Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/90/2011

Potvrdené rozhodnutím 6Co/222/2012
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Urbanovej a členov senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a JUDr. Františka Potockého, v právnej veci navrhovateľa: Dušan Smitek, podnikajúci pod obchodným menom Dušan Smitek - Ľupčianka, s miestom podnikania 032 15 Partizánska Ľupča 551, IČO: 11 938 528, právne zastúpený Mgr. Ivanom Petkovom, advokátom Advokátskej kancelárie STRELÁK & PETKOV, so sídlom Na vŕšku 12, 811 01 Bratislava, IČO: 42 130 743, proti odporcovi: Ing. arch. Vladimír Fajčík, podnikajúci pod obchodným menom Ing. arch. Vladimír Fajčík, s miestom podnikania Vrbická 2072/11, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 994 430 (podnikateľská činnosť pozastavená od 1.9.2012 do 31.8.2015), právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Ján Mrázovský & JUDr. Michaela Kojtalová, s.r.o. so sídlom Mariánske nám. 2, 010 01 Žilina, IČO: 36 855 278, v konaní o ochranu osobnosti a zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 10.000,00 eur, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 6C/90/2011-157 zo dňa 31. januára 2012, takto rozhodol: Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 6C/90/2011-157 zo dňa 31. januára 2012 p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, v právnej veci navrhovateľa S. G. - Ľ., G. G. C. Ľ. XXX, V.: XXXXXXXX, zastúpeného Mgr. Ivanom Petkovom, advokátom Advokátska kancelária STRELÁK & PETKOV, Na vŕšku 12, Bratislava, IČO: 421 307 43, proti odporcovi V.. Z.. D. Q., D. XXXX, W. I., V.Č.: XXXXXXXX, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Ján Mrázovský & JUDr. Michaela Kojtalová, s. r. o., so sídlom Mariánske námestie č. 2, Žilina, v konaní o ochranu osobnosti a zaplatenie nemajetkovej ujmy 10 000,-eur, takto

rozhodol:

Návrh sa z a m i e t a .

Odporcovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania - právneho zastúpenia 770,76 eura, ktoré je navrhovateľ povinný zaplatiť Advokátskej kancelárii JUDr. Ján Mrázovský & JUDr. Michaela Kojtalová, s. r. o., so sídlom v Žiline, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom, doručeným súdu dňa 21. 07. 2011 a so súhlasom súdu zmeneným na pojednávaní dňa 27. 10. 2011 navrhovateľ žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť doručiť navrhovateľovi písomné ospravedlnenie v znení:

„Odporca je povinný doručiť navrhovateľovi písomné ospravedlnenie v znení: „Podpísaný V.. Z.. D. Q., sa ospravedlňujem S.Z. G. za nepravdivé tvrdenia prezentované na verejnom hovore B. C. Ľ. dňa 28. 02. 2011, lebo nie je pravda, že podnikateľ S. G. - Ľ., klamal a hrubo zavádzal verejnosť keď tvrdil, že činnosť zhodnocovania odpadu ambulantným spôsobom podľa zákona o odpadoch, nepodlieha povinnému posudzovaniu vplyvom na životné prostredie podľa , ďalej sa S. G. ospravedlňujem za nevhodné a urážajúce výrazové prostriedky, ktoré som vo vzťahu k jeho osobe na tomto verejnom hovore použil a to výrok „viete čo, ste veľmi slabý po tejto stránke“, výrok „čiže nie je pravda ako hovoríte Vy, že obec nie je účastníkom, uvádzate tuná všetkých obyvateľov do hrubého omylu a ak si myslíte, že som sa Vás nejako dotkol, prosím Vás pekne, môžete ma dať aj stíhať, ja tvrdím, že klamete“ a výrok „čiže jednoznačne to, čo ste hovoril, že toto nie je záležitosť, ktorá podlieha takémuto posudzovaniu nie je pravda, je to konštatovanie p. I.. Y., konkrétne Vám dám na telefónne číslo z Ministerstva životného prostredia, ďalej nie je pravda, že posledne citovaný výrok je konštatovaním p. I.. Y.B.B. a zároveň sa navrhovateľovi ospravedlňujem za difamačný účinok týchto výrokov“. Zároveň je odporca povinný strpieť zverejnenie tohto ospravedlnenia v Obci C. Ľ. vyvesením po dobu 90 dní na úradnej tabuli obce, alebo iným obvyklým spôsobom a to v lehote do 10 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 10 000,-eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.“

