Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_7P-45-2010.pdf
PDF · 87.05 KB
Case nature
Area
Subarea
7P/45/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, samosudcom JUDr. Milanom Mitterpákom, vo veci starostlivosti súdu o maloletú A. L., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolízny opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Michalovciach, dieťa rodičov A. L., nar. XX.X.XXXX, bývajúceho v S., E. nábr. č. XX, a Y. L., nar. XX.X.XXXX, bývajúcej v L., č. XXX, zastúpenej JUDr. Mikulášom Pavlíkom, advokátom advokátskej kancelárie so sídlom v Michalovciach, Špitalská č. 6, v konaní o zmenu vo výchove maloletej a zákaze styku otca s maloletou takto
rozhodol:
Návrh matky na zákaz styku otca s maloletou A. L. sa zamieta.
Návrh otca na zmenu vo výchove maloletej A. L. sa zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka návrhom došlým na tunajší súd dňa 9.2.2010 žiadala súd o zákaz styku otca s maloletou A. L.. Svoj návrh odôvodnila tým, že rozhodnutím Okresného súdu v Michalovciach číslo konania 17P/94/2006-41 jej bola do výchovy zverená dcéra A.. Jej bývalý manžel toto rozhodnutie dodržiaval a to až do nedele 7.2.2010, kedy dcéru svojvoľne odmietol priviesť domov. Na jej telefonické naliehanie jej napokon dcéru krátko po 17.00 hod. priviezol domov bývalý švagor. Dcéra bola vyľakaná a vystresovaná. Exmanžel neustále ovplyvňuje dcéru rečami o tom, že pri ňom jej bude lepšie, aby tam zostala, s čím dcéra rozhodne nesúhlasí a po každom stretnutí príde v zlom psychickom stave.
Otec návrhom došlým na tunajší súd dňa 8.3.2010 žiadal o zverenie dcéry A. L. do jeho opatery. Poukázal na to, že rozsudkom 9C/116/2005 boli zverené maloleté deti S. a A. do osobnej starostlivosti matky. Neskôr rozsudkom 17P/94/2006 bol mu súdom zverený maloletý syn S. do osobnej starostlivosti. Syn S. to nemohol vydržať u matky, pretože ho fyzicky bili trepákom, zatvárali do pivnice, za trest ho dávali kľačať na kukuricu. Po zverení maloletej A. dcéra trpela tak, ako jeho syn. Mal podozrenie, že od mája 2006 doposiaľ do podania návrhu matka maloletú viackrát napadla a bila. U otca má vytvorené lepšie podmienky. Je o ňu postarané, má všetko čo potrebuje nemá strach a nie je bitá a vystresovaná. Dňa 7.1.2010 podal na matku trestné oznámenie za týranie maloletého S. a maloletej A.. Na základe týchto skutočnosti žiadal súd, aby maloletá A. bola zverená do jeho osobnej starostlivosti.
Otec vo svojom vyjadrení k návrhu matky na zákaz styku s maloletou dcérou na čl. 11-13 spisu uviedol, že dcéru nemal odviesť nakoľko v tom čase bol na polícií a dával na matku trestné oznámenie za ubližovanie dcére. Z uvedeného dôvodu ju odviezol jeho brat a taktiež podával trestné oznámenie za ubližovanie
synovi S. počas bývania u matky t.j. od augusta 2005 do 18.5.2006. je klamstvom, že dcéra má strach zo svojho otca, ako aj že má strach z nasledujúceho stretnutia. Maloletá A. bola odovzdaná matke o 30 minút neskôr s tým, že nabudúce ju priviezol o 30 minút skôr. Matka je naštvaná robí všetko možné len, aby dcéra nebola so svojim otcom a bratom.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, Odbor sociálnych vecí a rodiny na čl. 12-13 a pripojeného úradného záznamu k tejto správe na čl. 14 spisu sp.zn. 7P/83/2010 na čl. 20 spisu sp. zn. 7P/45/2010 je zrejmé, že šetrením v rodine matky bolo zistené, že matka má vytvorené vhodné podmienky pre výchovu a starostlivosť o maloletú A. a je v jej možnostiach a schopnostiach túto zabezpečovať aj do budúcna. Šetrenie u otca v ten istý deň, ako u matky t.j. 21.4.2010 sa neuskutočnilo, nakoľko otec sociálnej pracovníčke šetrenie rodinného výchovného prostredia neumožnil.
