Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)Uznesenie_3To-155-2011.pdf
PDF · 73.81 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/155/2011
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Šramelovej a sudcov JUDr. Janky Klčovej a JUDr. Vladimíra Tencera, v trestnej veci proti obžalovanému U. Q., pre zločin vydierania podľa § 189 ods.1, ods.2 písm. c/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 140 písm.g/ Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta sp. zn. 2T/132/2011 zo dňa 09.11.2011, na verejnom zasadnutí konanom dňa 31.01.2012 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného U. Q., nar.XX.XX.XXXX, z a m i e t a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol U. Q. uznaný vinným v bode 1/ zo zločinu vydierania podľa § 189 ods.1, ods.2 písm.c/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 140 písm.g/ Trestného zákona a v bode 2/ zo zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods.1 Trestného zákona na skutkovom základe, že
1/ dňa 03.04.2010 v čase asi o 22.55 hod. na ulici pri miestnom kultúrnom dome v obci B. Q., zozadu pristúpil k J. Q., jednou rukou jej chytil ústa a druhou ju zvalil na zem, kde ju priľahol a povedal jej, aby zostala ticho, že jej chce chytiť len vagínu, avšak po chvíľke sa mu vytrhla zo zovretia, udrela ho v oblasti hrudníka a z miesta ušla, pričom týmto konaním J. Q. nebolo ublížené na zdraví a nevznikla jej žiadna materiálna škoda,
2/ na doposiaľ presne nestotožnenom mieste v katastrálnom území obce B. Q., niekedy v mesiaci december roku 2009 zozadu chytil ústa maloletému A.K. nar. XX.XX.XXXX, začal sa s ním bozkávať, následne ho položil na chrbát, stiahol mu dole nohavice a vykonal na ňom orálny sex, čím maloletému A.K. neublížil na zdraví a nespôsobil materiálnu škodu.
Za to mu bol uložený podľa § 189 ods.2 Trestného zákona, § 37 písm.m), § 41 ods.2 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) rokov a 8 (osem) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods.2 písm.b) Trestného zákona (v odpise rozsudku nesprávne uvedené podľa § 49 ods.2 písm.b/ Trestného zákona), súd obžalovaného pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods.2 písm.a/ Trestného zákona bolo obžalovanému uložené ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou.
Podľa § 288 ods.1 Trestného poriadku boli poškodené J. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. Q. X a B. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. Q. XXX/X, s nárokom na náhradu škody odkázané na občianske súdne konanie.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný U. Q., ktorým sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a následného oslobodenia spod obžaloby. V písomných dôvodoch odvolania poukázal na to, že trestnej činnosti sa nedopustil, súd I. stupňa ho nesprávne odsúdil, pričom rozsudok súdu I. stupňa nezodpovedá ustanoveniu § 168 ods.1 Trestného poriadku, výrok a odôvodnenie nie sú v súlade so správnym hodnotením dôkazov, odôvodnenie rozsudku je nejasné, nie je zrejmé, akými úvahami sa súd spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Súd I. stupňa sa teda dostatočne nevysporiadal so všetkými skutočnosťami významnými pre rozhodnutie. Konkrétne súd I. stupňa pri odôvodnení rozsudku sa odvoláva na samotnú poškodenú ale len konštatuje, aké zranenia poškodená uviedla ale už opomenul sa zaoberať ďalšími tvrdeniami z jeho strany, ku ktorým sa chcel vyjadriť skôr, než prišlo k záveru dokazovania. V prípravnom konaní ako aj v priebehu hlavného pojednávania nebolo preukázané, že by sa dopustil trestného činu, ktorý sa mu kladie za vinu. Od začiatku trestného stíhania sa k týmto skutkom vyjadruje vždy rovnako, a to preto, lebo v inkriminovaný deň všetko prebehlo tak, ako to vypovedal. Celé obvinenie voči nemu je postavené na základe výpovede svedkyne - poškodenej B. Y. a svedkyne F. I.. Tieto výpovede však nemožno hodnotiť ako objektívne, sú tendenčne zamerané s úmyslom mu poškodiť. Navyše tieto výpovede by mali byť jednoznačné, nemeniace sa, pravdou je však opak. Taktiež poškodená nepredložila žiadnu lekársku správu ani nič podobné. Záverom uviedol, že nemôže byť odsúdený za trestný čin, ktorý spočíva prakticky len v tvrdení proti tvrdeniu a inak nie je dokázaný.
Krajský prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.
Odvolací súd na podklade riadne a včas podaného odvolania preskúmal v zmysle § 317 ods. l Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým podal odvolateľ odvolanie, i správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo týmto výrokom a tak zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Súd I. stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, zistil správne skutočný stav veci, konanie obžalovaného posúdil v súlade so zákonom a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil v zmysle § 168 ods. l Trestného poriadku.
Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že obžalovaný v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní spáchanie trestnej činnosti poprel a na svoju obhajobu uviedol, že síce sa stretol u pani I. s J. Q., avšak ona odišla domov sama, on takisto odišiel domov sám a s Q. nič nemal. Išiel rovno domov, pričom doma boli jeho rodičia a sestra. K bodu 2/ uviedol, že bol pri vode, boli tam dospelí chlapi a dvaja mladí chlapci. Na loďke nikoho nevozil a maloletého tam vôbec nevidel. Maloletému nič neurobil, neobťažoval ho, celé je to na neho vymyslené.
Vina obžalovaného ohľadne bode 1/ bola však preukázaná výpoveďou poškodenej J. Q., ktorá potvrdila, že sa s obžalovaným stretla u pani I.. Tento odišiel domov prvý a ona asi za 5 minút po ňom. Smerom domov zistila, že ju niekto sleduje, pričom zrazu k nej priskočil obžalovaný, chytil ju za ústa, aby nekričala, zvalil ju na zem a povedal, že ju chce chytiť iba za vagínu. Jej sa podarilo vytrhnúť z jeho držania a z miesta utiecť. Vošla hneď do hostinca, kde ich poprosila, aby zavolali políciu. Mala rozbité koleno, ruky sa jej triasli, bola rozrušená. Obžalovaného jednoznačne označila ako páchateľa. Na výpoveď poškodenej nadväzuje výpoveď svedkyne F. I..
Zo spáchania trestnej činnosti v bode 2/ bol obžalovaný usvedčený výpoveďou maloletého A.K., ktorý potvrdil, že s obžalovaným bol pri brehu, tento ho chytil za ústa, začal ho bozkávať, následne ho zhodil na zem, stiahol mu nohavice, hladkal ho, olizoval mu pohlavný úd. V nadväznosti na výpoveď mal. A.K. je výpoveď B. Y., ktorá uviedla, že keď kritického dňa syn prišiel domov, mal kabát od blata, z nohavíc mu padala suchá burina. Povedal, čo s ním obžalovaný urobil, a keď skončil, povedal mu, aby o tom nikomu nehovoril. Hneď išla k rodine obžalovaného, ale obžalovaný konanie poprel. Potvrdila, že s obžalovaným sa maloletý dobre poznal. Na uvedené vyjadrenia ďalej nadväzuje výpoveď svedkyne Bc. S. Q.. Znalkyňa MUDr. F. M. uviedla, že znalecký posudok vypracovala na základe vyšetrenia maloletého, pričom dospela k záveru, že intelekt maloletého je na úrovni dolného pásma priemeru. Jeho osobnosť je zvýšene senzitívna, citlivá a sugestibilná, odklon od sebeperpecie pri negatívnom sebaobraze a zníženom sebavedomí. Nemá sklony k zveličovaniu udalostí, ku klamstvu resp. ku konfabuláciám. Je schopný správne vnímať a reprodukovať prežité udalosti a okolnosti. Jeho výpoveď možno hodnotiť ako vierohodnú.
Znalci psychiatri MUDr. J. I. a MUDr. U. B. dospeli k záveru, že obžalovaný v čase spáchania skutku trpel duševnou poruchou v zmysle sexuálnej deviácie - patologickou sexuálnou agresivitou, je ľahko duševne zaostalý a abnorme osobnostne štruktúrovaný. Jeho rozpoznávacie schopnosti neboli narušené ale ovládacie schopnosti boli podstatne znížené, avšak nie vymiznuté. Jeho pobyt na slobode je pre spoločnosť nebezpečný, preto znalci navrhli uloženie ochranného sexuologického liečenia ústavnou formou.
Odvolací súd preto ďalej poukazuje v podrobnostiach na jednotlivé časti napadnutého rozsudku a jeho odôvodnenie, ktoré si osvojuje.
Súd I. stupňa konanie obžalovaného v bode 1/ správne právne kvalifikoval ako zločin vydierania podľa § 189 ods.1, ods.2 písm.c/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 140 písm.g/ Trestného zákona a v bode 2/ ako zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods.1 Trestného zákona.
Súd I. stupňa pri ukladaní trestu postupoval v súlade so zákonom, keď uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody s použitím ustanovenia § 41 ods.2 Trestného zákona v trvaní 8 rokov a 8 mesiacov. Vychádzal pritom z ustanovenia § 34 ods.4 Trestného zákona a prihliadol najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Je nutné uviesť, že proti obžalovanému sa vedie ďalšie trestné stíhanie pre rovnakú trestnú činnosť. Pre výkon uloženého trestu bol obžalovaný podľa § 48 ods.2 písm. b) Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia (v odpise rozsudku je nesprávne uvedené podľa § 49 ods.2 písm.b/ Trestného zákona).
V súlade so závermi znalcov bolo obžalovanému uložené aj ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou.
V súlade so zákonom je aj postup podľa § 288 ods.1 Trestného poriadku.
Z vyššie naznačených dôvodov pri osvojení si všetkých výrokov rozsudku súdu I. stupňa zo strany odvolacieho súdu bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.