Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_BA-1S-95-2019.pdf
PDF · 110.79 KB
Case nature
Area
Subarea
BA-1S/95/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej, LL.M, členiek senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. (spravodajca) a Mgr. Jany Ondrejkovej, v právnej veci žalobcu: euroAWK, spol. s r.o., Bajkalská 19B, 821 01 Bratislava, IČO: 35 808 683, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, IČO: 00 151 866, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo OU-BA- OVBP2-2019/37562/KVJ zo dňa 11.03.2019, takto
rozhodol:
I. Správny súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-BA-OVBP2-2019/37562/KVJ zo dňa 11.03.2019 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Mestská časť Bratislava – Nové Mesto ako príslušný stavebný úrad 1.stupňa rozhodnutím číslo 1614/2019/UKSP/BLAM-roz zo dňa 09.01.2019 uložila podľa ustanovenia § 106 ods. 4 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) žalobcovi pokutu vo výške XXX,XX EUR za správne delikty, ktorých sa dopustil tým, že na pozemku parc.č. XXXXX/XX v k.ú. A. B., užíval 3ks jednostranných reklamných stavieb, jednotlivo o rozmere 5,4m x 2,7 m, s najväčšou informačnou plochou (3x) 14,58 m2, na oplotení areálu Základnej školy C. XX A. D. E. F. D. bez zákonom ustanoveného povolenia v zmysle stavebného zákona od 01.01.2015 do 25.09.2018.
2. Proti rozhodnutiu Mestskej časti Bratislava – Nové Mesto číslo 1614/2019/UKSP/BLAM-roz zo dňa 09.01.2019 podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-BA- OVBP2-2019/37562/KVJ zo dňa 11.03.2019 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a odvolaním napadnuté rozhodnutie potvrdil. Rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 14.03.2019.
II.
Žaloba
3. Žalobca sa žalobou podanou dňa 02.05.2019 na poštovú prepravu, doručenou dňa 03.05.2019 Krajskému súdu v Bratislave, domáhal prieskumu zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného
OU-BA-OVBP2-2019/37562/KVJ zo dňa 11.03.2019 ako aj rozhodnutia Mestskej časti Bratislava – Nové Mesto rozhodnutím číslo 1614/2019/UKSP/BLAM-roz zo dňa 09.01.2019 a priznania náhrady trov konania. Na základe prvostupňového rozhodnutia bola žalobcovi uložená súhrnne pokuta vo výške XXX,- Eur za užívanie 3 ks jednostranných reklamných stavieb bez predpísaného povolenia stavebného úradu. Z výroku tohto prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že prvostupňový orgán uložil pokutu za správne delikty, ktorých sa dopustil žalobca tým, že užíval uvádzané reklamné stavby na dotknutom pozemku od 01.01.2015 do 25.09.2018. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia sa uvádza, že dňa 31.07.2015 žalobca podal na stavebný úrad žiadosť o predĺženie povolenia/žiadosť o dodatočné povolenie 3ks jednostranných reklamných zariadení, a že stavebný úrad dňa 18.09.2015 na základe oznámenia vykonal štátny stavebný dohľad na vyššie uvedenom pozemku. Na základe vyššie uvedeného zistenia stavebný úrad pre porušenie stavebného zákona začal správne konanie (konanie o uložení pokuty). Začatie tohto konania oznámil prvostupňový orgán žalobcovi listom zo dňa 04.07.2018. V oznámení o začatí správneho konania zo dňa 04.07.2018 prvostupňový orgán uviedol, že „Na základe podania žiadosti o dodatočné povolenie zo dňa 31.07.2015 stavebníka — spoločnosti euroAWK....sa správny orgán dozvedel o užívaní - 3 ks jednostranný billboard.... bez príslušného povolenia v zmysle zák. č. 50/1976 Zb... “
4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu žalobca podal odvolanie v zákonnej lehote, v ktorom okrem iného namietal premlčanie nároku na uloženie pokuty podľa § 107 ods. 1 stavebného zákona. Podľa názoru žalobcu, za deň, kedy sa prvostupňový orgán o porušení povinností podľa § 106 stavebného zákona dozvedel (t.j. subjektívna premlčacia doba), možno jednoznačne považovať deň podania žiadosti o dodatočné povolenie reklamných stavieb, ktorým bol v tomto prípade dátum 31.7.2015. Túto skutočnosť dokonca uvádzal samotný prvostupňový orgán v oznámení ako moment, kedy bolo prvostupňovému orgánu oznámené užívanie stavieb bez povolenia. Podľa názoru žalobcu v tomto prípade neobstojí argument prvostupňového orgánu, že sa o porušení povinností dozvedel až dňom oznámenia Mestskej časti BA — Nové Mesto stavebného úradu zo dňa 09.07.2018, nakoľko na stavebný úrad (prvostupňový orgán) žalobca podal už 31.07.2015 uvádzanú žiadosť o dodatočné povolenie reklamných stavieb. To znamená, že vtedy (31.07.2015) sa stavebný úrad dozvedel o tom, že žalobca má reklamné stavby na danom pozemku bez povolenia, ktoré sa pokúša legalizovať. V rozhodnutí prvostupňového orgánu sa zároveň uvádza, že pokuta sa udeľuje za obdobie od 01.01.2015. Sám prvostupňový orgán si bol vedomý toho, že dané reklamné stavby sa nachádzajú na dotknutom pozemku bez stavebného povolenia od 01.01.2015.