Z úradného záznamu na čl. 14 spisu je zrejmé, že maloletá A. L. v rámci rozhovoru so sociálnou pracovníčkou na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Michalovciach dňa 4.5.2010 vypovedala, že s otcom sa už nechce viac stretávať hoci to má otec v rozsudku o úprave styku, nakoľko ju vo februári nechcel odviesť po realizácií styku domov. Pred stanovenou hodinou kedy ju mal odviesť domov radšej išiel nahlásiť na políciu, že je týraná mamou a starými rodičmi. Maloletá chce aj naďalej ostať v starostlivosti mamky s tým, že brat S. od kedy je u otca sa strašne zmenil k horšiemu, škaredo rozpráva, a keď bola u otca videla, že s otcom fajčil spolu v obývačke. Nechce sa viac stretávať s otcom, nakoľko keď je u neho, tak sa jej nevenuje, vyvíja na ňu nátlak, aby tam ostala a preto sa veľmi bojí, žeby ju naspäť nepriviezol k mamke.
Na pojednávaní konanom dňa 13.5.2010 súd uznesením spojil na spoločné konanie veci vedené na Okresnom súdu Michalovce pod sp.zn. 7P/45/2010 a 7P/83/2010 s tým, že spoločné konanie bude vedené pod sp.un. 7P/45/2010.
Matka vo svojej výpovedi pred súdom na čl. 22-23 spisu uviedla, že svoj návrh na zákaz styku otca s maloletou podala kvôli tomu, že maloletá od otca chodila vystresovaná a po poslednej návšteve vo februári v roku 2010 prišla oneskorene pričom ju doviezol švagor t.j. brat otca a nie samotný otec. Počas posledného incidentu kedy dcéra bola dovezená švagrom, tak v ten deň o 16.00 hod. jej volala dcéra, aby pre ňu prišla, že otec ju nechce priviesť domov. Potom počkala do 16.30 hod. a keď sa nič nedialo volala bývalému manželovi, ktorý jej povedal, že o hodinku sa ozve. Keďže neskôr telefonovala bývalému manželovi a povedal jej, že s ňou nebude komunikovať, tak potom tú vec oznámila polícií. Keď volala na políciu, tak jej oznámili, že jej bývalý manžel je tam a že vraj podal na ňu trestné oznámenie pre týranie maloletej dcéry. Následne z polície volali, že dcéru jej dovezie domov švagor K. L.. Ozaj po 17.00 hod. jej švagor dcéru doviezol. Od uvedeného času sa dcéra odmieta stretávať s otcom. Otec každý prvý víkend v mesiaci chodieva za dcérou, avšak táto sa s ním odmieta stretávať. Keď dcéra bola u otca, tak tento nezabezpečoval starostlivosť o dcéru. V tom čase otec buď spal alebo išiel s kamarátmi. Stravu zabezpečovala svokra t.j. matka otca. V rodine otca sa vždy hádajú t.j. rodičia otca s otcom kvôli peniazom a kvôli iným veciam s tým, že u nás nie je dcéra zvyknutá na krik a preto bola vystresovaná. Tieto veci rozprávala dcéra potom keď sa zvykla vrátiť domov. Dňa 4.5. boli na sedení u psychologičku Dr. Q. s tým, že počas sedenia maloletá sa odmietla rozprávať a komunikovať s otcom. Nesúhlasila so zverením maloletej otcovi.
Otec vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol na čl. 24-25 spisu, že vo februári 2010 keď dcéra prišla neskôr domov, resp. keď bola dovezená jeho bratom, tak sa nič také nestalo, aby to bol dôvod na jeho zákaz styku s maloletou dcérou. V ten deň išiel podať na políciu trestné oznámenie pre trestný čin ubližovania dcére, ako aj synovi S.. Maloletú dcéru mala matka zbiť s tým, že všetky skutočnosti sú zrejmé z obsahu vyšetrovacieho spisu. Matka sa mala dopustiť dvoch skutkov a to, jeden skutok sa stal niekoľko dní pred spomínanou udalosťou vo februári 2010 a druhý skutok v roku 2005. Dcéra sa s ním odmieta stretávať od inkriminovaného dňa vo februári 2010, kedy podal na matku trestné oznámenie. Do uvedeného dňa vo februári 2010 kedy podal trestné oznámenie s dcérou riadne komunikoval aj telefonicky. Pred februárom 2010 nemal s dcérou žiaden problém. Dcéra sa tešila k ním domov, nakoľko sa chcela stretnúť s bratom S.. S. sa má stretávať každý tretí víkend v mesiaci s matkou, avšak matka o stretnutie s S. neprejavila záujem od roku 2006. Dcéra ma u neho lepšie vytvorené podmienky. Nemusela
by tak skoro ráno vstávať a chodiť do školy. S dcérou chodil na športové aktivity na hádzanú a o maloletú sa vie postarať lepšie, ako matka a to vo všetkom. Z pripojeného spisu ORPZ, Úradu justičnej, kriminálnej polície Michalovce sp.zn. ORPZ/82/OVK-MI-2010 je zrejmé, že trestné oznámenie matky podané na otca pre podozrenie z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia bolo uznesením vyšetrovateľa policajného zboru zo dňa 24.2.2010 odmietnuté, nakoľko nebol daný dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Tr.poriadku.