Navrhovateľ uviedol, že mal zámer zrealizovať na pozemkoch nachádzajúcich sa v kat. území Obce C. Ľ., poľnohospodársku činnosť v súlade s realizačným projektom a to výsadba a následné obhospodarovanie intenzívnych porastov rýchlorastúcich drevín na plochách kat. územia C. Ľ., Č. W.. V súvislosti so zámerom aplikácie organických certifikovaných hnojív do pôdy podľa realizačného projektu, požiadal navrhovateľ Obvodný úrad životného prostredia v Lipt. Mikuláši (ďalej len OÚ ŽP) o vydanie súhlasu na zhodnocovanie odpadov činnosťou R3 - recyklácia alebo spätné získavanie organických látok, ktoré sa nepoužívajú ako rozpúšťadlá a činnosťou R10 - úprava pôdy na účel dosiahnutia prínosov pre poľnohospodárstvo alebo zlepšenie životného prostredia podľa o odpadoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). OÚ ŽP prerušil konanie o udelení súhlasu na zhodnocovanie odpadov okrem iného aj za účelom získania vyjadrenia účastníkov konania, ktorým podľa názoru obvodného úradu životného prostredia mala byť aj Obec C. Ľ.. Za účelom zabezpečenia tohto vyjadrenia sa na podnet Obce C. Ľ. konal verejný hovor dňa 28. 02. 2011 s tým, že podľa prezenčnej listiny sa tohto hovoru zúčastnilo 114 občanov. Tohto hovoru sa zúčastnil aj odporca, ktorý výrokmi uvedenými v petite návrhu a ktoré sa absolútne nezakladajú na pravde, závažným spôsobom zasiahol do práv navrhovateľa. Navrhovateľ uviedol, že zo strany odporcu sa nejednalo o kritiku, nakoľko tvrdenia odporcu boli založené na nepravdivých údajoch, svojou formou boli neprimerané a boli spôsobené znevážiť osobu navrhovateľa. Výrokmi odporcu, z titulu jeho funkcie, ktorú si sám odprezentoval pri svojom predstavení, boli verejnosti prítomnej na verejnom hovore prezentované difamajúce výroky, pričom k prezentácii došlo na pôde poradného orgánu, teda Obce C. Ľ., čo zabezpečilo týmto výrokom širokú a najmä nekontrolovateľnú publicitu. Vzhľadom na zásah osobnostných práv navrhovateľa, tento za jediný skutočne účinný prostriedok zmiernenia vzniknutej ujmy považoval okrem ospravedlnenia aj finančné zadosťučinenie vo výške 10 000,-eur.

