Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Co-14-2023.pdf
PDF · 86.45 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/14/2023
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobkyne: MUDr. W. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. č. 8, A., právne zastúpenej: Mgr. M. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. č. 8, A., proti žalovaným: 1. M. G. neznámemu vlastníkovi, zastúpenému Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdkova cesta č. 36, Bratislava, IČO: 173 353 45, 2. V. F., neznámej vlastníčke, zastúpenej Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdkova cesta č. 36, Bratislava, IČO: 173 353 45, 3. Slovenskej republike, zastúpenej Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdkova cesta č. 36, Bratislava, IČO: 173 353 45, 4. V. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. č. XX, 5. O. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. č. XX, 6. V. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. D. č. XX, A., 7. W. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. č. XX, A., 8. L.. T. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. č. XX, A., 9. O. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. č. 4, G., XX. JUDr. P. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. č. XXX, XX. I. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. č. XX, G., XX. L.. H. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. č. XX, G., 13. Mgr. W. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. č. XX, A., 14. F. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. č. XX, W. S. a 15. V. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. č. X, A., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaných v X., 2. a 3. rade proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 24.10.2022 č.k. 24C 82/2021-103, takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaných v 1. až 15. rade k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, nachádzajúcej sa v kat. úz. S. S., a to pozemku registra EKN parcela č. XXXX - orná pôda o výmere 5517 m2. Nariadil predaj tejto nehnuteľnosti s tým, že výťažok sa rozdelí medzi podielových spoluvlastníkov podľa veľkosti ich podielov. Ďalej vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že podielové spoluvlastníctvo možno zrušiť dohodou spoluvlastníkov alebo rozhodnutím súdu. Zákon vychádzajúc zo zmluvnej voľnosti spoluvlastníckeho vzťahu preferuje dohodu spoluvlastníkov ako základný a prirodzený spôsob zrušenia spoluvlastníctva. Pokiaľ niektorý zo spoluvlastníkov nechce zrušiť podielové spoluvlastníctvo dohodou, ostatní podieloví spoluvlastníci, resp. spoluvlastník môžu podať na základe ust. § 142 Občianskeho zákonníka návrh na zrušenie podielového spoluvlastníctva súdnym rozhodnutím. Takéto konanie je návrhovým konaním, čo znamená, že predpokladom na začatie konania je podanie návrhu, resp. žaloby ktorýmkoľvek z podielových spoluvlastníkov bez ohľadu na veľkosť spoluvlastníckeho podielu a stanovisko ostatných spoluvlastníkov.
3. Pokiaľ ani jeden zo spoluvlastníkov vec nechce v celosti, prichádza do úvahy tretia možnosť, t.j. že súd nariadi predaj a rozdelenie výťažku z predaja podľa veľkosti podielov. Vlastníkom veci sa v dôsledku uvedeného stane tretia osoba. V prípade zrušenia spoluvlastníctva a jeho vyporiadania nariadením predaja veci a rozdelením výťažku podľa podielov dochádza k zániku spoluvlastníctva dňom,
v ktorom dôjde k predaju veci. Do toho okamihu môžu spoluvlastníci nakladať so svojimi podielmi napriek tomu, že už bolo súdom rozhodnuté o zrušení a vyporiadaní ich podielového spoluvlastníctva. Súdnym rozhodnutím o zrušení podielového spoluvlastníctva nariadením predaja spoločnej veci vzniká len exekučný titul a samotný predaj sa uskutočňuje spôsobom predpokladaným ustanoveniami § 189 a nasl. Exekučného poriadku. Návrh na exekúciu môže podať ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov a exekútor postupuje podľa ustanovení o predaji hnuteľných alebo nehnuteľných vecí.
4. Medzi stranami nebolo sporné, že sú podielovými spoluvlastníkmi spornej nehnuteľnosti a že toto spoluvlastníctvo je nutné vyporiadať rozhodnutím súdu. Nesporná bola veľkosť podielov a účelné využitie nehnuteľnosti.
5. Podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán súd posúdil tak, že reálne rozdelenie nehnuteľnosti v zmysle predloženého geometrického plánu nie je z právneho hľadiska možné z dôvodu nedodržania minimálnej výmery 3000 m2 ornej pôdy, pričom žiaden zo spoluvlastníkov nehnuteľnosť zo svojho výlučného vlastníctva nechcel. Preto bol nariadený predaj nehnuteľností s tým, že výťažok sa rozdelí medzi podielových spoluvlastníkov podľa veľkosti ich podielov.
