Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/82/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr. Ľudmilou Škvaridlovou v právnej veci navrhovateľa E. I. nar. XX.X.XXXX, bytom T., Ul. V. XXX/XX proti odporkyniam v X.rade E. I. nar. XX.XX.XXXX, bytom L. O., E. XXX/XX a v X.rade E. I. nar. XX.X.XXXX, bytom tamtiež o zapretie otcovstva takto

rozhodol:

L. z a m i e t a.

Odporkyni v 1. a v 2.rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal o vykonanie krvnej skúšky, resp.testov DNA, nakoľko jeho otcovstvo bolo určené len na základe domnienok a nátlaku zo strany matky E. I..

Návrh na zapretie otcovstva odôvodnil tým, že minulý rok sa náhodne dozvedel, že matka E. I. mala v období roku 1986 pred narodením dcéry E. viacerých sexuálnych partnerov. D. nikdy netvorili pár a nežili spolu. Mal s ňou len jednorázový kontakt a netušil o jej promiskuitnom správaní sa.

Súd vyzval navrhovateľa uznesením zo dňa 3.6.2011, aby návrh doplnil a opravil, a uviedol, ako má návrh doplniť.

Navrhovateľ po výzve súdu tento doplnil a označil účastníkov konania - odporkyňu v 1.rade matku E. I. a odporkyňu v 2.rade jej dcéru E. I.. Uviedol, že skutkový stav nezodpovedá faktickému biologickému stavu. Poukázal na Ústavu SR a Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd, pretože doterajšia skutočnosť vážne, až likvidačne zasahuje do jeho života, a bez dôkazov je už 3 roky šikanovaný zo strany polície, prokuratúry, exekútora, súdov a hrozia mu odňatím slobody.

Odporkyne v 1. a 2. rade sa k návrhu písomne nevyjadrili.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil listinné dôkazy - rozhodnutie úradu práce č.l. 2-3, výzva OS Prievidza č.l.5, doplnený návrh č.l. 7, rodný list č.l. 8, súhlasné vyhlásenie rodičov č.l. 11, rozsudok OS Prievidza č.l. 18 - 22, list navrhovateľa č.l. 23, zápisnica č.l. 24, rozsudok OS Prievidza č.l. 25-26, uznesenie OS Prievidza č.l. 27 a pripojený spis OS Prievidza a zistil tento skutkový stav :

Zo Zápisnice o určení otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, spísanej dňa 10. augusta 1987 na MsNV v Bojniciach vyplynulo, že po dostavení sa E. I. a matky E. I. na uvedený úrad, súhlasne vyhlásili, že otcom dieťaťa E. nar. XX.X.XXXX, ktoré je zapísané v matrike - knihe narodení v J. pod číslom XXX z roku XXXX je E. I.. Rodičia sa dohodli, že dieťa bude užívať priezvisko I.. Zápisnica je opatrená podpisom matky E. I. a otca E. I.. V rodnom liste vyhotovenom Matričným úradom v J. v knihe narodení Matričného úradu J., vo zväzku XX ročník XXXX na strane XX pod poradovým číslom XXX je zapísaný deň narodenia E. I. XX.X.XXXX. Otec je zapísaný E. I. nar. XX.X.XXXX a matka E. I. nar. XX.XX.XXXX.

Z výsluchu navrhovateľa súd zistil, že s odporkyňou v 1.rade nechodil, ale poznali sa. Navrhovateľ v tom čase chodil do školy v Bratislave a domov chodil cez víkend. S odporkyňou v 1. rade sa stretli na zábave a požiadala ho, aby ju odviezol domov. Vtedy mali intímny styk a bolo to len raz. Ochranu nepoužil. Odporkyňa v 1.rade mu oznámila asi po mesiaci a pol, že čaká dieťa. Tlačila na neho, kedy sa zoberú. Nemienil s ňou uzatvoriť manželstvo, lebo chcel sa oženiť z lásky. Po neúspešnej emigrácii bol psychicky na dne a za takejto situácie boli spolu na matrike, kde potvrdil svojím vyhlásením otcovstvo k Veronike. Tvrdil, že sa mu odporkyňa v 1.rade vyhrážala policajtom, ktorého pozná.

