Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_BB-28Sa-2-2023.pdf
PDF · 141.98 KB
Case nature
Area
Subarea
BB-28Sa/2/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudkyňou JUDr. Drahomírou Mikulajovou, v právnej veci žalobkyne: A. B. C. D., B., E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G. XX, XXX XX H. I. J., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.12.2022, o návrhu na zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na účely invalidity od 24.08.2021, takto
rozhodol:
I. Súd rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 6. decembra 2022 a jemu predchádzajúce rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12. septembra 2022 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.
II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni náhradu dôvodne vynaložených trov konania v úplnom rozsahu (100%), v sume, aká bude vyčíslená v uznesení o výške trov konania vydanom po právoplatnosti tohto rozsudku, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Žalobkyňa, u ktorej bol rozhodnutím generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne vydanom v odvolacom konaní pod č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.03.2022 priznaný nárok na invalidný dôchodok od 21.06.2021 na základe určeného dátumu vzniku invalidity od 21.06.2021 pre ochorenie roztrúsená skleróza so sekundárnym progresívnym priebehom, bez prejavu relapsu v štádiu Kurtzkého škály 4,0 pri určenej celkovej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 70%, a to za rozhodujúce zdravotné postihnutie (Choroby nervového systému, Postihnutie mozgu, Roztrúsená mozgomiechová skleróza, Stredne ťažké formy s poruchou motoriky a zníženou výkonnosťou organizmu (Kurtzkého škála 4) - kapitoly VI, oddiel A, položky 7, písm. c) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „zákon č. 461/2003 Z. z.“ alebo „zákon o sociálnom poistení“) na 60 % (z percentuálneho rozpätia od 50 % až 60 %) a za iné zdravotné postihnutia 10 % podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z., žiadosťou zo dňa 16.08.2022 požiadala o opätovné posúdenie jej zdravotného stavu a prehodnotenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na účely invalidity, keď žiadala o jej zvýšenie od 24.08.2021, pretože zo záznamu z neurologického vyšetrenia z 24.08.2021 vyplýva posun z EDSS 4.00 na EDSS 4.00-4.5, čo zodpovedá písm. d) - ťažké formy s poruchami motoriky (vrátane zvieračov, Kurtzkého škála nad 4), kde je rozpätie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70 % až 80 %. Preto je u nej od 24.08.2021 celková miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti od 80 % (pri spodnej hranici 70 % +10 %) po 90 % (pri hornej hranici percentuálneho rozpätia (80 % +10 %).
Prvostupňové administratívne rozhodnutie
2. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.09.2022 rozhodla podľa § 73, § 112 ods. 4 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o zvýšení sumy invalidného dôchodku od 08.08.2022, ktorého prepočet bol vykonaný podľa § 73 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., nakoľko z odborného posudku o invalidite zo dňa 26.08.2022 posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Žiar nad Hronom vyplýva, že pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne je od 08.08.2022 - 75 %, teda viac ako 70 %. Odkázala na tento odborný posudok o invalidite, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia, v ktorom posudkový lekár určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť len za rozhodujúce zdravotné postihnutie a za iné zdravotné postihnutie zvýšenie nepriznal a určil, že žalobkyňa má nárok na zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zo 70 % na 75 % od 08.08.2022 z dôvodu, že až v tomto období je možné jej zdravotný stav zhodnotiť ako trvalo zhoršený napriek liečbe.
3. Žalobkyňa proti rozhodnutiu podala odvolanie, v ktorom nesúhlasila s dátumom zvýšenia invalidného dôchodku, keď namietala dátum zmeny miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na účely invalidity od dátumu 08.08.2022 a tiež určenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pretože v súbehu s už skôr priznanou 10% percentnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre pridruženú sprievodnú chorobnosť bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť už 24.08.2021 vo výške 80 % až 90 %. Žiadala opätovné posúdenie zdravotného stavu v jej prítomnosti a zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 24.08.2021.
Druhostupňové administratívne rozhodnutie
4. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako odvolací orgán, rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.12.2022 podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. zamietol odvolanie žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu a odvolaním napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.09.2022, potvrdil.
