Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19T/35/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota samosudkyňou JUDr. Michaelou Králikovou na hlavnom pojednávaní dňa 23. 11. 2023 v Revúcej, takto

rozhodol:

Podľa s poukazom na súd

o s l o b o d z u j e

obžalovaného A. B., nar. XX. XX. XXXX v C., trvale bytom D. XXX, XXX XX D., E. C., bez zamestnania,

spod obžaloby Okresnej prokuratúry Revúca zo dňa 02.10.2023, vedenej pod zn. -10 zo skutku právne kvalifikovaného ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa , , ktorého sa mal dopustiť tak,

že

v D. v okrese C. a inde, hoci mu nič nebráni sa zamestnať a mať príjem na živobytie, od 12. júla 2022 doposiaľ vôbec neprispieva na výživu svojmu synovi A. B., nar. XX. XXXXXXX XXXX, trvalým bydliskom pri svojej matke C. F. v F. G. XX, v okrese C., a to aj napriek tomu, že mu táto povinnosť vyplýva zo Zákona o rodine a k tejto bol navyše aj zaviazaný rozsudkom Okresného súdu Revúca, sp. zn. z 25. augusta 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť 22. septembra 2011, v zmysle ktorých je povinný prispievať na výživu maloletého A. B. sumou minimálneho výživného (od 12. júla 2022 do 30. júna 2023 sumou vo výške 32,11 € mesačne a od 1. júla 2023 doposiaľ sumou 36,83 € mesačne), vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám, C. F., čím spôsobil dlh na výživnom v sume 521,25 €, a skutku sa dopustil aj napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. z 12. mája 2023, ktorý nadobudol právoplatnosť 14. júna 2023, bol uznaný vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa , ,

pretože zanikla trestnosť činu.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Revúca podal dňa 03.10.2023 na obvineného A. B. obžalobu pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa , na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní neurobil žiadne z vyhlásení v zmysle , súdu predložil originál poštového poukazu datovaného dňom 09.11.2023 o úhrade zameškaného výživného k rukám C. F. v celkovej výške 550,- eur ľutujúc pritom svoje konanie.

Rodným listom vedeným v knihe narodení matričného úradu Rožňava vo zväzku 66, ročník 2009 na strane 4, pod poradovým číslom 554 mal súd preukázané, že obžalovaný A. B. je otcom maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý bol rozsudkom Okresného súdu Revúca, sp. zn. zo dňa 25.08.2011 zverený do starostlivosti matky C. F. a obžalovanému A. B. bola určená povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne, vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rúkam matky dieťaťa C. F..

Nedoplatok na výživnom za obdobie od 12.07.2022 do dňa hlavného pojednávania, t.j. do 23.11.2023 predstavuje sumu 521,25 eur s ohľadom na výšku minimálneho zákonného výživného, ktorá za obdobie od 12. júla 2022 do 30. júna 2023 predstavovala sumu 32,11 mesačne a od 01.júla 2023 doposiaľ sumu 36,83 eur mesačne.

Z predloženej poštovej poukážky vyplýva, že obžalovaný dňa 09.11.2023 prostredníctvom poštového podniku v obci D. uhradil C. F. sumu 550,- eur. Vykonanie platby telefonicky potvrdila aj samotná C. F., ktorá svoju neprítomnosť na hlavnom pojednávaní zároveň ospravedlnila z dôvodu pretrvávajúcej práceneschopnosti s tým, že výživné za mesiac december 2023 obžalovaný vyplatené dosiaľ nemá, jej však stiahli sumu 38,90 eur.

Podľa súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak trestnosť činu zanikla.

Podľa trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa , ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu. Neplnením vyživovacej povinnosti je stav, kedy oprávnená osoba nedostane všetko, čo je obsahom vyživovacej povinnosti. Trestný súd pri rozhodovaní o vine obžalovaného nie je viazaný rozhodnutím, ktorým bola určená vyživovacia povinnosť v civilnom konaní, vrátane rozsahu výživného (R 11/1984). Súd v trestnom konaní posudzuje rozsah vyživovacej povinnosti samostatne, a preto môže vychádzať aj z iného rozsahu vyživovacej povinnosti ako civilný súd.

V nadväznosti na civilným súdom určenú vyživovaciu povinnosť obžalovaného, súd s ohľadom na zistené majetkové a osobné pomery obžalovaného a existenciu jeho ďalších vyživovacích povinností k piatim maloletým deťom dospel k záveru, že aj napriek značnému času od rozhodovania civilného súdu nedošlo na strane obžalovaného k takej zmene rozhodujúcich okolností, ktoré by viedli tento súd k posúdeniu inej výšky vyživovacej povinnosti obžalovaného. Z uvedeného dôvodu súd v danom prípade vychádzal z rozsahu vyživovacej povinnosti určenej civilným súdom, a to zo sumy minimálneho zákonného výživného rovnajúcej sa sume 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Pri skúmaní zániku trestnosti trestného činu, súd prihliada na dve podmienky, a to či páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu, a či trestný čin zanedbania povinnej výživy nemal na oprávnenú osobu trvalo nepriaznivé následky.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že obžalovaný svojím konaním porušil a ohrozil záujem chránený zákonom, a to nárok na výživu založený na ustanoveniach Zákona o rodine, keď si v období od 12. júla 2022 doposiaľ pravidelne neplnil rozhodnutím súdu uloženú vyživovaciu povinnosť voči svojmu maloletého synovi A. B., nar. XX.XX.XXXX, a to i napriek tomu, že bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch trestným rozkazom Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. z 12. mája 2023, právoplatným dňa 14.06.2023, uznaný vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa , Trestného, v dôsledku čoho týmto svojím konaním naplnil pojmové znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa , .

Nakoľko obžalovaný ešte pred tým, než sa súd odobral na záverečnú poradu, dodatočne doplatil zameškané výživné za obdobie od 12. júla 2022 do 23.11.2023 uhradením dlžnej čiastky v plnej výške, a to v sume 521,25 eur, a zo spisového materiálu, najmä výpovede C. F. z prípravného konania zároveň vyplýva, že nehradenie výživného nemalo trvalo nepriaznivé následky na výchovu a výživu maloletého syna obžalovaného, súd v zmysle ustanovenia s použitím z dôvodu zániku trestnosti činu oslobodil obžalovaného A. B. spod obžaloby.

Už iba na okraj súd uvádza, že obžalovaný v skutočnosti dodatočne uhradil sumu až vo výške 550,- eur, čo znamená, že uhradil viac ako je zameškané výživné ku dňu rozhodnutia súdu, t.j. ku 23.11.2023, a teda sčasti uhradil aj výživné za mesiac december 2023, ktorého splatnosť nastane až 25.11.2023. Vo vzťahu k zrážkam z dávky v hmotnej núdzi poberanej C. F. súd ďalej uvádza, že systém dávok v hmotnej núdzi funguje na princípe nárokov a príjmov, a ich rozdielom je výška dávky v hmotnej núdzi. Skúmajú sa pritom aj možné príjmy, ktorými si osoba vie zvýšiť svoje reálne príjmy, teda aj výživné, prípadne náhradné výživné, v dôsledku čoho sa potom výška dávky v hmotnej núdzi o sumu súdom určeného výživného znižuje. Inými slovami povedané, čím je súdom určené výživné vyššie, tým je dávka v hmotnej núdzi nižšia. Je tomu tak preto, že dávka v hmotnej núdzi má byť až posledná možnosť po vyčerpaní iných možností, ktorými si osoba môže zabezpečiť, resp. zvýšiť svoj reálny príjem.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rimavská Sobota, pracovisko Revúca, do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:

prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.

Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.