Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Er/888/2010

Uznesenie

Okresný súd Lučenec v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriou Advocate, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141 proti povinnej É. N., D.F. XX.XX.XXXX, N. T., N. XX/XX o vymoženie 768,74 Eur s prísl. takto

rozhodol:

Exekúcia vykonávaná súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým pod spisovou značkou EX 9853/10 sa vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a z a s t a v u j e s a .

odôvodnenie:

Exekúcia je vedená na základe exekučného titulu - rozhodcovský rozsudok sp.zn. Z. XXXXX/XX R. W. XX.XX.XXXX, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 822 761 na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXX R. W. XX.XX.XXXX uzatvorenej medzi oprávneným a povinným, neoddeliteľnou súčasťou ktorej sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len obchodné podmienky).

Uvedené obchodné podmienky v bode 18 ustanovili, že všetky spory medzi zmluvnými stranami, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava alebo pred všeobecným súdom, pričom právo výberu bolo dané žalujúcej zmluvnej strane.

V prebiehajúcom konaní exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie aj v dôsledku nejednotného výkladu ustanovení Exekučného poriadku vzťahujúcich sa k rozsahu preskúmavacieho oprávnenia súdu vo fáze exekučného konania pred vydaním poverenia. V dôsledku toho k preskúmaniu materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu prikročil až po vydaní poverenia a to v zmysle z.č. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov.

Uznesením číslo konania -13 zo dňa 13.12.2011, vyššia súdna úradníčka tunajšieho súdu exekúciu zastavila z dôvodu, že rozhodcovský súd založil svoju právomoc na neprijateľnej rozhodcovskej doložke, preto rozhodnutie rozhodcovského súdu nemôže byť spôsobilým exekučným titulom.

Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, v ktorom poukázal na skutočnosť, že dňa XX.XX.XXXX uzavrel s povinným Zmluvu o úvere číslo XXXXXXX, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver na účel zamestnania. Z uvedeného je teda zrejmé, že zákon o spotrebiteľských úveroch sa na hore uvedenú zmluvu o úvere nemôže vzťahovať tak, ako na to nesprávne poukazuje v odôvodnení konajúci súd.

K tvrdeniam súdu o aplikácie Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách uviedol, že smernice vydávané v rámci takzvaného "Európskeho práva" majú len nepriamu záväznosť. Znamená to, že pre jednotlivé členské štáty spoločenstva sú záväzné, len pokiaľ ich konkrétny členský štát v stanovenej dobe neimplementuje do svojho právneho systému. Keďže v tomto prípade bola Smernica Rady 93/13/EHS implementová do právneho systému platného na území SR, ešte v rámci tzv. "prístupového obdobia" slovenský súd ju nemôže používať ako premeň práva, ale musí na riešenie sporu aplikovať príslušný právny predpis, v ktorom je táto smernica obsiahnutá.

K tvrdeniam súdu o rozhodcovskej doložke oprávnený poukázal na skutočnosť, že s povinným bola uzatvorená zmluva o úvere obsahujúca rozhodcovskú doložku v bode 18 VPPU. Je nepochybné, že rozhodcovská doložka je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv, buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Z textu uzavretej rozhodcovskej doložky vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na takzvanej alternatívne určenej právomoci súdu na riešenie sporov.

Povinná sa k podanému odvolaniu zo strany oprávneného nevyjadrila.

Podľa , proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa ( ), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Keďže odvolanie oprávneného smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka o zastavení exekúcie, proti ktorému zákon ináč odvolanie nepripúšťa ( ), rozhodnutie sa v zmysle , veta tretia Exekučného poriadku podaním odvolania zrušilo a vo veci opätovne rozhodol sudca.

Z obsahu úverovej zmluvy predloženej oprávneným, mal súd preukázané, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko sa jedná o zmluvu uzatvorenú medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Zo zmluvy o úvere Č.. XXXXXXX uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX je zrejmé, že dodávateľ pri uzavieraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzavieraní tejto zmluvy nekonala ako podnikateľ. Súd po preskúmaní obsahu úverovej zmluvy musel konštatovať, že na uvedený zmluvný vzťah nedopadá špeciálna úprava spotrebiteľských zmlúv obsiahnutá v o spotrebiteľských úveroch. Jedná sa síce o poskytnutie peňažných prostriedkov v prospech spotrebiteľa za odplatu, na základe zmluvy, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené s úverom, avšak z obsahu úverovej zmluvy je zrejmé, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania. Spotrebiteľom v zmysle o spotrebiteľských úveroch je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Preto musel súd konštatovať, že sa v danom prípade nejedná o spotrebiteľský úver podľa o spotrebiteľských úveroch. Jednoznačne však ide o spotrebiteľskú zmluvu tak, ako je táto vymedzená v ust. a nasl. a pre ktorú ustanovuje osobitné podmienky a určuje, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky).

V slovenskom právnom poriadku vyplýva slovenským súdom povinnosť dodržiavať komunitárne právo z článku 144 ods. 1 SR, na základe ktorého sú sudcovia pri rozhodovaní viazaní aj medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2, t. j. Zmluvou o Európskej únii, Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva, ale aj ostatnými prameňmi primárneho práva Európskej únie.

Význam ochrany spotrebiteľov viedol zákonodarcu Spoločenstva okrem iného k tomu, že v článku 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288, ďalej len "smernica") stanovil, aby nekalé podmienky uvedené v zmluve uzavretej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom "neboli záväzné pre spotrebiteľa". Ide o kogentné ustanovenie, ktoré s ohľadom na nerovné postavenie jednej zo zmluvných strán smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú (spotrebiteľská) zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť. Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách bola implementovaná do slovenského právneho poriadku dňom 01.04.2004 , ktorým sa mení a dopĺňa v znení neskorších predpisov.

