Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_3C-42-2023.pdf
PDF · 98.47 KB
No categories available
3C/42/2023
Uznesenie
Mestský súd Bratislava IV v spore žalobkyne: Opov Real, s.r.o., so sídlom v Kremnických Baniach 29, IČO: 50 563 483, zastúpenej advokátskou kanceláriou SUCHÝ & PARTNERS s. r. o., so sídlom v Banskej Bystrici, Horná 13, IČO: 52 826 791, proti žalovanému: Slovenský pozemkový fond, so sídlom v Bratislave, Búdková 36, IČO: 17 335 345, o určenie, že nájomný vzťah trvá, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou podanou Mestskému súdu Bratislava IV 23. októbra 2023 domáhala, aby súd určil, že nájomný vzťah založený nájomnou zmluvou č. XXXXX/XXXX-PNZ-PXXXXX/XX.XX z 18. novembra 2015 medzi žalobkyňou ako nájomcom a žalovaným ako prenajímateľom trvá.
2. Žalobkyňa počas konania podaním doručeným súdu 24. októbra 2023 navrhla, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by žalovanému uložil povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k obmedzeniu užívania špecifikovaných pozemkov (nachádzajúcich sa v katastrálnom území Hačava, Hnúšťa, Klenovec a Rimavské Brezovo o celkovej výmere 921 ha 65 a 93 m2) žalobkyňou a povinnosť znášať výkon užívacieho práva žalobkyne vo vzťahu k týmto pozemkom za podmienok uvedených v nájomnej zmluve č. XXXXX/XXXX-PNZ-PXXXXX/XX.XX z 18. novembra 2015, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. 2.1. Svoju žalobu i návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že žalovaný ako prenajímateľ a Roľnícke družstvo Klenovec (so sídlom v Klenovci, 1. mája 566, IČO: 00 201 839) ako nájomca 18. novembra 2015 uzavreli nájomnú zmluvou č. XXXXX/XXXX-PNZ-PXXXXX/XX.XX, predmetom ktorej bolo prenechanie špecifikovaných pozemkov do užívania nájomcu za odplatu na dobu určitú do 31. októbra 2025. Pôvodný nájomca týchto pozemkov Roľnícke družstvo Klenovec a žalobkyňa uzavreli 30. novembra 2021 zmluvu o postúpení práv a povinností z predmetnej nájomnej zmluvy, na základe ktorej mali byť tieto práva a povinnosti prevedené na žalobkyňu ako nového nájomcu. Táto skutočnosť bola žalovanému ako prenajímateľovi oznámená listom z 30. decembra 2021, a to aj spolu so skutočnosťou, že medzi Roľníckym družstvom Klenovec (pôvodným nájomcom) a žalobkyňou (novým nájomcom) zároveň došlo aj k predaju podniku na základe zmluvy o predaji podniku z 31. decembra 2021. 2.2. Žalovaný ako prenajímateľ listom doručeným reštrukturalizačnému správcovi pôvodného nájomcu Roľníckeho družstva Klenovec „v reštrukturalizácii“ 11. apríla 2023 odstúpil od predmetnej nájomnej zmluvy z dôvodu, že pôvodný nájomca bez súhlasu žalovaného, a teda v rozpore s nájomnou zmluvou postúpil práva z nájomnej zmluvy na nového nájomcu; nájomný vzťah sa tak mal skončiť po termíne zberu úrody, t. j. 31. októbra 2023. Žalobkyňa sa s týmto dôvodom odstúpenia od nájomnej zmluvy pred uplynutím dohodnutej doby nájmu nestotožňuje a má za to, že vôbec nebol daný. Podľa jej názoru v danom prípade nedošlo k „odstúpeniu užívania“ špecifikovaných pozemkov pôvodným nájomcom inému subjektu (ktoré je jednostranným právnym úkonom prejavujúcim vôľu nájomcu zrušiť uzavretú