5. V odôvodnení rozhodnutia žalovaná – generálny riaditeľ, konštatovala, že po podaní odvolania bol zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený posudkovým lekárom pobočky Žiar nad Hronom, ktorý zotrval na pôvodnom posúdení a preto predložil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici, ktorý posúdil zdravotný stav žalobkyne 15.11.2022, pričom žalovaná z tohto odborného posudku v rozhodnutí o. i. citovala: „...konštatujem, že nie je možné zvýšiť mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 75 % od neurologického vyšetrenia - 24. augusta 2021, tak ako to účastníčka konania žiada v odvolaní, nakoľko podľa vyšetrenia neurológa z príjmovej neurologickej ambulancie dňa 24. augusta 2021 bol jej zdravotný stav bez zmeny, subjektívne sa cítila dobre a prijatá bola za účelom nastavenia na liečbu Mayzentom v donórskom programe spoločnosti Novartis. V objektívnom neurologickom náleze je popísaný stredne ťažký neurologický deficit a Kurtzkého škála je určená na 4,0 až 4,5. Podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, kapitoly VI - choroby nervového systému, oddielu A - postihnutie mozgu, položky 7- roztrúsená mozgovomiechová skleróza, písm. c) - stredne ťažká forma s poruchou motoriky a zníženou výkonnosťou organizmu je určená Kurtzkého škálou 4,0 a spĺňa mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 % - čo zodpovedá posúdeniu jej zdravotného stavu v tomto období. V tomto období bola zahájená nová liečba, ktorá mala stabilizovať jej zdravotný stav. Liečba Mayzentom sa používa u dospelých so sekundárnou progresívnou roztrúsenou sklerózou, ktorí majú aktívne ochorenie (aktívne ochorenie je vtedy, keď dochádza k častým relaxom alebo keď výsledky magnetickej rezonancie mozgu vykazujú prejavy zápalu). Ide o modulátor receptorov sfingozinu, ktorý pomáha chrániť centrálnu nervovú sústavu pred atakmi vlastného imunitného systému tela. To znamená, že daná liečba bola zahájená za účelom stabilizácie, prípadne zlepšenia jej ochorenia. Napriek uvedenej liečbe dochádza k prechodnému zhoršeniu sklerózy multiplex v decembri 2021, kedy v januári 2022 musela byť pre poruchy videnia a poruchy chôdze aj hospitalizovaná za účelom podávania liečby kortikoidmi. Stav sa po liečbe kortikoidmi zlepšil (zlepšila sa chôdza, obratnosť pravej hornej končatiny, objektívne pretrvávala pravostranná centrálna neurologická symptomatológia na pravej hornej končatine ľahkého stupňa, na pravej dolnej končatine stredne ťažkého stupňa - čo zodpovedá stredne ťažkej forme sklerózy multiplex). Prepustená bola s očakávaním ďalšieho zlepšenia
jej zdravotného stavu po uvedenej liečbe. Až pri kontrolnom neurologickom vyšetrení dňa 8. augusta 2022 popísal neurológ Kurtzkého škálu 6,0- čo je už ťažká forma sklerózy multiplex so sekundárnym progresívnym priebehom, ktorá podmieňuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75 %. Dátum zmeny miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zo 70 % na 75 % vzhľadom k uvedenému určujem naďalej od 8. augusta 2022, nakoľko až v tomto období je možné zdravotný stav účastníčky konania zhodnotiť ako trvale zhoršený napriek liečbe. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75 % som stanovila so zohľadnením ostatných pridružených zdravotných ochorení vzhľadom k tomu, že anémia z nedostatku železa je podľa prepúšťacej správy z neurológie upravená (v krvnom obraze bol hemoglobín 145,0 g/l). Adaptačná porucha, ktorá je v anamnéze je pravdepodobne zlepšená, nakoľko nové psychiatrické vyšetrenia neboli predložené. Periproktálna fistula je v kľude, nové chirurgické vyšetrenia neboli predložené. Ľahká krátkozrakosť je kompenzovaná okuliarmi - čo je posudkovo nezávažné ochorenie“.
6. Žalovaná v odôvodnení rozhodnutia poukázala na závery posudkového lekára a konštatovala, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je u žalobkyni 75 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou od 08.08.2022. Posudkový lekár ústredia žalovanej vychádzal zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne, ktorú popísal v odbornom lekárskom posudku, ktorý tvorí neoddeliteľnú prílohu tohto rozhodnutia. K požiadavke, aby zdravotný stav žalobkyne bol posúdený v jej prítomnosti, žalovaná uviedla, že posudkový lekár postupoval v súlade s § 293eu v spojení s § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 66/2020 Z. z.. Doložená zdravotná dokumentácia postačovala k objektívnemu a komplexnému zhodnoteniu jej celkového zdravotného stavu, pričom prítomnosť žalobkyne by prijatý posudkový záver nijako neovplyvnila. Žalovaná konštatovala, že v rámci odvolacieho konania žalobkyňa nepredložila dôkazy, ktorými by spochybnila správnosť posúdenia jej zdravotného stavu a následného rozhodnutia o uplatnenom nároku na invalidný dôchodok. Postup Sociálnej poisťovne, ústredie bol podľa generálneho riaditeľa žalovanej správny, preto odvolanie žalobkyne zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil.
Žaloba, žalobné body
7. Žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote podala na Krajskom súde v Banskej Bystrici správnu žalobu, ktorou sa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ako aj jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia, ktoré obe rozhodnutia navrhla zrušiť a vec vrátiť orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie. Tvrdila, že rozhodnutia sú nezákonné a dôvodom pre ich zrušenie je nesprávne právne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP), sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP) a zistenie skutkového stavu je nepostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e) SSP).
