Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Saz-6-2023.pdf
PDF · 115.43 KB
Case nature
Area
Subarea
2Saz/6/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Janou Raganovou, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar.: XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť uvádzaná v rozhodnutí Turecká republika, štátna príslušnosť uvádzaná žalobkyňou Sýrska arabská republiky bez cestovného dokladu, toho času umiestnená v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov C., D. E. XX právne zastúpená Centrum právnej pomoci, Kancelária Košice, Murgašova 3, Košice, proti žalovanému: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Žilina, F. A. X, G. v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BB7-2543-020/2023-AV zo dňa 09.10.2023 takto
rozhodol:
I./ N a r i a ď u j e aby bola žalobkyňa : Kamar ISA, nar.: XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť uvádzaná v rozhodnutí Turecká republika, bez cestovného dokladu totožnosti, toho času umiestnená v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov C., E. XX, 078 01 Slovenská republika, štátna príslušnosť uvádzaná žalobkyňou Sýrska arabská republiky bezodkladne prepustená zo zaistenia.
II./ Žalobkyni p r i z n á v právo na úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania.
odôvodnenie:
I. Administratívne konanie
1. Rozhodnutím žalovaného číslo PPZ-HCP-BB7-2543-01/2023-AV zo dňa 09.10.2023 rozhodol žalovaný o administratívnom vyhostení žalobkyne z územia SR na územie Tureckej republiky a uložil jej zákaz vstupu na územie SR a územie všetkých členských štátov EÚ na dobu 1 roka.
2. Rozhodnutím žalovaného číslo PPZ-HCP-BB7-2543-020/2023-AV zo dňa 09.10.2023 rozhodol žalovaný o zaistení žalobkyne podľa ustanovenia § 88 ods.1 písmeno b) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov na účely administratívneho vyhostenia, podľa § 88 ods.4 stanovil dĺžku zaistenia na čas nevyhnutne potrebný najviac do 09.11.2023 a umiestnil žalobkyňu do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce.
II. Správna žaloba
3. Žalobkyňa sa správnou žalobou zo dňa 26.10.2023 domáhala bezodkladného prepustenia zo zaistenia, v ktorom sa nachádza na základe rozhodnutia žalovaného číslo : PPZ-HCP- BB7-2543-020/2023-AV zo dňa 09.10.2023 .
4. V správnej žalobe namietala nedostatočne zistený skutkový stav, to, že žalovaný na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a to, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenie veci.
5. Žalobkyňa poukázala na to, že samostatným rozhodnutím žalovaného bol zaistený aj jej manžel – Yezan , ktorá sa rovnako ako žalobca obrátila so žalobou na súd. Podľa žalobcu jeho zaistenie a zaistenie manželky je potrebné posudzovať vo vzájomnej súvislosti sledujúc zachovanie celistvosti rodiny a práva na rodinný život podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa žalobkyne dôvodnosť zaistenia nebola daná ani v čase vydania rozhodnutia o zaistení a nie je daná ani v súčasnosti. Zdôraznil nesprávne zistenie skutkového stavu žalovaným ohľadom jeho štátnej príslušnosti, nedostatočné dôvody zaistenia v rozhodnutí o zaistení a nepreukázanie účelnosti a efektívnosti zaistenia a samotnej vyhostiteľnosti žalobcu. Podľa žalobkyne zrejmým nedorozumením bola jej štátna príslušnosť zistená ako Turecká republika, hoci ona je v skutočnosti štátnej príslušnosti Sýrskej arabskej republiky. Žalobkyňa svojmu zástupcovi uviedla, že spolu s manželom ešte v roku 2013 z dôvodu zlej bezpečnostnej situácie utiekli zo Sýrie do Turecka, kde žili v meste Mardin a následne v Istanbule a rozhodli sa vycestovať za príbuznými z matkinej strany do Nemecka. Vyplývajúc z uvedeného žalovaný nemohol objektívne skúmať a ani neskúmal vyhostiteľnosť žalobcu do skutočnej krajiny pôvodu, ktorá vzhľadom na bezpečnostnú situáciu nie je možná. V krajine pôvodu žalobkyne v Sýrii prebieha dlhodobý vojenský konflikt, pre ktorý SR nevyhosťuje cudzích