Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3P-84-2011.pdf
PDF · 91.84 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-3P/84/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok samosudkyňou Mgr. Renátou Krajčiovou vo veci starostlivosti súdu o mal. G. H., nar, XX.XX.XXXX, bytom u matky, zast. v konaní kol. opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny X.- odbor sociálnych vecí a rodiny, dieťa rodičov: H.. Y. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/XX, X. a G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/X, X., v konaní o návrhu J. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/XX, X., o osvojenie dieťaťa manželky, takto
rozhodol:
Maloletá G. H., nar. XX.XX.XXXX, j e od právoplatnosti výroku rozsudku o s v o j e n c o m J. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/XX, X..
Osvojiteľ J. H., nar. XX.XX.XXXX, syn otca J. H., nar. XX.XX.XXXX a matky H. H.Á., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, s a z a p í š e v knihe narodení matričného úradu V. ako otec.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným Okresnému súdu Námestovo dňa 26.07.2011 domáhal, aby súd vyslovil, že mal. G. je od právoplatnosti rozsudku jeho osvojencom a zároveň že sa zapíše v knihe narodení matričného úradu V.Á. ako jej otec. Navrhovateľ uviedol, že s matkou mal. G. uzavrel manželstvo dňa XX.XX.XXXX, kedy mal. G. mala 3 roky. Počas tohto manželstva sa dňa XX.XX.XXXX narodila mal. C. H.. Ďalej navrhovateľ poukázal na rozsudok Okresného súdu Ružomberok zo dňa 27.10.1999 sp.zn. 2Nc/112/99, ktorým súd dal súhlas matke mal. G. na podanie žiadosti o zmenu priezviska mal. G. z H.Š. na H.. Navrhovateľ poukázal, že s mal. G. má od začiatku dobrý vzťah, rozumejú si, mal. G. ho oslovuje otec, za ktorého ho aj považuje. Vyjadrila sa, že chce, aby bol zapísaný ako jej otec do rodného listu. So svojím biologickým otcom sa nestretáva. Biologický otec maloletej súdom určené výživné platí. S matkou mal. G. vedú dlhodobo usporiadaný rodinný život a preto podal tento návrh.
Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 27.10.2011 pod č.k. 9cC/26/2011-11 vyslovil, že sudcovia Okresného súdu X. sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tamojšom okresnom súde pod sp.zn. XP/XXX/XXXX a vec prikázal Okresnému súdu Ružomberok.
Z vyjadrenia otca doručeného súdu matkou na pojednávaní dňa 31.01.2012 vyplynulo, že s návrhom na osvojenie mal. G., ktorý mu bol doručený, vyjadruje súhlas, a to s prihliadnutím k vyjadreniu maloletej, ktorá chcela, aby ako otec bol v jej rodnom liste zapísaný navrhovateľ.
Navrhovateľ vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 31.01.2012 zotrval na podanom návrhu. Doplnil, že mal. G. má dlhodobo túžbu, aby bola ním osvojená. Taktiež uviedol, že po zdravotnej stránke sa cíti dobre.
Matka vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 31.01.2012 vyjadrila s návrhom súhlas, potvrdila skutočnosti v ňom uvedené ako pravdivé. Čo sa týka vzťahu mal. G. k biologickému otcovi, uviedla, že tento spočiatku javilo ňu záujem a neskôr ona odmietala sa s ním kontaktovať, nepodarilo sa vybudovať medzi nimi vzťah. Poukázala na skutočnosť, že k rozvodu manželstva s biologickým otcom maloletej došlo, keď maloletá bola vo veku 1 roku. Keď maloletá začala odmietať kontakt s biologickým otcom, ona ju do ničoho netlačila.