Návrh na zapretie otcovstva podal preto, že v lete v roku 2010 mu známy E. C. povedal, že mal sexuálny pomer s odporkyňou v 1.rade a mala aj iných partnerov. Ako ďalší dôvod uviedol, že odporkyňa v 1.rade podala na neho trestné oznámenie za neplnenie si vyživovacej povinnosti a bol súdom odsúdený na 18 mesiacov. Tvrdil, že v čase súhlasného vyhlásenia, teda za socializmu nevedel, že môže podať návrh na zapretie otcovstva. Vyživovaciu povinnosť si plnil a v roku 2011 mu bola súdom zrušená. Nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť a nie je ženatý. S dcérou - odporkyňou v 2. rade nemal upravený styk súdom a stretávali sa len sporadicky, lebo mal pocit, že nie je jej otcom. Navrhol a v priebehu konania trval na testoch DNA, ktoré potvrdia skutkový stav. Uplatnil trovy konania, ktoré v lehote 3 dní nevyčíslil.

Súd z výsluchu odporkyne v 1.rade zistil, že s navrhovateľom sa poznali od detstva. Od leta 1986 sa začali stretávať a pri sexuálnych stykoch sa jej pýtal, či má plodné dni. V čase, keď otehotnela mala plodné dni. Sexuálny pomer mali viackrát a navrhovateľ nikdy ochranu nepoužil. Páčil sa jej, ale nejavil o ňu taký záujem, ako si predstavovala. V tom čase nemala žiadnu známosť a s iným mužom okrem navrhovateľa sa nestretávala. Keď zistila, že čaká dieťa, rozhodla sa, že si dieťa nechá. Vedela, že navrhovateľ dieťa nechcel a jeho reakcia bola, aby si dieťa dala zobrať. Netrvala na tom, aby sa zosobášili. Chcela vychovávať dieťa sama a rozhodla sa, že si ho nechá. Navrhovateľ nemal záujem sa s dcérou stretávať. Najskôr platil výživné na dcéru v čiastke 300 Sk, neskôr 500 Sk, potom 700 Sk a dobrovoľne platil 1.200 Sk, keď dcéra robila bakalára. Potom bol nezamestnaný a platil výživné v pôvodnej výške. Dcéra chodila na vysokú školu a navrhovateľ si vyživovaciu povinnosť neplnil, lebo tvrdil, že nevedel, že je študentkou vysokej školy. Dcéra podala na navrhovateľa trestné oznámenie za neplnenie si vyživovacej povinnosti a podala i návrh na zvýšenie výživného. Súd jej návrhu vyhovel a navrhovateľovi zvýšil výživné na sumu 90 eur mesačne. Dcéra mienila podať žiadosť o náhradné výživné a jednou z podmienok bolo podanie oznámenia za neplnenie si vyživovacej povinnosti. Navrhovateľ je niekoľko rokov dobrovoľne nezamestnaný. K uznaniu otcovstva súhlasným vyhlásením uviedla, že navrhovateľ súhlasil a išiel s ňou na matriku do Bojníc, kde potvrdil súhlasným vyhlásením otcovstvo k dcére E.. Nenamietal otcovstvo a súhlasné vyhlásenie obidvaja na matrike podpísali. Ak by to navrhovateľ nechcel urobiť, tak nemusel. Urobil to dobrovoľne. Nevyhrážala sa mu a nenútila ho ísť na matriku. Okrem dcéry aj ona podala v roku 2009 trestné oznámenie za neplnenie si vyživovacej povinnosti tiež z dôvodu podania žiadosti na náhradné výživné. Na otázku navrhovateľa, aby uviedla svoju krvnú skupinu a krvnú skupinu dcéry odporkyňa v 1. rade uviedla 0+. U dcéry si nebola istá, či ide o rovnakú krvnú skupinu ako má ona. Dcéra má umelecké sklony, pekne maľuje, robí grafiku a aktuálne sa venuje foteniu. Nezakazovala dcére stretávať sa s navrhovateľom.