štátnych príslušníkov na územie Sýrie a umožňuje im zotrvanie na území SR v zmysle zákona o pobyte cudzincov. Z tohto dôvodu policajné útvary SR prestali vyhosťovať sýrskych štátnych príslušníkov pre ich nevyhostiteľnosť s výnimkou dublinských transferov. Zaistenie žalobkyne je preto pre jeho neúčelonosť nezákonné a v rozpore s čl. 5 ods.1 písmeno f) Európskeho dohovoru. Má za to, že žalovaný sa ani v konaní o zaistení ani v odôvodnení rozhodnutia o administratívnom vyhostení nezaoberal skúmaním účelnosti a efektívnosti zaistenia žalobkyne v súvislosti so skúmaním a vyhodnotením existencie prekážok vyhostenia vzhľadom na potrebu dodržania čl. 3 Euróspkeho dohovoru. Z napadnutého rozhodnutia vôbec nevyplýva, ako konkrétne žalovaný skúmal a vyhodnocoval prekážky vyhostenia žalobkyne a vo vzťahu ku krajine pôvodu žalobkyne, aké konkrétne správy o bezpečnostnej situácii, prípadne iné dôkazy si za tým účelom zaobstaral, aby mohol dospieť k jednoznačnému a presvedčivému záveru o neexistencii rizika utrpenia vážnej ujmy žalobkyni a jej manželovi. Má zato, že zaistenie nemôže byť svojvoľné, ale jeho limitom je naplnenie účelu , teda reálnosť vyhostenia.Vyhostením žalobkyne do Sýrie dôjde k porušeniu čl. 3 Európskeho dohovoru. Vyhostenie do tretej krajiny nie je realizovateľné, nakoľko tranzitné krajiny dlhodobo odmietajú prijímanie cudzích štátnych príslušníkov na svoje územia a preto neexistuje ani najmenší predpoklad pre zrealizovanie účelu zaistenia na základe napadnutého rozhodnutia. Zaistenie je teda nezákonné a v rozpore s čl. 5 ods.1 písmeno f) Dohovoru.
III.
Vyjadrenie žalovaného
6. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 07.11.2023 k správnej žalobe uviedol, že žalobkyňa pri pohovore uviedla, že súhlasí s tlmočením do tureckého jazyka, čestne prehlásila, že je A. B., nar.: 01.08.1996, žena štátnej príslušnosti Tureckej republiky, z mesta Mardin, Turecko. Vo vyjadrení sa ďalej zoaoberal žalovaný dlžkou doby zaistenia, ku ktorej uviedol, že túto dobu do 09.11.2023 hodnotil podľa informácie zaslanej z ÚPZC, ktoré je priamo zodpovedné za návratové procedúry a bude zabezpečovať vydanie náhradného cestovného doklad, ktorého vydanie môže podľa okolností trvať aj viac ako šesť mesiacov. Podľa žalovaného správnej žalobe chýba dôvodnosť, pretože skutočnosti v nej uvádzané nemajú žiadny zásadný význam pre spochybnenie alebo vyvrátenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a správnosť postupu správneho orgánu.
7. Súd vyzval žalovaného na oznámenie úkonov, ktoré vykonal vo vzťahu k žalobcovi za účelom zrealizovania adminsitratívneho vyhostenia žalobcu. Tento na výzvu súdu reagoval vyjadrením zo dňa 16.11.2023, v ktorom uviedol, že po umiestnení žalobkyne v útvare policajného zaistenia bola vykonaná lustrácia v informačných systémoch, so žalobkyňou bol vykonaný pohovor za účelom zistenia jeho totožnosti za prítomnosti tlmočníka z tureckého jazyka, žalobkyňa uviedla, že do domovskej krajiny sa nechce vrátiť, pri vstupnom pohovore odmietla vypísať žiadosť o náhradný cestovný doklad, odmietla akúkoľvek spoluprácu pri zadovážení podporných dokladov, odmietla rozhovor s pracovníkom Frontexu, uviedla, že o azyl nechce žiadať a jej cieľová krajina je Nemecko . V ďalšom menovala nasledovné úkony: ÚPZC Sečovce dňa 12.10.2023 podal žiadosť Kriminalisticko-expertíznemu ústavu
PPZ Bratislava o lustráciu daktyloskopického materiálu v systéme AFIS, po doručení daktyloskopických kariet dňa 18.10.2023 na základe týchto kariet a fotografie požiadal Národnú ústredňu Interpol Bratislava o potvrdenie totožnosti menovanej osoby v domovskej krajina a preverenie, či nie je hľadanou osobou, alebo či sa nedopustila trestnej činnosti v domovskej krajine. Ďalej uviedol, že ÚPZC C. zaslal žiadosť o vystavenie náhradného cestovného dokladu na zastupiteľský úrad Turecka v Bratislave (deň zaslania neuvádza, pozn.) a k dnešnému dňu sa Turecku nepodarilo žalobcu stotožniť.