nájomnú zmluvu), ale ku konsenzuálnemu zmluvnému prevodu práv a povinností nájomcu z predmetnej nájomnej zmluvy na nového nájomcu, a to na základe zmluvy o postúpení práv a povinností z predmetnej nájomnej zmluvy a na základe zmluvy o predaji podniku bez toho, aby bola táto nájomná zmluva zrušená. Predaj podniku síce bol predpokladaným dôvodom pre odstúpenie od nájomnej zmluvy pred uplynutím dohodnutej doby nájmu, avšak len za podmienky, ak si nadobúdateľ neplní zmluvné záväzky voči prenajímateľovi alebo nehospodári so starostlivosťou riadneho hospodára, čo ale splnené nebolo, pretože žalobkyňa ako nový nájomca si všetky svoje povinnosti jej vyplývajúce z predmetnej nájomnej zmluvy vrátane úhrady dohodnutého nájomného riadne a včas plnila. Situácia vzniknutá konaním žalovaného spočívajúcim v tom, že od predmetnej nájomnej zmluvy odstúpil, hoci na to neexistoval zákonný ani zmluvný dôvod, vytvára u žalobkyne stav právnej neistoty, z ktorého vyvodzuje svoj naliehavý právny záujem na podanej určovacej žalobe. 2.3. Žalobkyňa zároveň zastáva názor, že je tu daná potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, pretože má obavu, či špecifikované pozemky, ktoré momentálne užíva, žalovaný po deklarovanom skončení nájmu 31. októbra 2023 neprenajme tretím osobám, čím zasiahne do jej užívacieho práva a spôsobí jej škodu. Táto škoda jednak môže nastať na pestovaných plodinách žalobkyne, pokiaľ tretie osoby budú chcieť užívať špecifikované pozemky svojím vlastným spôsobom, a takisto môže spočívať v tom, že žalobkyňa, ktorá na svoju poľnohospodársku činnosť čerpá podporu vo forme dotácií z Poľnohospodárskej platobnej agentúry, musí pre jej ďalšie čerpanie zdokladovať zmluvný vzťah k týmto pozemkom a v dôsledku uvedeného nedôvodného odstúpenia od predmetnej nájomnej zmluvy jej toto čerpanie bude znemožnené. Nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia, ktoré má len dočasný charakter, sa žalovanému neprimerane nezasiahne do jeho práv, nevytvorí sa nenávratný a nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán ani mu nevznikne žiadna škoda - pretože žalobkyňa bude nájomné i naďalej uhrádzať, tak ako to robila aj doteraz, a to aj napriek tomu, že žalovaný jej užívacie právo k špecifikovaným pozemku spochybňuje -, a zároveň sa tým predíde vzniku ďalších sporov, napr. o vypratanie nehnuteľnosti.
3. Súd sa v konaní oboznámil so všetkými listinnými dôkazmi predloženými žalobkyňou na preukázanie svojich skutkových tvrdení, a to (i) nájomnou zmluvou č. XXXXX/XXXX-PNZ-PXXXXX/XX.XX z 18. novembra 2015 uzavretou medzi žalovaným ako prenajímateľom a Roľníckym družstvom Klenovec ako nájomcom na dobu určitú do 31. októbra 2025 spolu s jej prílohou špecifikujúcou jednotlivé pozemky nachádzajúce sa v katastrálnom území Hačava, Hnúšťa, Klenovec a Rimavské Brezovo v súhrnnej výmere 921 ha 65 a 93 m2, ktoré tvoria predmet nájmu; (ii) zmluvou o postúpení práv a povinností zmluvnej strany nájomcu z predmetnej nájomnej zmluvy uzavretej 30. decembra 2021 medzi pôvodným nájomcom Roľníckym družstvom Klenovec a žalobkyňou ako novým nájomcom a nadobúdateľom týchto práv a povinností; (iii) oznámením pôvodného nájomcu Roľníckeho družstva Klenovec z 30. decembra 2021 adresovaným žalovanému o postúpení práv a povinností nájomcu z predmetnej nájomnej zmluvy na nového nájomcu
- žalobkyňu;
(iv) žiadosťou žalobkyne z 30. decembra 2021 adresovanej žalovanému o poskytnutie súčinnosti pri uzatvorení dodatku k predmetnej nájomnej zmluve, ktorým dôjde k zmene v osobe nájomcu a upravia sa práva a povinnosti z tejto nájomnej zmluvy v prospech žalobkyne, a odpoveďou žalovaného z 25. marca 2022, ktorým žiadosti žalobkyne nevyhovel z dôvodu, že nájomca ako zmluvná strana nie je oprávnená postupovať práva a povinnosti z nájomnej zmluvy tretím osobám, a preto takáto zmluva o postúpení práv a povinností nemá voči prenajímateľovi žiadne právne účinky; (v) výpisom z bankového účtu žalobkyne osvedčujúcim úhradu nájomného žalovanému dvomi platbami z 28. januára 