Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_7Co-20-2012.pdf
PDF · 79 KB
Case nature
Subarea
7Co/20/2012
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľky: W.. S. J., rod. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom T., A. T. XXXX/XX, zastúpená JUDr. Líviou Kňažíkovou, advokátkou so sídlom Komárno, Námestie M. R. Štefánika 8, proti odporcovi: Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a. s., so sídlom Nitra, Nábrežie za Hydrocentrálou 4, IČO: 36 550 949, zastúpená JUDr. Romanom Kvasnicom, advokátom so sídlom Piešťany, Sad A. Kmeťa 24, o neplatnosť výpovede z pracovného pomeru, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 4. novembra 2011, č. k. 13C/144/2008 - 253, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Odporcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa rozhodol už len o trovách konania tak, že navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania vo výške 1.046,24 eura na účet JUDr. Romana Kvasnicu, právneho zástupcu odporcu, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. V odôvodnení uviedol, že o návrhu navrhovateľky, ktorá sa domáhala určenia neplatnosti výpovede z pracovného pomeru, súd prvého stupňa rozhodol rozsudkom zo dňa 14. septembra 2010 č. k. 13C/144/2008 - 204 tak, že zamietol návrh navrhovateľky na určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru, ktorú jej dal odporca dňa 07. 04. 2008 č. 435/2008 a zároveň navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 1.494,75 eura do rúk právneho zástupcu odporcu, do 3 dní. V dôsledku podaného odvolania proti rozsudku navrhovateľkou Krajský súd v Nitre ako súd odvolací rozsudkom zo dňa 26. 05. 2011 č. k. 7Co/168/2010-233 rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej potvrdil a v časti výroku o náhrade trov konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania sa súd nezaoberal možnosťou aplikácie ustanovenia § 150 OSP a neskúmal, či vzhľadom na osobné, sociálne a zárobkové pomery navrhovateľky neboli v danom prípade splnené predpoklady pre aplikáciu ustanovenia § 150 OSP. Súd prvého stupňa po zrušení a vrátení veci opätovne rozhodol o náhrade trov konania napadnutým uznesením a vychádzajúc z právneho názoru odvolacieho súdu, pri konštatovaní plného úspechu odporcu v konaní, skúmal všetky relevantné aspekty pre priznanie, resp, nepriznanie náhrady trov konania odporcovi. Za účelom zistenia majetkových a sociálnych pomerov na strane navrhovateľky súd vyzval navrhovateľku na predloženie príslušných listín, z ktorých mal za preukázané, že navrhovateľka v roku 2008 poberala invalidný dôchodok vo výške 9.289,- SK, v roku 2009 vo výške 329,90 eura, v roku 2010 vo výške 430 eur a v roku 2011 poberala invalidný dôchodok vo výške 346,20 eura. Rovnako mal za preukázané, že navrhovateľa je zamestnaná, pričom v roku 2009 mala priemerný čistý mesačný príjem v sume 863,78 eura, v roku 2010 v sume 967,10 eura a v roku 2011 v sume 1.014,53 eura. Na strane odporcu súd zistil, že ide o obchodnú spoločnosť so základným imaním vo výške 176.033.653,04 eura. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že pre rozhodnutie o náhrade trov konania boli v danom prípade splnené podmienky na aplikáciu ust. § 150 ods. 1 OSP a za dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie plnej náhrady trov konania odporcovi považoval charakter konania
