Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8P-578-2009.pdf
PDF · 108.65 KB
Case nature
Subarea
8P/578/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, samosudkyňou JUDr. Andreou Kralovičovou, vo veci starostlivosti o deti A., L., nar. XX.XX.XXXX a T., nar. XX.XX.XXXX, v čase maloletosti zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Malacky, Záhorácka ul. č. 2942/60A, obe bytom u matky, Q. A., nar. XX.XX.XXXX,. bytom B., J. B.. XX, zastúpenej advokátkou JUDr. Alžbetou Čalfovou, AK so sídlom Tatranská Lesná č.10, Vysoké Tatry, a Y.. Q. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., J. B..XX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Pavol Kuric, JUDr. Andrea Sunik, so sídlom Dolný Val č. 11, Žilina, na návrh matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k v tom čase maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva rodičov, takto
rozhodol:
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu T. A., nar XX.XX.XXXX výživným vo výške 330 Eur mesačne za obdobie od 01.09.2009 do 01.02.2011.
Zročné výživné za obdobie od 01.09.2009 do 01.02.2011 vo výške 4.460 Eur je otec povinný uhradiť k rukám plnoletej Laury do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Súd konanie o určenie výživného pre L. A., nar. 23.12.1991 z a s t a v u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 30.11.2009, doručeným na tunajší súd dňa 14.12.2009 ( v písomnej forme dňa 15.12.2009) sa matka domáhala určenia výživného pre v tom čase maloleté deti - T. vo výške 250 Eur mesačne počnúc 01.08.09 a L. vo výške 270 Eur mesačne
takisto počnúc 01.08.2009. Svoj návrh zdôvodnila tým, že s otcom detí prestali viesť spoločnú domácnosť, otec sa odsťahoval, od tej doby sa o deti starala ona, otec prispieval však na domácnosť a potreby detí až do augusta 2009. Dňa 28.06.2011 upravila svoj návrh tak, že v časti určenia výživného pre maloletú T. navrhla výživné vo výške 330 Eur mesačne, dňa 24.11.2011 uviedla, že toto výživné žiada od 01.09.2011. Zároveň uviedla, že v časti určenia výživného pre L. svoj návrh berie späť.
Dňa 07.09.2011 dosiahla T. plnoletosť, k upravenému návrhu matky sa v plnom rozsahu pripojila.
Otec s návrhom matky tak, ako ho predniesla nesúhlasil, žiadal, aby súd určil jeho povinnosť prispievať na výživu T. za obdobie od 01.12.2009 do 31.01.2011 vo výške 100 Eur mesačne. V rámci
zmierovacieho konania v čase, ke´d už T. nadobudla plnoletosť navrhol výživné vo výške 200 Eur mesačne počnúc 01.09.2009, k uzavretiu zmieru medzi otcom a plnoletou T. neprišlo. Potvrdil, že s matkou nežijú v spoločnej domácnosti od 01.02.2011, do augusta 2009 však hradil poplatky spojené s užívaním bytu, v ktorom žila matka s deťmi, hradil poplatky za spoločný byt, v ktorom rodičia nebývajú, hradil stravné deťom v škole a poskytoval im vreckové a kupoval deťom veci podľa potreby. takto prispieval až do augusta 2009 vrátane. Poukázal na skutočnosť, že od septembra 2009 nedostával príjem od svojho zamestnávateľa, z dôvodu insolventnosti, matka však dostávala až do novembra 2009 nájomné za ich spoločný byt, ktorý v tom čase prenajímali. On sám začal platiť výživné v decembri 2009 sumou 50 Eur na každé z detí a od marca 2010 sumou 100 mesačne na každé z nich.
Kolízny opatrovník ustanovený T. v čase jej maloletosti sa k návrhu matky za čas maloletosti T. pripojil v plnom rozsahu, poukázal na skutočnosť, že otcom dobrovoľne platené výživné sa javí neprimerané potrebám dieťaťa vo veku blízkom dospelosti.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov, oboznámil sa s dokladmi o príjmoch oboch rodičov, s potvrdením o návšteve školy T. a jej výdavkami, so spismi tunajšieho súdu č. 6C/31/2009 a 6C/9/2010, ako aj s obsahom ostatného spisového materiálu a zistil, že rodičia detí boli manželia, ich manželstvo bolo rozvedené a výkon rodičovských práv a povinností k v tom čase maloletej T. na čas po rozvode manželstva rodičov bol upravený rozsudkom tunajšieho súdu č.6C/31/2009 - 108 zo dňa 10.11.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. 14Co/204/2011 - 191 zo dňa 21.06.2012. Citovaným rozhodnutím bola v tom čase maloletá Laura zverená do starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu výživným vo výške 300 Eur mesačne. Rozhodnutie v časti výroku o rozvode manželstva nadobudlo právoplatnosť dňa 01.02.2011, rozhodnutie v časti výroku o výživnom pre maloletú T. dňa 24.08.2011.