Odporca s návrhom nesúhlasil. Poukázal na to, že sa zúčastnil verejného hovoru dňa 28. 02. 2011, pričom jeho nesúhlasný názor na danú právnu a skutkovú otázku bol názorovou argumentáciou na tvrdenia navrhovateľa, uvádzané na verejnom zhromaždení a týkal sa povinnosti posudzovania vplyvov na životné prostredie vo vzťahu k vlastnému podnikateľskému zámeru navrhovateľa na zhodnocovanie odpadov činnosťou R3 a R10 v kat. území Obce C.. Ľ.. Názorová prezentácia odporcu vychádzala z naliehavej spoločenskej potreby a legitímneho zámeru ochrany životného prostredia, pričom verejná prezentácia tohto názoru a hodnotenie skutkového základu, nebola spôsobilá zasiahnuť do práv spojených s právom na ochranu osobnosti. Na základe vecnej a právnej argumentácie prezentovanej odporcom, podala Obec C.. Ľ. dňa 08. 03. 2011 podnet na preskúmanie rozhodnutia OÚ ŽP druhostupňovému správnemu orgánu Krajskému úradu životného prostredia (ďalej len KÚ ŽP), ktorý odvolaniu vyhovel, zrušil vec v celom rozsahu a vrátil ju prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Odporca označil toto rozhodnutie OÚ ŽP č. j. A/2011/00422/Sl zo dňa 10. 05. 2011 za dôkaz pravdy, nakoľko potvrdzoval tvrdenia odporcu, ktoré navrhovateľ pre účely tohto konania označil za nepravdivé a ktoré mali zasiahnuť do práv spojených s jeho právom na ochranu osobnosti. Pokiaľ ide o jeho samotné výroky na verejnom hovore, tak poukázal na záznam z tohto hovoru, podľa ktorého navrhovateľ najskôr vyzval odporcu aby mu potvrdil, že obec nie je účastníkom konania a na základe tvrdení navrhovateľa zaznamenaných v časti 3.2 a 3.10 zápisnice, odporca v bode 3.25 zápisnice odmietol takéto tvrdenie navrhovateľa keď povedal, že nie je pravdou to, čo hovorí navrhovateľ, t. j., že obec nie je účastníkom konania. Skutočnosť, že obec mala byť účastníkom konania, pritom potvrdzuje rozhodnutie

KÚ ŽP. Týmto rozhodnutím odporca preukazoval aj pravdivosť svojho tvrdenia, že navrhovateľom zamýšľaná činnosť podlieha posudzovaniu vplyvov na životné prostredie v zmysle o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „“). Pokiaľ sa teda odporca vyjadril na adresu navrhovateľa tak, že klame, tak toto vyjadrenie smerovalo k tvrdeniu navrhovateľa, že obec nie je účastníkom tohto konania. Pokiaľ ide o samotný nárok navrhovateľa, odporca poukázal na nevykonateľný petit v časti, pokiaľ sa navrhovateľ domáhal uloženia povinnosti, aby Obec C.. Ľ. strpela zverejnenie ospravedlnenia odporcu po dobu 90 dní na úradnej tabuli, pričom obec nie je účastníkom tohto konania a nemôže byť zaviazaná k splneniu uplatnenej povinnosti.

V predmetnej veci bolo zistené, že tak navrhovateľ ako aj odporca sú podnikateľmi, ktorí podnikajú na základe živnostenského oprávnenia ( .). Účastníci konania sú teda fyzické osoby (podnikatelia) s tým, že pre posúdenie vzťahu je potrebné vychádzať z ustanovení a nasl. .

Podľa fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Vzhľadom na citovanú právnu úpravu súd skúmal, či odporca výrokmi označenými v petite návrhu, ktoré nepochybne vyslovil na verejnom hovore Obce C. Ľ. dňa 28. 02. 2011, boli objektívne spôsobilé poškodiť vážnosť navrhovateľa v spoločnosti, t. j. či také isté výroky by ako ujmu pociťoval spravidla každý občan nachádzajúci sa v postavení dotknutého.

Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že verejný hovor zvolal starosta Obce C.. Ľ. na základe uznesenia č. 1/2011, prijatého obecným zastupiteľstvom dňa 23. 02. 2011. Podnetom pre uskutočnenie verejného hovoru bola žiadosť o informácie, ktorú podal navrhovateľ dňa 08. 03. 2011. Verejného hovoru dňa 28. 02. 2011 sa zúčastnil aj odporca na žiadosť Obce C.. Ľ., pričom dôvodom bola skutočnosť, že Obec C.. Ľ. spolupracovala s odporcom, ktorý vypracovával rozšírenie smerného územného plánu obce. Zo záznamu z verejného hovoru vyplýva, že hneď na začiatku navrhovateľ zisťoval, či odporca je odborne spôsobilou osobou podľa zákona o EIO, pričom odporca sa jednoznačne vyjadril, že podľa tohto zákona nie je odborne spôsobilou osobou. Takisto zo záznamu vyplýva, že hneď v bode 3.2 navrhovateľ prehlásil, že obec nie je účastníkom konania podľa a vyzval odporcu, aby mu tento jeho názor potvrdil. Následne navrhovateľ dosť obšírne zdôvodnil svoj podnikateľský zámer, pričom výhrady voči tomuto zámeru vzniesli zo strany obyvateľov obce N. F. Z. V.. I. B.. Prevažná časť komunikácie potom prebehla medzi navrhovateľom a odporcom, pričom predmetom bol ich rozdielny názor na odborný problém - či činnosť, ktorú chcel navrhovateľ vykonávať na prenajatých pozemkoch v kat. území C.. Ľ., podlieha posudzovaniu vplyvov na životné prostredie v zmysle alebo nie. Od toho potom záviselo, či Obec C.. Ľ. je účastníkom správneho konania, ktoré prebiehalo na podnet navrhovateľa na Obvodnom úrade životného prostredia v Lipt. Mikuláši pod sp. zn. , alebo nie (pokiaľ by činnosť nepodliehala posudzovaniu podľa zákona o EIO, obec by nebola účastníkom konania).

Vzhľadom na predmet súdneho konania však súd posudzoval iba výroky odporcu, ktoré navrhovateľ označil v návrhu na začatie konania a zisťoval, či tieto boli objektívne poškodiť vážnosť navrhovateľa v spoločnosti, prípadne znížiť jeho ľudskú dôstojnosť.

Navrhovateľ žiadal, aby sa mu odporca ospravedlnil za výrok: „podnikateľ S. G.Y. - Ľ. klamal a hrubo zavádzal verejnosť keď tvrdil, že činnosť zhodnocovania odpadu ambulantným spôsobom podľa , nepodlieha povinnému posudzovaniu vplyvov na životné prostredie podľa “

Vykonaným dokazovaním súd nezistil by odporca použil navrhovateľom tvrdený výrok, t. j. že činnosť zhodnocovania odpadu ambulantným spôsobom podľa nepodlieha povinnému posudzovaniu vplyvov. Takto explicitne sa odporca nikdy nevyjadril. Odporca len tvrdil, že činnosť, ktorú chcel navrhovateľ prevádzkovať v kat. území C.. Ľ., vyžaduje povinné posudzovanie vplyvov na životné prostredie. To, že táto činnosť sa má spravovať ustanovením , tvrdil navrhovateľ a nie odporca. Naopak v bode 3.27 záznamu odporca jednoznačne povedal, že nič netvrdil o a poukázal na prílohu č. 8 zákona o EIO, ktorá mala hovoriť o činnostiach, objektoch a zariadeniach podliehajúcich posudzovaniu vplyvov na životné prostredie. Z ďalších bodov záznamu potom vyplýva, že medzi navrhovateľom a odporcom prebehla odborná diskusia o danej otázke. Jednalo sa problematiku, ktorej podľa výpovede svedka Ľ. Q. (starostu obce) celkom nerozumel ani on, takže je málo pravdepodobné, že tejto odbornej diskusii rozumeli všetci prítomní. Pretože odporca neuviedol „že činnosť zhodnocovania odpadu ambulantným spôsobom podľa

“, nemohol sa ani v tejto súvislosti vyjadriť, že navrhovateľ klame a hrubo zavádza verejnosť.

