Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Co/12/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr. Romana Greguša a JUDr. Mareka Olekšáka, v spore žalobcu: Ing. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: Ul. C.. D. XXXX/XX, XXX XX E., zastúpeného: Mgr. Peter Senovský, advokát, so sídlom: Tekovská 2337/22, 934 01 Levice, IČO: 42 210 291, proti žalovanej: A. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom: G. H. XX/XX, XXX XX I. – E., o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. – 183 zo dňa 27. apríla 2023, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Levice č. k. – 183 zo dňa 27. apríla 2023 potvrdzuje.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od doručenia rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Levice dňa 13.05.2022 domáhal, aby súd určil, že odstúpenie od kúpnej zmluvy žalovanou zo dňa 10.03.2022, ktorou ako predávajúca odstúpila od kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 29.12.2021 so žalobcom ako kupujúcim, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v katastrálnom území J. I., je neplatné. Žalobca ďalej v podanej žalobe uviedol, že uzatvoril so žalovanou kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v okrese J., obec J. I., katastrálne územie J. I. ďalej len („kúpna zmluva“). Kúpna zmluva bola podpísaná dňa 29.12.2021 kedy kupujúci v zmysle čl. III. bod 3 kúpnej zmluvy zaplatil predávajúcej celú kúpnu cenu v hotovosti. Po podpise kúpnej zmluvy bol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva na Okresný úrad Hlohovec, katastrálny odbor. Katastrálne konanie o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech žalobcu bolo na základe rozhodnutia zo dňa 26.01.2022 prerušené z dôvodu chyby v písaní a uvedenia nesprávnej výmery jedného z pozemkov, tak v kúpnej zmluve ako aj v návrhu na vklad vlastníckeho práva. Kupujúci v snahe o odstránenie tejto chyby predložil katastru nehnuteľností Dodatok č. 1 zo dňa 02.02.2022 ku kúpnej zmluve. Okresný úrad Hlohovec, katastrálny odbor svojim rozhodnutím zo dňa 11.02.2022 opätovne katastrálne konanie prerušil z dôvodov formálnych nedostatkov Dodatku č. 1. Žalobca tak predložil katastru nehnuteľností Dodatok č. 2 z 18.02.2022, ktorým vytknuté nedostatky odstránil. Žalovaná počas prebiehajúceho konania poslala žalobcovi ako aj Okresnému úradu Hlohovec, katastrálny odbor, list zo dňa 10.03.2022, z obsahu ktorého vyplýva, že predávajúca odstupuje od uzatvorenej kúpnej zmluvy. Na základe tohto listu žalovanej ako predávajúcej bol žalobca ako kupujúci vyzvaný Okresným úradom Hlohovec, aby sa vyjadril či akceptuje toto odstúpenie a v prípade ak s ním nesúhlasí, aby sa obrátil na príslušný súd so žalobou o určenie neplatnosti právneho úkonu – odstúpenia od zmluvy. V tomto prípade nebola medzi zmluvnými stranami v kúpnej zmluve dohodnutá možnosť, ani podmienky jednostranného odstúpenia od zmluvy. Zmluva

bola uzatvorená podľa v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „“), ktorého právnym režimom sa spravuje. Samotný podľa žalobcu vyslovene neupravuje možnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy bez uvedenia dôvodu, čoho sa v tomto prípade žalovaná domáhala, preto bol presvedčený, že právny úkon odstúpenia od zmluvy je absolútne neplatný pre jeho rozpor so zákonom. Žalobca ďalej namietol aj neplatnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy z dôvodov podľa . Jedným z dôsledkov rekodifikácie civilného procesu je obmedzenie možnosti podávať určovacie žaloby, ktorými sa namieta (ne)platnosť právneho úkonu. 2. Okresný súd Levice ako súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom č. k. – 183 zo dňa 27. apríla 2023 (ďalej aj len „napadnutý rozsudok“) tak, že vo výroku I. určil, že odstúpenie od kúpnej zmluvy žalovanou zo dňa 10.03.2022, ktorým ako predávajúca odstúpila od kúpnej zmluvy uzavretej dňa 29.12.2021 so žalobcom ako kupujúcim, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcimi sa v Okrese J., Obec J. I., katastrálne územie J. I., je neplatné a vo výroku II. priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 3. