Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7P-40-2011.pdf
PDF · 91.74 KB
Case nature
Area
Subarea
7P/40/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Csémyovou vo veci starostlivosti súdu o malol. dieťa: I. T. J., E.. XX.XX.XXXX, dieťa rodičov: matka - I. K., E.. XX.XX.XXXX, I. E. XXX/ XX, B. S., zast.: JUDr. Helena Buzgóová, advokátka, Alžbetínske nám. 2, Dunajská Streda a otec - T. J., E.. XX.XX.XXXX, I. J. Q.. XXXX/X, J. G., o návrhu otca na zníženie výživného, o návrhu matky na zvýšenie výživného a o návrhu navrhovateľky: B. J., E.. XX.XX.XXXX, I. E. XXX/XX, B. S., zast.: JUDr. Helena Buzgóová, advokátka, Alžbetínske nám. 2, Dunajská Streda, na zvýšenie výživného na plnoleté dieťa takto
rozhodol:
Súd návrh matky na zvýšenie výživného zamieta.
Súd návrh na zvýšenie výživného na plnoleté dieťa zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec dňa 15.07.2011 podal na tunajšom súde návrh na zníženie výživného. Dňa 20.09.2011 matka malol. dieťaťa podala protinávrh na zvýšenie výživného na maloleté dieťa. Okresný súd Dunajská Streda uznesením zo dňa 16.11.2011, č.k. 8P 58/2011-77, spojil konanie vedené pod sp. zn. 8P 58/2011 o návrhu navrhovateľky na zvýšenie výživného na plnoleté dieťa a konanie vedené pod sp.zn. 7P 40/2011, na spoločné konanie, ktoré je vedené pod sp.zn. 7P 40/2011.
Otec na pojednávaní dňa 08.12.2011 oznámil súdu, že návrh na zníženie výživného berie späť. Konanie o návrhu otca na zvýšenie výživného bolo zastavené uznesením zo dňa 08.12.2011, č.k. 7P 40/2011-85.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom oboch rodičov, výsluchom navrhovateľky, oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi, predchádzajúcou úpravou o výživnom a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Manželstvo rodičov maloletého dieťaťa bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 22.06.2006, č.k. 9C 64/2006-27. Na základe predmetného rozsudku vtedy ešte malol. B. J. a malol. I. T. J. boli zverené do výchovy a starostlivosti matky. Otec bol zaviazaný na platenie výživného na malol. B. sumou 1.500,-Sk mesačne a na malol. I. T. sumou 1.500,-Sk mesačne.
Okresný súd Dunajská Streda rozsudkom zo dňa 11.10.2010, č.k. 9P 41/2010 schválil dohodu rodičov ohľadne zvýšenia výživného. Týmto rozsudkom bolo zvýšené výživné na B. J. zo sumy 1.500,-Sk na sumu 100,-eur mesačne a na malol. I. T. Töröka zo sumy 1.500,-Sk na 55,-eur mesačne. V tom čase ešte malol. B. bola študentkou 3.ročníka Ekonomickej akadémie vo Veľkom Mederi a malol. I. T. navštevoval 3. ročník základnej školy. Matka bola zamestnankyňou S. Z., W..S.. a mala priemerný čistý mesačný zárobok vo výške 464,53 eur. Otec bol zamestnaný vo firme L. S..X..F.. a za mesiace od januára 2010 do augusta 2010 mal priemerný čistý mesačný príjem vo výške 835,59 eur.
Matka uviedla, že malol. syn je žiakom štvrtého ročníka základnej školy. Malol. sa stravuje v školskej jedálni, na obedy zaplatí od 19 do 20,-eur mesačne. Na školskú družinu platí 4,-eur mesačne. Na školské potreby zaplatila 80,-eur, na rodičovské združenie 10,-eur. Mesačné náklady na jeho telefón činia 10,- eur. Syn aktívne hrá futbal a stolný tenis. Týmito športovými aktivitami syna má zvýšené náklady na športové ošatenie, športovú obuv, pomôcky a samozrejme zvýšené náklady na stravu. Okrem toho zabezpečuje aj živobytie plnoletej dcéry, ktorá navštevuje 4. ročník F. W. K. K. A.. Denne cestuje a náklady na cestovné mesačne činia 50,-eur. Dcéra sa stravuje doma, pripravuje jej raňajky a desiatu a doma má pripravený obed a večeru. Týždenne jej dáva vreckové vo výške 10,-eur. Mesačné náklady na jej mobilný telefón činia 20,-eur. Na začiatku školského roka na základné školské potreby zaplatila 63,- eur. Pre dcéru zabezpečuje ošatenie, mesačne drogériu a keď ochorie tak nákup liekov. Na stužkovú jej zakúpila šaty za 120,-eur. Zo školy sa dcéra zúčastnila letnej stáže v Nemecku, za čo zaplatila 97,50 eur. Bývajú v trojizbovom byte. Za nájom platí 150,-eur mesačne, na inkaso 4,64 eur, za odber elektriny 20,-eur, za plyn 3,-eur mesačne a za odvoz komunálneho odpadu 65,70 eur ročne. Okrem toho spláca úver mesačne sumou 375,-eur. Žije v spoločnej domácnosti so svojim druhom. Je zamestnaná na pošte ako priehradková pracovníčka a mesačne má príjem vo výške 420,-eur. Okrem bytu nemá žiadnu nehnuteľnosť a nevlastní ani motorové vozidlo. Otec ničím neprispieva okrem výživného na výchovu detí a má a zaostalé výživné. Žiadala, aby súd zvýšil výživné na malol. I. T. zo sumy 55,-eur na 110,- eur mesačne.