Neuplatnila trovy konania.

Z výsluchu odporkyne v 2. rade súd zistil, že s navrhovateľom sa stretla prvýkrát ako 15-ročná a išlo o náhodu. Navrhovateľ prišiel za ňou ako prvý. Párkrát sa stretli v Bratislave, kde chodila na strednú školu. Naposledy sa videli pred 5-imi rokmi na kare jeho otca, kde ju pozval. V máji 2011 skončila Vysokú

školu pedagogickú s umeleckým smerom v P.. Navrhovateľa na promóciu nepozvala. Po skončení vysokej školy podala návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti. Nemala vedomosť, že navrhovateľ spochybnil otcovstvo.

Neuplatnila trovy konania.

Z rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 27.5.2011 č. k. súd zistil, že súd uznal obžalovaného E. I. vinným, lebo do 31.12.2010 dlhuje oprávnenej E. I. výživné vo výške 1.400,88 eur, neplnil si zákonnú povinnosť vyživovať iného najmenej 3 mesiace, tým spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas prečin zanedbávania povinnej výživy podľa , s poukazom na a za to sa odsudzuje k trestu odňatia slobody 15 mesiacov, výkon ktorého sa mu podľa a a podmienečne odkladá na skúšobnú dobu 18 mesiacov.

Zo zápisnice z výsluchu Viery I. na Okresnom súde Prievidza dňa 8.3.2010 vyplynulo, že na výsluch sa dostavila E. I., matka E. I.. L. sa E. I., vykázané doručenie nemal. Z výsluchu matky vyplynulo, že po ukončení strednej školy pokračovala dennou formou štúdia na vysokej škole. Od 8.9.2009 bola študentkou Trnavskej univerzity pedagogickej fakulty. Od 1.7.2006 si otec neplnil vyživovaciu povinnosť v čiastke 700 Sk. Od 18.9.2009 mu bola zvýšená vyživovacia povinnosť na 90 eur rozhodnutím č. k. .

Súd zrušil vyživovaciu povinnosť otca E. I. na dcéru E. I. s účinnosťou od 16.5.2011 v sume 90 eur, naposledy určenú rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. k. zo dňa 4.3.2010 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Trenčín č. k. zo dňa 28.9.2010, rozsudkom zo dňa 22.júna 2011 č. k. . Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.7.2011.

Súd zhodnotením skutkového stavu dospel k záveru, že návrh je podaný nedôvodne.

Podľa § 91 odst. 1 Zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov.

Podľa § 91 odst. 2 cit. zákona, súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným úradom alebo pred súdom.

V tomto ustanovení je zakotvená 2. domnienka určenia otcovstva. Podľa nej sa za otca dieťaťa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov (matky dieťaťa a otca). Vyžaduje sa splnenie všetkých náležitostí právneho úkonu v zmysle § 37 a nasl. Občianskeho zákona. To znamená, že vôľa musí byť slobodná, vážna a bez omylu. Prejav musí byť zrozumiteľný a určitý, forma ústna do zápisnice. Vyhlásenie otca musí byť potvrdené súhlasným vyhlásením matky, inak nespôsobí určenie otcovstva k dieťaťu. Prejavy vôle (vyhlásenie) nemusia byť urobené súčasne. Nie je vylúčené, aby rodičia postupne vyjadrili svoj súhlas s uznaním otcovstva.