2022 v súhrnnej výške 9 033,98 eur (t. j. 2 x 4 516,99 eur) a úhradu ďalších splátok podľa reštrukturalizačného plánu; (vi) oznámením Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho v Bratislave z 8. júna 2021 a jeho osvedčením z 2. augusta 2022 o zmene registrácie prevádzkovateľa v ekologickej poľnohospodárskej výrobe s jeho prílohou, ktorým akceptoval žalobkyňu ako nástupcu Roľníckeho družstva Klenovec; (vii) oznámením Poľnohospodárskej platobnej agentúry z 11. októbra 2022 adresovaným žalobkyni o uznaní prevodu záväzku medzi prevodcom Roľníckym družstvom Klenovec a žalobkyňou ako novým nadobúdateľom na základe ich zmluvy o prevode záväzku z 15. mája 2022; (viii) odstúpením žalovaného od predmetnej nájomnej zmluvy, doručeným reštrukturalizačnému správcovi pôvodného nájomcu 11. apríla 2023, podľa ktorého sa nájomný vzťah zrušuje ku dňu zberu úrody 31. októbra 2023.
4.1. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 4.2. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 4.3. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
5.1. Neodkladné opatrenie možno v zmysle § 325 ods. 1 CSP nariadiť iba z dvoch dôvodov, a to z dôvodu, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, alebo z dôvodu, ak je obava z ohrozenia výkonu exekúcie. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žiada bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, je existencia potreby úpravy pomerov medzi stranami a naliehavosť situácie vyžadujúca si ich úpravu, teda že bez okamžitej úpravy týchto pomerov prostredníctvom súdneho zásahu by bolo právo navrhovateľa neodkladného opatrenia ohrozené alebo porušené. 5.2. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí mať na nariadení neodkladného opatrenia právny záujem. To znamená, že musí na základe právne významných skutočností (a nie napr. na základe morálnych záujmov) osvedčiť, že pomery medzi stranami si vyžadujú úpravu a že táto úprava je bezodkladne potrebná, t. j. že medzi stranami nastal taký stav vzťahov, ktorý neznesie odklad. 5.3. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je rovnako relevantné, či ním možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti neodkladného opatrenia) a či jeho právne účinky neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah tak, že by malo za následok reálne znemožnenie ochrany jej oprávnených záujmov (princíp proporcionality neodkladného opatrenia).
6.1. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa v zásade nevykonáva dokazovanie, ale súd o ňom rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania a bez výsluchu a vyjadrenia strán (porov. § 329 ods. 1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť (resp. pre účely nariadenia neodkladného opatrenia osvedčovacia povinnosť) však aj v tomto type konania zaťažuje navrhovateľa (čl. 8 CSP). To znamená, že navrhovateľ je procesne povinný tvrdiť a osvedčiť, že sú splnené všetky zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, inak nemôže byť úspešný a jeho návrh bude súdom zamietnutý. 6.2. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo 5/2012). Pri neodkladnom opatrení prevláda požiadavka rýchlosti konania pred požiadavkou úplného preukázania oprávnenosti a dôvodnosti uplatneného nároku. Z hľadiska skutkového stavu je preto nevyhnutný taký stupeň spoľahlivého osvedčenia (spravdepodobnenia) základných skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri ktorom možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti. 6.3. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (porov. § 329 ods. 2 CSP).