8. Žalobkyňa namietala určenie dátumu zmeny zdravotného stavu podmieňujúceho zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na účely invalidity. Nesúhlasila so záverom, že až od 08.08.2022 je možné jej zdravotný stav zhodnotiť ako trvale zhoršený napriek liečbe. Namietala nesprávnu aplikáciu relevantných právnych noriem - § 71 ods. 2 a § 71 ods. 10 zákona o sociálnom poistení na zistený skutkový stav, ohľadom určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. V týchto ustanoveniach sa požaduje len predpoklad zmeny vo vývoji zdravotného stavu, resp. predpoklad trvania stavu („má trvať“, nie ktorý „trvá“). Dôkazom, že uvedený stav trval dlhšie ako jeden rok je jeho zdokumentovanie lekárskymi správami, a to z pôvodného stavu od 02.08.2021 EDSS 4,0; 24.08.2021 EDSS 4,0-4,5; 08.12.2021 EDSS 5,0-5,5; až k naposledy zdokumentovanému stavu 08.08.2022 na EDSS 6,0. Z uvedeného vyplýva, že už 24.08.2021 prišlo k takej zmene jej zdravotného stavu, pri ktorej mala byť opätovne posúdená, resp. prehodnotená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, keďže pri hodnote Kurtzkého škály (EDSS) nad 4 je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70 % až 80 % podľa kapitoly VI, oddiel A, položka 7, písm. d) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení.
9. Žalobkyňa namietala, ak žalovaná odôvodnila rozhodnutie aj predpokladom zlepšenia zdravotného stavu, pretože pri skleróze multiplex je cieľom liečby v ideálnom prípade zastaviť, resp. aspoň spomaliť progresiu ochorenia, od liečby sa neočakáva zlepšenie stavu. Prípadné krátkodobé zlepšenia zdravotného stavu neznamenajú predpoklad zvratu vo vývoji zdravotného stavu k zlepšeniu a teda predpoklad trvania zhoršenia zdravotného stavu podľa § 71 ods. 1 a ods. 2 zákona o sociálnom poistení bol ku dňu 24.08.2021 naplnený.
10. Žalobkyňa namietala určené zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na účely invalidity k 08.08.2022 na 75 %. Absentovalo určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť k 24.08.2021, hoci k zmene zdravotného stavu ovplyvňujúceho jej výšku došlo už k tomuto dátumu. Tvrdila, že od 24.08.2021 mala byť určená na 80 % (70 % +10 %) maximálne 90 % (80 % +10 %), pretože Sociálna poisťovňa už v rozhodnutí zo dňa 11.03.2022 priznala 10% zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení od 21.06.2021, z čoho vyplýva, že v období od 21.06.2021 do 11.03.2022, teda aj 24.08.2021 bola miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti pre pridruženú sprievodnú chorobnosť u žalobkyne vo výške 10 %.
11. S poukazom na § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku žalobkyňa namietala nedostatočné odôvodnenie záveru žalovanej, prečo práve dátum 08.08.2022 považuje za rozhodujúci medzník pre stanovenie zvýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v zmysle § 71 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení. Tiež namietala, že žalovaná nedostatočne, resp. vôbec neodôvodnila, na základe čoho pri svojom rozhodovaní, napriek Kurtzkého škále 4,0-4,5 uvedenej na lekárskej správe zo dňa 24.08.2021, uprednostnila pri hodnotení zdravotného stavu slovný popis zdravotného stavu (pričom aj v popise zdravotného stavu ignorovala údaj o inkontinencii, čo je porucha zvieračov, ktorá je súčasťou písm. d)) pred číselným vyjadrením zdravotného stavu na Kurtzkého škále, a teda zdravotný stav žalobkyne priradila pod písm. c), a nie pod písm. d). Rovnako neodôvodnila, na základe čoho konštatovala predpoklad zlepšenia ochorenia žalobkyne. Napokon žalobkyňa namietala nedostatočné odôvodnenie prečo zhoršenie zdravotného stavu žalobkyne, zdokumentované v lekárskej správe z 08.12.2021 bolo hodnotené ako prechodné, ale v prípade zlepšenia zdravotného stavu podľa popisu v prepúšťacej správe z 14.01.2022 žalovaná toto nehodnotí ako prechodné zlepšenie.
12. Žalobkyňa vyjadrila pochybnosť o nestrannosti a objektívnosti posúdenia jej zdravotného stavu posudkovými lekármi Sociálnej poisťovne a postup a posúdenie jej zdravotného stavu považovala za rozporný s § 3 ods. 4 a ods. 5 ako aj § 32 ods. 1 Správneho poriadku. Konštatovanie žalovanej, že skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobkyne boli príslušnými posudkovými lekármi dostatočne ozrejmené, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, že sú bez nejasností a vnútorných rozporov, vo svojich záveroch sa zhodujú, sa podľa žalobkyne nezakladá na pravde a je v rozpore s realitou.