5. Za neprípustné žalobca považoval odôvodnenie žalovaného, ktorý obhajoval nepotrebnosť dodržiavania uplynutia objektívnej premlčacej lehoty a zároveň otázku subjektívnej premlčacej lehoty obhájil momentom, kedy prvostupňovému orgánu oznámila existenciu reklamných stavieb bez stavebného povolenia Mestská časti BA - Nové Mesto. Žalovaný uviedol, že: „...stavebný úrad nemôže výšku pokuty ukladať vzhľadom na dĺžku protiprávneho konania... “ „...v danom prípade taktiež nie je potrebné vymedzovanie času protiprávneho konania, ktoré bolo podstatným indikátorom pre uloženie pokuty za správny delikt podľa predchádzajúceho znenia stavebného zákona, pričom v danom prípade musí byť dodržané ustanovenie § 107 ods. 1 stavebného zákona, čo v danom prípade stavebný úrad urobil a za koniec sa považuje právoplatné rozhodnutie o uložení pokuty za správny delikt, nakoľko dané vyplýva z ustanovenia § 106 ods. 6 stavebného zákona.“ „...Okresný úrad Bratislava uvádza že stavebný úrad síce uviedol vo výroku rozhodnutia aj čas protiprávneho konania, za ktorý sankcionuje odvolateľa, a ktorého vymedzenie je síce v rozpore s ustanovením § 107 ods. 1 stavebného zákona, avšak uvedenie daného nemá vplyv na zákonnosť vydaného rozhodnutia, nakoľko uvedené nie je obligatórne pre uloženie pokuty, keďže v danom prípade sa stavebník reklamnej stavby, za to, že užíva reklamnú stavbu bez príslušného povolenia sankcionuje paušálne, akonáhle má stavebný úrad za preukázané, že sa dopustil porušenia zákona...“
6. Žalobca s argumentáciou žalovaného nesúhlasil, nakoľko sa jedná o porušenie, ktoré bolo od 01.01.2015 a ide o jedno trváce porušenie, ktoré sa nedá rozdeliť na viacej samostatných porušení. Žalobca mal od 01.01.2015 stavby bez stavebného povolenia a tento stav sa dá zmeniť len získaním nového stavebného povolenia, resp. ak by žalobca dané stavby odstránil. To je (získanie dodatočného stavebného povolenia), resp. by bol moment (odstránenie stavieb), kedy by došlo k ukončeniu protiprávneho stavu. Prístup žalovaného k výkladu § 107 stavebného zákona je nesprávny. Nemôže predsa dochádzať k tomu, že stavebný úrad pri ukladaní pokuty bude argumentovať tým, že nakoľko sa jedná o paušálne pokutovanie podľa § 106 stavebného zákona je irelevantné ustanovenie § 107
stavebného zákona o plynutí objektívnej premlčacej lehoty, ale má zmysel len subjektívna premlčacia lehota a tá sa tiež vykladá podľa úkonu orgánu Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto a neberie sa už do úvahy skutočnosť, že žalobca svojho času, dňa 31.07.2015, podal na tento stavebný úrad (prvostupňový orgán) sám žiadosť o dodatočné povolenie stavby, čiže vtedy sa stavebný úrad (prvostupňový orgán) dozvedel (čo sám aj prvostupňový orgán v oznámení uznal a berie za fakt) o tom, že žalobca chce legalizovať svoju stavbu, ktorú má postavenú bez stavebného povolenia.