a pomery účastníkov, ktoré sú podľa súdu na neporovnateľnej úrovni, keď navrhovateľka je pracujúca invalidná dôchodkyňa a odporca je obchodná spoločnosť. Na strane druhej však súd prihliadnuc na to, že odporca jeho postojom v konaní nespôsoboval vznik neúčelne vynaložených trov konania a od začiatku konania vo vyjadreniach k veci uvádzal všetky skutočnosti a dôkazy pre konanie a rozhodnutie vo veci relevantné, bol toho názoru, že by bolo nespravodlivé nepriznať odporcovi náhradu účelne vynaložených trov konania vôbec. S poukazom na výšku čistého mesačného príjmu navrhovateľky , ako i výšku odporcom účelne vynaložených trov konania, súd považoval za spravodlivé priznať odporcovi náhradu trov konania v rozsahu 2/3 účelne vynaložených, uplatnených a riadne vyčíslených trov. Na základe uvedeného súd rozhodol o náhrade trov konania v súlade s ust. § 150 ods. 1 OSP tak, že úspešnému odporcovi , ktorému by podľa úspechu v konaní patrila plná náhrada trov konania (§ 142 ods. 1 OSP), priznal náhradu trov konania vo výške 2/3 z plnej výšky náhrady trov (1.569,36 eura), čo je suma 1.046,24 eura. Tieto trovy pozostávajúcej z odmeny právneho zástupcu odporcu určené podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. za tieto úkony právnej služby: prevzatie a prípravy zastupovanie z 15. 10. 2008 v sume 48,63 eura podľa § 11 ods. 1 písm. a) cit. vyhlášky a režijný paušál 6,32 eura, účasť na pojednávaní dňa 25. 11. 2008, ktoré bolo odročené bez pojednávania v sume 12,16 eura podľa § 14 ods. 5 cit. vyhl. (v znení účinnom do 31. 05. 2010) a režijný paušál 6,32 eura, účasť na pojednávaní dňa 23. 01. 2009, ktoré bolo odročené bez prejednania veci v sume 13,37 eura a režijný paušál 6,95 eura, 2 úkony (účasť na pojednávaní dňa 27. 02. 2009, odvolanie z 03. 04. 2009) po 53,49 eura za úkon a 2 x režijný paušál po 6,95 eura, 4 úkony (účasť na pojednávaniach dňa 26. 02. 2010, 20. 04. 2010, 14. 09. 2010, vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 10. 11. 2010) po 55,49 eura za úkon a 4 x režijný paušál po 7,21 eura, plus 19% DPH vo výške 82,07 eura (z odmeny za úkony vrátane DPH z režijného paušálu za úkony v roku 2010). Ďalej súd priznal cestovné náhrady na pojednávania súdu v dňoch 25. 11. 2008, 23. 01. 2009, 27. 02. 2009, 26. 02. 2010, 20. 04. 2010 a 14. 09. 2010) z Piešťan do Komárna a späť (2 x 140 km), základná náhrada 302,40 eur (280 x 0,18 eur x 6) + 19% DPH za úkony urobené po 30.6.2009 vo výške 28,73 eura, za spotrebované PHM (pri priemernej spotrebe 6,5 l nafty na 100 km) za cestu dňa 25. 11. 2008 sumu 22,24 eura (18,2 l x 1,222 eura), dňa 23.01.2009 suma 19,67 eura (18,2 l x 1,081 eura), dňa 27. 02. 2009 sumu 19,33 eura (18,2 l x 1,062 eura), dňa 26. 02. 2010 sumu 18,27 eura (18, 2 l x 1,004 eura), dňa 20. 04. 2010 sumu 20,13 eura (18,2 l x 1,106 eura), dňa 14. 09. 2010 sumu 20,57 eura (18,2 l x 1,130 eura), plus 19% DPH za úkony po 30. 06. 2009 vo výške 11,20 eura, ako aj náhradu za stratu času pri ceste na pojednávania v dĺžke 2 x 80 min., dňa 25. 11. 2008 vo výške 63,24 eura, dňa 23. 01. 2009 vo výške 69,54 eura, dňa 27. 02. 2009 vo výške 69,54 eura, v dňoch 26. 02. 2010, 20. 04. 2010 a 14. 09. 2010 3 x po 72,12 eura, plus 19%DPH za stratu času v roku 2010 vo výške 41,11 eura, v úhrnnej výške 1.469,86 eura a náhradu súdneho poplatku za odvolanie vo výške 99,50 eura. Náhradu trov konania zaviazal súd navrhovateľke zaplatiť na účet právneho zástupcu odporcu s poukazom na ust. § 149 ods. 3 OSP, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorú lehotu súd určil v súlade s ust. § 160 ods. 1 OSP.
Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá žiadala uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť a odporcovi nepriznať náhradu trov konania. Uviedla, že s právnym názorom súdu, pokiaľ išlo o aplikáciu ust. § 150 OSP sa stotožňuje, avšak nesúhlasila so zhodnotením všetkých okolností prípadu a jeho následne premietnutie do výroku o náhrade trov konania. Poukázala na to, že ako invalidná dôchodkyňa sa stratou zamestnania v dôsledku výpovede odporcu ocitla v situácii, keď vzhľadom na jej zdravotný stav a nepriaznivú situáciu na trhu práce v danom regióne sa ocitla vo finančnej neistote, keďže jej príjem ako invalidnej dôchodkyne by nepostačoval na krytie jej odôvodnených potrieb. Vzhľadom na túto skutočnosť považovala navrhovateľka podanie žalobného návrhu na súd za logický krok, pričom to nemožno považovať za šikanózne uplatňovanie práva. Ohľadne pomerov účastníkov dodala, že medzi nimi ide z hľadiska ich ekonomickej situácie o hrubý nepomer. S poukazom na uvedené, najmä na charakter sporu a hrubý nepomer v ekonomickom postavení účastníkov, by podľa názoru navrhovateľky majetková sféra odporcu bola nepriznaním trov konania dotknutá len v zanedbateľnom rozsahu.
Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Podľa názoru odporcu, aj keď medzi účastníkmi konania objektívne existujú rozdielne majetkové pomery, pravidelný mesačný príjem navrhovateľky je vysoko nad priemerným príjmom zamestnancov v hospodárstve Slovenskej republiky, keď v roku 2010 navrhovateľka dosiahla priemerný mesačný príjem vo výške 1.360,73 eura. Uvedený príjem podľa odporcu umožňuje navrhovateľke zaplatiť náhradu trov konania v rozsahu priznanom súdom prvého stupňa. V tomto smere považoval za správne , že súd prvého stupňa
prihliadol na to, že v konaní od začiatku uvádzal všetky rozhodujúce skutočnosti, pričom procesným postupom nespôsobil zbytočné navyšovanie trov konania.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods.1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), prejednal vec podľa § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a po prejednaní veci dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne , preto podľa § 219 ods. 1 OSP napadnuté uznesenie potvrdil.
V prejednávanej veci podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto poukazom na ust. § 219 ods. 2 OSP
(v znení účinnom od 15. 10. 2008) sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa, rešpektujúc právny názor odvolacieho súdu, sa správne zaoberal možnosťou aplikácie ust. § 150 ods. 1 OSP, v zmysle ktorého ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov celkom alebo sčasti priznať, v konaní úspešnému účastníkovi. V tomto smere súd prvého stupňa dostatočne skúmal, či v danom prípade nie sú splnené predpoklady pre posúdenie veci v zmysle § 150 ods. 1 OSP a či neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd prvého stupňa pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa správne prihliadal na osobné, majetkové, zárobkové pomery oboch účastníkov, teda nielen toho, koho postihuje povinnosť nahradiť trovy, t.j. navrhovateľky, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá, t.j. odporcu. Rovnako správne vzal do úvahy jednak okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku, ako aj postoj účastníkov v konaní. Odvolací súd, berúc do úvahy všetky uvedené relevantné aspekty pre priznanie, resp. nepriznanie náhrady trov konania v tomto konaní, zhodne ako súd prvého stupňa mal zo, že v danom prípade boli pre rozhodnutie o náhrade trov konania splnené podmienky na použitie ust. § 150 ods. 1 OSP. Podľa názoru odvolacieho súdu okolnosti danej veci, ale najmä rozdielnosť v majetkových pomeroch na strane účastníkov, odôvodňovali v danom prípade výnimočne nepriznať odporcovi, ktorý bol v konaní plne úspešný, náhradu trov celkom, ako žiadala navrhovateľka v odvolaní, ale v len sčasti a to rozsahu, v akom bola určená súdom prvého stupňa, t. j. v rozsahu 1/3. Odvolací súd sa s uvedeným rozsahom nepriznania náhrady trov konania odporcovi stotožnil a považuje ho za správny, keď súd prvého stupňa správne a dostatočne zhodnotil všetky okolnosti daného prípadu. Odvolací súd dodáva, že príjem, ktorý dosahuje navrhovateľka, jej umožňuje nahradiť odporcovi trovy konania v rozsahu priznanom súdom prvého stupňa.
V odvolacom konaní by mal právo na náhradu trov podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP odporca. Keďže si však trovy v tomto štádiu konania podľa § 151 ods. 1 OSP prvej vety neuplatnil, odvolací súd rozhodol, že mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.