Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoE/113/2011

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, vo veci exekučného konania oprávneného: Všeobecná úverová banka, a. s., so sídlom: Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČ0: 31 320 155, proti povinnému: WINDOOR - Slovakia, spol. s r. o., Moravská 1871/15, Vráble, IČO: 36 415 936, o vymoženie sumy 17.810,74 eura s príslušenstvom, na odvolanie súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Nitra z 12. augusta 2010 pod č. k. - 29 takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa trov exekúcie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekučné konanie zastavil a zaviazal oprávneného zaplatiť poverenému súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Martišíkovi náhradu trov exekúcie vo výške 228,28 eura do troch dní od právoplatnosti napadnutého uznesenia.

Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že exekútor vykonal úkony súvisiace so zisťovaním majetku povinného, pričom zistil jeho nemajetnosť. V odôvodnení uviedol, že oprávnený nemal námietky proti návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. V zmysle EP súd exekúciu zastavil, lebo majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie. Náhradu trov exekúcie určil súd vo výške 228,28 eura, podľa v spojení s vyhlášky : a) 1 úkon, b) 1 úkon, c) 1 úkon, d) 1 úkon, i) 2 úkony, j) 4 úkony, spolu 10 úkonov exekučnej činnosti ( 1 úkon/3,32 eura) v sume 33,20 eura, spolu s 19 % DPH vo výške 39,50 eura a podľa vyhlášky ako náhradu hotových výdavkov za poštovné 81,50 eura, služobná cesta 14. 01. 2010 - 49,86 eura, služobná cesta dňa 27. 01. 2010 - 49,56 eura, telefóny, fax, internet 1,49 eura a kancelárske náklady 6,37 eura, spolu v sume 188,78 eura.

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi v rámci trov exekúcie 19 % DPH z náhrady hotových výdavkov vo výške 35,87 eura za poštovné, služobnú cestu dňa 14.1.2010, služobnú cestu 27. 01. 2010, telefón, fax, internet a kancelárske náklady, nakoľko v zmysle § 196 EP v platnom znení sa o daň z pridanej hodnoty zvyšuje len odmena, a nie náhrada hotových výdavkov. Exekučný súd ďalej s poukazom na právoplatné a vykonateľné uznesenie Krajského súdu v Nitre, č. k. - 63, v ktorom Krajský súd ako súd odvolací konštatoval, že z porovnania právnej úpravy uvedenej v § 15 ods. 1 vyhlášky o odmenách a náhradách súdnych exekútorov je zrejmé, že zákonodarca výslovne rozlišuje prípady, v ktorých priznáva exekútorovi odmenu jednotlivo za každý úkon vykonaný len v súvislosti s exekúciou, kedy mu priznáva odmenu len za úkon bez ohľadu na počet činností vykonaných exekútorom za účelom vymoženia pohľadávky oprávneného, nepriznal súdnemu exekútorovi sumu 98,77 eura s príslušnou DPH za úkony - doručenie príkazu na začatie exekúcie 16x, doručenie exekučného príkazu 9x, spolu s prislúchajúcou DPH. Za tieto úkony v zmysle vyššie uvedeného priznal súd súdnemu exekútorovi odmenu po 3,32 eura za každý z týchto úkonov, teda len za úkon bez ohľadu na počet doručení. Súd skrátil súdnemu exekútorovi odmenu o sumu 126,74 eura.

Proti tomuto uzneseniu, konkrétne v časti výroku, ktorým súd zaviazal oprávneného na zaplatenie náhrady trov exekúcie vo výške 228,28 eura, podal odvolanie súdny exekútor, v ktorom uviedol, že si súd v tomto prípade nesprávne vysvetlil znenie textu pri jednotlivých úkonoch vymenovaných v písm. a) až j). Zákonodarca v texte pri písmenách a) až f) uvádza text bez slova každé, čo však vyplýva zo samotnej logiky exekučného konania - pri úkonoch uvedených pri týchto písmenách totiž nie je možné úkony s tým istým obsahom, ktoré sú určené tým istým adresátom vykonávať opakovane, ale pri úkonoch uvedených pod písmenami g) až j) je možné robiť úkony s tým istým obsahom, ktoré sú určené tým istým adresátom opakovane. V odvolaní exekútor ďalej uvádza, že znenie vyhlášky je jasné, keď hovorí, že odmena patrí za každý jednotlivý úkon, čím nepochybne je v tomto prípade každé doručenie príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu.