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Z obsahu kúpnej zmluvy datovanej dňom 09.12.2021 a uzavretej dňom 29.12.2021, kedy bola zmluva reálne zmluvnými stranami podpísaná, je podľa súdu prvej inštancie zrejmé, že predávajúca (žalovaná) ani kupujúci (žalobca) si nedohodli odstúpenie od zmluvy pre nijaký prípad. Žalovaná od kúpnej zmluvy odstúpila dňa 10.03.2022, avšak v odstúpení neuviedla žiadny dôvod, pre ktorý zrealizovala odstúpenie od zmluvy. Žalobca súdu prvej inštancie osvedčil naliehavý právny záujem na určení neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy žalovanou zo dňa 10.03.2022, pretože rozsudok bude pre žalobcu užitočný. Okresný úrad Hlohovec, katastrálny odbor, oddelenie zápisov práv k nehnuteľnostiam dňa 17.03.2022 vyzval žalobcu, aby v prípade, ak s odstúpením od kúpnej zmluvy nesúhlasí, podal na súde žalobu o neplatnosť odstúpenia od zmluvy do 60 dní od doručenia výzvy, pričom márne uplynutie lehoty bude považované za súhlas s odstúpením od zmluvy a vkladové konanie bude zastavené. V prípade, ak by žaloba podaná žalobcom nebola prípustná, nemal by žalobca ako kupujúci žiadny účinný procesný nástroj na ochranu svojho práva. Jedinou prípustnou žalobou by mohla byť žaloba na určenie vlastníckeho práva, jej podaniu bránila skutočnosť, že kupujúci nie je, v prípade odstúpenia od zmluvy doručeného predtým ako katastrálny úrad povolí vklad, vlastníkom nehnuteľnosti. Vlastníkom sa stáva až právoplatnosťou rozhodnutia o povolení vkladu. Ak kupujúci nemôže podať žalobu o určenie vlastníckeho práva, pretože ešte nie je vlastník, zamietnutím žaloby o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy (pre absenciu naliehavého právneho záujmu) by došlo k odňatiu spravodlivosti (denegatio iustitiae). Súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel, keďže odstúpenie od zmluvy žalovanou nespĺňalo náležitosti odstúpenia, vzhľadom na to, že žalovaná od kúpnej zmluvy odstúpila bez uvedenia dôvodu. Údaj o dôvode odstúpenia je podľa súdu prvej inštancie imanentnou súčasťou každého jednostranného odstúpenia od právneho úkonu; bez uvedenia tohto údaja nemožno považovať jednostranné odstúpenie od právneho úkonu za perfektné a nemôže to mať za následok sledované právne účinky. Poukázal pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. , a rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. z 31.01.2012. Podmienkou odstúpenia od zmluvy je existencia niektorého z právnych dôvodov, ktoré sú uvedené v a žalovaná súdu prvej inštancie nepreukázala právne relevantný dôvod odstúpenia od zmluvy; medzi stranami sporu nebol v kúpnej zmluve vymienený žiadny dôvod na odstúpenie od zmluvy, pričom žalovaná dôvod odstúpenia od kúpnej zmluvy v odstúpení neuviedla. 4. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol vo výroku II. napadnutého rozsudku v zmysle v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „CSP“), keďže žalobca bol v konaní úspešnou stranou sporu v rozsahu 100 %. 5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná v celom rozsahu (výrok I. aj II.) odvolanie a navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne (tento prejav vôle žalovanej odvolací súd vyvodil podľa obsahu odvolania v zmysle ust. ). Žalovaná však neuviedla, z akých odvolacích dôvodov podľa ust. považuje napadnutý rozsudok za nesprávny. 6. Žalovaná v odvolaní uviedla, že žiada o ponechanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam – pozemkom, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy medzi ňou a žalobcom a nesúhlasí s ich prevodom na žalobcu. Predmetom sporu je podľa nej nesúhlas žalovanej s časťou kúpnej zmluvy, podľa ktorej žalovaná ako predávajúca splnomocnila žalobcu ako kupujúceho na podanie akéhokoľvek doplnenia návrhu na vklad vlastníckeho práva kupujúceho do katastra ako aj na opravy chýb v písaní alebo počítaní v tejto kúpnej zmluve. Kúpnu zmluvu podľa žalovanej vypracoval žalobca a za účelom jej podpisu a overenia sa stretli prvý a posledný raz pred budovou mestského úradu v Tlmačoch; skôr nemala

prístup k uvedenej kúpnej zmluve. Vzhľadom na covidové obdobie, zákaz vstupu do budovy, zákaz stretávania a zimné počasie nebol podľa žalovanej priestor na naštudovanie kúpnej zmluvy. O žiadnom splnomocnení so žalobcom údajne nehovorila a po obdržaní kúpnej zmluvy sa okamžite písomne obrátila na Okresný úrad Hlohovec, katastrálny odbor a požiadala o zrušenie splnomocnenia a o zrušenie návrhu na vklad do katastra, keďže nesúhlasila so žiadnym splnomocnením žalobcom pri zastupovaní v kúpnej zmluve. Podľa nej pri splnomocnení absentuje aj overený podpis splnomocniteľa. Ďalej uviedla, že sa naďalej cíti byť vlastníčkou pozemkov a nesúhlasí s používaním vyššie uvedeného splnomocnenia ani s doplnením návrhu na vklad do katastra nehnuteľností bez jej vedomia a trvá na jeho zrušení. Záverom žalovaná uviedla, že má právo na jednostranné odstúpenie od kúpnej zmluvy, ktoré zaslala písomne na Okresný úrad Hlohovec, katastrálny odbor. Žalobca podľa nej potvrdil prijatie písomného odstúpenia od kúpnej zmluvy a ako dôvod uviedla jednostranné ustanovenie sa žalobcom za splnomocnenca bez podpisu a overenia splnomocniteľom (žalovanou) a jeho využívanie vo svoj prospech bez jej vedomia. Pozemky sú podľa žalovanej určené na predaj, na podnikateľské účely. Na prvej strane kúpnej zmluvy je podľa žalovanej uvedený iba predávajúci a kupujúci a na poslednej strane iba splnomocnenie; chýba podľa nej vec – predmet zmluvy. 