7. Ustanovenie § 107 stavebného zákona, ktoré upravuje premlčacie lehoty na uloženie sankcií, je ustanovením nasledujúcim po § 105 a § 106 (samostatnej III časti stavebného zákona označenej ako „Sankcie“), ktoré riešia pokuty za priestupky a správne delikty. To znamená, že úprava premlčacích lehôt je následne upravená pre akékoľvek pokuty, ktoré by chcel príslušný stavebný úrad uložiť podľa § 105 alebo § 106, bez ohľadu na to, či ide o paušálnu pokutu alebo inú pokutu, ktorej výška závisí od moderačného práva príslušného stavebného úradu a okolností daného porušenia. Žalovaný sa nevysporiadal s argumentáciou ohľadom uplynutia premlčacej lehoty žalobcu v odvolaní aj s prihliadnutím na samotné potvrdenie prvostupňového orgánu v oznámení o tom, že sa o tomto porušení dozvedel práve dňa 31.07.2015 podaním žiadosti. Nie je jasné, prečo si žalovaný napriek tomu ako začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty stanovil iný dátum, konkrétne dátum 09.07.2018, kedy bolo prvostupňovému orgánu listom Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto č. 1457/2018 oznámené užívanie reklamných stavieb bez platného povolenia.
8. Žalovaný nesprávne právne posúdil vec, nakoľko žalovaný vo svojom rozhodnutí odignoroval znenie § 107 ods. 1 stavebného zákona k otázke plynutia objektívnej premlčacej lehoty. Vychádzal len z časti § 107 stavebného zákona upravujúcej plynutie subjektívnej lehoty, pričom aj túto si vyložil tak, že začala plynúť momentom oznámenia zo strany Mestskej časti BA — Nové Mesto, napriek tomu, že samotný prvostupňový orgán za moment začatia plynutia subjektívnej premlčacej lehoty v oznámení uviedol dátum 31.07.2015. V odôvodnení už ale žalovaný neuviedol, prečo by to nemalo byť odo dňa 31.07.2015, tak ako uviedol sám prvostupňový orgán a na čo žalobca v odvolaní priamo poukazoval. Čiže žalovaný neodôvodnil, prečo nebral do úvahy dátum 31.07.2015. Žalovaný nedostatočným spôsobom odôvodnil otázku premlčania nároku na udelenie pokuty podľa § 107 stavebného zákona a už vôbec sa nezaoberal argumentáciou žalobcu k otázke začiatku plynutia subjektívnej premlčacej lehoty odo dňa 31.07.2015. Ide teda o rozhodnutie, ktoré je nepreskúmateľné súdom.
III.
Vyjadrenie žalovaného
9. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 28.05.2019 uviedol, že k jednotlivým skutočnostiam, ktoré žalobca namieta vo svojom návrhu, sa žalovaný vyjadril v odôvodnení svojho rozhodnutia. V rozhodnutí bolo konštatované, že stavebný úrad postupoval v konaní o správnom delikte procesne správne a odvolaním napadnuté rozhodnutie vydal na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci, čo malo za následok, že odvolaním napadnuté rozhodnutie je vydané v súlade so zákonom a preskúmateľné v celom rozsahu. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné odvolanie žalobcu zamietnuť a napadnuté rozhodnutie potvrdiť, nakoľko v odvolacom konaní nebol zistený zákonný dôvod, ktorý by odôvodňoval aplikáciu ustanovenia § 59 ods. 3 správneho poriadku. Napadnuté rozhodnutie je vydané v súlade so zákonom, vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a správnej právnej úvahy, v dôsledku čoho je napadnuté rozhodnutie zákonné a preskúmateľné v celom rozsahu. Vzhľadom na skutočnosť, že dôvody žaloby sú totožné s dôvodmi odvolania, s ktorými sa žalovaný vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, v plnom rozsahu poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia č. OU-BA- OVBP2-2019/37562/KVJ zo dňa 11. 3. 2019.
