Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/116/2011

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Q. B. L. B. D., so sídlom X. X, B., zastúpeného JUDr. Jozefom Drvárom, advokátom, AK so sídlom Belinského 16, P.O.BOX 149, Bratislava, proti odporkyni: Q. I., bytom O. XX, B., zastúpenej JUDr. Róbertom Bockaničom, advokátom, AK so sídlom Panenská 24, Bratislava, o vypratanie bytu, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 12. januára 2011 č.k. -87, jednohlasne takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal voči odporkyni vypratania 1-izbového družstevného bytu č. XX v bytovom dome na O. R. č. XX v B. a uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporkyni náhradu trov právneho zastúpenia vo výške XXX,XX eur. Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľ je vlastníkom 1-izbového bytu č. XX na X. X. na O. č. XX v B., ku ktorému na základe rozhodnutia o pridelení družstevného bytu zo dňa XX.XX.XXXX a zápisnice o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu vzniklo odporkyni právo osobného užívania bytu. Navrhovateľ v zmysle ust. § 711 ods. 1 písm. d) Obč. zák. dňa XX.XX.XXXX vypovedal odporkyni nájom predmetného bytu z dôvodu nedoplatku na nájomnom a úhradách za plnenia poskytované s užívaním bytu k XX.XX.XXXX v sume XX.XXX,- Sk, odporkyňa si zásielku nevyzdvihla v odbernej lehote, výpovedná lehota začala plynúť dňa XX.XX.XXXX. Konštatoval, že pred podaním návrhu odporkyňa dňa XX.XX.XXXX vkladom na Ú. Q. uhradila nedoplatok na nájomnom vo výške XXX.XXX,- Sk, a to z ročného vyúčtovania XXXX a mala uhradené mesačné preddavky za rok XXXX. Navrhovateľovi bola daná výpoveď zo zmluvy o výkone správy vlastníkmi bytov dňa XX.XX.XXXX, teda navrhovateľ v zmysle zmluvy o správe bol oboznamovaný o úhradách nedoplatkov za užívanie bytu a služby s tým spojené a úhradách mesačných platieb odporkyne na účet spoločenstva. S ohľadom na uvedené mal za to, že odporkyňa nedoplatky uhradila a že navrhovateľ ju uviedol do omylu. Takto zistený skutkový stav právne posúdil podľa § 711 ods. 1 písm. d), § 711 ods. 5 Obč. zák.. Konštatoval, že odporkyňa bola v hmotnej núdzi v roku XXXX, kedy musela ukončiť podnikanie a následne bola nezamestnaná, žije sama, od februára XXXX ju navrhovateľ nevyzval na odovzdanie bytu, nechal ju byt pokojne užívať a až po X rokoch podal návrh na vypratanie. Z uvedených dôvodov s poukazom na ust. Obč. zák. dospel k záveru, že dôvod výpovede z nájmu zanikol. O trovách konania rozhodol podľa

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby bolo jeho návrhu vyhovené dôvodiac tým, že súd prvého stupňa nesprávne interpretoval ustanovenia . Zdôraznil, že nájom bytu je charakterizovaný tým, že prenajímateľ zmluvne, odplatne prenecháva byt v jeho vlastníctve nájomcovi do užívania, a že nájomca je povinný platiť nájomné a ďalšie plnenia spojené s užívaním bytu prenajímateľovi, nie inej, na to nepovolanej osobe, a preto nájomca nemal žiadny dôvod platiť správcovi, a preto neplnil riadne všetky povinnosti vyplývajúce mu z nájmu bytu. Vytýkal súdu prvého stupňa, že sa nevysporiadal s jeho písomným