8. Dňa 21.11.2023 bolo súdu zaslané rozhodnutie žalovaného číslo PPZ-HCP-BB7-2543-036/2023- AV zo dňa 08.11.2023 o predĺžení zaistenia žalobkyne podľa § 88 ods.4 zákona č. 404/2011 Z.z. z dôvodu prebiehajúcich príprav na účel administratívneho vyhostenia a bola stanovená lehota zaistenia do 09.12.2023.
IV.
Konanie pred správnym súdom
9. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na deň 22.11.2023, na ktorom rozhodol v neprítomnosti žalobcu a jeho zástupcu, ktorí svoju neprítomnosť ospravedlnili vopred v správnej žalobe a v neprítomnosti žalovaného, ktorí svoju neprítomnosť ospravedlnil písomným podaním zo dňa 16.11.2023. Vzhľadom na splnenie podmienok upravených v ustanovení § 137 ods.3 Správneho súdneho poriadku bol na pojednávaní vyhlásený rozsudok vyvesením skráteného písomného rozhodnutia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu.
V.
Relevantná právna úprava
10. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.
11. Podľa § 88 ods. 4 prvá veta zákona o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov.
12. Podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar administratívne vyhostí štátneho príslušníka tretej krajiny, ak má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky.
13. Podľa § 89 ods. 1 písm. a) a písm. b) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku.
14. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia,
15. Podľa čl. 3 Dohovoru, Nikoho nemožno mučiť alebo podrobiť neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.
16. Podľa článku 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len Dohovor), Každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade skonaním ustanoveným zákonom: f) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.
17. Podľa bodu 16 Preambuly Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (ďalej „Návratová smernica“) Využitie zaistenia na účely odsunu by malo byť s ohľadom na použité prostriedky a sledované ciele obmedzené a viazané na zásadu
primeranosti. Zaistenie je oprávnené len na prípravu návratu alebo vykonanie procesu odsunu a ak by uplatnenie miernejších donucovacích opatrení nebolo dostatočné.
18. Podľa čl. 6 ods.2 Návratovej smernice od štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členského štátu a majú platné povolenie na pobyt, ktoré vydal iný členský štát sa vyžaduje, aby bezodkladne odišli na územie tohto iného členského štátu. Ak dotknutý štátny príslušník tretej krajiny túto požiadavku nedodrží alebo ak sa z dôvodu verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti požaduje jeho bezodkladný odchod, uplatňuje sa odsek 1.
19. Podľa čl. 15 ods. 1, druhá veta Návratovej smernice, zaistenie sa vždy uskutočňuje na čo najkratšie obdobie, trvá, len pokiaľ prebiehajú prípravy na odsun, a vykonáva sa s náležitou starostlivosťou.
20. Podľa čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, nikoho nemožno mučiť, ani podrobiť krutému, neľudskému, či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.
21. Podľa § 2 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov, zraniteľnou osobou je najmä maloletá osoba, osoba so zdravotným postihnutím, obeť obchodovania s ľuďmi, osoba staršia ako 65 rokov, tehotná žena, slobodný rodič s maloletým dieťaťom a osoba, ktorá bola vystavená mučeniu, znásilneniu alebo iným závažným formám psychického, fyzického alebo sexuálneho násilia; v odôvodnených prípadoch možno za staršiu osobu považovať aj osobu mladšiu ako 65 rokov.
22. Podľa § 88 ods. 8 zákona o pobyte cudzincov, ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na maloletú osobu, ktorá nemá zákonného zástupcu. Iné zraniteľné osoby možno zaistiť len v nevyhnutnom prípade a na čo najkratší čas.
23. Podľa článku 3 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
24. Podľa článku 9 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečia, aby dieťa nemohlo byť oddelené od svojich rodičov proti ich vôli, ibaže príslušné úrady na základe súdneho rozhodnutia a v súlade s platným právom a v príslušnom konaní určia, že také oddelenie je potrebné v záujme dieťaťa. Také určenie môže byť nevyhnutné v niektorom konkrétnom prípade, napríklad, ak ide o zneužívanie alebo zanedbávanie dieťaťa rodičmi alebo ak rodičia žijú oddelene a treba rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa.