Uznanie otcovstva možno vykonať pred súdom alebo matričným úradom. Právo voľby patrí rodičom. Zákonnou podmienkou pre prijatie vyhlásenia je, že otcovstvo k narodenému dieťaťu nebolo ešte určené, a to ani zákonnou domnienkou svedčiacou manželovi matky, ani súhlasným vyhlásením rodičov pred matričným úradom. Ak dôjde k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov pred matričným úradom, zapíše matričný úrad do knihy narodení ako otca muža, ktorý s matkou súhlasne vyhlásil, že je otcom dieťaťa.

Podľa § 93 odst.1 cit. zákona, muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, môže otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak je vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa, táto lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa.

V odseku 1 sa umožňuje mužovi, ktorému svedčí v poradí druhá zákonná vyvrátiteľná domnienka otcovstva (§ 91), aby zaprel otcovstvo k dieťaťu, avšak iba, ak je bezpečne vylúčené, že by mohol byť biologickým otcom dieťaťa. Žaloba o zapretie otcovstva na súde musí byť podaná v trojročnej prekluzívnej lehote, počítanej odo dňa, keď otcovstvo k dieťaťu bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov pred príslušným orgánom (súdom alebo matričným úradom).

Hmotnoprávnou podmienkou je, že je vylúčené, aby bol otcom dieťaťa muž, ktorý svoje otcovstvo uznal. Zákon nešpecifikuje, z akého dôvodu by to malo byť vylúčené, ale judikatúra uvádza, že do úvahy prichádzajú dva dôvody - buď preto, že vôbec s matkou dieťaťa nesúložil v dobe rozhodujúcej pre narodenie dieťaťa, alebo preto, že hoci v tejto dobe s matkou súložil, je vylúčené, aby sploditeľom dieťaťa bol on (napr. biologická neschopnosť). Nestačí pochybnosť o pravdivosti vyhlásenia alebo vedomosť o tom, že v uvedenej dobe s matkou súložilo viacero mužov. Doba, tak ako súd uviedol vyššie, v ktorej možno otcovstvo zaprieť začína odo dňa určenia otcovstva, čo je deň, kedy sa druhý rodič svojím súhlasným vyhlásením o otcovstvo pripojil k vyhláseniu toho z nich, ktorý ho urobil ako prvý. Lehota 3 roky končí dňom, ktorý sa svojím číselným označením zhoduje s dňom, kedy došlo k určeniu otcovstva.

Podľa § 96 odst. 1 cit. zákona, ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva. V tomto konaní musí byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom.

Podľa § 96 odst. 2 cit. zákona, ak súd rozhodne tak, že návrhu podanému podľa odseku 1 vyhovie a určí, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa, môže dieťa po právoplatnosti tohto rozhodnutia podať návrh na zapretie otcovstva.

Toto zákonné ustanovenie sa vzťahuje na prípady, keď uplynie lehota na zapretie otcovstva rodičom dieťaťa, ale aj opatrovníkovi oprávnenej osoby. Aktívne legitimovaným na podanie návrhov ( návrhu na prípustnosť zapretia otcovstva a návrhu na zapretie otcovstva) podľa tohto ustanovenia je preto iba dieťa (maloleté i plnoleté). Ochrana týmto ustanovením sa poskytuje len záujmu dieťaťa. V zmysle Dohovoru o právach dieťaťa (oznámenie č. 104/1991) má dieťa právo poznať svojich rodičov. Ustanovenie § 96 odst. 1 a 2 rozlišuje dve štádia. Prvé štádium sa začína na návrh dieťaťa „o prípustnosti zapretia otcovstva“. Súd môže tomuto návrhu dieťaťa vyhovieť, ak zistí, že

a/ je to potrebné v záujme dieťaťa (najmä z hľadiska jeho osobného stavu)

b/ uplynula rodičom dieťaťa lehota ustanovená na zapretie otcovstva.