7. Dôvodnosť navrhovaného neodkladného opatrenia je však potrebné vyhodnocovať aj so zreteľom na vec samu. Neodkladné opatrenie totižto nemožno vydať len na základe tvrdení navrhovateľa (žalobcu) bez toho, aby boli osvedčené aspoň také rozhodujúce skutočnosti, ktoré umožňujú záver o opodstatnenosti žaloby (návrhu) vo veci samej. Z hľadiska skutkového stavu je preto nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia taký stupeň spoľahlivého osvedčenia základných skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri ktorom možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a na ich základe s väčšou mierou pravdepodobnosti usudzovať, že dôjde k vydaniu priaznivého rozhodnutia vo veci samej. Neodkladným opatrením, ktoré sa navrhuje počas vedenia konania, teda nie je možné poskytnúť predbežnú ochranu (t. j. ochranu pred vydaním meritórneho rozhodnutia) takému právu, ktorého existenciu navrhovateľ neodkladného opatrenia dostatočne relevantným spôsobom neosvedčil.
8. V prejednávanej veci súd po oboznámení sa so žalobou, návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a s doteraz predloženými listinnými dôkazmi nemal osvedčenú žalobkyňou tvrdenú existenciu právneho vzťahu medzi sporovými stranami - nájomného vzťahu z nájomnej zmluvy č. XXXXX/XXXX- PNZ-A z 18. novembra 2015. Táto nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 31. októbra 2025 len medzi žalovaným ako prenajímateľom a Roľníckym družstvom Klenovec ako jediným nájomcom. Žalobkyňa svoje hmotnoprávne postavenie nájomcu vyvodzuje zo zmluvy o postúpení práv a povinností nájomcu z tejto nájomnej zmluvy, ktorá bola uzavretá bez súhlasu prenajímateľa - žalovaného medzi „pôvodným“ nájomcom Roľníckym družstvom Klenovec a žalobkyňou ako „novým“ nájomcom. Otázkou relevantnou pre rozhodnutie o podanom návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia tak zostalo, či takýto listinný dôkaz (v kontexte s ostatnými doposiaľ predloženými dôkazmi) osvedčuje platný a účinný prevod práva nájmu na tretiu osobu, a teda zmenu v osobe nájomcu v tomto existujúcom nájomnom vzťahu bez zmeny jeho obsahu.
9. Rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít však nepripúšťa oprávnenie nájomcu previesť práva nájmu na tretiu osobu bez súhlasu prenajímateľa (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Obo 5/2021). 9.1. Nájom nehnuteľnosti je možné zjednodušene charakterizovať ako odplatné zapožičanie nehnuteľnej veci, prevažne jej vlastníkom, na dobu určitú. Ide teda o určitý právny pomer medzi (konkrétnym) prenajímateľom a (konkrétnym) nájomcom, ktorý vzniká na základe nájomnej zmluvy. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky. Stranami nájomnej zmluvy sú teda prenajímateľ a nájomca. Prenechanie veci na užívanie alebo aj branie úžitkov neznamená právnu moc nad vecou. Prevzatím veci získa nájomca vec do detencie - t. j. ide o taký právny vzťah k veci, pri ktorom je užívateľovi zrejmé, že vec nie je jeho, a preto ju neužíva ako svoju vlastnú (absentuje tzv. „animus“), zároveň však má nad vecou faktickú moc, vďaka čomu vec fakticky ovláda (má tzv. „corpus“) a môže ju užívať alebo brať z nej aj úžitky. 