25. Podľa článku 22 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, robia opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby dieťa žiadajúce o priznanie postavenia utečenca alebo ktoré sa v súlade s platným medzinárodným alebo vnútroštátnym právom a postupom považuje za utečenca, nech už je v sprievode svojich rodičov, iných osôb, alebo bez sprievodu, dostalo potrebnú ochranu a humanitárnu pomoc pri využívaní práv ustanovených týmto Dohovorom a inými dokumentmi v oblasti medzinárodného humanitárneho práva a ľudských práv, ktorého sú uvedené štáty zmluvnými stranami.
26. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), Tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
27. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
28. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
29. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
30. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
VI.
Právny názor správneho súdu
31. Predmetom súdneho prieskumu v zmysle správnej žaloby bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o zaistení a posúdenie, či v prípade žalobkyne je jej ďalšie zotrvanie v zaistení realizované v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce naďalej zákonné.
32. Správny súd dáva do pozornosti to, že v tomto konaní nie je správny súd pri rozhodovaní v zmysle ustanovenia § 206 ods. 3 SSP viazaný žalobnými námietkami a posudzuje správnu žalobu neformálne. Zároveň je v zmysle ustanovenia § 206 ods.4 SSP pre správny súd rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia. Na tom nič nemení existencia ďalších rozhodnutí o predĺžení zaistenia po podaní žaloby, na základe ktorých trvá zaistenie aj v čase rozhodovania súdu. Inak povedané, žiadne rozhodnutie o predĺžení doby zaistenia nadväzujúce na prvotné rozhodnutie o zaistení žalobkyne nemôže byť spôsobilé zmariť príkaz (nariadenie) uložený týmto rozhodnutím súdu.
33. Žalobkyňa sa domáha svojho prepustenia zo zaistenia, nakoľko rozhodnutie na základe ktorého je v zaistení je nezákonne, pretože v konaní nebol dostatočne zistený skutkový stav čo do existencie prekážok vyhostenia a teda vyhostiteľnosti žalobkyne a zároveň bol účel zaistenia nesprávne právne posúdený.
34. Po preskúmaní administratívneho spisu žalovaného má súd za to, že je namieste prisvedčiť námietkam žalobkyne o tom, že je daný dôvod na prepustenie žalobkyne zo zaistenia pre nezákonnosť rozhodnutia pre nedostatok zisteného skutkového stavu a zároveň pre nenaplnenie účelu zaistenia tak, ako to predpokladá ustanovenie §90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov.
35. Na tomto mieste súd poukazuje na konštantnú judikatúru vo veciach zaistenia cudzincov (napr. rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sza/7/2016, sp. zn. 1Sza/9/2016)) a dodáva, že žalovaný správny orgán je v rámci rozhodovania o zaistení povinný skúmať, či zaistením osoby bol naplnený účel, vyplývajúci z príslušných zákonných ustanovení, a či rozhodnutím o zaistení nedošlo k neprimeranému zásahu do práv účastníka, chránených inými právnymi predpismi. Rovnako tak v rozhodnutí o zaistení nesmie absentovať dôvodnosť zásadného zásahu do jeho osobnej slobody, spočívajúceho v jeho umiestnení do útvaru policajného zaistenia.
36. Povinnosť žalovaného odôvodniť rozhodnutie o zaistení tiež z hľadiska účelnosti zaistenia nepochybne vyplýva z ustanovenia § 90 ods. 1 písm. d) zák. č. 404/2011 Z. z., podľa ktorého je policajný útvar povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. Nielen počas trvania pozbavenia osobnej slobody, ale už od samotného počiatku, teda pri vydávaní takéhoto rozhodnutia musí správny orgán na základe doposiaľ zistených informácií a vykonaných úkonov načrtnúť, na základe čoho sa domnieva, že bude možné účel zaistenia dosiahnuť.
37. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru, ktorý má v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pre zákonmi Slovenskej republiky, podľa ktorého možno osobu pozbaviť osobnej slobody na základe postupu ustanoveného zákonom vtedy, ak ide o zákonné zatknutie, či iné pozbavenie osobnej slobody, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie štátu alebo osoby, proti ktorej sa vedie konanie o vypovedaní alebo vydaní. V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, aby mohlo byť pozbavenie osobnej slobody zákonné, musí byť efektívne a účelné.