Ak súd tomuto návrhu dieťaťa nevyhovie (návrh zamietne), druhé štádium konania neprichádza do úvahy. Ak však súd vyhovie návrhu dieťaťa a rozhodne o prípustnosti zapretia otcovstva, môže po právoplatnosti tohto rozhodnutia nastúpiť druhé štádium konania. Jeho začatie je však podmienené ďalším (v poradí druhým) návrhom dieťaťa „na zapretie otcovstva“. Pasívne legitimovanými v konaní o zapretie otcovstva sú obaja rodičia alebo iba ten z nich, ktorý je nažive.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že otcovstvo k odporkyni v 2.rade Veronike nar. 15.7.1987 bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, navrhovateľa a odporkyne v 1.rade na

Matričnom úrade v Bojniciach dňa 10. augusta 1987. Toto súhlasné vyhlásenie bolo podkladom na zápis navrhovateľa ako otca do rodného lista odporkyni v 2.rade na Matričnom úrade v Bojniciach. V konaní nebolo preukázané, že súhlasné vyhlásenie rodičov by bolo v rozpore s ustanovením § 37 Občianskeho zákona a navrhovateľ bol k súhlasu donútený odporkyňou v 1.rade ako tvrdil. Od roku 1987 navrhovateľ nenamietal, že bol vykonaný zápis na matričnom úrade v rozpore s jeho vôľou, alebo bol vykonaný pod nátlakom, resp. z donútenia. Aj v tom čase platil Zákon o rodine a navrhovateľ mohol v súlade s týmto zákonom podať žalobu o zapretie otcovstva. Hoci otcovstvo uznal, s odporkyňou v 2.rade sa nestretával a vyživovacia povinnosť mu bola určená súdom.

Navrhovateľ podal na okresný súd návrh na zapretie otcovstva 24. mája 2011, teda v čase, keď odporkyňa v 2.rade bola plnoletá. Trojročná prekluzívna lehota na podanie takéhoto návrhu mu uplynula 10. augusta 1990, ktorá sa počíta odo dňa, keď otcovstvo k odporkyni v 2.rade bolo určené súhlasným vyhlásením navrhovateľa a odporkyni v 1. rade, teda rodičov dieťaťa 10. augusta 1987 pred matričným úradom. Aj napriek tomu, že navrhovateľovi uplynula lehota podľa § 93 odst. 1 Zákona o rodine na podanie návrhu na zapretie otcovstva jeho pochybnosti, že sa necítil byť otcom odporkyne v 2.rade a dopočul sa, že odporkyňa v 1.rade mala aj iných sexuálnych partnerov nestačí.

Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ podal návrh na zapretie otcovstva po 3-ročnej prekluzívnej lehote, ktorý súd považoval z tohto dôvodu za nedôvodný.

Nová právna úprava Zákona o rodine účinná od 1. apríla 2005 zakotvila zapretie otcovstva bez obmedzenia lehoty a toto právo podľa súčasnej právnej úpravy patrí len dieťaťu (§ 96 odst.1 Zákona o rodine).

V danom prípade tento návrh podal otec, ktorý nemá aktívnu legitimáciu na podanie takéhoto návrhu. Takýto návrh po uplynutí lehoty rodičom (3 roky) mohlo podať len dieťa (odporkyňa v 2.rade) /§ 96 odst.1/.

Odporkyňa v 2.rade ale takýto návrh nepodala.

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam, súd návrh navrhovateľa zamietol ako nedôvodný, lebo tento podal po uplynutí 3-ročnej prekluzívnej lehoty od súhlasného vyhlásenia rodičov a uznaní otcovstva a návrh po uplynutí tejto lehoty mohlo podať len dieťa (odporkyňa v 2.rade), nie otec.

Odporkyne v 1. a 2. rade boli v konaní úspešné, nežiadali priznať trovy konania, preto súd o trovách konania rozhodol podľa a trovy konania im nepriznal (per analogia).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu Prievidza na Krajský súd Trenčín, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecným náležitostiam () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).