9.2. Nájomnou zmluvou, ako jedným z právnych dôvodov vzniku záväzkov (porov. § 489 OZ), sa zakladá medzi prenajímateľom a nájomcom záväzkový právny vzťah. Podľa § 493 OZ záväzkový vzťah nemožno meniť bez súhlasu jeho strán, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak. Zmena obsahu záväzku dohodou je osobitne upravená v § 516 OZ. Všeobecná úprava zmien v subjektoch záväzkového právneho vzťahu na základe dohody je obsiahnutá v § 524 až § 543 OZ. Občiansky zákonník obsahuje niekoľko ustanovení, ktoré predpokladajú zmenu záväzkového vzťahu bez dohody jeho účastníkov, resp. bez ohľadu na ich súhlas. Do tejto kategórie patria aj dohody medzi účastníkom záväzkového vzťahu a treťou osobou, ktorými dochádza k zmene v subjektoch - postúpením pohľadávky podľa § 524 OZ, prevzatím dlhu alebo pristúpením k záväzku podľa § 531 resp. § 533 OZ). Zákon vo všetkých prípadoch bezprostredne stanovuje podmienky zmeny záväzkového vzťahu a účinky takejto zmeny na subjektívne práva a povinnosti jeho účastníkov. 9.3. Na strane nájomcu predstavuje nájomný vzťah vo svojej podstate právo predmet nájmu užívať a súčasne povinnosť uhradiť prenajímateľovi nájomné. To neznamená, že takýto vzťah možno bez ďalšieho považovať za synalagmatický, keďže tu chýba vzájomnosť, podmienenosť plnení nájomcu a prenajímateľa (porov. § 560 OZ); prenajímateľovi vzniká nárok na úhradu nájomného bez ohľadu na to, či nájomca vec aj reálne užíva. Oprávnenie nájomcu dať prenajatú vec do podnájmu, ak nájomná zmluva neurčuje inak (§ 666 ods. 1 OZ), nemožno zamieňať s právnou mocou nad vecou a ani s prevodom práva nájmu na tretiu osobu. V prípade prevodu nájmu na tretiu osobu nájomcom by došlo k zásahu do záväzkového vzťahu založeného nájomnou zmluvou, ktorá má konsenzuálny charakter, preto z takejto právnej povahy nájomného vzťahu vyplýva, že práva a povinnosti s nájmom spojené nie je možné previesť na tretiu osobu, ktorá by mala vstúpiť do záväzkového vzťahu s prenajímateľom bez jeho súhlasného prejavu vôle. 9.4. De lege lata (podľa platného práva) iba prenajímateľ môže dispozične určiť, komu chce zveriť užívanie svojej veci do nájmu. Ide totiž o prejav jeho právnej moci nad vecou (predmetom nájmu), ktorá na nájomcu (detentora) neprechádza, a to bez ohľadu na to, či nájomca nájomné už zaplatil. Prenajímateľ teda má možnosť v priebehu nájomného vzťahu súhlasiť „s prevodom práva nájmu“, ktorý má predstavovať zmenu v osobe nájomcu v rámci existujúceho zmluvného záväzkového právneho vzťahu bez zmeny jeho obsahu. Z povahy nájomného vzťahu avšak vyplýva, že súhlas prenajímateľa sa má týkať určitého konkrétneho subjektu (fyzickej alebo právnickej osoby), v opačnom prípade by len všeobecne do budúcna vyjadrený súhlas s „prevodom nájmu“ mohol byť považovaný len za prejav ochoty k prípadnej zmene nájomcu, ale nie ako súhlas prenajímateľa k akémukoľvek nájomcovi.