stanoviskom zo dňa XX.XX.XXXX. Nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa, že dôvod výpovede nájmu z bytu zanikol s poukazom na ust. § 3 Obč. zák. a uviedol, že je v jeho dispozícii, či a kedy využije možnosť vypratania bytu v prípade neexistencie zmluvného nájomného vzťahu po doručení výpovede nájmu bytu a nemôže byť na jeho ťarchu, že odporkyňa ukončila podnikanie, zadlžila sa a boli proti nej vedené exekučné konania v súvislosti s neuhradenými záväzkami z podnikateľskej a inej jej činnosti, a pokiaľ odporkyňa plnila spoločenstvu, neguje to tvrdenie o tom, že bola v hmotnej núdzi. Namietal, že v rozpore so zákonom uzatvorilo spoločenstvo zmluvu o výkone správy s H. Ď. - T. L.. Poukázal na zavinenie nájomcu neplnením si povinností vyplývajúcich mu z platných právnych predpisov a nájomného vzťahu a že nie jeho zavinením došlo k stavu, za ktorého mu nájomca neplatil nájomné a že on bol poškodený nájomcom platiacim správcovi. Zdôraznil kogentnú úpravu nájmu bytu, ktorú nemôže ani súd modifikovať a korigovať, keďže je ňou viazaný a nemôže s odvolaním sa na dobré mravy preniesť na neho povinnosť platenia nájomného a oprávnenie tomu korešpondujúce, na tretiu, neoprávnenú osobu, a preto nebolo možné akceptovať platenie zo strany nájomcu inej osobe ako prenajímateľovi. Považoval za preukázateľné zistený skutočný stav veci umožňujúci legitímny postup podľa § 711 ods. 1 písm. d) Obč. zák.. Napokon tiež namietal subjektívne hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa v rozpore s objektívnou realitou, keď mal konštatovať dôvodnosť a legálnosť výpovede nájmu bytu z jeho strany.

Odporkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedla, že posúdenie skutkového stavu považuje za správne a korektné, s právnym názorom súdu prvého stupňa sa stotožňuje a navrhuje odvolanie zamietnuť.

Odvolací súd preskúmal vec v celom rozsahu a v medziach uplatnených dôvodov odvolania (ust. ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (ust. ) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Podľa , právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa , ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.

Podľa , prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým, že prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa.

Výpoveď nájmu bytu (prejav vôle) predstavuje jednostranný, adresný, hmotno-právny úkon konkrétneho prenajímateľa urobeného voči konkrétnemu nájomcovi, ktorý aby vyvolal právne následky, ktoré s ním spája, musí byť v písomnej forme a nájomcovi doručený právne účinným spôsobom ( ). V opačnom prípade, t.j. ak vôľa, obsahom ktorej je výpoveď, prejavená (v písomnej forme) nebola (právny úkon výpovede nájmu bytu neexistuje), resp. bola, ale právny úkon nebol nájomcovi vôbec doručený, nemôžu nastať ani právne následky v podobe začatia plynutia trojmesačnej výpovednej lehoty ( Obč. zák.), ochrannej lehoty ( Obč. zák.) a ani trojmesačnej lehoty na uplatnenie neplatnosti výpovede ( Obč. zák.), a teda ani nemôže dôjsť k zániku práva nájmu v zmysle , , pričom súd je povinný v každom konaní, t.j. aj v konaní o vypratanie bytu, sa existenciou výpovede z tohto hľadiska zaoberať. V takomto prípade totiž nejde o riešenie otázky (ne)platnosti výpovede v zmysle .

Podstata právnej úpravy výpovede nájmu bytu ďalej spočíva v tom, že ak nájomca, ktorému prenajímateľ dal výpoveď nájmu bytu, chce zániku nájmu zabrániť, nemá inú možnosť, než v zákonom ustanovenej trojmesačnej lehote odo dňa doručenia výpovede podať návrh na súd o neplatnosť výpovede, lebo v opačnom prípade právo nájomcu uplatniť tento nárok na súde zaniká a ak túto možnosť nájomca nevyužije, v rámci iného konania súdy už nemôžu riešiť otázku platnosti výpovede nájmu bytu ani ako otázku predbežnú.

V posudzovanej veci zo skutkových zistení súdu prvého stupňa je nepochybne zrejmé, že odporkyňa sa stala nájomníčkou 1-izbového bytu č. XX na X. X. bytovému domu na O. XX v B. na základe rozhodnutia o pridelení družstevného bytu zo dňa X.XX.XXXX a dohody o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa X.XX.XXXX. Listom zo dňa XX.X.XXXX dal navrhovateľ ako prenajímateľ odporkyni výpoveď nájmu bytu podľa § 711 ods. 1 písm. d/ Obč. zák. z dôvodu neplatenia nájomného a plnení poskytovaných s užívaním bytu po dobu dlhšiu ako tri mesiace, keď ku dňu XX.X.XXXX predstavoval jej dlh celkom sumu vo výške XX.XXX,- Sk. Výpoveď bola doručovaná odporkyni doručenkou do vlastných rúk, pričom navrhovateľovi sa zásielka vrátila s tým, že odporkyňa si ju v odbernej lehote nevyzdvihla a podľa údajov na doručenke mala byť pri doručovaní dňa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX na adrese doručovania nezastihnuteľná. .