7. K výroku II. o náhrade trov konania žalovaná neuviedla žiadnu odvolaciu argumentáciu. 8. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca prostredníctvom právneho zástupcu tak, žalovaná podľa neho v odvolaní neuvádza žiadne odvolacie dôvody a ani odvolací návrh, čoho sa žalovaná domáha. Mal za to, že odvolanie žalovanej tak nespĺňa zákonné náležitosti predpokladané . Žalovaná v podanom odvolaní len konštatuje svoje predchádzajúce stanovisko, ktoré zastávala v konaní pred súdom prvej inštancie, a s ktorým sa súd vo svojom rozsudku vysporiadal. Žalovaná nepoukázala na žiadne konkrétne pochybenie súdu pri procesnom postupe v konaní. Nevzniesla žiadne námietky k skutkovému alebo právnemu posúdeniu veci, nedovolávala sa žiadnej vady, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolanie žalovanej tak nespĺňa zákonné náležitosti podľa ust. a mal za to, že má vady pre ktoré nemožno v odvolacom konaní pokračovať. Žalobca uviedol, že je presvedčený, že odvolanie žalovanej bolo podané výslovne účelovo v snahe predĺžiť trvanie celého konania. Žalobca zdôraznil, že neporušil žiadnu povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy, za ktorú by mohla žalovaná platne od zmluvy odstúpiť. Samotné odstúpenie od zmluvy bez uvedenia dôvodu možno považovať za neplatný právny úkon, pretože odstúpiť od zmluvy možno len z dôvodov, ktoré sú výslovne uvedené v zákone (napr. a ) alebo ich výslovne uvádza zmluva (v zmysle ). Bez splnenia tejto podmienky nemožno jednostranným právnym úkonom zasiahnuť do právnej sféry druhého účastníka zmluvy. Žalobca navrhol, aby odvolací súd buď odvolanie žalovanej podľa odmietol, prípadne aby napadnutý rozsudok potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 9. Žalovaná už na vyjadrenie žalobcu nereagovala. 10. Podľa Čl. 8 , strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. 11. Podľa Čl. 11 ods. 4 , súd pri rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo v tomto konaní, ak nejde o skutočnosti všeobecne známe alebo o skutočnosti ustanovené zákonom. 12. Podľa Čl. 15 ods. 1 , dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. 13. Podľa , prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. 14. Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). 15. Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. 16. Podľa , na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak. 17. Podľa , odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa a odvolanie podal len niektorý zo subjektov,

c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. 18. Podľa , odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. 19. Podľa , odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. 20. Podľa , na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem. 21. Podľa , odvolací súd odmietne odvolanie, ak nemá náležitosti podľa , ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať. 22. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 23. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 24. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 25. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali. 26. Podľa , zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. 27. Podľa , zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve. 28. Podľa , pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. 29. Podľa , ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu. 30. Podľa , plnomocenstvo zanikne, ak ho splnomocniteľ odvolal. 31. Podľa , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. 32. Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 33. Podľa , od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. 34. Podľa , odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. 35. Podľa , účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť. 36. Podľa , tento záväzok zaniká, pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela. 37. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovanej v súlade s ust. a nasl. , pričom dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 38. Odvolací súd v prvom rade uvádza, že sa cíti byť rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a zároveň sa cíti byť viazaný aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie; z tohto dôvodu nenariaďoval na prejednanie odvolania pojednávanie, keďže nebolo potrebné doplniť alebo zopakovať dokazovanie ( a contrario). 39. Odvolací súd zároveň konštatuje, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na ktoré poukazuje a pre účely zdôraznenia jeho správnosti a vysporiadanie sa s odvolacou