Vzhľadom na predmet konania nie je určujúce stanovisko Ministerstva životného prostredia č. 5059/2011-3.4/zk zo dňa 30. 05. 2011 v ktorom je konštatované, že na činnosť opísanú v tomto stanovisku, je potrebné získať od Obvodného úradu životného prostredia so sídlom v Lipt. Mikuláši, súhlas podľa Naviac súd poukazuje na to, že navrhovateľ vedel priamo od odporcu, že odporca nie je osobou odborne spôsobilou podľa zákona o EIO, pričom aj príslušné orgány mali problém posúdiť, či v prípade navrhovateľom zamýšľanej činnosti sa jedná o zariadenie na zhodnocovanie odpadov (v takom prípade by sa jednalo o ), alebo sa nejedná o zariadenie na zhodnocovanie odpadov a v takom prípade sa jedná o činnosť podľa tohto zákona. Navrhovateľ vedel, že verejný hovor sa koná z toho dôvodu, aby Obec C.. Ľ. zaujala stanovisko k jeho aktivitám, tieto aktivity prezentoval priamo na tomto hovore, a potom nemohol očakávať, že všetci zúčastnení budú podrobne oboznámení so zamýšľanou činnosťou, jej dôsledkami a že budú bez ďalšieho akceptovať jeho tvrdenie, že ním zamýšľaná činnosť sa má posudzovať podľa . Vzhľadom na úzko odbornú tému, tvrdenia odporcu by v žiadnom prípade nemohli spôsobiť zásah do osobnosti navrhovateľa, pokiaľ by aj bol odporca použil výroky tvrdené vo vyššie označenom návrhu petitu.

Ďalším výrokom, za ktorý navrhovateľ žiadal, aby sa mu odporca ospravedlnil, bol „Viete čo, ste veľmi slabý po tejto stránke“.

Odporca nesporne tento výrok použil na adresu navrhovateľa, ale zo záznamu o verejnom hovore vyplýva, že takto reagoval v rámci odbornej diskusie, ktorá prebehla medzi ním a navrhovateľom ohľadne otázky, či navrhovateľom zamýšľaná činnosť sa má posudzovať podľa alebo nie. Nesporne sa nejednalo zo strany odporcu o vhodný termín, ale v kontexte celej komunikácie medzi navrhovateľom a odporcom sa v žiadnom prípade nejedná o výrok, ktorý by bol schopný zasiahnuť do ochrany osobnosti navrhovateľa. Bol to práve navrhovateľ, ktorý predtým v bode 3.18 sa vyjadril na adresu slovami „Vám zrejme by bolo dobre ísť na preskúšanie“. Pritom navrhovateľ v tomto svojom prednese označil odporcu za osobu, ktorá ostatných uvádza do omylu keď tvrdil, že je odbore spôsobilou osobou, pričom odporca hneď na začiatku verejného hovoru jednoznačne povedal, že nie je odbore spôsobilou osobou podľa zákona o životnom prostredí. V kontexte toho potom výrok odporcu na adresu navrhovateľa, že je slabý po tejto stránke, nebol objektívne spôsobilý poškodiť dobré meno navrhovateľa.

Ďalší výrok, ktorý podľa navrhovateľa mal zasiahnuť do jeho osobnosti bolo tvrdenie odporcu „Čiže nie je pravda ako hovoríte Vy, že obec nie je účastníkom, uvádzate tuná všetkých obyvateľov do hrubého omylu a ak si myslíte, že som sa Vás nejako dotkol prosím Vás, môžete ma dať aj stíhať, ja tvrdím, že klamete“.