10. V relácii na prejednávanú vec, žalobkyňa nielenže vôbec netvrdí, že by žalovaný ako prenajímateľ udelil súhlas s „prevodom práva nájmu“ z pôvodného nájomcu Roľníckeho družstva Klenovec v jej prospech (v dôsledku čoho potom ani nemôže uniesť bremeno osvedčenia takéhoto skutkového tvrdenia), ale súdu ani nebola predložená žiadna listina či iný relevantný dôkaz, ktorý by čo i len nepriamo existencii takéhoto súhlasného prejavu vôle prenajímateľa nasvedčoval a dostatočne hodnoverne ju spravdepodobňoval. 10.1. Pokiaľ nájomný vzťah medzi žalovaným a Roľníckym družstvom Klenovec vznikol na základe nájomnej zmluvy uzavretej v písomnej forme, potom zmenu tohto právneho vzťahu možno platne a účinne uskutočniť takisto len v písomnej forme (porov. § 40 ods. 2 OZ). Z predloženej zmluvy o postúpení práv a povinností nájomcu z predmetnej nájomnej zmluvy uzavretej 30. decembra 2021 medzi Roľníckym družstvom Klenovec a žalobkyňou je zrejmé, že jej účastníkom nebol žalovaný ako prenajímateľ špecifikovaných nehnuteľností, z čoho teda vyplýva, že týmto právnym úkonom prenajímateľ svoj súhlas so zmenou v osobe nájomcu v tomto nájomnom vzťahu písomne nedal. Záver o neexistencii takéhoto súhlasu prenajímateľa potvrdzujú aj ďalšie žalobkyňou predložené listiny, z obsahu ktorých vyplýva, že žalobkyňa si je vedomá, že takýto súhlas žalovaného ako prenajímateľa daný nebol, a preto ho vyzýva na potrebnú mieru „okamžitej súčinnosti pri podpísaní dodatku k [predmetnej] nájomnej zmluve“. 10.2. Sumarizujúc uvedené, žalobkyni sa nepodarilo hodnoverne osvedčiť, že by na ňu bolo platne a účinne prevedené právo nájmu z predmetnej nájomnej zmluvy a že by sa tak stala novým nájomcom v rámci tohto existujúceho zmluvného záväzkového právneho vzťahu bez zmeny jeho obsahu, pretože zo žiadneho z doposiaľ predložených dôkazov nevyplýva, že by došlo k zmene v obsahu tohto záväzku so súhlasom prenajímateľa (žalovaného), ktorému ako jedinému subjektu výlučne svedčí právna moc nad predmetom nájmu. Z tohto dôvodu je potrebné zmluvu o prevode práv a povinností zmluvnej strany nájomcu z predmetnej nájomnej zmluvy, uzavretú 30. decembra 2021 medzi Roľníckym družstvom Klenovec a žalobkyňou, považovať za absolútne neplatný právny úkon pre jeho rozpor s § 493 OZ v spojení s § 39 OZ.
11. Obdobný záver o neosvedčení hmotnoprávneho postavenia nájomcu vyplýva aj vo vzťahu k žalobkyňou tvrdenému prevodu práv a povinností z predmetnej nájomnej zmluvy v dôsledku uzavretej zmluvy o predaji podniku medzi Roľníckym družstvom Klenovec a ňou samotnou. V tejto súvislosti je potrebné prisvedčiť, že pri predaji podniku na kupujúceho prechádzajú všetky práva a záväzky, na ktoré sa predaj podniku vzťahuje, a to vrátane práva z nájomných zmlúv, v dôsledku čoho potom nadobúdateľ (kupujúci) vstupuje do právneho postavenia pôvodného nájomcu (predávajúceho). V danom prípade ale zmluva o predaji podniku súdu predložená nebola, a preto jej existenciu a z nej vyplývajúce právne následky nemožno považovať za osvedčené, keďže dôkazy o tom chýbajú.
12.1. Keďže navrhovateľka (žalobkyňa) neosvedčila existenciu svojho subjektívneho práva (práva nájmu), ktorému žiada priznať predbežnú súdnu ochranu, neboli tak splnené všetky kumulatívne zákonom vyžadované podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, a preto súd jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako neopodstatnený zamietol (§ 328 ods. 1 in fine CSP). 12.2. Splnenie ostatných kumulatívnych zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia už nebolo potrebné skúmať, pretože - so zreteľom na vyššie uvedené - nemohli privodiť iné rozhodnutie vo veci.
13. O trovách konania o neodkladnom opatrení súd nerozhodoval, pretože tento návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný počas vedenia konania, čo teda znamená, že nekonzumuje vec samu (nie je návrhom vo veci samej), ale je len procesným návrhom v konaní. O nároku na náhradu trov celého konania vrátane konania o tomto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia preto rozhodne súd až v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (porov. § 262 ods. 1 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.