Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6To-76-2023.pdf
PDF · 88.39 KB
Case nature
Area
Subarea
6To/76/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov Mgr. Pavla Macháča a JUDr. Andrey Kondllovej, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.X.XXXX vo C., trvale bytom ulica D. E. XX/XX, F., adresa na doručovanie písomností Útulok F. C. G. H., I. J. XX, B., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného voči rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 2.5.2023, sp. zn. 0T/211/2019, na verejnom zasadnutí konanom dňa 23.11.2023 v Trnave, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a.
odôvodnenie:
Okresný súd Galanta (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom zo dňa 2.5.2023, sp. zn. 0T/211/2019 (ďalej len „napadnutý rozsudok“), uznal obžalovaného A. B. (ďalej len „obžalovaný“) za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že dňa 22.08.2019 v čase okolo 14:15 hod., v meste Sereď, na ulici Námestie Slobody, sedel pri vchode do obchodného domu LIDL, kde k nemu pristúpil riaditeľ súkromnej bezpečnostnej služby K. H., ktorý ho vyzval, aby opustil tieto priestory, po čom obvinený uchopil do ruky pracovný nôž - orezávač, ktorý mal položený vedľa seba, a zahnal sa ním smerom k poškodenému a opakovane na neho kričal, že ho zabije a podreže, v dôsledku čoho poškodený K. H. ustúpil, čím vzbudil u poškodeného K. H. dôvodnú obavu o jeho život a zdravie.
Za to okresný súd obžalovanému uložil podľa § 360 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 37 písmeno m), § 38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 1 rok a 4 mesiace, na výkon ktorého ho podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona bol obžalovanému uložený aj trest prepadnutia veci, a to pracovného noža červenej farby, ktorého vlastníkom sa stáva štát.
Z vykonaného dokazovania mal okresný súd za preukázané, že dňa 22.8.2019 v meste Sereď pri vchode do obchodného domu Lidl sedel obžalovaný, kde k nemu pristúpil poškodený riaditeľ súkromnej bezpečnostnej služby K. H. (ďalej len „poškodený“), čo zhodne potvrdili obžalovaný, poškodený aj svedok L. M., pracovník SBS služby (ďalej len „svedok“). To, že poškodený vyzval obžalovaného, aby opustil priestory vchodu, po čom obžalovaný uchopil do ruky pracovný nôž – orezávač a zahnal sa ním na poškodeného a kričal, že ho zabije a podreže, v dôsledku čoho poškodeného ustúpil, mal okresný súd preukázané z výpovede poškodeného aj svedka, ktorých výpovede boli v podstatných okolnostiach zhodné aj po odstraňovaní rozporov. Samotný obžalovaný pritom potvrdil, že vytiahol orezávač, ktorý mal čiastočne vytiahnutú čepeľ, pričom tento orezávač aj dobrovoľne vydal. Obžalovaný poprel, že by sa vyhrážal zabitím, avšak táto okolnosť bola zhodne potvrdená výpoveďou poškodeného aj svedka.
Okresný súd uznal obžalovaného za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania, nakoľko obžalovaný sa poškodenému vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo u poškodenému vzbudiť dôvodnú obavu, keďže obžalovaný hoci mu chýbala jedna noha, mohol poškodenému spôsobiť vážne zranenia aj zo zeme, pričom čin spáchal so zbraňou, za ktorú je potrebné považovať aj pracovný orezávač.
Výrok o treste okresný súd odôvodnil tým, že po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, s prihliadnutím na to, že nezistil u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť a zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona, že už bol za trestný čin odsúdený, sa trestná sadzba podľa § 360 odsek 2 Trestného zákona vo výmere 6 mesiacov až 3 roky, menila tak, že sa dolná hranica trestnej sadzby zvyšovala o jednu tretinu, teda súd mal ukladať trest v sadzbe 16 mesiacov až 3 roky. Obžalovanému okresný súd uložil trest na dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby vo výmere 1 rok a 4 mesiace, prihliadnuc aj na 15 záznamov v registri trestov a 2 záznamy v registri priestupkov. Obžalovaného okresný súd pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný bol v posledných 10 rokoch pre spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody. Obžalovanému, ktorý použil pracovný orezávač na spáchanie trestného činu, uložil okresný súd aj trest prepadnutia tejto veci.
Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní, ktoré sa konalo v neprítomnosti obžalovaného, sa prokurátor vzdal práva na podanie odvolania a obhajca obžalovaného podal odvolanie voči výroku o vine aj treste.
Odvolanie obžalovaný odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu podaním doručeným okresnému súdu dňa 29.5.2023. V odvolaní uviedol, že zistený skutkový stav nezodpovedá skutočnosti. V priebehu celého trestného konania sa nevyskytol žiaden priamy ani nepriamy usvedčujúci dôkaz o tom, že sa obžalovaný dopustil skutku. Výpovede poškodeného a svedka nepovažuje obžalovaný za pravdivé a dôveryhodné, keďže si ich výpovede viac krát protirečili. Závery súdu o spáchaní skutku obžalovaným považuje obžalovaný za nesprávne. Obžalovaný je zdravotne postihnutý, má amputovanú nohu a obmedzenú pohyblivosť, a poškodený vzhľadom na svoju fyzickú konštrukciu mal nad obžalovaným nespochybniteľnú fyzickú prevahu, preto má obžalovaný za to, že jeho správanie nemohlo vzbudiť u poškodeného dôvodnú obavu o jeho zdravie či život. Naopak obžalovaný práve kvôli fyzickej prevahe poškodeného cítil potrebu vytiahnuť orezávač a brániť sa, k čomu bol vyprovokovaný poškodeným, ktorý ho žiadal, aby opustil priestor, kde sa nachádzal. Obžalovaný sa obával, že bude napadnutý, preto u neho išlo o nutnú obranu. V čase incidentu sa obžalovaný nachádzal na mieste verejnosti prístupnom, kde sa mal právo zdržiavať a z ktorého ho nemal právo nikto bezdôvodne vyhadzovať. Požiadavka poškodeného, aby opustil tento priestor tak nebola oprávnená. Podľa obžalovaného bolo pochopiteľné, že veľkého vystrihaného chlapa, ktorý nebol v uniforme a ktorý sa k nemu správal drzo a arogantne, považoval za hrozbu. Keďže obžalovaný je imobilný, nemohol sa brániť útekom, preto použitie orezávača považuje za primeranú obranu. Obžalovaný navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu, aby ju znovu prejednal a rozhodol.
K odvolaniu obžalovaného sa prokurátor nevyjadril.
Za účelom prejednania odvolania obžalovaného nariadil Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) termín verejného zasadnutia na 23.11.2023, na ktorý sa dostavili prokurátorka Krajskej prokuratúry Trnava a obhajca obžalovaného. Verejné zasadnutie sa konalo v neprítomnosti obžalovaného, ktorému bolo upovedomenie o termíne verejného zasadnutia doručené fikciou doručenie, pričom však obžalovaný o termíne verejného zasadnutia vedel, keďže mailom dňa 22.11.2023 požiadal o odročenie z dôvodu zmeny právneho zástupcu, avšak obžalovaný do termínu verejného zasadnutia súdu nedoručil plnomocenstvo pre iného obhajcu, pričom obžalovanému ustanovený obhajca o úmysle obžalovaného zmeniť obhajcu nevedel, hoci s obžalovaným telefonicky komunikoval o termíne verejného zasadnutia.
Pokiaľ ide o dokazovanie, krajský súd ho na verejnom zasadnutí nedopĺňal, nakoľko žiadne návrhy v tomto smere neboli.
Prokurátorka na verejnom zasadnutí v konečnom návrhu žiadala odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť, nakoľko súd správne zistil skutkový stav a napadnutý rozsudok považuje za
zákonný a správny vo všetkých jeho výrokoch. Obhajca obžalovaného zotrval na písomne uvedených dôvodoch odvolania a v ňom uvedenom návrhu na rozhodnutie.
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 odsek 1 Trestného poriadku odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
Podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky.
Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Krajský súd ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, proti výrokom, proti ktorým odvolanie podať mohol a urobil tak v zákonom stanovenej lehote, preskúmal postupom podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, by krajský súd prihliadal len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania.
