumy 523,48 EUR od 29.11.2008 do 31.12.2008, úrok z omeškania vo výške 10,50 % ročne zo sumy 523,48 EUR od 1.1.2009 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,25 % denne zo sumy 523,48 EUR od 29.11.2008 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom zaplatenia dlhu zo Zmluvy o pôžičke. Dôvodil tým, že účastníci uzatvorili dňa 26.3.2008 Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX v súlade s § 657 a nasl. občianskeho zákonníka. Na základe tejto zmluvy poskytol odporcovi pôžičku vo výške 17.000,- Sk (564,30 EUR) s úrokom 10,00 % mesačne. Odporca sa zaviazal vrátiť pôžičku do 28.3.2009 v 12-tich mesačných splátkach vo výške 2.495,- Sk. Odporca uhradil len 5 splátok v celkovej výške 470,36 EUR. V dôsledku omeškania so splácaním nastala splatnosť celého dlhu a navrhovateľ ho listom zo dňa 3.4.2009 vyzval na úhradu splatnej pohľadávky o výške 523,48 EUR do 15 dní od doručenia výzvy.
Odporca sa k doručenému návrhu písomne nevyjadril.
Pred otvorením pojednávania navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 13.9.2011 zobral svoj návrh v časti zmluvnej pokuty vo výške 0,25 % denne zo sumy 523,48 EUR a v časti istiny 9,96 EUR späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Na návrhu zotrval v časti istiny 523,48 EUR spolu so 6,5 % úrokom z omeškania od 29.11.2008 do zaplatenia a na náhrade trov konania vrátane trov právneho zastúpenia.
Navrhovateľ sa z pojednávania ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti konania, žiadal vec rozhodnúť v jeho neprítomnosti na základe predložených dôkazov s prihliadnutím na skutkový a právny stav veci.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, oboznámením sa s listinami pripojenými k návrhu, a to Zmluvou o pôžičke číslo XXXXXXX zo dňa 26.3.2008 a Splátkovým kalendárom k nej, Predžalobnou výzvou zo dňa 3.4.2009, výpisom z obchodného registra navrhovateľa a zistil nasledovný skutkový stav:
Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Košice I, vložka číslo 1252/V súd zistil, že navrhovateľ má v predmete činnosti zapísané o.i. „poskytovanie pôžičiek z vlastných finančných zdrojov“.
Zmluvu o pôžičke číslo 5001453 podľa údajov uvedených na formulári zmluvy vyhotovenom a používanom navrhovateľom ako štandardnú formulárovú zmluvu, uzatvorili dňa 26.3.2008 spoločnosť navrhovateľa ako veriteľ a odporca ako dlžník podľa § 657 a nasl. občianskeho zákonníka. Podľa zmluvy sa veriteľ zaväzuje poskytnúť dlžníkom peňažné prostriedky ako pôžičku v sume 17.000,- Sk a dlžníci sa zaväzujú vrátiť túto sumu zvýšenú o úrok vo výške 10 % mesačne, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 29.440,- Sk v 12 mesačných splátkach po 2.495,- Sk počnúc dňom 28.4.2008 na účet, resp. v hotovosti k rukám veriteľa, do 28.3.2009. Okrem týchto údajov ďalšie podmienky, za akých sa pôžička poskytuje sú na zmluve predtlačené a vymenované v odsekoch 5. až 24. Sú medzi nimi ustanovenia o zmluvnej pokute za oneskorene zaplatenú splátku vo výške 0,25 % denne, o poplatku pri predčasnom splatení vo výške 20 % zo sumy, ktorá je rozdielom medzi sumou úrokov, ktoré by dlžník zaplatil, ak by zmluva trvala dohodnutý čas, ustanovenie, že úhrada uplatnených sankčných úrokov a zmluvnej pokuty je prednostná pred úhradou splátky pôžičky, súhlas dlžníka na spracovanie osobných údajov podľa zákona č. 428/2002 Z.z., ustanovenia o ďalších zmluvných pokutách - vo výške 10 % z dlžnej sumy najmenej 1.000,- Sk ak dlžník nebude reagovať na listy veriteľa, 500,- Sk ak dlžník neoznámi zmenu svojich údajov uvedených v záhlaví zmluvy do 15 dní a tiež povinnosť dlžníka platiť poplatky vo výške od 300,- do 500,- Sk za listy veriteľa „Výzva na zaplatenie“, „Výzva na stretnutie“, „Výzva pred exekúciou“ a ďalšie. Odsek 23. znie: „Zmluvné strany zhodne prehlasujú, že predmetom tejto zmluvy nie je poskytnutie spotrebiteľského úveru v zmysle ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov“.