Zo záznamu z verejného hovoru vyplýva, že otázku či obec je účastníkom správneho konania alebo nie, otvoril navrhovateľ v bode 3.2 v ktorom súčasne vyzval odporcu, aby mu potvrdil, že obec nie je účastníkom konania. Odporca však prezentoval opačný názor t. j., že obec je účastníkom správneho konania a nakoľko navrhovateľ neprijal jeho argumentáciu, odporca sa v tejto súvislosti vyjadril, že navrhovateľ klame a hrubo zavádza verejnosť. Pravdivosť tvrdenia odporcu, že Obec C. Ľ. bola účastníkom správneho konania, pritom vyplýva z konania OÚ ŽP Lipt. Mikuláš č. A/2010/02434. Toto správne konanie sa začalo na žiadosť navrhovateľa, doručenú

OÚ ŽP dňa 24. 11. 2010. Správny orgán pritom od začiatku konal s Obcou C.. Ľ., keď starostovi bolo doručené oznámenie o začatí konania a nariadenie ústneho pojednávania na deň 17. 02. 2010, rozhodnutie o prerušení konania zo dňa 17. 12. 2010, ako aj rozhodnutie číslo Odp. 2011/00049-007/ Lo zo dňa 28. 02. 2011, ktorým Obvodný úrad životného prostredia v Lipt. Mikuláši navrhovateľovi udelil súhlas podľa § 7 ods. 1 písm. b/ zákona č. o odpadoch. Podaním zo dňa 07. 03. 2011, ktoré bolo doručené OÚ ŽP dňa 10. 03. 2011, podala odvolanie Obec C.. Ľ. a na základe tohto odvolania Krajský úrad životného prostredia v Žiline rozhodnutím A/2011/00422/Sl zo dňa 10. 05. 2011 zrušil rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia v Lipt. Mikuláši a vec vrátil tomuto správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. OÚ ŽP Lipt. Mikuláš rozhodnutím zo dňa 27. 05. 2011 prerušil konanie a vyzval navrhovateľa na doplnenie podkladov a nakoľko navrhovateľ nedoplnil všetky

požadované podklady, rozhodnutím zo dňa 29. 06. 2011 konanie Obvodný úrad ŽP v Lipt. Mikuláši zastavil (právoplatné 27. 07. 2011).

Z uvedeného potom vyplýva, že Obvodný úrad ŽP v Lipt. Mikuláši aj Krajský úrad ŽP v Žiline konali aj s Obcou C.. Ľ., čím bol potvrdený názor odporcu vyslovený na verejnom hovore dňa 28. 02. 2011, že obec je účastníkom tohto správneho konania. Nakoľko navrhovateľ na verejnom hovore tvrdil, že obec nie je účastníkom konania a jednoznačne vyzval odporcu, aby mu to potvrdil, potom výrok odporcu v kontexte celého priebehu hovoru nie je možné kvalifikovať ako zásah, ktorý by bol objektívne spôsobilý poškodiť občiansku česť navrhovateľa.

Posledný žalovaný výrok odporcu „čiže jednoznačne to, čo ste hovorili, že toto nie je záležitosť, ktorá podlieha takémuto posudzovaniu nie je pravda, je to konštatovanie p. I.. Y., konkrétne Vám dám na telefónne číslo MŽP, ďalej nie je pravda, že posledne citovaný výrok je konštatovanie p. I.. Y. sa týka opäť základného rozporu v názoroch navrhovateľa a odporcu

t. j., či činnosť, ktorú navrhovateľ zamýšľal vykonávať v kat. území C.. Ľ., vyžaduje povinné posudzovanie vplyvov na životné prostredie alebo nie. Jedná sa teda o tú istú odbornú otázku s ktorou sa súd vysporiadal vyššie.