Vyjadrenie žalovanej k žalobe
13. Žalovaná vo vyjadrení zopakovala podstatnú časť odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia. Poukázala na záver posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici vo veci určenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobkyne, určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a dátumu jej zmeny pre zvýšenie invalidného dôchodku od 08.08.2022. Podľa žalovanej je posudok o invalidite žalobkyne, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie, presvedčivý, úplný a zodpovedá kritériám v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z.. Posudková medicína sa vo všeobecnosti zaoberá chorobnými zmenami dokumentovanými klinickou medicínou a zhodnocuje najmä z nich vyplývajúci funkčný postih, a to z hľadiska dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu. Subjektívne presvedčenie žalobkyne, že vyššia miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť jej patrí od 24.08.2021, nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti, ktoré je vo veciach sociálnych zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia.
14. Skutkový stav bol objektívne zistený, neboli zistené diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a posúdením posudkovými lekármi. Námietka žalobkyne, že nebol presne a úplne zistený skutočný stav veci je nedôvodná, nakoľko pri rozhodovaní o nároku na zvýšenie invalidného dôchodku sú rozhodnutia založené na takých podkladoch, ktoré sú postačujúce pre presné a úplné zistenie skutočného stavu veci. Zdravotný stav žalobkyne bol posúdený tak, aby umožňoval vysloviť záver, odkedy sú splnené medicínske podmienky pre zvýšenie sumy invalidného dôchodku. Z odborného posudku o invalidite, ktorý bol použitý ako jeden dôkazov pre rozhodnutie, je zrejmé, z akých podkladov posudkový lekár vychádzal, aké zdravotné postihnutie určil za rozhodujúce, a prečo nezvýšil za iné zdravotné postihnutia mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Posudok je odôvodnený takým spôsobom,
že sú z neho zrejmé a poznateľné úvahy posudkového lekára, ktoré nevzbudzujú pochybnosti o jeho správnosti.
15. Podľa § 227 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. povinnosť preukázať skutočnosti rozhodujúce pre vznik nároku na dávku, na jej sumu je povinnosťou poistenca. Posudkový lekár nie je povinný a ani oprávnený požadovať predloženie akejkoľvek zdravotnej dokumentácie od poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, u ktorých žalobkyňa absolvovala odborné vyšetrenia. Tieto je výhradne oprávnená a povinná predkladať žalobkyňa v súlade s platnými právnymi predpismi o ochrane osobných údajov. K lekárskym správam, ktoré žalobkyňa pripojila k správnej žalobe, žalovaná uviedla, že boli pri posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne zohľadnené.
16. Žalovaná trvala na zákonnosti druhostupňového napadnutého rozhodnutia, ako aj jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia, ktoré je vecne totožné s rozhodnutím generálneho riaditeľa. Navrhla žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietnuť.
Replika žalobkyne na vyjadrenie žalovaného
17. Podľa žalobkyne žalovaná vo vyjadrení k žalobe nevysvetlila, prečo pri určení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na základe vyšetrenia neurológa dňa 24.08.2021 brala do úvahy Kutzkého škálu v hodnote 4.0, a nie 4.5. Takýto postup je obzvlášť ťažko pochopiteľný v kontexte posudzovanej diagnózy žalobkyne - sekundárnej progresívnej formy sklerózy multiplex, pri ktorej dochádza k postupnému progresívnemu zhoršovaniu zdravotného stavu a pri dosiahnutí vyššej hodnoty Kutzkého škály je nereálne predpokladať, že sa nejakým spôsobom zdravotný stav dostane na nižšie hodnoty, a tiež v súvislosti s tým, že z retrospektívneho pohľadu, z ktorého žalovaná posudzovala zdravotný stav žalobkyne a tiež jej pôvodnú žiadosť a odvolanie, bol takýto vývoj ochorenia pre žalovanúj zrejmý. Žalovaná nevysvetlila, prečo ani vyšetrenie z 08.12.2021, kde bola Kurtzkého škála 5.0-5.5 nebolo dôvodom k tomu, aby aspoň od tohto obdobia zdravotný stav žalobkyne zhodnotila ako trvalé zhoršenie, ale za takýto ho vyhodnotila až 08.08.2022 pri Kutzkého škále 6.0. Podľa názoru žalobkyne sa žalovaná snaží spochybniť jej kompetenciu na posúdenie postupu žalovanej zdôrazňovaním toho, že posúdenie zdravotného stavu vyžaduje lekárske znalosti a je to vysoko špecializovaná činnosť. Žalobkyňa toto nespochybňuje, ale vyjadruje pochybnosti o narábaní s faktami uvedenými v lekárskych správach. K poukazovaniu žalovanej na ustanovenie § 227 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. žalobkyňa konštatovala, že žalovanej nič nebránilo v tom, aby v prípade potreby požadovala predloženie ďalšej zdravotnej dokumentácie od žalobkyne.
18. Žalovaná ďalšie vyjadrenie na repliku žalobkyne nepodala.
Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom
19. Správny súd v Banskej Bystrici, na ktorý prešla s účinnosťou od 01.06.2023 správna agenda z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline, vedie vec pod novou sp. zn. BB-28Sa/2/2023. Správny súd vec prejednal v súlade s ustanovením § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania, pretože pojednávanie žiaden z účastníkov konania nežiadal a jeho nariadenie si nevyžiadal ani iný dôvod podľa § 107 ods. 1 SSP. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke tunajšieho súdu dňa 03.10.2023. Rozsudok bol verejne vyhlásený vyvesením jeho skráteného znenia na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 23.11.2023 (§ 137 ods. 3 SSP).
20. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne XXX XXX XXXX X zo dňa 06.12.2022, prvostupňové rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.09.2022 a konanie, ktoré im predchádzalo, nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale v celom rozsahu, keďže ide o sociálnu žalobu fyzickej osoby (§ 134 ods. 2 písm. d) SSP, § 202 ods. 2 a § 203 ods. 2 SSP) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, pretože je dôvod na zrušenie rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) a písm. d) SSP, rovnakými vadami je postihnuté aj prvostupňové rozhodnutie, v dôsledku čoho správny súd obe rozhodnutia zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP.
21. Podľa § 177 ods. 1 SSP; správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
22. Podľa § 199 ods. 1 písm. a), ods. 2, ods. 3 SSP; (1) Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie a) Sociálnej poisťovne,... (2) V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach. (3) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
23. Podľa § 172 ods. 1, ods. 2 prvá veta zákona č. 461/2003 Z. z.; (1) Na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom. (2) V konaní vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom rozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov sociálneho poistenia a účastníkov právnych vzťahov starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom Sociálna poisťovňa.
24. Podľa § 172 ods. 3 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z.; konanie vo veciach podľa odseku 1 je a) konanie v dávkových veciach sociálneho poistenia (ďalej len "dávkové konanie"),...
25. Podľa § 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.; organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.
26. Podľa § 195 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.; podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.
27. Podľa § 196 ods. 1, ods. 4, ods. 6, ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z.; (1) Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. (4) Účastník konania, fyzická osoba alebo právnická osoba zúčastnená na konaní, ktorí majú listiny, ktoré môžu byť dôkazom, sú povinní na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne tieto listiny predložiť. (6) Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. (7) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.
28. Podľa § 227 ods. 3 prvá veta zákona č. 461/2003 Z. z.; poistenec je povinný príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu.
29. Podľa § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.; v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
30. Zo strany správneho súdu bolo podstatné vysporiadať sa najmä so žalobnými námietkami žalobkyne vo vzťahu k postupu a záveru žalovanej, podľa ktorého má žalobkyňa nárok na zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť až od 08.08.2022 zo 70 % na 75 %, pretože až v tomto období bolo možné zdravotný stav žalobkyne zhodnotiť ako trvalo zhoršený napriek liečbe. Podľa žalobkyne trvalo zhoršený zdravotný stav bol u nej už od 24.08.2021, ako to vyplýva z lekárskej správy
z neurologického vyšetrenia z tohoto dátum, kde bolo konštatované podľa Kurtzkého škály (EDSS) nad 4, čo zodpovedá už ťažkej forme sklerózy multiplex, pri ktorej je stanovená vyššia miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozpätí 70 % až 80 % podľa kapitoly VI, oddielu A, položky 7 písm. d) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Tiež rozporuje určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zo 70% na 75% a tvrdí, že k dátumu 24.08.2021 už mala rozhodnutím z 11.03.2022 priznané zvýšenie 10% podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. za obdobie od 21.06.2021 do 11.03.2022 (60% + 10%), potom má mieru poklesu od 24.08.2021 v rozmedzí od 80% (70% + 10%) po 90% (80% + 10%).
31. Podmienky, za ktorých sa považuje poistenec za invalidného upravuje § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. Postup pri zisťovaní tejto skutočnosti, vznik nároku na invalidný dôchodok a obsah tohto nároku vymedzuje § 71 zákona o sociálnom poistení nasledovne: za invalidného sa poistenec považuje, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (ods. 1). Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako rok (ods. 2). Pokles tejto schopnosti sa posudzuje v porovnaní telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a rovnakých schopností zdravej fyzickej osoby (ods. 3). Pokles sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a jeho zdravotnej dokumentácie a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov (ods. 4). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe číslo 4 (ods. 5). Miera poklesu v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí (ods. 6). Jednotlivé percentuálne miery poklesu sa nesčítavajú (ods. 7). Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (ods. 8). Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné (ods. 9). Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ods. 10).
32. Posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť poistencov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia (§ 153 ods. 1 písm. b) v spojení s § 153 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.) s tým, že túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 citovaného zákona). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a od akého dátumu s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, zároveň so zreteľom na závažnosť aj ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Posudok je teda podstatným dôkazom, na ktorý je súd odkázaný, keďže sám nedisponuje potrebnými odbornými medicínskymi znalosťami. Správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver ohľadom medicínskych otázok (porovnaj závery rozhodnutia NS SR sp. zn. 9Sžso/16/2014 zo dňa 28.10.1015). Práve preto, že lekársky posudok o invalidite je podkladom rozhodnutia žalovanej, je potrebné, aby posudok bol jednoznačný, dostatočne určitý, úplný a zároveň vo svojich záveroch presvedčivý (porovnaj bod 39 rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sk/8/2021 zo dňa 02.07.2021), pričom v danom prípade posudky posudkových lekárov organizačných zložiek žalovanej tieto atribúty nespĺňajú. Posudok nesmie vnášať
pochybnosti o komplexnom posúdení zdravotného stavu žiadateľa, musí obsahovať logické úsudky a dostatočné dôvody, ktoré viedli posudkového lekára k danému záveru. Posúdené musí byť pritom, nielen rozhodujúce zdravotné postihnutie osoby, ale aj závažnosť jej ostatných zdravotných postihnutí (porovnaj bod 40 rozsudku NS SR sp. zn. 7Sk/8/2021 zo dňa 02.07.2021).
33. Správny súd zastáva názor, že v danom prípade došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci spočívajúcom v nesprávnej aplikácii ustanovenia § 71 ods. 2 a ods. 10 zákona č. 461/2003 Z. z. vo vzťahu k určeniu dátumu trvalého zhoršenia zdravotného stavu podmieňujúceho zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Nesprávnym právnym posúdením veci je aj to, ak na správne zistený skutkový stav sa síce použije správne ustanovenie zákona, avšak nesprávne sa interpretuje a aplikuje.
34. Správny súd považuje za dôvodnú žalobnú námietku, že žalovaná, osvojac si závery odborného posudku o invalidite posudkových lekárov oboch organizačných zložiek nesprávne posúdila zdravotný stav žalobkyne ako trvalo zhoršený od 08.08.2022 napriek tomu, že pri rozhodovaní v oboch stupňoch disponovala lekárskou správou zo dňa 24.08.2021, z ktorej vyplýva, že došlo k zmene zdravotného stavu žalobkyne podľa Kurtzkého škály EDSS nad 4.0. Za významné považuje správny súd to, že Sociálna poisťovňa už v prvom stupni rozhodla 12.09.2022 (viac ako po roku), preto už bolo potrebné zohľadniť, že v období od 24.08.2021 do rozhodnutia bol stav minimálne rovnaký, teda zodpovedal zmenenému stavu 24.08.2021. Z lekárskych správ však jednoznačne objektívne vyplýva až zhoršenie zdravotného stavu žalobkyne, a to kontinuálne. Postupné zhoršovanie zdravotného stavu žalobkyne v období od 02.08.2021 do 08.08.2022 je zdokumentované lekárskymi správami z 02.08.2021 EDSS 4,0; z 24.08.2021 EDSS 4,0-4,5; z 08.12.2021 EDSS 5,0-5,5; až k naposledy zdokumentovanému stavu 08.08.2022 EDSS 6,0. Preto úvaha pri posudzovaní zdravotného stavu a rozhodovaní je nelogická, ak zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne bolo od dátumu 08.08.2022. Inak povedané „trvalosť“ zhoršenia zdravotného stavu tak, ako bol popísaný v lekárskej správe z 24.08.2021 bola nielenže osvedčená, ale preukázaná dôkazmi, a to neskôr vystavenými lekárskymi správami, z ktorých nevyplynulo žiadne zlepšenie ani prechodné, ale naopak zhoršenie zdravotného stavu. Rozhodujúcim je dátum zmeny k takému zhoršeniu zdravotného stavu, ktorý podmieňuje vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, avšak takéto zhoršenie by malo byť trvalé, teda malo by pretrvávať aspoň jeden rok. Preto ak Sociálna poisťovňa rozhodovala neskôr, už nemohla mať pochybnosti, že tento stav ako trvalé zhoršenie od 24.08.2021 pri rozhodovaní už existoval.
35. Žalobkyňa namietala určené zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na účely invalidity k 08.08.2022 zo 70 % na 75 %. Tvrdila, že absentuje určenie miery k 24.08.2021, hoci k zmene zdravotného stavu došlo k tomuto dátumu, čo odôvodňovala argumentáciou zhrnutou v odseku 10 odôvodnenia tohto rozsudku.
36. Podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. Kapitola VI - Choroby nervového systému, oddiel A - Postihnutie mozgu, položky 7- Roztrúsená mozgomiechová skleróza, písm. c) - stredne ťažké formy s poruchou motoriky a zníženou výkonnosťou organizmu (Kurtzkého škála 4) je stanovené rozpätie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % až 60 %.
37. Podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. Kapitola VI - Choroby nervového systému, oddiel A - Postihnutie mozgu, položky 7- Roztrúsená mozgomiechová skleróza, písm. d) - ťažké formy s poruchami motoriky (vrátane zvieračov, Kurtzkého škála nad 4) je stanovené rozpätie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70 % až 80 % .