Podľa článku 3 ods. 1 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

K zmenkovému právnemu vzťahu súd uvádza, že zmenkový vzťah je akcesorický právny vzťah, ktorý iba zabezpečuje základný úverový právny vzťah založený medzi účastníkmi. Akcesorický záväzok nemôže vzniknúť bez hlavného záväzku, ku ktorému sa viaže, ktorý má zabezpečovať.

Čo sa týka dohody o vyplnení zmenky, táto je obsiahnutá v článku 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, pričom v zmysle tejto dohody na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi, vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, pričom zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa stane celý dlh splatný okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časť splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma mala v zmysle dohody pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.

Súd po preskúmaní uvedeného zmluvného ustanovenia dospel k záveru, že toto ustanovenie je nutné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Takéto zmluvné dojednanie medzi dodávateľom a spotrebiteľom nie je síce uvedené v prílohe Smernice 93/13/EHS, ktorá obsahuje výpočet neprijateľných zmluvných podmienok a ani v ustanovení (ďalej ), avšak ako vyplýva z článku 3 ods. /EHS príloha obsahuje len indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za neprijateľné. Rovnaný záver možno vyvodiť aj z ustanovenia , ktoré obsahuje tiež len exemplifikatívny výpočet ustanovení, ktoré je treba považovať za neprijateľné zmluvné podmienky. To znamená, že za nekalé môžu byť považované aj podmienky, ktoré nie sú obsiahnuté v prílohe k Smernici 93/13/EHS, resp. v ustanovení . Posúdenie toho, ktoré ustanovenie zmluvy je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku, preto zostáva na vnútroštátnom súde. Súd mal za to, že ustanovenie zmluvy o úvere obsahujúce dohodu o vyplnení zmenky je potrebné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko táto zmluvná podmienka nebola individuálne dohodnutá, t. j. bola vopred navrhnutá a spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť podstatu tejto podmienky a toto zmluvné dojednanie spôsobuje podľa názoru súdu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Súd mal za to, že spotrebiteľ v čase uzavretia dotknutej zmluvy o úvere nebol schopný posúdiť zákonné dôsledky uzavretej dohody o vyplnení zmenky, a teda predovšetkým posilnenie práva a jeho vymožiteľnosti na strane dodávateľa na úkor spotrebiteľa.

Podľa spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "").

Podľa o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 citovaného zákona, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa o súdnych exekútor a exekučnej činnosti (ďalej EP), exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti EP, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Aj rozhodcovská doložka v zmluve o úvere nie je dojednaná individuálne, čo zjavne vyplýva z jej zaradenia do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere. Spôsob akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná formálne napĺňa podmienku uvedenú v citovanom písm. q) bodu 1 Prílohy ku smernici v tom význame, že rozhodcovské konanie nebolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy. Vychádzajúc však z povahy samotnej zmluvy o úvere (viď aj ustanovenie v súčasnom znení) je však zrejmé, že subjektom, ktorý bude mať v konečnom dôsledku právo voľby medzi rozhodcovským alebo civilným súdom bude takmer vždy veriteľ, nakoľko miera jeho práv voči druhej zmluvnej strane v súvislosti s mierou povinností dlžníka, zabezpečuje takmer úplnú dominanciu v tomto zmluvnom vzťahu a minimalizuje dôvody na podanie žaloby zo strany dlžníka. Vychádzajúc z uvedených ustanovení je zrejmé, že veriteľ od počiatku sledoval takýmto koncipovaním rozhodcovskej doložky to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto vždy riešené na súde, ktorý sa nachádza v mieste jeho sídla, za účelom minimalizácie jeho nákladov a reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Takto koncipovanou rozhodcovskou doložkou teda napriek jej formálnemu zneniu reálne dochádza k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami a to samozrejme v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ v takejto situácii vzhľadom na značnú vzdialenosť miesta konania ako aj na svoje majetkové a zárobkové pomery nemá právo relevantne sa proti návrhu zo strany veriteľa brániť, resp. sa zúčastniť konania či už pred rozhodcovským súdom alebo v občianskosúdnom konaní. V konečnom dôsledku k takémuto závažnému narušeniu rovnováhy v rozpore s úmyslom vyjadreným v smernici dochádza už aj samotnou skutočnosťou, že spotrebiteľovi nie je zo zákona daná možnosť v prípade podania žaloby voči nemu na rozhodcovskom súde (nachádzajúcom sa okrem toho v značnej vzdialenosti od bydliska odporcu), domáhať sa možnosti uskutočniť konanie na súde v mieste jeho bydliska ako je to prirodzené v občianskom súdnom konaní. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, reálne vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu (či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je v demokratickom zriadení a v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom.

Na základe vyššie uvedených skutočností mal súd v zmysle výkladu smernice v rozsudku Océano Grupo Editorial za to, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere bola v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatnou v zmysle účinného v čase uzatvárania zmluvy. Rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom bol exekučný titul, sa teda uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán a rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Podľa judikatúry ESD je

povinnosťou členských štátov a ich orgánov zabezpečiť, aby nekalé podmienky v zmluvách nezaväzovali spotrebiteľov a prihliadajúc ex offo k ich neplatnosti dosiahnuť odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu ich používania zo strany predajcov alebo dodávateľov.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd exekúciu v celosti z úradnej moci vyhlásil za neprípustnú a zastavil. Na záver súd uvádza, že osobitne vo veciach, v ktorých sa exekúcia vykonáva na podklade rozhodcovského rozsudku, má súd zákonné zmocnenie preskúmať exekučný titul v zmysle ustanovenia o rozhodcovskom konaní, a to práve aj v štádiu po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.