Odporkyňa sa v konaní bránila tým, že zaplatila nedoplatok vzniknutý jej zlou finančnou situáciou (v tom čase podnikala, a to si vyžadovalo finančnú hotovosť a nakoľko musela skončiť podnikanie nastúpili jej exekúcie, ktoré musela splatiť).

Súd prvého stupňa mal v konaní preukázané, že odporkyňa svoje nedoplatky zaplatila a pokiaľ ide o dôvod výpovede konštatoval, že odporkyňa bola v hmotnej núdzi v roku XXXX, musela ukončiť svoje podnikanie, následne bola nezamestnaná a žije sama, poukázal na to, že navrhovateľ od februára roku XXXX odporkyňu nevyzval na odovzdanie bytu z titulu ukončenia nájmu, nechal ju pokojne byt užívať a po viac ako X rokoch podal návrh na vypratanie a napokon s poukazom na ust. § 3 Obč. zák. dospel k záveru, že dôvod výpovede z nájmu zanikol.

Tieto právne závery súdu prvého stupňa však vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže súd prvého stupňa nesprávne aplikoval ust. § 3 Obč. zák. pri posudzovaní zániku dôvodu výpovede nájmu bytu, a pokiaľ aj použil správne ust. § 711 ods. 5 Obč. zák., toho nesprávne interpretoval vo vzťahu k zániku dôvodu výpovede nájmu bytu a v dôsledku toho nedostatočne zistil skutkový stav veci, pretože sa v konaní nezaoberal takými rozhodujúci skutočnosťami, ktoré boli podstatné a významné z hľadiska správneho hmotnoprávneho posúdenie veci.

V danej veci súd prvého stupňa pochybil, keď v prvom rade nezisťoval, či bola odporkyni výpoveď nájmu bytu doručená právne účinným spôsobom v dňoch XX. a XX. X.XXXX, a to v súlade s , resp. , keďže výpoveď bola odporkyni doručovaná doručenkou do vlastných rúk. Až v prípade, ak bola výpoveď riadne odporkyni doručená, mohli nastať právne účinky s jej doručením spojené so začatím plynutia trojmesačnej výpovednej lehoty dňom X.XX.XXXX, resp. mohlo dôjsť k jej predĺženiu o šesťmesačnú ochrannú lehotu v prípade preukázania hmotnej núdze odporkyne z objektívnych dôvodov ku dňu doručenia výpovede, a napokon mohla začať plynúť trojmesačná lehota na podanie návrhu na neplatnosť výpovede.

Z odôvodnenia súdu prvého stupňa nie je možné zistiť, na základe čoho dovodil, že dôvod výpovede nájmu bytu zanikol.

Na jednej strane súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia cituje ust. § 711 ods. 5 Obč. zák., ktoré predpokladá pre zánik dôvodu výpovede nájmu, že nájomca, ktorý je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov pred uplynutím ochrannej lehoty zaplatí vzniknutý nedoplatok alebo sa písomne dohodne s prenajímateľom o spôsobe jeho úhrady. V tomto smere však súd prvého stupňa nevykonal žiadne dokazovanie, keď nezisťoval zárobkové, osobné a majetkové pomery odporkyne a ani to či,

vzniknutý nedoplatok v sume XX. XXX,-Sk zaplatila v ochrannej lehote. Súd prvého stupňa v tejto súvislosti zameral dokazovanie nesprávnym smerom, keď zisťoval, či odporkyňa zaplatila nedoplatky ku dňu XX.XX.XXXX, teda po tom ako jej mal nájom bytu na základe výpovede zaniknúť, resp. uplynúť ochranná lehota a nepostupoval správne pokiaľ sa pri zisťovaní stavu hmotnej núdze odporkyne obmedzil len na jej tvrdenia o jej nepriaznivej situácii vzniknutej v súvislosti s jej podnikaním, tieto bez ďalšieho prevzal do svojho rozhodnutia bez toho aby odporkyňa o svojich majetkových, zárobkových a osobných pomeroch ku dňu XX. a XX.X.XXXX (doručenia výpovede) predložila relevantný a hodnoverný dôkaz preukazujúci, že bola v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov.

Na druhej strane súd prvého stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia konštatuje, že s poukazom na ust. § 3 Obč. zák. dôvod výpovede nájmu zanikol, bez toho, aby bližšie rozviedol, v čom konkrétne mal rozpor s dobrými mravmi spočívať a na základe akých úvah dospel k takémuto záveru, keď zákon s ust. Obč. zák. zánik dôvodu výpovede nájmu výslovne nespája. V zmysle nesmie byť výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov v rozpore s dobrými mravmi. Toto ustanovenie je všeobecným ustanovením hmotnoprávnej povahy, ktoré dáva súdu možnosť posúdiť, či výkon subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, ak to tak nie je, požadovanú ochranu odoprieť, bez ohľadu na to, aby sa tým niečo zmenilo na existencii tohto práva; slúži teda len ako interpretačné pravidlo pre výklad iných ustanovení zákona.