38. Je zrejmé, že o invalidite žalobkyne od 21.06.2021 bolo rozhodnuté dňa 11.03.2022, kedy už bolo konštatované zhoršenie zdravotného stavu podľa lekárskej správy zo dňa 24.08.2021, avšak v tom čase ešte nešlo o viac ako rok trvajúci stav, ktorý však následne bol preukázaný, preto táto skutočnosť mala byť zohľadnená pri rozhodovaní o novej žiadosti žalobkyne zo dňa 16.08.2022, na základe ktorej boli vydané tu preskúmavané rozhodnutia. Preto bolo potrebné prehodnotiť zdravotný stav k dátumu 24.08.2021 a určiť zodpovedajúcu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u rozhodujúceho zdravotného postihnutia a za pridružené zdravotné postihnutia z hľadiska jej možného zvýšenia. Žalovaná pochybila, ak bez náležitého odôvodnenia nezohľadnila už raz priznané zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z., napriek tomu, že išlo o prelínajúce sa obdobia. Úsudok a záver pri aplikácii 71 ods. 8 citovaného zákona
na preukázaný skutkový stav je nepresvedčivý, najmä prečo došlo k inému záveru pri vyhodnotení pridružených zdravotných postihnutí. Zmenové rozhodnutie spočívajúce v zásade v odňatí už skôr priznaného nároku (na zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za pridružené ochorenia v zmysle § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení v rovnakom období) je potrebné odôvodniť zvlášť dôsledne a presvedčivo.
39. Správny súd vyhodnotil za opodstatnenú aj žalobnú námietku ohľadom nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia, menovite vo vzťahu k namietaným skutočnostiam v odseku 11 tohto rozsudku. Vo všeobecnosti odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy spĺňa atribúty preskúmateľnosti, pokiaľ poskytuje správnemu súdu dostatok dôvodov a východísk pre vecný prieskum zákonnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k sporným otázkam v prejednávanej veci. Len takéto odôvodnenie rozhodnutia je spôsobilé splniť svoju funkciu spočívajúcu v presvedčení adresáta tohto rozhodnutia - účastníka administratívneho konania o tom, že v rozhodnutí prijaté závery a postup orgánu verejnej správy, ktorý viedol k vydaniu rozhodnutia sú správne a zákonné. Len atribút preskúmateľnosti z hľadiska vymedzenia dôvodov rozhodnutia dáva priestor na to, aby správny súd pristúpil k vecnému prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. Pokiaľ v preskúmavanom rozhodnutí absentujú dostatočné dôvody prijatého záveru, nemôže ani správny súd preskúmať, na základe akých úvah, na základe akých skutočností a na základe vnímania akých súvislostí po ich vyhodnotení, dospel orgán verejnej správy ku konkrétnemu záveru. Ak uvedené v obsahu odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy nie je, nemôže to správny súd nahrádzať alebo akokoľvek dopĺňať prostredníctvom vlastných zistení a vlastných úvah. Pre každé rozhodnutie orgánu verejnej správy platí, že jeho odôvodnenie musí spĺňať požiadavku vymedzenia zákonom stanoveného minima náležitostí odôvodnenia, čo v prípade rozhodovania Sociálnej poisťovne v dávkovom konaní vyplýva z ustanovenia § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, nakoľko ustanovenie § 172 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vylučuje aplikáciu Správneho poriadku. Žalobkyňa síce nesprávne poukazovala na ustanovenie § 47 ods. 3 Správneho poriadku, ktoré vymedzuje náležitosti odôvodnenia správneho rozhodnutia, avšak to nič nemení na fakte, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia tak generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne ako aj prvostupňové rozhodnutie musí spĺňať náležitosti vymedzené v § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.
40. V predmetnej veci chýba odôvodnenie akými úvahami bola Sociálna poisťovňa vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov. Odborný posudok je ako dôkaz (§ 196 ods. 1 zákona o sociálnom poistení) podkladom rozhodnutia žalovanej (§ 195 ods. 2 tohto zákona). Sociálna poisťovňa pri rozhodovaní nevychádza výlučne len z tohto dôkazu. Povinnosťou Sociálnej poisťovne je vyhodnotiť aj tento dôkaz (§ 196 ods. 7 zákona o sociálnom poistení), na čom nič nemení skutočnosť, že je kľúčovým dôkazom a že nevyhodnocuje odbornú medicínsku otázku, ale náležitosti posudku ako takého, pričom je potrebné, aby posudok bol jednoznačný, dostatočne určitý, úplný a zároveň vo svojich záveroch presvedčivý. Generálny riaditeľ žalovanej pri rozhodovaní o odvolaní nereflektoval na vady posudku, ktorý bol podkladom jeho rozhodnutia v odvolacom konaní, pričom tento posudok vnáša pochybnosti o komplexnom a správnom posúdení zdravotného stavu žalobkyne, ak sa posudkový lekár spôsobom uvedeným v posudku vyjadril, že nie je možné zvýšiť mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od neurologického vyšetrenia zo dňa 24.08.2021, hoci v tomto náleze je uvedená Kurtzkého škála nad 4 (pričom posudzovanie bolo po roku a neskoršie lekárske správy to len potvrdili) a že pridružené ochorenia nezvyšujú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, napriek tomu, že v prelínajúcom sa období podľa posudku, ktorý bol podkladom rozhodnutia zo dňa 11.03.2022 indikovali zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10% od 21.06.2021. Správy sú pritom pripomína, že sa nejedná o absenciu posúdenia odborných medicínskych otázok, ale o absenciu vlastnej posudzovacej činnosti žalovanej z hľadiska vyhodnotenia posudku ako jedného z dôkazov tvoriacich podklad rozhodnutia.