Z pripojeného spisu ORPZ v Michalovciach, Úradu justičnej a kriminálnej polície sp.zn. ORPZ/65/OVK- MI-2010 je zrejmé, že trestné stíhanie, ktoré bolo začaté na základe trestného oznámenie otca pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm./a Tr.zák. bolo podľa § 215 ods. 1 písm./ b Tr. Poriadku zastavené, nakoľko skutok nebol trestným činom a nebol dôvod na postúpenie veci.
Zo správy znalkyne Dr. M. N., ktorá bola pribratá do konania súdom za účelom vypracovania znaleckého posudku na čl. 73 spisu je zrejmé, že táto účastníkov konania pozvala na znalecké psychologické vyšetrenie, pričom sa všetci dostavili. Otec maloletej A. L. však zaujal k znaleckému dokazovaniu nesúhlasné stanovisko so zdôvodnením, že so znaleckým vyšetrením nesúhlasí, nakoľko nechce zaťažovať dcéru A. L., nakoľko už bol spracovaný znalecký posudok cestou polície a taktiež už jeho dcéra bola vypočúvaná na polícií.
Podľa § 25 ods. 3 Zák. o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
Podľa § 26 Zák. o rodine ak sa zmenia pomery súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Vykonaným dokazovaním, výsluchom rodičov, oboznámením sa s pripojenými spismi, listinnými dôkazmi, súd mal za to, že návrhy oboch rodičov boli nedôvodné. Pokiaľ ide o návrh matky na zákaz styku otca s maloletou dcérou v konaní nebolo preukázané, aby styk otca s maloletou ohrozoval jej zdravie a to pokiaľ ide o zdravie maloletej fyzické a psychické. Samotná matka podala návrh na zákaz styku otca s maloletou na základe jedného oneskoreného odovzdania maloletej po realizácií styku otca s maloletou. Samotná maloletá vo svojej výpovedi pred sociálnou pracovníčkou uviedla, že sa nechce stretávať so svojim otcom kvôli tomu, že sa bojí, žeby ju otec nepriviezol naspäť k mamke. Na základe výpovedi rodičov a samotnej maloletej pred sociálnym pracovníkom súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záujem maloletej na zákaze styku otca s maloletou. Žiadnym spôsobom nebolo preukázané, aby styk otca s maloletou ohrozoval jej psychické či fyzické zdravie prípadne, aby bol ohrozený jej mravný vývoj z hľadiska nevhodného životného príkladu otca pre maloletú a to so zreteľom na jeho spôsob života. Negatívny postoj maloletej k otcovi je daný iba strachom z toho, že otec by ju nevrátil matke. Podľa názoru súdu jeden negatívny zážitok týkajúci sa oneskoreného odovzdania maloletej matke nie je dôvodom na zákaz styku otca s maloletou, ktorý by odôvodňoval výnimočné riešenie a vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinnosti. Pokiaľ ide o návrh otca na zmenu výchovy t.j. zverenie maloletej do jeho osobnej starostlivosti súd mal za to, že v tomto konaní nebola preukázaná zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinnosti k maloletej. Za účelom posúdenia zmeny pomerov súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie pribratím znalkyne z odboru psychológie. Z dôvodu odmietavého postoja otca bol znalkyňou spis, ktorý jej bol predložený za účelom realizácie znaleckého posudku vrátený, a to bez vypracovania znaleckého posudku z dôvodu odmietavého postoja otca. Takéto znalecké dokazovanie bolo v záujme otca, aby tento aj takýmto vykonaným dokazovaním preukázal odôvodnenosť zmeny rozhodnutia o výchove vo vzťahu k maloletej. Súd mal za to, že aj bez výsluchu maloletej pred súdom bolo možné urobiť záver, že v tomto konaní nebola preukázaná zmena pomerov odôvodňujúca zmenu rozhodnutia o výchove maloletej. Súd pri tom vychádzal z pripojeného vyšetrovacieho spisu, ktorý sa týkal trestného stíhania pre trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby v rámci, ktorého bolo vykonané znalecké dokazovanie, kde podozrivou z tohto trestného činu bola matka maloletej a jednak súd vychádzal z výpovede maloletej pred sociálnym pracovníkom, ktorými nebolo preukázané, aby v záujme maloletej bola zmena výchovy. Maloletá žiadnym spôsobom neprejavovala nespokojnosť resp. odmietavý postoj k matke a z toho plynúci väčší záujem o stretávanie sa s otcom. Práve naopak maloletá prejavila odmietavý postoj k
otcovi z dôvodu obavy, že tento by ju nevrátil matke v prípade ak by došlo k realizácií styku s otcom. Vychádzajúc z týchto skutočností súd zamietol aj návrh otca na zmenu výchovy k maloletej.
S poukazom na skôr uvedené súd rozhodol v zmysle výroku tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm./a O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v 3. exemplároch. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha.( § 205 ods. 1 O. s. p. )
Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť iba niektorým z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O. s. p.:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.