Z týchto dôvodov žiadal, aby odvolací súd uznesenie Y. súdu N. v časti náhrady trov exekúcie zmenil, a zaviazal oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 355,02 eura.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( ) prejednal odvolanie oprávneného ( ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa trov exekúcie, podľa potvrdil.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom. Týmto všeobecne záväzným právnym predpisom je vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa vyhlášky č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení platnom od 01. 05. 2008, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3, 32 eura.

Podľa § 15 ods. 1vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Podľa , odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Podľa § 212 ods. 2, súd nie je viazaný rozsahom odvolania: a) vo veciach, v ktorých možno začať konanie bez návrhu, b) v prípadoch, keď od rozhodnutia o napadnutom výroku je závislý výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, c) v prípadoch, keď ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že rozhodnutie sa musí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, a kde platia úkony jedného z nich aj

pre ostatných (§ 91 ods. 2), hoci odvolanie podal len niektorý z účastníkov, d) ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.

Zárukou nezávislosti exekútora je okrem iného aj skutočnosť, že činnosť exekútora je nezlučiteľná s pracovným pomerom alebo s obdobným pracovným vzťahom, podnikaním, členstvom v štatutárnom orgáne obchodnej spoločnosti alebo družstva alebo členstvom v dozornom orgáne obchodnej spoločnosti alebo družstva alebo s vykonávaním inej zárobkovej činnosti, s výnimkou vedeckej, pedagogickej, literárnej, umeleckej a publicistickej činnosti, a to z toho dôvodu, v záujme nezávislosti exekútora mu musí byť garantované aj hmotné zabezpečenie, teda mu musí byť garantovaný nárok na odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času za výkon exekučnej činnosti. V prípade ak bola exekúcia zastavená, rozhodne súd aj o tom, kto a v akej výške uhradí trovy exekúcie.

Odvolací súd je vo všeobecnosti viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, teda rozsah preskúmavacieho práva (aj povinnosti) odvolacieho súdu je určený rozsahom odvolania, ktorým sa rozumejú napadnuté výroky rozhodnutia súdu prvého stupňa, a dôvodmi odvolania, ktorými sú námietky proti odôvodneniu napadnutého rozhodnutia v súlade s a . Výnimky z tejto zásady taxatívne stanovuje ods. 2 , teda v týchto prípadoch odvolací súd preskúmava napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, teda aj tie výroky, ktoré napadnuté neboli.

Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu má za to, že súd prvého stupňa správne rozhodol, keď poverenému súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekučného konania v sume 228,28 eura, zníženú o sumu 126,74 eura oproti náhrade trov exekučného konania vo výške 355,02 eura, ktorú súdny exekútor požadoval. Súd vychádzal z názoru, že zákonodarca výslovne rozlišuje prípady, v ktorých priznáva súdnemu exekútorovi odmenu len za úkon, bez ohľadu na počet činností vykonaných exekútorom za účelom vymoženia pohľadávky oprávneného. Súd prvého stupňa vec správne posúdil, keď nepriznal súdnemu exekútorovi sumu 98,77 eura s príslušnou DPH za úkony - doručenie príkazu na začatie exekúcie 16x, doručenie exekučného príkazu 9x, spolu s prislúchajúcou DPH. Za tieto úkony priznal len odmenu za úkon bez ohľadu na počet doručení, teda po 3,32 eura za každý z týchto úkonov.

Nakoľko z obsahu odvolania súdneho exekútora vyplýva, že za nesprávne považoval len nepriznanie odmeny za 16 doručení príkazu na začatie exekúcie a 9 doručení exekučného príkazu, odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle ďalej postup pri určení trov exekúcie nepreskúmaval.

Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa trov exekúcie, ako vecne správne potvrdil ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.