38. Zaistenie predstavuje vážny zásah do práva na osobnú slobodu, ktorá je v zmysle Ústavy SR a medzinárodných ľudskoprávnych dohovorov zaručená a prakticky zaistenie znamená pozbavenie osobnej slobody. V tejto súvislosti sú na správne orgány rozhodujúce o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny kladené nároky, aby každé pozbavenie slobody spadalo pod niektorú z výnimiek uvedených v čl. 5 ods. 1 písm. a) až f) Dohovoru a bolo „zákonné“. Kde ide o „zákonnosť“ zadržania vrátane otázky, či „konanie ustanovené zákonom“ bolo dodržané, dohovor odkazuje hlavne na vnútroštátne právo a stanovuje povinnosť dodržať hmotné a procesné pravidlá vnútroštátneho práva (Saadi proti Spojenému kráľovstvu, bod 73).
39. Z uvedeného potom vyplýva, že ak má byť pozbavenie osobnej slobody oprávnené, rozhodnutie musí byť vydané zákonom stanoveným postupom a musí byť efektívne a účelné, pričom všetky podmienky musia byť splnené súčasne. Pri absencii niektorej z nich nemožno hovoriť o oprávnenom pozbavení osobnej slobody jednotlivca. V zmysle citovaného ustanovenia § 90 ods. 1 písm. d) zák. č. 404/2011 Z. z., policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.
40. V zmysle vyššie uvedeného je povinnosťou správneho súdu v konaní o žalobe o prepustenie zo zaistenia preveriť, či žalovaný skúmal účel zaistenia - teda či realizácii účelu zaistenia (nebránia akékoľvek právne alebo faktické prekážky, najmä z pohľadu či účel zaistenia naďalej trvá (§ 90 ods. 1 písm. d/ zák. č. 404/2011 Z. z.). Pritom pre správny súd bolo rozhodujúce, že sťažovateľ bol zaistený v zmysle ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b) zák. č. 404/2011 Z. z. za účelom výkonu administratívneho vyhostenia.
41. Vzhľadom k uvedenému súd opätovne zdôrazňuje, že vo veci rozhodol podľa stavu v čase vyhlásenia rozhodnutia a dôvodnosť zaistenia posudzoval v aktuálnom čase, na tom nič nemení existencia ďalších rozhodnutí o predlžení zaistenia po podaní žaloby, na základe ktorých trvá zaistenie aj v čase rozhodovania súdu. Inak povedané žiadne rozhodnutie o predĺžení doby zaistenia nadväzujúce na prvotné rozhodnutie o zaistení žalobcu nemôže byť spôsobilé zmariť príkaz (nariadenie) uložený týmto rozhodnutím súdu.
42. Úvodom správny súd uvádza, že podľa článku 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru, možno osobu pozbaviť osobnej slobody na základe postupu ustanoveného zákonom vtedy, ak ide o zákonné zatknutie, či iné pozbavenie osobnej slobody, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie štátu alebo osoby, proti ktorej sa vedie konanie o vypovedaní alebo vydaní. V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, aby mohlo byť pozbavenie osobnej slobody zákonné, musí byť efektívne a účelné. Jedná sa o kumulatívne podmienky a preto musia byť splnené súčasne. Pri absencii niektorej z nich nemožno hovoriť o oprávnenom pozbavení osobnej slobody navrhovateľa.
43. Vyššie uvedené požiadavky pre zaistenie cudzincov, t. j. účelnosť a efektívnosť, musia byť splnené nielen v čase vydania rozhodnutia o zaistení, resp. v čase rozhodnutia o predlžení zaistenia, ale aj počas celej doby trvania zaistenia, čomu zodpovedá aj povinnosť žalovaného vyjadrená v § 90 ods. 1 písm. d/ zákona o pobyte cudzincov skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.
44. Z administratívneho spisu vyplýva, že limit formálnej zákonnosti zaistenia a jeho trvania je v zmysle § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov naplnený existenciou vykonateľného rozhodnutia o administratívnom vyhostení žalobcu v spojení s existenciou právoplatného rozhodnutia o jeho zaistení a rozhodnutia o predĺžení zaistenia.
45. Preto sa správny súd sústredil v intenciách relevantných žalobných bodov na posúdenie účelnosti a efektívnosti zaistenia, vrátane reálnosti vykonania vyhostenia (vyhostiteľnosti) žalobcu.
46. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že z požiadavky účelnosti a efektívnosti zaistenia počas celej doby trvania zaistenia priamo vyplýva neopomenuteľná požiadavka, aby správny orgán počnúc zaistením, teda bez zbytočného odkladu pristúpil k vykonávaniu efektívnych úkonov reálne smerujúcich k výkonu vyhostenia. A výsledky úkonov priebežne vyhodnocoval s náležitou starostlivosťou aj v spojení s prípadnými novými tvrdeniami zaistenej osoby, o ktorých získa vedomosť napr. aj zo žalôb podaných
zaistenou osobou, a to kontinuálne sledujúc účelnosť ďalšieho trvania zaistenie na základe nových zistení.
47. Správnemu súdu predložený administratívny spis a vyjadrenia žalovaného zo dňa 07.11.2023 ani zo dňa 16.11.2023 nesvedčia o tom, že by žalovaným v období doterajšieho trvania zaistenia (od 09.10.2023 t. j. v období skoro jeden a pol mesiaca) vykonané úkony smerujúce k realizácii výkonu administratívneho vyhostenia boli efektívne a ich výsledky preukazovali účelnosť ďalšieho trvania zaistenia žalobcu.
48. V tejto súvislosti správny súd vyhodnotil ako podstatnú skutočnosť, že žalovaný minimálne z obsahu žaloby jemu doručenej 31.10.2023 mohol získať vedomosť o novom tvrdení žalobcu o nedorozumení a nesprávnom ustálení jeho štátnej príslušnosti ako Tureckej republiky namiesto Sýrskej arabskej republiky (podľa žalobkyne zrejmým nedorozumením bola jej štátna príslušnosť zistená ako Turecká republika, hoci on je v skutočnosti štátnej príslušnosti Sýrskej arabskej republiky. Žalobkyňa svojmu zástupcovi uviedol, že spolu s manželom ešte v roku 2013 z dôvodu zlej bezpečnostnej situácie utiekli zo Sýrie do Turecka, kde žili v meste Mardin a následne v Istanbule a rozhodli sa vycestovať za príbuznými z matkinej strany do Nemecka.). Tiež skutočnosť vyplývajúcu z vyjadrenia žalovaného zo 16.11.2023, v ktorom uviedol, že ÚPZC C. zaslal žiadosť o vystavenie náhradného cestovného dokladu žalobcovi na zastupiteľský úrad Turecka v Bratislave (deň zaslania neuvádza, pozn.) a k dnešnému dňu sa Turecku nepodarilo žalobcu stotožniť.
49. Podľa správneho súdu žalovaný pri zotrvávaní na dôvodnosti ďalšieho trvania zaistenia žalobcu zjavne vyššie uvedené skutočnosti nevyhodnotil jednotlivo ani vo vzájomnej súvislosti. Pričom už samotná skutočnosť, že zastupiteľstvo Tureckej republiky ani v čase datovania vyjadrenia žalovaného 16.11.2023 nestotožnilo žalobkyňu ako svojho občana činí neúčelným ďalšie trvanie zaistenia žalobcu a svedčí o neefektívnosti žalovaným vykonávaných úkonov smerujúcich k jeho vyhosteniu. Okrem toho uvedené zjavne korešponduje aj s tvrdením žalobkyne, že nie je tureckým občanom a dôvodne spochybňuje jej vyhostiteľnosť do tejto krajiny. Žalovaný tieto nové skutočnosti (ako je to zrejmé z jeho vyjadrení) nevyhodnotil a konajúcemu súdu netvrdil ani nepreukázal, a nevyplýva to ani z predloženého administratívneho spisu, že by do času rozhodovania súdu boli vo vzťahu k žalobkyni vykonané iné efektívne úkony smerujúc k jeho vyhosteniu a odôvodňujúce ďalšie trvanie jeho zaistenia.
50. Podľa § 230 ods. 1 písm. a) SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby podľa § 221 ods. 2, rozsudkom podľa povahy veci nariadi žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia.
51. Správny súd súd berúc do úvahy závažný zásah do osobnej slobody žalobkyne trvaním jej zaistenia, s poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc zo skutočnosti, že žalovaný v celom doterajšom období trvania zaistenia žalobcu od 09.10.2023 až do dňa rozhodovania správneho súdu 21.11.2023 nepreukázal vykonanie takých úkonov resp. nepreukázal také zistenia z ním vykonaných úkonov, ktoré by nasvedčovali efektívnosti a účelnosti ďalšieho trvania zaistenia žalobkyne, nariadil bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia.
52. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 SSP tak, že priznal ich náhradu žalobkyni, ktorý bol v konaní úspešný, voči žalovanému. O výške priznaných trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci (§ 175 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.