Rodičia spolu nežijú od 01.02.2009, kedy sa otec odsťahoval zo spoločnej domácnosti. Zo súhlasných výpovedí oboch rodičov mal súd preukázané, že od tej doby sa o deti starala matka, otec od tejto doby do augusta 2009 vrátane hradil poplatky spojené s užívaním bytu, v ktorom zostala matka s deťmi žiť, okrem toho hradil poplatky spojené s vlastníctvom bytu, ktorý majú rodičia v BSM, ktorý do novembra 2009 prenajímali a za ktorý splácali hypotekárny úver. Okrem toho otec za toto obdobie prispieval na potreby detí hradením poplatkov za stravu detí v škole, poskytoval im vreckové a kupoval veci podľa potreby detí.
Od septembra 2009 tieto položky prestal hradiť.
Matka bola zamestnaná, v roku 2009 dosiahla príjem vo výške 594 Eur mesačne netto, okrem toho poberala nájom za byt v BSM v podobe nájmu vo výške 200 Eur mesačne do novembra 2009 vrátane, v roku 2010 dosiahla príjem 666,97 Eur mesačne netto, poberala daňový bonus na dieťa vo výške 20 Eur mesačne a prídavky na obe deti ako príspevok štátu.
Otec bol do septembra 2009 zamestnaný v spoločnosti O. X., a. s., s tým, že príjem otca v tejto spoločnosti za obdobie od januára 2009 do septembra 2009 bol 865,70 Eur mesačne netto. Zároveň za mesiac september 2009 bola otcovi vyplatená pohľadávka v rámci konkurzného konania vo výške 2.236,91 Eur ako časť mzdy za uvedený mesiac a na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č. GP 400-247/2009 zo dňa 29.09.2009 mu bola vyplatená suma 2.169,10 Eur - otec tak za rok 2009 v priemere dosiahol príjem 1.01648 Eur mesačne.
Za obdobie od 18.11.2009 do 28.02.2010 bol otec evidovaný ako nezamestnaný, od marca 2010 do júna 2010 vrátane bol opätovne zamestnaný s príjmom vo výške 552,- Eur mesačne netto, a od júla 2010 zamestnaný ( spočiatku v rámci dohody o vykonaní prác) s príjmom 231,50 Eur mesačne netto s tým, že zamestnávateľ otcovi osobitne vyplácal cestovné a stravné náhrady vo výške 334,25 Eur mesačne priemerne. V roku 2011 u toho istého zamestnávateľa dosiahol príjem (súd mal preukázané príjmy zo zamestnania otca do 05/2011 vrátane) vo výške 235,50 Eur mesačne netto a boli mu vyplatené cestovné a stravné náhrady vo výške 715,80 Eur mesačne.
Otec zároveň od decembra 2007 je poberateľom výsluhového dôchodku, za rok 2009 tento dosiahol výšku 730,97 Eur mesačne priemerne, za rok 2010 výšku 785,35 Eur mesačne priemerne, za rok 2011 výšku 810,93 Eur mesačne priemerne ( od 07/2011 je tento zvýšený na sumu 827,96 Eur mesačne )
Okrem toho súd zistil, že otec od 03.07.2010 je jediným spoločníkom i konateľom spoločnosti Q. M. O., s. r. o., keď k uvedenému dňu zložil základné imanie vo výške 5.000 Eur, uvedená spoločnosť za obdobie od 03.07.2010 do 31.12.2010 dosiahla čistý zisk 7.595 Eur - teda mesačne 1.265,83 netto. Za rok 2011 ešte spoločnosť daňové priznanie nepodávala..
Otec na základe Dohody o splátkach pohľadávky štátu zo dňa 18.12.2009 sa zaviazal vrátiť správcovi pohľadávky - Ministerstvu obrany SR sumu 481,31 Eur ( pohľadávka v celkovej výške 879,64 Eur otcovi vznikla 28.12.2007 z dôvodu nesplnenia záväzku vyplývajúceho z dohôd o zvyšovaní kvalifikácie).
Otec od doby, čo opustil spoločnú domácnosť býva v podnájme, za ktorý hradí mesačne 400 Eur vrátane poplatkov za spotrebované energie.