Navrhovateľ zaslal odporcovi list zo dňa 3.4.2009 Predžalobná výzva, kde ho vyzýva na zaplatenie dlhu vo výške 523,48 EUR, ktorý pozostáva z istiny 360,73 EUR a úroku 162,75 EUR. V liste uvádza, že uvedená suma predstavuje pohľadávku zo Zmluvy o pôžičke číslo XXXXXXX a . nakoľko došlo k porušeniu zmluvných povinností platiť splátky riadne a včas, došlo v súlade so zmluvou a § 53 ods. 8 občianskeho zákonníka k splatnosti celej pohľadávky. Na úhradu pohľadávky vyzval odporcu v lehote 15 dní od doručenia výzvy. Výzva bola odporcovi doručená uložením na pošte dňa 7.4.2009.
Odporca na pojednávaní uviedol, že si je vedomý, že v marci 2008 si požičal od navrhovateľa 17.000,- Sk a že zmluvu o pôžičke s ním uzatváral A. P.. Tvrdil však, že túto pôžičku mu strhávali exekučne z platu vo výške 2.500,- Sk mesačne u zamestnávateľa W. S. L., kde bol v tom čase zamestnaný, pričom celú pôžičku zaplatil. V súčasnosti už táto spoločnosť neexistuje, on sa však pokúsi zabezpečiť dôkazy o svojom tvrdení.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 658 ods. 1 OZ pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Výška úrokov pri peňažnej pôžičke nie je žiadnym právnym predpisom ustanovená. Dohoda o výške úrokov však nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Zo strany veriteľa nemôže ísť ani o úžeru (§ 253 tr. zákona). Taká dohoda by bola v zmysle § 39 OZ neplatná.
Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo obchádza zákon alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právny vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom je obchádzania tohto ustanovenia sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) v § 1 ods. 1 upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 2 cit. zák. na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru,
d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy tohto zákona z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky spotrebiteľského úveru,
e) poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi pri poskytnutí úveru, okrem úrokov.
Podľa § 3 ods. 1 Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania;
Podľa § 3 ods. 2 Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 1 Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa § 4 ods. 2 písm. a) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť. Náležitosti zmluvy sú uvedené v ods. 2 až 3.
Zákon o spotrebiteľských úveroch (č. 258/2001 Z.z) upravuje úverovú zmluvu v prípade, keď je úver poskytovaný spotrebiteľovi mimo jeho podnikateľskej činnosti alebo povolania a vo vzťahu k Občianskemu zákonníku aj k Obchodnému zákonníku má účinky normy lex specialis. Popri tejto špeciálnej norme výraznú ochranu pre spotrebiteľa poskytuje inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve (§ 53 občianskeho zákonníka).