argumentáciou žalovanej, k odvolacím námietkam (viď ods. 5. až 6. odôvodnenia tohto rozhodnutia) uvádza nasledovné: 40. Odvolací súd reagujúc na odvolaciu repliku žalobcu v prvom rade uvádza, že žalovaná vo svojom odvolaní síce výslovne neuviedla odvolacie dôvody podľa ust. a neuviedla výslovne ani odvolací návrh, z obsahu jej podania (s prihliadnutím na ust. ) však mohol odvolací súd vyvodiť (v záujme zachovania práva na spravodlivý proces a zásadu denegatio iustitiae), že napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie vyčíta nesprávne právne posúdenie veci [ ] v tom zmysle, že súd prvej inštancie dospel k záveru o neplatnosti jej odstúpenia od kúpnej zmluvy. Pokiaľ ide o odvolací návrh, odvolací súd mohol z obsahu jej podania dovodiť, že sa domáha zmeny napadnutého rozsudku v tom zmysle, aby bola žaloba zamietnutá a vlastníctvo prevádzaných nehnuteľností jej zostalo zachované. 41. Pokiaľ ide však o samotné odvolacie námietky, tieto odvolací súd vzhliadol ako nedôvodné, keď dospel k totožnému záveru ako súd prvej inštancie, a síce o neplatnosti odstúpenia žalovanej od kúpnej zmluvy. Súd prvej inštancie správne poukázal na ust. , v zmysle ktorého je možné od zmluvy odstúpiť iba zo zákonných dôvodov alebo z dôvodov výslovne v zmluve dohodnutých. Žalobca a žalovaná ako účastníci kúpnej zmluvy si žiadnu možnosť odstúpenia od zmluvy nedohodli, a preto prichádzalo do úvahy iba odstúpenie od zmluvy zo zákonných dôvodov. Keďže žalovaná ako strana sporu disponujúca možnosťou uplatniť prostriedky procesnej obrany žiadne takéto prostriedky neuplatnila a žiadne zákonné dôvody odstúpenia neuviedla (a ani súd prvej inštancie nad rámec kontradiktórnosti civilného sporového konania tieto dôvody nezistil), nemohol súd dospieť k inému záveru ako o nedôvodnosti odstúpenia od zmluvy. Nemožno na tomto mieste opomenúť aj záver súdu prvej inštancie ohľadne úplnej absencie dôvodu odstúpenia žalovanej, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje. Pokiaľ ide o dôvod odstúpenia, ktorý žalovaná uviedla až v odvolaní, a síce „jednostranné ustanovenie sa za splnomocnenca p. žalobcu bez podpisu a overenia splnomocniteľom a jeho využívanie vo svoj prospech bez môjho vedomia“, odvolací súd konštatuje, že tento dôvod nie je zákonným ani zmluvným dôvodom na odstúpenie od zmluvy, keďže sa nezakladá na skutkových zisteniach súdom prvej inštancie. Z uzatvorenej zmluvy, a konkrétne jej Článku VII. ods. 6 vyplýva, že žalovaná slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne (t. j. v súlade s ust. ) udelila žalobcovi splnomocnenie na opravy zrejmých chýb v písaní alebo počítaní v kúpnej zmluve, tento svoj prejav vôle potvrdila osvedčeným podpisom na zmluve (dokonca podpis a osvedčovacia doložka je na tej istej strane ako uvedené sporné ustanovenie zmluvy) a žalobca neurobil žiadne úkony nad rámec tohto splnomocnenia, takže odvolací súd dospel k záveru, že táto argumentácia žalovanej nie je dôvodná. Pokiaľ aj následne žalovaná urobila právny úkon, ktorým odvolala dané splnomocnenie (či tak urobila, nebolo predmetom konania), k tomuto úkonu došlo až po tom, ako žalobca uskutočnil právne úkony (opravy zmluvy), t. j. tento ich uskutočnil počas platnosti splnomocnenia. 42. Pokiaľ ide o odvolanie žalovanej voči výroku II. napadnutého rozhodnutia o trovách konania, žalovaná neuviedla vo svojom odvolaní vo vzťahu k tomuto výroku žiadnu odvolaciu argumentáciu, a preto odvolací súd nemohol podrobiť tento výrok náležitému odvolaciemu prieskumu. Napriek tomu nevzhliadol pochybenie v odôvodnení súdu prvej inštancie k tomuto výroku a považuje ho za vecne a právne správny, keďže žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 100 % uplatneného nároku. 43. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 44. Podľa , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 45. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 46. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 47. Keďže žalobca bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný, odvolací súd mu výrokom II. tohto rozhodnutia priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie. 48. Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( - 423 ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej

inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.