Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24CoP-44-2023.pdf
PDF · 85.9 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoP/44/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Elišky Wagshalovej a členiek senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Moniky Tobiašovej, v právnej veci starostlivosti súdu o mal. F. K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom u matky, zastúpenú v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny W., pochádzajúcu z rodičov W.. B. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. V., S. XX, zastúpeného v konaní Mgr. Petrom Troščákom, advokátom v Prešove, Hlavná 50 a V.. P. K., rod. V., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. A., F. XXX/XX, zastúpenej v konaní JUDr. Dávidom Hoffmanom, advokátom v Kežmarku, Hlavné námestie 80, o určenie bydliska maloletej, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 27P/326/2022 -82 zo dňa 22.03.2023, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku I.
II. Zrušuje rozsudok vo výroku II.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Otec sa podaným návrhom domáhal, aby súd určil, že bydlisko mal. F. je v okrese B..
2. Okresný súd Prešov rozhodol cit.:
I. návrh otca na určenie bydliska mal. F. K., nar. XX.X.XXXX v okrese B. z a m i e t a , II. u r č u j e mal. F. bydlisko v meste B. A., respektíve v okrese K., III. žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
3. Proti rozsudku podal odvolanie otec z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), h) CSP v spojení s § 62, ods. 1 CMP. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a návrhu otca vyhovel.
4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny.
5. Ďalšie vyjadrenia predniesla matka súdu v predloženej odvolacej replike a duplike.
6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127
a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vo výroku I. vecne správny a vo výroku II. je potrebné ho zrušiť.
7. Z obsahu spisu vyplýva, že otec sa návrhom na určenie bydliska mal. F. v meste B. domáhal z dôvodu, že matka mal. pred podaním návrhu spoločne s mal. opustila spoločné bydlisko rodičov a zobrala so sebou aj mal. F. bez súhlasu otca.
8. Uznesením Okresného súdu Prešov č.k. 27P/268/2022-62 zo dňa 24.11.2022 bol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci navrátenia mal. do miesta jej bydliska zamietnutý. Prvoinštančný, ako aj odvolací súd konštatovali, že mal. je v útlom veku odkázaná na celodennú starostlivosť matky. V mieste bydliska rodičov sa do odchodu matky zdržiavala od narodenia, necelý rok. Súdy mali za osvedčené, že matka nemala k dispozícii iné možnosti bývania pre zachovanie miesta pôvodného bydliska dieťaťa. Maloletá zrejme nemala v B. vybudované tak podstatné a pevné väzby, ktoré by mali byť pretrhnuté. Jej najbližšou vzťahovou osobou bola prirodzene matka, v ktorej starostlivosti je doposiaľ.
9. Otázka zmeny pobytu mal. dieťaťa je podstatnou vecou, na ktorej sa rodičia ex lege musia dohodnúť. Ak sa tak nestane, každý z rodičov je oprávnený podať návrh na začatie konania podľa § 35 zákona o rodine o nahradenie súhlasu rodiča s vycestovaním dieťaťa.
10. Podľa čl. 3 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
11. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
12. Súdy pri rozhodovaní vo veciach týkajúcich sa maloletých detí sú povinné prihliadať na záujem mal. dieťaťa. Úlohou súdov v tomto konaní je posúdiť, či presťahovanie sa mal. F. je v súlade s jej najlepším záujmom. Ako to vyplýva z vykonaného dokazovania, rodičia maloletej F. pred odchodom matky zo spoločnej domácnosti bývali v prenajatom byte v B. a plánovali presťahovať sa do rodinného domu potom, ako bude zrekonštruovaný.
13. Rozsudkom Okresného súdu Prešov, č.k. 27P/268/2022-68/ zo dňa 15.12.2022 súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej bola mal. F. zverená do osobnej starostlivosti matky, bolo upravené výživné zo strany otca ako aj styk s odovzdávaním a preberaním dieťaťa v mieste bydliska matky. Otec si za účelom skvalitnenia stretávania sa s dcérou prenajal byt v meste K..
14. V čase odchodu matky zo spoločnej domácnosti, rodičia mal. F. bývali v prenajatom byte v Y.. V súčasnosti už otec býva na inej adrese v zrekonštruovanom rodinnom dome.
15. Obvyklé bydlisko zodpovedá miestu, ktoré vykazuje určitú integráciu dieťaťa v rámci sociálneho a rodinného prostredia. Za týmto účelom musí byť prihliadnuté najmä na trvanie, pravidelnosť, podmienky
a dôvody pobytu na území členského státu a presťahovanie rodiny do tohoto štátu, na štátnu príslušnosť dieťaťa, na miesto a podmienky školskej dochádzky, na jazykové znalosti, ako aj na rodinné a sociálne väzby dieťaťa v uvedenom štáte. Vnútroštátnemu súdu prináleží určiť miesto obvyklého bydliska dieťaťa s prihliadnutím na všetky konkrétne skutkové okolnosti. (rozsudok Súdneho dvora EÚ, sp.zn. C-523/07 zo dňa 2.4.2009). Hoci citované rozhodnutie súdneho dvora sa zaoberá určením bydliska predovšetkým v súvislosti s určením, v ktorom štáte má dieťa obvyklý pobyt, je namieste aj pri určení miesta bydliska v rámci vnútroštátnej úpravy ako kritérium pre rozhodnutie o mieste bydliska určiť miesto, kde je dieťa integrované v sociálnom a rodinnom prostredí, kde má vytvorené podmienky pre trvalé bývanie. Vždy je však potrebné prihliadnuť na konkrétne okolnosti prípadu (pokiaľ sa dieťa má s rodičom z určitého dôvodu sťahovať do nového miesta bydliska, nemožno očakávať, že už vopred tam bude mať vytvorené rodinné a sociálne väzby a bude tam integrované. Malo by sa však dát očakávať, že bude mať v danom mieste podmienky, aby si také väzby vytvorilo, alebo aby doterajšie väzby najmä k rodine neboli podstatne narušené, alebo dokonca pretrhnuté).