10. Subjektívna dvojročná lehota začína plynúť odo dňa, keď sa stavebný úrad dozvedel o porušení alebo nesplnení povinnosti. Z podkladov vyplýva, že stavebný úrad mal vedomosť o porušení zákona už dňa 31.7.2015 na základe žiadosti o dodatočné povolenie podanej žalobcom, avšak uvedená skutočnosť nevylučuje, že stavebný úrad aj na základe oznámenia Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto zo dňa 9. 7. 2018 mal za preukázané, že žalobca užíva predmetné reklamné stavby bez príslušného povolenia stavebného úradu. V danom prípade aj s poukazom na ustanovenie § 106 ods. 6 stavebného zákona možno konštatovať, že stavebný úrad bol oprávnený za dané porušenie zákona účastníka
konania sankcionovať, a to bez ohľadu na to, že predmetné reklamné stavby (zariadenia) sa užívajú niekoľko rokov bez príslušného povolenia stavebného úradu, nakoľko v danom prípade je možné účastníka konania sankcionovať opakovane, a to až do doby odstránenia nedostatkov. Vzhľadom na uvedené považuje žalovaný dôvody podanej žaloby za neopodstatnené a nemajúce oporu v príslušných zákonných predpisoch. Taktiež nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu v žalobe, že ustanovenie § 107 ods. 1 stavebného zákona je potrebné rešpektovať aj pri ukladaní pokút podľa ustanovenia § 105 stavebného zákona, nakoľko uvedené konštatovanie nemá oporu v príslušných právnych predpisoch, keďže ustanovenie § 107 ods. 1 stavebného zákona je potrebné rešpektovať len v konaniach o správnych deliktoch, a nie o priestupkoch.
IV.
Replika žalobcu
11. Žalobca v replike zo dňa 10.05.2019 zotrval na vyjadreniach uvedených v žalobe ako aj na tom, že v danom prípade sa jedná o jedno trvajúce porušenie od 01.01.2015 do 25.09.2019. V prvostupňovom rozhodnutí nebola zmienka o tom, že daná pokuta sa udeľuje za opakované porušenie podľa § 106 ods. 6 stavebného zákona. Ak bola uložená pokuta opakovane, žalobca sa dotazoval, kedy bola žalobcovi uložená predchádzajúca pokuta, za aké porušenie a kedy k nemu malo dôjsť.
V.
Relevantné právne predpisy
12. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
13. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.
14. Podľa § 194 ods. 2 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
15. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Pevným spojením so zemou sa rozumie a) spojenie pevným základom, b) upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu, c) ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe, d) pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia, e) umiestnenie pod zemou.
16. Podľa § 43 ods. 2 stavebného zákona, reklamná stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou podľa odseku 1 písm. a) až d) alebo upevnená strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ na zemi alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu a ktorej funkciou je šírenie reklamných, propagačných, navigačných a iných informácií viditeľných z verejných priestorov. Reklamné stavby sa na účely tohto zákona členia podľa veľkosti informačnej plochy na a) reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2, b) reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m2 do 20 m2 a c) reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je väčšia ako 20 m2.
17. Podľa § 43 ods. 3 stavebného zákona, najväčšou informačnou plochou podľa odseku 2 sa rozumie kolmý priemet jednej najväčšej informačnej plochy umiestnenej na reklamnej stavbe na zvislú rovinu podľa projektovej dokumentácie predloženej stavebnému úradu.
18. Podľa § 106 ods. 4 písm. b) stavebného zákona, stavebný úrad alebo inšpekcia uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá uskutočňuje alebo užíva reklamnú stavbu, na ktorej najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m2 do 20 m2, bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním pokutu vo výške XXX eur.
19. Podľa § 106 ods. 6 stavebného zákona, pokutu podľa odseku 4 možno uložiť aj opakovane, a to až do odstránenia nedostatkov.
20. Podľa § 107 ods. 1 stavebného zákona, pokutu možno uložiť iba do dvoch rokov odo dňa, keď sa orgán oprávnený na uloženie pokuty dozvedel o tom, že právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie porušila alebo nesplnila povinnosť (§ 106), najneskoršie však do 3 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti alebo keď povinnosť mala byť splnená.
21. Podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
22. Podľa § 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.
23. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
24. Podľa § 191 ods. 1 SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
VI.
25. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), na ktorý prešiel od 1.júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Krajským súdom v Bratislave bola vec vedená pod sp. zn. 1S/95/2019. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti pridelená do senátu 3S správneho súdu, kde je vec vedená pod sp. zn. BA-1S/95/2019.
VII.
Právne posúdenie veci správnym súdom
26. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“)
a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, v rozsahu dôvodov uplatnených v žalobe, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol na pojednávaní dňa 23. novembra 2023.
27. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného číslo Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-BA-OVBP2-2019/37562/KVJ zo dňa 11.03.2019, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Mestskej časti Bratislava – Nové Mesto číslo 1614/2019/UKSP/ BLAM-roz zo dňa 09.01.2019 o uložení pokuty žalobcovi vo výške XXX,XX EUR za správne delikty, ktorých sa dopustil tým, že na pozemku parc.č. 15140/85 v k.ú. A. B., užíval 3ks jednostranných reklamných stavieb, jednotlivo o rozmere 5,4m x 2,7 m, s najväčšou informačnou plochou (3x) 14,58 m2, na oplotení areálu Základnej školy C. XX A. D. E. F. D. bez zákonom ustanoveného povolenia v zmysle stavebného zákona od 01.01.2015 do 25.09.2018, a ktorým odvolanie žalobcu proti uvedenému rozhodnutiu zamietol.
28. Žalobné námietky boli odôvodnené nesprávnym právnym posúdením a nepreskúmateľnosťou rozhodnutia žalovaného vo vzťahu posúdeniu premlčania nároku na uloženie pokuty.
29. Správny súd sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu, z ktorého vyplýva, že Mestská časť Bratislava – Nové Mesto oznámením o začatí správneho konania a predvolaním na ústne prerokovanie zn. 1457/2018/R/BLAM-ozn. zo dňa 04.07.2018 žalobcovi oznámila, že na základe podania žiadosti o dodatočné povolenie zo dňa 31.07.2015 stavebníka – žalobcu sa správny orgán dozvedel o užívaní 3 ks jednostranný billboard, jednotlivo o rozmere 5,4m x 2,7m, s najväčšou informačnou plochou (3ks) 14,58 m2, na oplotení areálu Základnej školy C. E. XX, na pozemku parc č. XXXXX/XX, na D. E. F. D., k.ú. A. B., bez príslušného povolenia v zmysle stavebného zákona.
30. Rozhodnutím č. ÚKaSP-RZ-2013-14/76-ABA-R-27 zo dňa 26.05.2014, právoplatným dňa 20.06.2014, stavebný úrad Mestská časť Bratislava – Nové Mesto predĺžil platnosť pôvodného rozhodnutia č.j. Star-2687/1/2008 zo dňa 10.12.2008 na umiestnenie reklamných stavieb žalobcu do 31.12.2014. Žalobca ako stavebník nepožiadal o predĺženie platnosti predmetného rozhodnutia v stanovenom termíne do 31.12.2014. Na základe toho začal stavebný úrad z úradnej povinnosti proti žalobcovi správne konanie pre porušenie stavebného zákona tým, že žalobca užíval od 01.01.2015 reklamné stavby bez právoplatného rozhodnutia povoľujúceho ich užívanie.
31. Z rozhodnutia Mestskej časti Bratislava – Nové Mesto číslo 1614/2019/UKSP/BLAM-roz zo dňa 09.01.2019 vyplýva, že stavebný úrad vykonal dňa 18.09.2015 na základe oznámenia štátny stavebný dohľad za účelom zistenia skutkového stavu a následne vydal rozhodnutie ÚKaSP-RZ-2015/198-ABA výz.pre.-198 zo dňa 18.09.2015, ktorým prerušil konanie a vyzval žalobcu doplniť žiadosť v súlade s § 15 vyhlášky MŽP SR č. 453/2000 Z.z. a dňa 09.07.2018 oznámil stavebnému úradu nepovolené užívanie reklamných stavieb za účelom prerokovania správneho deliktu. Z uvedeného rozhodnutia tiež vyplýva, že žalobca doložil v dohodnutej lehote nájomnú zmluvu s ZŠ C. na nájom 3 ks reklamných stavieb na oplotení C. a následne správny orgán rozhodnutím č. 530/2016/UKSP/BZDA-R-21 zo dňa 30.08.2018, právoplatným dňa 25.09.2018, dodatočne povolil umiestnenie predmetných reklamných stavieb.