Podľa ustálenej súdnej a výkladovej praxe dobré mravy (boni mores) patria k zásadám súkromného práva, bývajú používané ako kritérium obmedzujúce subjektívne práva v ich obsahu alebo častejšie obmedzujúce výkon subjektívnych práv. Dobré mravy hoci sú zákonným pojmom, a teda majú funkciu normotvornú, nie sú zákonom definované. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. Za dobré mravy treba považovať súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť (stálosť), sú rešpektované rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Ide teda o súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, zabezpečujúcich, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti (slušnosti, poctivosti, čestnosti, tolerancie, dôvery, vzájomnej úcty).

Úvaha súdu o tom, či výkon práv a povinností je v rozpore s dobrými mravmi, musí byť podložená konkrétnymi zisteniami v konaní. Súlad výkonu práv a povinností s dobrými mravmi musí vychádzať z komplexného hodnotenia konkrétnej situácie, a to na oboch stranách sporu (nielen osoby vykonávajúcej určité právo, ale aj osoby týmto výkonom dotknutej), s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti a miestne a časové súvislosti a nezávisle od vedomia a vôle (zavinenia) toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva. Postačuje, že výkon práva je - objektívne posudzované, v rozpore s dobrými mravmi a zavinenie zo strany konajúceho, resp. jeho vedomosť tohto rozporu s dobrými mravmi, nie je relevantná.

Za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi sa považuje aj šikanózny výkon, ktorým sa nesleduje dosiahnutie určitého predpokladaného hospodárskeho cieľa a účelu sledovaného právnou normou, ale výkon práva sa zneužíva zámerne na poškodenie iného, na oslabenie jeho postavenia či znevýhodnenie.

Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že na základe ustanovenia § 3 ods. 1 Obč. zákonníka nemožno zakladať súdnym rozhodnutím doteraz neexistujúce povinnosti vlastníka. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp.zn. v tejto súvislosti uviedol, že toto ustanovenie umožňuje zásah až do výkonu už existujúcich práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov. Iba na základe ustanovenia § 3 ods. 1 Obč.zák. nemožno však založiť vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností. Toto ustanovenie nemá vlastnú priamu normotvornú platnosť - upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie ustanovení, ktoré priamo upravujú právne vzťahy.

Z uvedeného vyplýva, že v danej veci súd nemôže len na základe aplikácie ust. § 3 Obč. zák. dovodiť zánik dôvodu výpovede nájmu bytu, môže len vlastníkovi (prenajímateľovi) odoprieť výkon takého jeho vlastníckeho práva, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi.

Napokon je v danej veci potrebné zdôrazniť to, že relevantným z hľadiska zániku právnych účinkov výpovede nájmu bytu je jedine žaloba o neplatnosť výpovede nájmu bytu podaná nájomcom v trojmesačnej prekluzívnej lehote (§ 711 ods. 6 Obč. zák.). Súd prvého stupňa pochybil, keď namiesto toho, aby zisťoval v konaní, či odporkyňa takúto žalobu podala (nejaký súdny spor mal v minulosti byť vedený - viď list na č.l. 78 spisu), zameral svoje dokazovanie nesprávnym smerom, pokiaľ zisťoval nedoplatky odporkyne za ďalšie obdobie po tom, ako jej mal nájom bytu na základe výpovede zaniknúť (kedy vlastne už ani nešlo o nedoplatky na nájomnom, keďže nájomný vzťah na základe výpovede už mal zaniknúť). V zmysle platnej právnej úpravy výpoveď nájmu bytu možno vecne preskúmavať z hľadiska jej obsahu, a teda dôvodnosti skutkovej podstaty prenajímateľom uplatneného výpovedného dôvodu, len v konaní o návrhu nájomcu o neplatnosť výpovede nájmu bytu podaného v trojmesačnej zákonnej prekluzívnej lehote odo dňa jej doručenia, a v rámci iného konania, napr. o vypratanie bytu, súdu otázku neplatnosti výpovede z nájmu bytu z hľadiska existencie uplatňovaného výpovedného dôvodu ani, ako predbežnú, neprináleží riešiť. V prípade vypratania bytu súd môže preskúmavať z hľadiska zániku právneho titulu na užívanie bytu jedine existenciu výpovede nájmu bytu ako jednostranného hmotnoprávneho prejavu vôle prenajímateľa voči nájomcovi a jej doručenie nájomcovi zákonom stanoveným spôsobom, s ktorými zákon spája zánik práva nájmu bytu. Teda v konaní o vypratanie bytu sa preto existenciou právneho úkonu výpovede a jeho doručenia zákonom predpokladaným spôsobom musí súd zaoberať; nejde totiž o posudzovanie platnosti právneho úkonu výpovede.