Navrhovateľka B. J. na pojednávaní dňa 08.12.2011 uviedla, že na stužkovú mali výdavky približne vo výške 500,-eur. Absolvovala jazykový tábor v Nemecku, čo stálo asi 200,-eur. Navštevuje kurz angličtiny, za čo platí 5,-eur týždenne.
Otec na pojednávaniach uviedol, že nemá možnosť platiť vyššie výživné ani na dospelú dcéru ani na maloletého syna, nakoľko jeho príjem nedosahuje ani 400,-eur mesačne. V auguste bol prepustený zo zamestnania, od septembra je živnostníkom. Nemá pravidelnú prácu, iba príležitostne má možnosť pracovať a preto má nedoplatok na výživnom. Dúfa, že od jari bude mať vyšší príjem. Občas chodí na svadby ako starejší, ale väčšinou robí láskavosť svojim známym, prípadne mu platia od 20 do 50,-eur. V návrhu na zníženie výživného otec uviedol, že v januári 2011 mal priemerný čistý mesačný príjem vo výške 421,15 eur, vo februári 404,99 eur, v marci 367,76 eur, v apríli 274,53 eur, v máji 149,77 eur, ktorá čiastka mu zatiaľ nie je vyplatená. U nového zamestnávateľa za máj 2011 mal čistý mesačný príjem vo výške 133,-eur a za jún 2011 292,60 eur. Býva v nájomnom byte. Za nájom platí 160,08 eur, za spotrebu elektrickej energie 30,-eur, za spotrebu vody 5,-eur, za plyn 70,-eur mesačne. Okrem toho má výdavky na stravu, ošatenie a hygienické potreby. Uviedol, že vyčíslené výdavky presahujú výšku jeho príjmu, avšak na vykrytie debetu mu pomáha matka z jej skromného dôchodku a úspor.
Právna zástupkyňa matky poukázala na to, že návrh na zvýšenie výživného bol podaný z dôvodu, že koncom minulého roka matka mala zvýšené výdavky z dôvodu maturitného ročníka dcéry a športovaním syna. Matka má vedomosti o životnej úrovni otca, ktorá je rozpore s tým, čo prezentuje otec. Životný štandard matky je podstatne nižší ako otcov.
Kolízny opatrovník rozhodnutie vo veci ponechal na úvahu súdu.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 78 ods. 2 Zákona o rodine ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Súd zo zárobkového výkazu matky zistil, že za obdobie od septembra 2010 do augusta 2011 mala priemerný mesačný príjem vo výške 470,-eur. Príjem matky, oproti predchádzajúcej úprave výživného, kedy jej príjem činil 464,53 eur, zostal nezmenený.
Otec za obdobie od januára 2011 do júna 2011 mal priemerný čistý mesačný príjem vo výške 340,63 eur. Od augusta 2011 je živnostníkom a podľa vlastného udania jeho príjem zo živnosti nedosahuje ani 400,-eur mesačne. Jeho príjem sa oproti predchádzajúcej úprave znížil, nakoľko v čase predchádzajúcej úpravy výživného mal priemerný čistý mesačný príjem vo výške 835,59 eur. Matka namietala, že podľa jej vedomostí životná úroveň otca je v rozpore s príjmami, čo sám prezentuje. V tomto smere však nenavrhla žiadne dokazovanie a v konaní nebolo preukázané, že by otec mal výraznejšie príjmy z nejakej vedľajšej činnosti.
Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nie je možné vyhovieť návrhu matky na zvýšenie výživného na malol. dieťa. Od poslednej úpravy výživného podľa názoru súdu nedošlo k takej zmene pomerov na strane malol. dieťaťa, ktoré by odôvodňovali zvýšenie výživného. Pomery na strane malol. syna, ktoré popísala matka, už boli aj v čase poslednej úpravy výživného a od tej doby nedošlo k ich podstatnej zmene. Preto súd vedený týmito úvahami návrh matky na zvýšenie výživného na malol. dieťa zamietol.
Pokiaľ ide o plnoletú dcéru, tá mala zvýšené výdavky súvislosti s tým, že nastúpila do maturitného ročníka. Ide predovšetkým o výdavky na stužkovú slávnosť ako aj iné výdavky na nákup učebných pomôcok a na počítačové skúšky. Teda na strane plnoletého dieťaťa došlo k výraznejším zmenám pomerov, ktoré by odôvodňovali zvýšenie výživného, čo však za súčasnej situácie nedovoľujú pomery otca. Jeho príjem sa oproti predchádzajúcej úprave znížil. Súd mal za preukázané, že momentálne možnosti otca, jeho zárobkové pomery nedovoľujú zvýšenie výživného. Zmena pomerov na strane oprávnenej osoby - plnoletej dcéry odôvodňuje zvýšenie výživného, avšak v tomto smere je nutné uviesť, že nie je možné stanoviť také výživné, ktoré síce zodpovedá potrebám oprávnenej osoby, ale nezodpovedá, na druhej strane možnostiam rodiča, ktorý výživné má platiť. Teda zmena pomerov na strane plnoletého dieťaťa sama o sebe s prihliadnutím na pomery účastníkov, nemôže byť dôvodom na zvýšenie výživného. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného na plnoleté dieťa zamietol.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1/ O.s.p. ).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O.s.p. ).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( §205a)
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods.3/ O.s.p. ).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( § 251 ods. 1 O.s.p. ). Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci /§ 251 ods. 2/ O.s.p./.