41. Pokiaľ žalovaná uvádzala, s poukazom na § 227 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., že je povinnosťou žalobkyne preukázať skutočnosti rozhodujúce pre vznik nároku na dávku a v spojení s tým, že posudkový lekár sociálneho poistenia nie je povinný a ani oprávnený požadovať predloženie akejkoľvek zdravotnej dokumentácie od poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, u ktorých účastník konania absolvoval alebo má absolvovať odborné vyšetrenia, nakoľko ide o zákonom chránené informácie osobného charakteru, ktoré je oprávnená sprístupniť a doložiť do konania len chránená osoba, správny súd uvádza, že žalobkyňa je síce povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce pre vznik nároku na dávku (aj na zvýšenie), ale primárne v súlade s § 195 ods. 1 organizačná zložka Sociálnej poisťovne postupuje tak,
aby v dávkovom konaní presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na tej účel si obstarala potrebné podklady na rozhodnutie. Takýmto podkladom sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, ale aj dôkazy (§ 195 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení). V súlade s § 196 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. V súlade s § 196 ods. 6 citovaného zákona účastník konania je síce povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení, avšak organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Dôkazy potom Sociálna poisťovňa hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Je to teda Sociálna poisťovňa, ktorá v rámci vykonávaného dokazovania zisťuje skutočný stav veci, na základe ktorého rozhodne o tom, či vznikol nárok na dávku, resp. ako v tu posudzovanej veci na jej zvýšenie a teda, či žiadosti žalobkyne vyhovie. Rozhodnutie nezávisí výlučne len od dôkazov predložených žiadateľom o dávku, zákon nepredpokladá z jeho strany pre úspech v dávkovom konaní unesenie dôkazného bremena. Sociálna poisťovňa pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti, a to bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania (§ 195 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.). Účastník konania, fyzická osoba alebo právnická osoba zúčastnená na konaní, ktorí majú listiny, ktoré môžu byť dôkazom, sú povinní na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne tieto listiny predložiť (§ 196 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.). Preto ak by Sociálna poisťovňa nedisponovala nejakými listinami, potrebnými pre dokazovanie, ktoré by mala žalobkyňa, bola oprávnená vyzvať žalobkyňu na ich predloženie.
42. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne a jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie nie sú v súlade so zákonom, lebo vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, preto správny súd obe rozhodnutia zrušil v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) a písm. d) SSP a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP, v ktorom bude nanovo posúdený zdravotný stav žalobkyne a určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a dátum jej zvýšenia, a to v intenciách vysloveného právneho názoru súdu, ktorým je orgán verejnej správy viazaný (§ 191 ods. 6 SSP). Posudkový lekár pobočky žalovanej vyhodnotí zdravotný stav žalobkyne z hľadiska všetkých jej zdravotných postihnutí, vrátane pridružených ochorení, pričom svoj záver v odbornom posudku o invalidite presvedčivo a riadne odôvodní. Sociálna poisťovňa, ústredie po vyhodnotení vykonaného dokazovania, vrátane odborného posudku posudkového lekára následne opätovne rozhodne o žiadosti žalobkyne zo dňa 16.08.2022 o prehodnotenie jej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na účely invalidity ku dňu 24.08.2021, pričom svoje rozhodnutie zrozumiteľne odôvodní preskúmateľným spôsobom tak, aby spĺňalo náležitosti v zmysle § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.
43. Od 15.09.2023 bola zrušená mimoriadna situácia v súvislosti s ohrozením verejného zdravia II. stupňa z dôvodu ochorenia COVID-19, ktorá bola vyhlásená 12.03.2020, preto Sociálna poisťovňa túto skutočnosť zohľadní pri posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne, ktorá sa dožaduje posúdenia v jej prítomnosti, keďže v zmysle § 293eu ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 66/2020 Z. z. účinného od 04.04.2020 sa § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou neuplatňovala počas krízovej situácie, ktorou bola mimoriadna situácia, toho času už zrušená.
44. Žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná, správny súd priznal právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 % podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 175 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).