Z uvedeného potom vyplýva, že súdu prvého stupňa v tomto konaní neprináležalo zaoberať sa opodstatnenosťou uplatňovaného dôvodu výpovede nájmu bytu podľa § 711 ods. 1 písm. d/ Obč. zák., teda vecne preskúmavať, či odporkyňa mala nedoplatky z ročných vyúčtovaní nákladov a na zálohových platbách nájomného a úhrad za plnenia poskytovaných s užívaním bytu k XX.XX.XXXX v sume XX.XXX,- Sk; tento výpovedný dôvod by bolo možné preskúmavať jedine v konaní o neplatnosť výpovede nájmu bytu podanej odporkyňou v zákonom stanovenej trojmesačnej lehote odo dňa doručenia výpovede.

Z uvedeného dôvodu bolo z hľadiska správnosti posúdenia existencie hmotnoprávnych účinkov výpovede irelevantné, či odporkyňa a komu nedoplatky vzniknuté na nájomnom a na úhradách za služby spojené s užívaním bytu po uplynutí ochrannej lehoty uhradila.

So zreteľom na uvedené možno teda uzavrieť, že v danej veci súd prvého stupňa svoj záver o zániku dôvodu výpovede nájmu bytu založil na nesprávnom právnom posúdení veci, keď sa vecou, z hľadiska právne významných skutočností pre posúdenie veci vôbec nezaoberal. So zreteľom na uvedené nemožno preto považovať predčasné právne závery súdu prvého stupňa za správne. Rozhodnutie vo veci samej odvolacím súdom by však za tohto stavu veci v celom rozsahu nahrádzalo prvostupňové rozhodnutie, čím by bolo účastníkom odoprené právo namietať správnosť skutkových a právnych záverov na inštančne vyššom súde a tým aj možnosť preskúmania správnosti záverov odvolacieho súdu, ku ktorým by dospel právnym posúdením skutkových zistení z hľadiska tých rozhodujúcich skutočností, ktoré považoval za významné na rozdiel od prvostupňového súdu, ktorý sa nimi buď dostatočne náležite nezaoberal alebo opomenul vôbec zaoberať. Posúdenie podstaty veci v rámci dvojinštančného súdneho konania je však súčasťou práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces. Požiadavke dôsledného rešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti konania je možné učiniť zadosť iba kasačným rozhodnutím.

Úlohou súdu prvého stupňa bude v konaní zistiť, či bola odporkyni právne účinným spôsobom doručená výpoveď nájmu bytu, či podala žalobu o neplatnosť výpovede nájmu bytu, bude potrené tiež doplniť dokazovanie na zistenie pomerov odporkyne ku dňu doručenia výpovede doložením z jej strany takých dokladov, ktoré preukazujú jej hmotnú núdzu z objektívnych dôvodov a napokon bude treba zistiť, či odporkyňa zaplatila nedoplatok, pre ktorý jej bola daná výpoveď nájmu, najneskôr do uplynutia ochrannej lehoty, prípadne posúdiť, či v danom prípade neexistujú také osobitné okolnosti konkrétneho prípadu, pre ktoré by bolo potrebné považovať výkon uplatňovaného práva navrhovateľom na vypratanie bytu za taký výkon práva, pre ktorý mu v dôsledku jeho rozporu s dobrými mravmi, možno odoprieť súdnu ochranu (dodatočné správanie odporkyne, nečinnosť navrhovateľa po zániku nájmu bytu, podanie

žaloby ako reakcia navrhovateľa na žiadosť odporkyne o odkúpenie bytu a pod.) - takéto úvahy súdu však musia byť podložené konkrétnymi skutkovými zistenia tak, aby ich bolo možné následne preskúmať.

So zreteľom na uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, v dôsledku ktorého súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil ( ) a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ), v ktorom súd prvého stupňa doplní dokazovanie vo vyššie naznačenom smere a toto opätovne vyhodnotí v zmysle relevantných ustanovení zákona.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.