Rodičia iné vyživovacie povinnosti nemali a ani v súčasnosti nemajú.
V súčasnosti plnoletá T. je študentkou 3. ročníka V. na B. ul. v S.; do 1. ročníka nastupovala v septembri 2009. Do školy cestuje denne, výdavky na cestovné z miesta bydliska do Bratislavy sa pohybujú okolo 40 Eur mesačne, v rámci Bratislavy si Laura zakupuje jednorazové zľavnené cestovné lístky. Pravidelnými výdavkami T. sú školné - 20 Eur ročne, stravné - cca. 23 Eur mesačne počas školského roka, poplatok za ISIC - kartu 10 Eur ročne, nákup jazykových učebníc - anglického a francúzskeho jazyka, v každom roku každá za cca. 25 Eur. Okrem toho prispieva na náklady spojené s budúcou „stužkovou“ a s tým spojenými maturitnými skúškami vo výške 15 Eur
mesačne. Pokiaľ škola organizuje mimoškolské aktivity resp. kurzy, týchto sa T. zúčastňuje. Od nástupu na strednú školu navštevuje T. jazykovú školu W. v B., mesačný poplatok činí 50 Eur, kurz trvá v období 9 mesiacov v kalendárnom roku. Okrem toho má T. zvýšené výdavky v súvislosti so zdravotným stavom - podľa vlastného vyjadrenia je evidovaná v kožnej ambulancii pre problémy s pleťou - jej stav vyžaduje liečbu, pritom na predpisované lieky pravidelne dopláca - tieto nie sú v plnom rozsahu hradené zdravotnou poisťovňou.
S otcom sa T. stretáva - oproti dobe, keď otec opustil spoločnú domácnosť sa vzťah T. a otca upravil, T. sa s otcom stretáva častejšie, podľa jej vyjadrenia jej otec prispeje vždy vreckovým, takmer pravidelne v sume okolo 50 Eur, pri príležitosti sviatkov osobných alebo v roku jej prispeje sumou vyššou, resp. jej kúpi veci podľa Laurinho výberu. Takisto pokiaľ T. požiada otca o kúpu vecí aj mimo jej sviatkov, otec jej vyhovie. T. sa pravidelne stretáva aj s rodičmi otca, aj títo T. prispievajú vreckovým, pokiaľ k nim T. príde a takisto darčekmi k jej sviatkom.
Čo sa týka plnoletého L., na tunajšom súde sa pod č. 6C/9/2010 vedie konanie o určenie výživného pre plnoletého L., konanie nie je doposiaľ právoplatne ukončené.
Podľa § 62 ods.1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods.2 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
Podľa § 62 ods.3 Zákona č. 36/2005 Z. z. .o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods.4 veta prvá, Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods.5 Zákona č.36/2005 Z. z. o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 ods. 3 Zákona č.36/2005 Z. z. o rodine, , ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
Podľa § 65 ods. 1 Zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu
nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške
výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré na seba berie.
Podľa § 77 ods.1, Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje: Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods.1, veta prvá, Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 96 ods. l , 3 O. s. p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie.
V prípade časti návrhu týkajúceho sa určenia výživného pre v čase podania návrhu maloletého Olivera matka svoj návrh pred začatím konania vo veci samej zobrala späť, aj z dôvodu, že návrh na určenie výživného si podal samotný L. samostatným návrhom, súd konanie v časti určenia výživného pre Olivera s poukazom na ust. § 96 O. s. p. zastavil.
Čo sa týka v čase podania návrhu maloletej, v súčasnosti už plnoletej T., vzhľadom k vykonanému dokazovaniu súd dospel k záveru, že návrh matky je v časti určenia výživného pre toto dieťa dôvodný.