32. Správny súd z obsahu rozhodnutia Mestskej časti Bratislava – Nové Mesto číslo 1614/2019/UKSP/ BLAM-roz zo dňa 09.01.2019 zistil, že pokuta bola vypočítaná tak, že keďže stavebný zákon stanovuje v ust. § 106 ods. 4 písm. b) výšku pokuty pevnou sumou XXX EUR, celková výška pokuty za 3 ks reklamných stavieb predstavuje XXX EUR.
33. Žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že „stavebný úrad síce uviedol vo výroku rozhodnutia aj čas protiprávneho konania, za ktorý sankcionuje odvolateľa, a ktorého vymedzenie je síce v rozpore s ustanovením § 107 ods. 1 stavebného zákona, avšak uvedenie daného nemá vplyv na zákonnosť vydaného rozhodnutia, nakoľko uvedené nie je obligatórne pre uloženie pokuty, keďže v danom prípade sa stavebník reklamnej stavby za to, že užíva reklamnú stavbu bez príslušného povolenia sankcionuje paušálne, akonáhle má stavebný úrad za preukázané, že sa dopustil porušenia zákona vymedzujúce danú skutkovú podstatu. Uvedené pochybenie stavebného úradu vo výroku rozhodnutia nemá vplyv na zákonnosť vydaného rozhodnutia, nakoľko z predloženého spisového materiálu vyplýva, že stavebný úrad začal konanie o správnom delikte na základe oznámenia Mestskej
časti Bratislava – Nové Mesto zo dňa 09.07.2018, a teda v danom prípade sú splnené lehoty upravené v ustanovení § 107 ods. 1 stavebného zákona. K danému je taktiež potrebné uviesť, že podľa aktuálneho znenia stavebného zákona nie je potrebné vo výroku uvádzať čas, za ktorý stavebný úrad sankcionuje účastníka konania.“
34. V administratívnom spise je založené Oznámenie stavebného úradu o nepovolenej reklamnej stavbe za účelom prerokovania správneho deliktu Mestskej časti Bratislava – Nové Mesto, č.j. 1457/2018 (377/2017, 530/2016)/UKSP/BZDA, (ÚKaSP-RS-2015/198-ABA) zo dňa 20.11.2015, 09.07.2018. Správny súd konštatuje, že na uvedenom oznámení sa nachádzajú dva dátumy. Z tohto oznámenia tiež vyplýva, že dňa 10.03.2016 stavebný úrad pripravil rozhodnutie č. 530/2016/UKSP/BZDA-R-21 (ÚKaSP- RS-2015/198-ABA) o dodatočnom povolení stavby.
35. Správny súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho a súdneho spisu prisvedčil žalobnej námietke, že žalovaný nedostatočným spôsobom odôvodnil rozhodnutie o otázke premlčania nároku na udelenie pokuty.
36. V napadnutom rozhodnutí žalovaného absentuje riadna správna úvaha, z ktorej by bolo zrejmé, ako sa žalovaný vysporiadal s odvolacím dôvodom, že žiadosť žalobcu o dodatočné povolenie reklamných stavieb bola Mestskej časti Bratislava – Nové Mesto podaná dňa 31.07.2015. V tejto súvislosti správny súd pripomína, že dátum podania žiadosti žalobcu o dodatočné povolenie predmetných reklamných stavieb nebol medzi stranami sporný.
37. Ohľadom oznámenia, na ktoré sa odvoláva v odôvodnení žalovaný ako na relevantný dokument vo vzťahu k určeniu momentu pre začatie plynutia lehoty, kedy sa orgán oprávnený na uloženie pokuty dozvedel o porušení, správny súd upozorňuje na to, že na uvedenom oznámení sa nachádzajú dva odlišné dátumy, nie je na ňom uvedený dátum jeho doručenia, a svojou podstatou sa jedná o oznámenie inému oddeleniu toho istého úradu.
38. Na základe vyššie uvedeného správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP pre nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom sa žalovaný riadne vysporiada s námietkou žalobcu o premlčaní nároku na uloženie pokuty vo vzťahu k tomu, že žiadosť žalobcu o dodatočné povolenie reklamných stavieb bola podaná dňa 31.07.2015.
39. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.
40. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a priznal úspešnému žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 175 ods. 2 SSP.
41. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.