6. Výrok o trovách bol odôvodnený ust. § 255 ods. 1, ods. 2 C.s.p.
7. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní v 1., 2,. a 3. rade. Navrhli rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedli, že v konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súd nie je viazaný návrhom žalobcu pokiaľ ide o spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Občiansky zákonník v ust. § 142 určuje záväzné poradie vyporiadania podielového spoluvlastníctva k pozemkom. Reálna deľba je na prvom mieste. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd prikáže vec do vlastníctva za primeranú náhradu. Aplikačná prax pozná aj tzv. kombinovaný spôsob zrušenia vyporiadania podielového spoluvlastníctva k pozemkom, v rámci ktorého dôjde k reálnej deľbe pozemkov a zároveň niektorým podielovým spoluvlastníkom je priznaná primeraná náhrada za odstupujúce spoluvlastnícke podiely na pôvodnej parcele. Súd prvej inštancie závažne pochybil, keď sa dostatočne nevysporiadal s možnosťou a účelnosťou rozdelenia spornej parcely.
8. Súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal so „Žiadosťou o preukázanie výnimky zo zákazu drobenia pozemkov - odpoveď“ zo dňa 12.08.2022, na základe ktorej mesto S. S. uviedlo, že novovytvorený pozemok s parcelným č. XXXX/XX je plochou rodinných domov. Uvedené vyjadrenie malo vychádzať z územného plánu mesta S. S. v znení jeho najnovších zmien a doplnkov. Toto vyjadrenie, ktorým sa mesto S. S. vyjadrovalo k novovzniknutej parcele č. XXXX/XX vzniknutej z pôvodnej parcely č. XXXX preukazuje výnimku zo zákazu drobenia pozemkov podľa § 24 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z.z. Ak teda časť spornej parcely č. XXXX a teda konkrétne novovzniknutá parcela č. XXXX/XX je v zmysle územného plánu mesta S. S. funkčne určená na výstavbu rodinných domov, potom sa na celú parcelu č. XXXX vzťahuje výnimka zo zákazu drobenia pozemkov, čo prakticky znamená, že spornú parcelu možno považovať za deliteľnú pre účely reálnej deľby.
9. Keďže spornú parcelu možno považovať za deliteľnú, nakoľko sa na ňu vzťahuje výnimka zo zákazu drobenia pozemkov (§ 24 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z.z.), potom samotná prijatá zmena právnej úpravy v § 23 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. účinná od 01.09.2022 o minimálnej výmere novovzniknutých poľnohospodárskych pozemkov 3000 m2 je pre toto súdne konanie irelevantná.
10. S podaním mesta S. S. zo dňa 12.08.2022 sa Slovenský pozemkový fond dôkladne oboznámil až po vyhlásení rozsudku v tejto právnej veci a to až po tom, čo toto podanie bolo Slovenskému pozemkovému fondu doručené zo strany žalobcu. Prvoinštančný súd závažne pochybil, keď neumožnil zástupcovi Slovenského pozemkového fondu dôkladne sa oboznámiť s touto listinou zásadnou pre ďalšie smerovanie súdneho konania. Táto listina nebola zo strany súdu žalovaným doručená pred pojednávaním a súdne konanie nebolo odročené, aby sa mohli všetci žalovaní dôkladne oboznámiť s touto listinou v primeranej časovej lehote za účelom zaujatia adekvátneho procesného stanoviska v tejto veci.
11. Pokiaľ ide o konštatovanie prvoinštančného súdu, podľa ktorého nehnuteľnosť žiaden zo spoluvlastníkov nechcel do svojho výlučného vlastníctva, v tomto smere nebolo vykonávané žiadne
dokazovanie a strany sporu neboli dopytované či chcú alebo nechcú do svojho výlučného vlastníctva spornú nehnuteľnosť. Nikto zo strán sporu neuviedol v súdnom konaní svoje záväzné stanovisko k uvedenej skutočnosti. V konaní teda nebolo spoľahlivo preukázané, že niekto zo spoluvlastníkov vec nechce, čo by taktiež odôvodňovalo nariadenie predaja spornej nehnuteľnosti, a to len za predpokladu, že by bolo v súdnom konaní spoľahlivo preukázané, že reálna deľba spornej parcely nie je dobre možná. V rozsudku navyše absentuje presné vyčíslenie, ako sa má rozdeliť výťažok z predaja spornej nehnuteľnosti (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Cpj 8/72, R 54/73).
12. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalovaných v 1., 2. a 3. rade je opodstatnené.
13. V súvislosti s odvolacími námietkami je potrebné poukázať na ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
14. Vychádzajúc z tohto ustanovenia, ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, musí pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné. Preto ani súhlas všetkých strán sporu s navrhovaným vyporiadaním ešte neodôvodňuje, aby súd svojim rozsudkom vyporiadal spoluvlastníctvo v rozpore so spôsobmi a poradím uvedeným v zákone.
15. Z troch spôsobov zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva upravených v ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa považoval za jediný možný, rozumný a spravodlivý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva posledný z troch zákonom stanovených spôsobov zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva vyplývajúci z ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka a to nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku medzi spoluvlastníkov podľa podielov. Uvedený spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva predpokladá, že vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce.
16. Z odôvodnenia rozsudku pritom vôbec nevyplýva, ako prvoinštančný súd dospel k záveru o tom, že spornú nehnuteľnosť žiaden z spoluvlastníkov nechce, nakoľko k tejto skutočnosti sa nikto zo spoluvlastníkov nevyjadroval. Navyše, na pojednávaní konanom dňa 02.08.2022 osobne prítomná žalovaná v 13. rade výslovne uviedla svoje stanovisko, podľa ktorého najlepším riešením v prejednávanej veci by bolo prikázanie nehnuteľnosti jednému zo spoluvlastníkov s tým, aby ostatným spoluvlastníkom bola priznaná náhrada.
17. Ak napriek uvedenému prvoinštančný súd rozhodol o zrušení podielového spoluvlastníctva predajom nehnuteľnosti, je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.
18. Okrem toho na pojednávaní konanom dňa 24.10.2022 prvoinštančný súd oboznámil prítomných s odpoveďou mesta S. S. zo dňa 12.08.2022 vo vzťahu k novovytvorenej parcele č. XXXX/XX. Tento listinný dôkaz žalobkyňa predložila do spisu za účelom preukázania výnimky zo zákazu drobenia pozemkov podľa ust. § 24 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z.z. V súlade s písm. a) tohto zákonného ustanovenia, podľa § 22 a § 23 sa nepostupuje, ak sa pozemok uvedený v § 21 ods. 1 rozdeľuje na účely výstavby alebo na iné účely, na ktoré by ho bolo možné vyvlastniť, alebo sa pozemok rozdeľuje podľa projektu pozemkových úprav. Ako sa s týmto právne významným listinným dôkazom vyrovnal konajúci súd, z odôvodnenia rozhodnutia zistiteľné nie je.
19. Obsahové náležitosti rozsudku určuje ustanovenie § 220 C.s.p. Ich správnosť a úplnosť je predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo nie sa dá zistiť len z jeho odôvodnenia.
20. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 220 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké
prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Obdobným spôsobom náležitosti odôvodnenia rozsudku upravovalo ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016.
21. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje ustanovenie § 220 ods. 2 C.s.p. dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje stranám sporu posúdiť ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej.
22. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa strane sporu odníma možnosť v odvolacom konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy, nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.
23. Keďže vydanie nepreskúmateľného rozhodnutia je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný postup súdu, ktorým bolo znemožnené žalovaným v 1., 2. a 3. rade, aby uskutočnili im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 C.s.p.).
24. Po vrátení spisu bude úlohou súdu prvej inštancie zaujať stanovisko k možnosti použitia výnimky zo zákazu drobenia sporného pozemku podľa ust. § 24 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z.z. a v závislosti od tohto zistenia ustáliť, či je možné pri rozhodovaní vychádzať z prvých dvoch spôsobov zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva vyplývajúcich z ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorými sú reálne rozdelenie veci alebo prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu alebo či je potrebné pri vyporiadaní spoluvlastníctva aplikovať ust. § 23 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. neumožňujúce pri rozdelení pozemku vzniknutie pozemku menšieho ako 3000 m2 v prípade poľnohospodárskeho pozemku.
25. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 C.s.p.) v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).
26. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).