Súd vyhodnotil vykonané dokazovanie a s poukazom na vyššiecitované ustanovenia zákonov dospel k záveru, že návrhu možno vyhovieť len čiastočne v dôsledku iného právneho posúdenia veci:
Listinnými dôkazmi mal súd za preukázané, že navrhovateľ - veriteľ má v predmete svojej podnikateľskej činnosti poskytovanie pôžičiek z vlastných finančných prostriedkov a takto dočasne poskytol tieto finančné prostriedky odporcovi - fyzickej osobe teda spotrebiteľovi. Išlo jednoznačne o spotrebiteľský zmluvný vzťah, na ktorý je nevyhnutné aplikovať ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Zmluva o pôžičke uzavretá účastníkmi podľa § 657 a nasl. občianskeho zákonníka dňa 26.3.2008 účelovo obchádza zákon č. 258/2001 Z.z., súd ju preto vyhodnotil v zmysle § 39 OZ ako absolútne neplatný právny úkon pre obchádzanie zákona a pre rozpor s dobrými mravmi. Táto zmluva bola uzavretá tak, že v nej sú zakotvené viaceré povinnosti dlžníka zodpovedajúce ustanoveniam zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom tieto podmienky presahujú rámec pôžičky uzatváranej podľa § 657 OZ, nehovoriac o tom, že 120 % úrok z pôžičky ročne je dohodnutý v rozpore s dobrými mravmi. Táto zmluva o pôžičke napriek tomu nespĺňa podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zák. č. 258/2001 Z.z., (nie je ani podpísaná navrhovateľom), preto nemožno konštatovať, že zastretý právny úkon je platný v zmysle § 41a OZ, navyše keď účastníci priamo v zmluve uvádzajú, že nemajú vôľu uzavrieť zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zák. č. 258/2001 Z.z.
Absolútna neplatnosť úkonu nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona, v dôsledku čoho sa hľadí na absolútne neplatný právny úkon tak, ako keby nebol nikdy urobený. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo plnené. Na dôvod zakladajúci absolútnu neplatnosť právneho úkonu musí súd vždy prihliadnuť, a to aj bez návrhu, z úradnej povinnosti.
Odporca v konaní potvrdil, že od navrhovateľa prevzal finančné prostriedky v hotovosti vo výške 17.000,- Sk (564,30 EUR), navrhovateľ v návrhu uviedol, že odporca mu v splátkach zaplatil 470,36 EUR.
V zmysle § 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkom povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Vzhľadom na to, že súd vyhodnotil zmluvu za neplatnú, zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi zvyšok toho, čo od neho dostal, to znamená sumu 93,94 EUR, keď odporca napriek svojmu tvrdeniu nepreukázal, akú časť dlhu navrhovateľovi zaplatil. Vo zvyšku uplatneného nároku súd návrh ako nedôvodný zamietol.
Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, v znení účinnom od 1.1.2009 vo výške základnej úrokovej sadzby ECB zvýšenej o 8 percentuálnych bodov.
Navrhovateľ požadoval úrok z omeškania z istiny 523,48 vo výške 6,5 % ročne od 29.11.2008 do zaplatenia, pričom neuviedol žiadnu skutočnosť, od ktorej odvodzuje omeškanie. Podľa názoru súdu odporca bol povinný celý dlh zaplatiť na základe výzvy navrhovateľa zo dňa 3.4.2009 do 22.4.2009 (15 dní po doručení výzvy dňa 7.4.2009). Keďže tak neurobil, dostal sa do omeškania dňom 23.4.2009, keď základná úroková sadzba bola určená vo výške 1,5 %. Súd preto priznal navrhovateľovi úrok z omeškania v zákonnej výške 9,5 % ročne od 23.4.2009 do zaplatenia dlhu.
V časti istiny a príslušenstva, v ktorej navrhovateľ zobral návrh späť súd konanie v zmysle § 96 ods. l súd konanie zastavil.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a keďže ani jeden z účastníkov nemal vo veci plný úspech vyslovil, že žiadnemu z nich trovy konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu Krajskému súdu v Bratislave, dvojmo. V odvolaní okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 42 ods. 3 O.s.p. sa musí uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v čom sa vidí nesprávnosť tohto rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 202 a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak odporca - povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).