Je nesporné, že odporca sa v bode 3.17 záznamu z verejného hovoru vyjadril „čiže jednoznačne to, čo ste hovorili, že toto nie je záležitosť, ktorá podlieha takémuto posudzovaniu nie je pravda, je to konštatovanie p. I.. Y. (nesprávne zapísané priezvisko C.), konkrétne dám Vám aj telefónne číslo z MŽP...“. Týmto výrokom odporca žiadnym spôsobom nezasiahol do osobnosti navrhovateľa. Jedná sa opäť o názor odporcu na danú problematiku a pokiaľ tvrdil, že jeho stanovisko je zhodné so stanoviskom I.. Y., tak takýmto tvrdením nezasiahol do osobnosti navrhovateľa.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, neboli preukázané základné predpoklady pre poskytnutie ochrany v zmysle a nasl. t. j., že výroky odporcu na verejnom hovore obyvateľov Obce C.. Ľ. dňa 28. 02. 2011, by boli objektívne spôsobilé poškodiť vážnosť navrhovateľa v spoločnosti, prípadne znížiť jeho ľudskú dôstojnosť. Medzi navrhovateľom a odporcom sa jednalo o výmenu odborných stanovísk k danej problematike, pričom odporca iba prezentoval svoje stanovisko. V žiadnom prípade výroky odporcu neboli spôsobilé vyvolať u verejnosti ani u obchodných partnerov navrhovateľa, ktorí sa tohto hovoru ani nezúčastnili názor, že navrhovateľ je klamár. Pokiaľ obchodní partneri s navrhovateľom prerušili obchodné rokovania, dôvodom nemohli byť uvedené výroky odporcu tak, ako to prezentoval svedok V.. C. G.. Naopak, odporca na verejnom hovore poukazoval len na odbornú stránku projektu navrhovateľa a pokiaľ boli vyslovené výhrady k samotnej činnosti navrhovateľa, tie boli vznesené zo strany obyvateľov obce. V žiadnom prípade však stanovisko odporcu, že činnosť navrhovateľa má podliehať povinnému posudzovaniu vplyvov na životné prostredie a že v dôsledku toho účastníkom správneho konania je aj Obec C.. Ľ., nemohlo ovplyvniť postoj obyvateľov obce k navrhovateľovi a jeho rodine. Nakoľko výroky odporcu nemožno považovať za neoprávnené zásahy do práva na ochranu osobnosti, bezpredmetným sa stal návrh navrhovateľa ktorým žiadal, aby sa odporca navrhovateľovi ospravedlnil a strpel zverejnenie tohto ospravedlnenia v Obci C.. Ľ. vyvesením po dobu 90 dní na úradnej tabuli obce a aby zaplatil navrhovateľovi nemajetkovú ujmu 10 000,-eur. Súd preto návrh ako nedôvodný zamietol.

Odporca mal v konaná plný úspech, pričom podľa si uplatnil náhradu trov konania, ktoré mu vznikli v súvislosti s právnym zastúpení a zložením preddavku na trovy dôkazu.

Obidvaja účastníci zložili preddavok na náhradu nimi navrhnutých dôkazov, a to navrhovateľ 50,- eur a odporca 20,- eur. Vzhľadom k tomu, že vypočutí svedkovia si svedočné neuplatnili, po právoplatnom skončení veci budú účastníkom vrátené nespotrebované preddavky na trovy dôkazu, a preto ich súd nepremietol do trov konania.

V súvislosti s právnym zastúpením si odporca uplatnil náhradu trov konania 916,65 eura. Odporca mal v konaní plný úspech, a preto mu súd v zmysle priznal náhradu trov konania, ale v rozsahu potrebnom na účelné bránenie práva. V zmysle , vyhlášky č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhláška), za každý úkon právnej služby advokátovi patrí vzhľadom na predmet konania, tarifná odmena po 91,29 eura. Odmenu súd priznal advokátovi za úkon prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa 02. 09. 2011, písomné vyjadrenie k návrhu zo dňa 06. 09. 2011, účasť na pojednávaní advokáta dňa 27. 10. 2011 a 31. 01. 2012 (toto posledné pojednávanie síce trvalo viac ako 2 hodiny, ale advokát si uplatnil odmenu len za jeden úkon). Pokiaľ bola uplatnená odmena za písomné vyjadrenie zo dňa 25. 10. 2011 „doloženie dôkazov v súlade s ustanovením “, za tento úkon súd advokátovi odmenu nepriznal, nakoľko právnemu zástupcovi odporcu nič nebránilo navrhnúť dôkazy už v písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 06. 09. 2011. Za 4 úkony právnej služby potom súd priznal advokátovi odmenu spolu 365,16 eura.

Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky za 3 úkony právnej služby vykonané v roku 2011 patrí advokátovi paušálna náhrada vo po 7,41 eura a za úkon právnej služby v roku 2012 patrí paušálna náhrada vo výške 7,63 eura, čo je spolu 29,86 eura.

V súvislosti s účasťou advokáta na pojednávaniach dňa 27. 10. 2011 aj 31. 01. 2012, patrí advokátovi podľa § 17 ods. 1 vyhlášky náhrada za čas strávený advokátom cestou z jeho sídla, t. j. zo Žiliny do Lipt. Mikuláša vždy za 6 začatých polhodín a to v roku 2011 po 12,35 eura za každú aj začatú polhodinu, teda 74,10 eura v roku 2012 po 12,71 eura za každú začatú polhodinu, čo je 76,26 eura, spolu náhrada za stratu času je 150,36 eura.

Advokát cestoval na obidve pojednávania, ktoré sa uskutočnili na tunajšom súde, osobným motorovým vozidlom zn. BMV, ev. č. ZA302EP, ktoré má podľa údajov v technickom preukaze priemernú spotrebu paliva 7,5 litra/100 km (diesel). K vyúčtovaniu trov konania advokát nepripojil doklad o nákupe pohonných hmôt, preto súd zisťoval priemernú cenu pohonných hmôt v čase uvedených pojednávaní zverejnených na stránke Štatistického úradu SR, keď v 43. týždni v roku 2011 bola priemerná cena nafty 1,360 eura/1 liter a 5. týždni roku 2012 vo výške 1,428 eura/1 liter. V obidvoch prípadoch sa už jedná o cenu vrátene DPH. Právny zástupca odporcu však vyúčtoval cenu PHM a niečo nižšiu a to náklady na PHM dňa 27. 10. 2011 vo výške 1,354 eura/1 liter a za cestu vykonanú dňa 31. 01. 2012 po 1,405 eura/1 liter. Súd preto vychádzal z uplatnenej ceny PHM. V dôsledku toho súd priznal právnemu zástupcovi odporcu náhradu za spotrebované pohonné hmoty v súvislosti s cestou dňa 27. 10. 2011 vo výške 18,28 eura vrátane DPH (180 km x 7,5 litra/100 km pri cene PHM 1,354 eura/1 liter) a v súvislosti s cestou na pojednávanie dňa 31. 01. 2012 vo výške 18,97 eura vrátane DPH (180 km x 7,5 litra/100 km pri cene PHM 1,405 eura/1 liter).

Podľa § 1 písm. b/ opatrenia 632/2088 Z. z. v spojení s ustanovením právnemu zástupcovi odporcu patrí náhrada za ubehnuté kilometre po 0,183 eura/1 km, takže za 180 ubehnutých kilometrov dňa 27. 10. 2011 aj 31. 01. 2012 patrí náhrada po 32,94 eura.

Právny zástupca odporcu preukázal, že je platiteľom DPH, a preto sa podľa

§ 18 ods. 3 zvyšuje odmena a náhrady o DPH vo výške 20 %. O DPH sa pritom zvyšuje odmena za 4 úkony právnej služby spolu vo výške 365,16 eura, náhrada za stratu času 150,36 eura, náhrada za ubehnuté kilometre 65,88 eura a paušálna náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 26,, t. j. spolu suma 611, eura na sumu 733, eura (DPH 122, eura). Po pripočítaní vynaložených nákladov na pohonné hmoty spolu 37,25 eura, priznal súd odporcovi náhradu trov vzniknutých zastúpením spolu vo výške 770,76 eura. Podľa je navrhovateľ povinný zaplatiť náhradu trov konania právnemu zástupcovi odporcu na ním označený účet č.: XXXXXXXXXX/XXXX, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, v 2 vyhotoveniach.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.