16. V prejednávanom prípade ide o dieťa v útlom veku, ktoré žilo v spoločnej domácnosti rodičov od narodenia do veku 11 mesiacov. Potom sa matka zo spoločnej domácnosti odsťahovala a zmenila aj bydlisko maloletej bez súhlasu otca. Otec so zmenou bydliska mal. F. nesúhlasí. Je potrebné poukázať na okolnosti prejednávaného prípadu, kedy pôvodné bydlisko rodičov mal. v súčasnosti už neexistuje. Otec sa po odchode matky presťahoval na novú adresu. Je nesporné, že premiestnenie dieťaťa jedným z rodičov bez súhlasu druhého rodiča je nežiadúci postup, ktorý vážne zasahuje nielen do výkonu rodičovských práv druhého rodiča, ale je aj v rozpore so záujmom mal. dieťaťa. Rodičia - v tomto prípade matka, by si mala uvedomiť svoju rodičovskú zodpovednosť a v prípade, ak mala za to, že jej zmena bydliska je nevyhnutná, či už z osobných, ekonomických, rodinných, alebo iných dôvodov, mala v prípade jej úmyslu zmeniť bydlisko aj ich spoločnému dieťaťa, požiadať otca vopred o jeho súhlas a v prípade, že by nesúhlasil, mala možnosť obrátiť sa na súd. Je zrejmé, že matka tak neurobila. Napriek pochybeniu matky nie je však namieste určiť bydlisko dieťaťa v mieste bydliska otca ako akúsi sankciu matky za neoprávnené premiestnenie dieťaťa. Vo veciach starostlivosti o maloleté deti súdy vždy sledujú a riadia sa najlepším záujmom dieťaťa. V prejednávanom prípade je zrejmé, že mal. F. je vo veľmi útlom veku, nachádza sa v celodennej starostlivosti matky a je nesporne na ňu citovo a fyzicky naviazaná. Vzhľadom k jej veku je vylúčené, aby si v mieste pôvodného pobytu vytvorila akékoľvek väzby na prostredie. V neposlednom rade je potrebné skonštatovať, že miesto bydliska pred premiestnením F. už v súčasnosti neexistuje a určením bydliska v meste B. by bolo nové, pre F. cudzie a neznáme prostredie, na ktoré by si musela zvykať. Ďalej je potrebné poukázať na právoplatné rozhodnutie súdu o zverení mal. F. do osobnej starostlivosti matky, na ktorom sa rodičia dohodli. Určenie bydliska v mieste odlišnom od bydliska matky, ktorej je zverená do osobnej starostlivosti by fakticky predstavovalo zmenu osobnej starostlivosti. Taktiež je potrebné poukázať na to, že aj po zmene miesta bydliska sa realizuje styk otca s mal. F., a tak otec najmä vďaka svojmu ústretovému prístupu, ktorý odvolací súd vysoko kvituje, nie je obmedzený vo svojom práve stretávať sa s dcérou. B. bydlisko maloletej je vhodné, okrem matky sa tam nachádzajú aj starí rodičia z matkinej strany a nie je dôvod pre jeho zmenu.
17. Keďže ani ďalšie odvolacie námietky nemali za následok nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie vo vzťahu k napadnutému výroku I., odvolací súd nevzhliadol opodstatnenosť podaných odvolacích dôvodov. Súd prvej inštancie dospel pri rozhodovaní k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil, preto odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok v napadnutých výrokoch ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP.
18. Súd výrokom II. určil, že bydliskom mal. F. je B. A., resp. K.. Okrem nejednoznačnosti takého určenia miesta bydliska, odvolací súd poukazuje na znenie § 35 Zákona o rodine, podľa ktorého pri rodičovskej nezhode týkajúcej sa podstatných vecí súvisiacich s výkonom rodičovských práv, medzi ktoré nesporne patrí aj určenie miesta bydliska mal. dieťaťa, rozhodne súd na návrh niektorého z rodičov. Ide o návrhové konanie, ktoré nie je možné začínať z úradnej povinnosti súdu. Ako to vyplýva z obsahu spisu, predmetom konania bol návrh otca na určenie miesta bydliska, matka žiaden návrh, resp. protinávrh v konaní nepodala. Vzhľadom k návrhovému charakteru predmetu konania, súd postupoval ultra petitum, ak určil miesto bydliska mal. F. iné miesto, než vyplývalo z návrhu otca. Z uvedeného dôvodu súd postupom podľa § 389, ods. 1, písm. a) CSP rozhodnutie vo výroku II. zrušil, keďže neboli splnené procesné podmienky.
19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP v spojení s ust. § 58 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V danom prípade nie sú známe žiadne dôvody, pre ktoré by malo byť rozhodnuté inak ako spôsobom vyplývajúcim z § 52 CMP.
20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).