Pokiaľ sa súd zaoberal určením počiatku povinnosti otca platiť výživné pre T., zaoberal sa dňom podania návrhu matky na súd, jej návrhom na určenie počiatku plnenia povinnosti otcom dňom 01.09.2009 - teda o tri mesiace skôr, ako matka podala návrh a zároveň aj námietkami otca voči takto stanovenému počiatku jeho povinnosti. Po zhodnotení všetkých dôkazov, vyhodnotení ich jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach súd dospel k záveru, že sú dané dôvody hodné osobitého zreteľa i na určenie počiatku povinnosti platiť výživné nie od podania návrhu matkou , ale spätne tak, ako to požaduje - teda od 01.09.2009. Súd pri rozhodovaní o tejto skutočnosti zobral do úvahy fakt, že matka mala dôvod
predpokladať, že otec si i naďalej bude plniť povinnosť voči obom deťom v takej miere, ako si ju plnil do tohto dátumu - i keď je pravda, že rodičia spolu nežijú od februára 2009, otec si svoju časť povinností k deťom prispievaním na poplatky v domácnosti, hradením poplatkov v škole ako aj materiálne zakupovaním vecí pre deti podľa ich potreby - toto otec plnil až do mesiaca august 2009 vrátane. Je preto prirodzené, že matka očakávala, že otec bude takto prispievať i naďalej - z konania matky, keďže do tej doby nepovažovala potrebné domáhať sa práva detí na výživné súdnym rozhodnutím, je zrejmé, že takýto príspevok otca na výživu detí považovala za dostatočný a primeraný. Po ukončení takého prispievania otca na potreby detí
je takisto prirodzené sa domnievať, že otcovi v danom mesiaci zabránila v príspevku na deti nejaká neočakávaná udalosť a že otec po jej uplynutí ( odoznení ) bude v prispievaní deťom pokračovať - zo správania otca bolo zrejmé, že si je vedomý svojej povinnosti prispievať na výživu svojim deťom. Keďže však otec ani na ďalší mesiac si svoju povinnosť ( súd podotýka, že zákonom danú, keďže každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť aspoň v minimálnej miere - § 62 ods. 3 ZR ) nesplnil, je prirodzené, že matka hľadala možnosti podať návrh na určenie výživného na súd - je právom matky požiadať o odbornú právnu pomoc pri spísaní návrhu a teda nájsť osobu odborne spôsobilú na napísanie návrhu a prípadné zastupovanie v súdnom konaní, pričom podľa názoru súdu matka nijako nadmerne neprekročila čas potrebný na uskutočnenie tohto úkonu. Preto sa priklonil k návrhu matky a výživné M. T. určil spätne od 01.09.2009. Súd zároveň podotýka, že sa nestotožnil s tvrdením otca, že v danom čase bol bez príjmu a nemohol teda plniť svoju povinnosť k T. - otec mal minimálne príjem vo výške výsluhového dôchodku od bývalého zamestnávateľa, od zamestnávateľa O. X. dostal mzdu ešte za mesiac september 2009 a takisto mu bola vyplatená náhrada za mzdu nevyplatenú mu týmto zamestnávateľom - jednak správcom konkurznej podstaty bývalého zamestnávateľa, jednak Sociálnou poisťovňou. Preto návrhu otca, aby jeho vyživovaciu povinnosť určil až od decembra 2009 vzhľadom k tomu, že bol bez príjmu, neakceptoval.
Pri stanovení výšky výživného súd vychádzal zo zisteného príjmu otca, príjmu matky, zohľadnil vek a potreby Laury, ktorá sa v čase rozhodnom pre určenie výživného blížila veku dospelého, zohľadnil výživné platené otcom pre T. počnúc decembrom 2009 a dospel k záveru, že je možné v plnom rozsahu vyhovieť návrhu matky a plnoletej T. i v tejto časti návrhu. Súd zobral do úvahy, že v čase určenia počiatku povinnosti otca platiť výživné už Laura navštevovala strednú školu, a to mimo miesta svojho bydliska, čím sú kladené zvýšené nároky resp. výdavky na cestovné, stravu ( Laurin pobyt mimo domu sa pohybuje okolo 8- 9 hodín, takže iba obed a desiata sú pre dieťa v takomto veku nedostatočné ), oblečenie ( ošatenie sa skôr opotrebováva vzhľadom na cestovanie v prostriedkoch hromadnej dopravy a T. už vyžaduje aj oblečenie primerané svojmu veku a charakteru školy, ktorú navštevuje), trvalo mala zvýšené výdavky na zdravotnú starostlivosť ( i keď z medicínskeho hľadiska nie nevyhnutnú. avšak vzhľadom k veku dieťaťa by pri zanedbaní tejto i keď len kozmetickej záležitosti mohlo prísť k psychickým problémom dieťaťa - k pocitom menejcennosti oproti ostatným spolužiačkam), jej právo i na ďalší všestranný rozvoj, kultúrne a športové vyžitie ... Takisto súd sa