Po preskúmaní predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Odvolací súd konštatuje, že okresný súd pri dodržaní procesného postupu správne zistil skutkový stav veci, vykonal úplné dokazovanie a dôsledne zhodnotil všetky dôkazy realizované na hlavnom pojednávaní, takže z hľadiska dodržania zásad obsiahnutých v ustanovení § 2 odsek 10 Trestného poriadku treba konštatovať, že neexistuje žiaden relevantný dôkaz, ktorý by nebol v napadnutom konaní vykonaný. Následne okresný súd všetky zákonne vykonané dôkazy v intenciách § 2 odsek 12 Trestného poriadku správne vyhodnotil jednotlivo i v celom ich súhrne, pričom čiastočné rozpory vo výpovediach poškodeného a svedka boli odstránené, a tak dospel k úplným a správnym skutkovým záverom. Okresný súd pritom v odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s požiadavkami obsiahnutými v ustanovení § 168 odsek 1 Trestného poriadku podrobne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky dokazovania za vylúčené alebo pochybné, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, a tiež ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného. Ani krajský súd nemá pochybnosti o tom, že obžalovaný spáchal skutok v rozsahu skutkových zistení napadnutého rozsudku okresného súdu. Z tohto dôvodu si skutkové závery okresného súdu osvojuje, a keďže sa s nimi stotožňuje, v celom rozsahu na ne ako na správne aj odkazuje. V posudzovanom prípade aj podľa názoru krajského súdu vykonané dokazovanie jednoznačne preukazuje, že skutok sa stal a spáchal ho obžalovaný.
Ku kľúčovej odvolacej námietke obžalovaného, že on sa cítil ohrozený poškodeným, ktorý je mohutnej postavy, nemal uniformu a nemal dôvod ho vykazovať z verejného priestranstva, preto na svoju primeranú obranu vytiahol pracovný orezávač, lebo nemohol z miesta utiecť, keďže má amputovanú nohu, krajský súd uvádza, že takúto obranu považuje súd za účelovú. Obžalovaný sedel pri vchode do obchodného domu Lidl, pričom svedok už pred príchodom poškodeného obžalovaného vyzýval, aby
opustil tieto priestory, keďže od ľudí žobre peniaze a obťažuje ich, ale keďže jeho žiadosť obžalovaný neakceptoval, bol privolaný poškodený ako riaditeľ SBS. Poškodený za prítomnosti svedka, ktorý v tom čase bol v uniforme SBS, opätovne vyzval obžalovaného na opustenie priestorov, preto obžalovaný nemal dôvod mať obavu z výziev poškodeného, tak ako to namieta. K okolnosti, že sa obžalovaný zdržiaval na verejnom priestranstve a poškodený nemal právo obžalovanému prikazovať, aby miesto opustil, treba uviesť, že medzi zákonné oprávnenia pracovníkov SBS pri výkone strážnej služby patrí aj možnosť zakázať vstup do chráneného objektu alebo na chránené miesto nepovolaným osobám, pričom obžalovaný priestory vstupu do predajne Lidl nevyužíval na vstup či výstup z predajne, ale dlhší čas tu sedel na zemi. Konanie obžalovaného s ohľadom na všetky okolnosti skutku nebolo možné vyhodnotiť ako konanie v nutnej obrane, keďže mu nehrozil žiadny bezprostredný útok, ktorý by musel odvracať. Naopak z výpovede svedka a poškodeného vyplýva, že obžalovaného najskôr svedok a potom aj poškodený za prítomnosti svedka vyzývali na opustenie priestoru, kde sedel, čo mohol kedykoľvek a primerane rýchlym spôsobom urobiť, keďže má amputovanú nohu. Naopak obžalovaný na výzvy poškodeného reagoval vytiahnutím pracovného orezávača s čiastočne vysunutou čepeľou, pričom zo žiadnych vykonaných dôkazov nevyplýva, že by v tom čase obžalovanému priamo hrozil útok alebo by tento dokonca trval. Ako správne uviedol okresný súd, skutok sa stal v čase, keď sa na mieste pohybovali zákazníci predajne, ktorí by určite reagovali na napadnutie bezbrannej osoby. Obžalovaného jednoznačne zo spáchania skutku usvedčujú výpovede poškodeného a svedka, pričom čiastočné rozpory v ich výpovediach boli odstránené konfrontáciou, resp. vysvetlením rozporov z prípravného konania, s ktorými sa náležite v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal okresný súd v napadnutom rozsudku. Výpovede poškodeného a svedka pritom boli v podstatných bodoch konzistentné a nemenné, a nebol dôvod ich vyhodnotiť ako nedôveryhodné, či nepravdivé. K argumentu obžalovaného, že jeho konanie nemohlo vzbudiť u poškodeného dôvodnú obavu o život alebo zdravie, nakoľko obžalovaný má amputovanú nohu a poškodený je mohutnej postavy, krajský súd uvádza, že dôvodnou obavou sa rozumie obava objektívne spôsobilá vyvolať vyšší stupeň obáv, úzkosti alebo iného tiesnivého pocitu zo zla, ktorým je na poškodeného pôsobené, pričom však je potrebné každý prípad posudzovať individuálne, s prihliadnutím ku všetkým konkrétnym okolnostiam, najmä k povahe vyhrážky, k fyzickým a povahovým vlastnostiam páchateľa v porovnaní s charakteristikami poškodeného, na ich vzájomný vzťah a na správanie páchateľa pri vyhrážaní. V danom prípade možno zohľadniť okolnosti, že obžalovaný mal amputovanú nohu a poškodený mal robustnejšiu postavu, avšak bolo potrebné prihliadnuť aj na to, že obžalovaný mal v ruke pracovný orezávač s čiastočne vysunutou čepeľou, čo výrazne mohlo zvýšiť dôvodnosť obavy poškodeného, napriek tomu, že mal obžalovaný amputovanú nohu a sedel na zemi.
Okresný súd v napadnutom rozsudku opomenul vyhodnotiť, či vyvodeniu trestnej zodpovednosti obžalovaného, ktorý spáchal prečin, nebráni tzv. materiálny korektív, ktorý je vyjadrený v ustanovení § 10 odsek 2 Trestného zákona, a podľa ktorého nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná. Materiálny korektív predstavuje výnimku z formálneho chápania kategórie trestných činov. Jednou z podmienok, ktorá musí byť splnená na to, aby určité protiprávne konanie (skutok) mohlo byť kvalifikované ako konkrétny prečin, je v zmysle § 10 odsek 2 Trestného zákona aj pozitívny záver o tom, že závažnosť konania, ktoré inak z formálneho hľadiska napĺňa znaky skutkovej podstaty nejakého prečinu je vyššia ako nepatrná. Stupeň závažnosti činu má zásadný význam pre rozhodnutie o základnej otázke trestného konania (otázke viny a trestu). S ohľadom na spôsob vykonania činu, kedy obžalovaný svoje vyhrážky umocnil tým, že držal v ruke pracovný orezávač s čiastočne vytiahnutou čepeľou, jeho následky, kedy vzbudil dôvodnú obavu o život a zdravie, ako aj okolnosti skutku, keď bol pred tým opakovane vyzývaný, aby miesto opustil, na čo nereagoval, mieru zavinenia, konanie v priamom úmysle, bolo potrebné vyhodnotiť, že miera závažnosti činu bola vyššia ako nepatrná.
Pokiaľ ide o výrok o treste, tak krajský súd s postupom okresného súdu, keď u obžalovaného nezistil poľahčujúcu okolnosť a zistil jednu priťažujúcu okolnosť, a preto podľa § 360 odsek 2 Trestného zákona v spojení s § 38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona, kedy sa zvyšovala dolná hranica trestnej sadzby o jednu tretinu, ukladal test odňatia slobody na dolnej hranici upravenej trestnej sadzby vo výmere 1 rok a 4 mesiace súhlasí, pričom takto uložený trest považuje za maximálne mierny, keďže obžalovaný sa opakovane dopúšťal trestnej činnosti, zväčša však majetkového, resp. drogového charakteru.
Obžalovanému, ktorý sa skutku dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia vo veci Okresného súdu Galanta sp. zn. 0T/185/2018, kde mu plynula skúšobná doba od 9.9.2018 do 9.9.2020, nebolo možné uložený trest odňatia slobody podmienečne odložiť na skúšobnú dobu. Okresný súd obžalovaného správne pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko posledný trest obžalovaný vykonal dňa 24.5.2013, teda menej ako desať rokov pred spáchaním skutku.
Na základe prezentovaných úvah a právnych záverov vo vzťahu k výroku o vine a treste obžalovaného krajský súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné, preto postupom podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného zamietol.
Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne (§ 163 odsek 4, § 180 Trestného poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.