zaoberal všetkými príjmami otca, jeho situáciou po nedobrovoľnom ukončení zamestnania a zistil, že otec mal od počiatku dostatočné prostriedky na to, aby prispieval na výživu dieťaťa v takej výške, ako matka požadovala - okrem výsluhového dôchodku otec mal vyplatenú náhradu mzdy jednak z majetkovej podstaty úpadcu - spoločnosti O. X., jednak z poistného garančného fondu, jednak sa od marca 2010 opätovne zamestnal. Súd neuveril tvrdeniu otca, že zostal bez finančných prostriedkov, pretože otec bol schopný ku dňu 03.07.2010 splatiť základné imanie svojej O. DV M. O., s. r. o vo výške 5.000 Eur - súd neuveril tvrdeniu otca, že uvedenú sumu si požičal od svojej matky - takéto tvrdenie otca sa súdu javilo ako nedôveryhodné a zároveň otec toto svoje tvrdenie nemal čím preukázať - podľa tvrdenia otca o pôžičke neexistujú žiadne písomné dôkazy. Takisto tvrdenie otca, že matka za dané obdobie mala príjem z prenájmu ich spoločnej nehnuteľnosti je v tomto kontexte irelevantné - uvedený majetok bol resp. stále je, spoločný, teda i časť príjmu z prenájmu by mala náležať matke samotnej, pokiaľ otec namietal, že sám hradí poplatky spojené s vlastníctvom tohto
bytu - energie, úver, súd musí poukázať na skutočnosť, že pokiaľ ide o výživné pre maloleté deti ( laura v tom čase bola maloletá), započítanie nie je možné - § 76 ods.2, veta druhá. Zároveň sa súd oboznámil aj s dôvodmi rozsudku krajského súdu č. 14Co/204/2011 - 191 zo dňa 21.06.2011, ktorým zmenil rozhodnutie prvého stupňa o určení výživného pre Lauru na čas po rozvode manželstva, keď odvolací súd mal za to, že otec zo svojho príjmu pozostávajúceho z výsluhového dôchodku a príjmu zo zamestnania pilota spoločnosti L. je schopný pri zohľadnení aj svojich výdavkov ( pohľadávka štátu,
licenčné poplatky...) platiť výživné pre T. vo výške 300 Eur, ktorá je aj primeraná veku a potrebám dieťaťa. Tu však súd musí poukázať na skutočnosť, že odvolací súd nemal vedomosť o podnikateľskej činnosti otca, ktorý s touto skutočnosťou súd neoboznámil i napriek svojej zákonnej povinnosti to urobiť ( § 63 ZR) a dospel k záveru, že i keď na čas do budúcnosti je výživné pre T. určené sumou 300 Eur, otec je za spätné obdobie schopný platiť výživné tak, ako matka a plnoletá T. požadovali - t. j. sumu 330 Eur mesačne - preto aj výživné v takejto výške určil. Takto určené výživné aj zodpovedá potrebám T., ktorá ako už súd uviedol vyššie v v rozhodnom čase mala potreby v podstate dospelého človeka. Takisto súd poukazuje na skutočnosť, že otec v podstate po dobu 2 rokov prispieval na výživu T. v pomere k svojmu príjmu minimálnym výživným a celá finančná záťaž tak zostala výlučne na matke, ktorej príjem je v porovnaní s otcom zhruba tretinový. I keď otec sa s T. stretával, podľa vyjadrení oboch sa častejšie kontaktovali až od roku 2010, a i keď T. od otca dostávala i vreckové, neboli to príspevky pravidelné a v takej miere, aby matku odbremenili od jej finančných príspevkov na potreby T..
Vzhľadom k tomu, že súd výživné určil za spätné obdobie, vznikol otcovi na výživnom dlh - za 17 mesiacov ( od septembra 2009 do januára 2011 vrátane) po 330 Eur, čo činí 5.610 Eur. Keďže však otec čiastočne prispieval na výživu T. od decembra 2009 - sumou 50 Eur mesačne a od marca 2010 sumou 100 Eur mesačne, za toto obdobie celkove uhradil sumu 1.150 Eur, teda dlh otca za dané obdobie činí sumu 4.460 Eur, ktoré mu súd s poukazom na ustanovenie § 160 ods. 1 O. s. p. prikázal uhradiť k rukám plnoletej T. do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia ( už aj s poukazom na to, že počas celého obdobia matka bola v podstate odkázaná iba na svoj príjem a minimálnu čiastku výživného od otca, bolo by teda nespravodlivé, aby tento dlh povolil .
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. l , písm. a/ O. s .p., keďže konanie sa začalo v čase maloletosti detí, t. j. mohlo sa začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne, trojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský
súd v Bratislave; odvolanie musí mať náležitosti podľa § 205 ods. l O.s.p..
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo vykonanie
exekúcie podľa osobitného zákona /Zákon č. 233/95 Z. z. o súdnych exekú-
toroch a exekučnej činnosti/.