Mal. G. H. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 31.01.2012 uviedla, že sama iniciovala túto vec a stále na tom trvá. Poukázala, že keď sa otec dozvedel, že prebieha toto konania, chcel sa na ňu kontaktovať. Potom sa stretli náhodou vo fitnes centre, prešla okolo neho, ale on sa tváril, že ju nevidí. V telefóne mu povedala, že nemá záujem sa s ním stretnúť. Vyhováral sa, že vo fitnes centre ju nevidel. Potom jej napísal správu, že donesie vyjadrenie na súd. Čo sa týka vzťahu s otcom, nebola od malička vedená k tomu, aby s ním udržiavala kontakt. Spätne sa od mamy dozvedela, čo všetko robil, keď ešte boli spolu, utvorila si k nemu odmietavý vzťah. Ešte pred pubertou sa stretávali pravidelne raz za dva týždne. Potom vzájomne stratili o seba záujem. Podľa jej názoru otcom dieťaťa je ten, kto ho vychováva a je to prirodzené, ak to vyvrcholí aj zápisom v matrike. S navrhovateľom vychádza ako s otcom, už ho tak berie. Jej zdravotný stav je v poriadku, navštevuje gymnázium v X. 3. ročník. Vzťah matky a navrhovateľa považuje za stabilný a harmonický.
Kol. opatrovník mal. G. vo svojom prednese na pojednávaní dňa 31.01.2012 doporučil návrhu navrhovateľa vyhovieť, keď poukázal na súhlas biologického otca a na názor mal. G..
Súd sa v rámci vykonaného dokazovania oboznámil aj s obsahom listín založených v spise. Z rodného listu mal. G. vyplynulo, že narodila sa dňa XX.XX.XXXX matke Y. H., rod. P., nar. XX.XX.XXXX a otcovi G. H., nar. XX.XX.XXXX. Z potvrdenia zamestnávateľa navrhovateľa, a to Ú. X. Y. V. S. R. K. vyplynulo, že navrhovateľ dosiahol za obdobie od mája 2011 do októbra 2011 čistú priemernú mesačnú mzdu vo výške XXX,XX eur. Zo správy Mesta X. súd zistil, že mal. G. žije v harmonickom rodinnom prostredí so svojou matkou a jej rodinou. Otec mal. G. žije s novou rodinou, manželkou a troma mal. dcérami. Mal. G. nie je v ich meste platcom dane z nehnuteľností, nemá záznam v registri priestupkov mestskej polície. Z výpisu z registra trestov Generálnej prokuratúry SR na navrhovateľa zo dňa 07.12.2011 vyplynulo, že nemá záznam v registri trestov GP SR. Z rodného listu navrhovateľa J. H. vyplynulo, že narodil sa dňa XX.XX.XXXX matke H. H., rod. F., nar. XX.XX.XXXX a otcovi J. H., nar. XX.XX.XXXX. Zo sobášneho listu vystaveného matričným úradom Mesta X. vyplynulo, že dňa XX.XX.XXXX uzavrel navrhovateľ manželstvo s matkou mal. G., ktoré je zapísané v knihe manželstiev tohto úradu vo zväzku X, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XX. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny X., odbor sociálnych vecí a rodiny súd zistil, že navrhovateľ je manželom matky maloletej, ktoré manželstvo trvá 14 rokov. Toto manželstvo sa javí harmonické, manželia si v plnej miere plnia povinnosti vyplývajúce z rodičovstva. Z manželstva sa narodila mal. C. dňa XX.XX.XXXX. Medzi navrhovateľom, jeho manželkou a obidvoma deťmi je vytvorený veľmi dobrý vzťah, mal. G. vníma navrhovateľa ako otca. Navrhovateľ s manželkou a mal. deťmi obývajú 3-izbový byt, ktorý je kompletne zariadený, je v osobnom vlastníctve manželov. Mal. G. je dieťa z predchádzajúceho manželstva matky, ktoré bolo rozvedené v r.XXXX niekoľko mesiacov po narodení maloletej, teda maloletá nezažila rodinný život s biologickým otcom. Maloletá sa vyjadrila, že k otcovi nemá vytvorený žiaden vzťah. Otec sa snažil o stretávanie s ňou, ona však čím bola staršia, stretnutie odmietala. Asi pred 4 rokmi osobné stretnutia sa prestali realizovať. Otec sa snažil udržiavať telefonický kontakt s ňou, avšak telefón mu nezdvíhala. Otec si vyživovaciu povinnosť plní nepravidelne, vždy výživné doplatí. V nižšom veku maloletá dostávala od otca darčeky na osobné sviatky a Vianoce, ktoré vnímala ako neosobné, splnenie si povinnosti otca. Neskôr darčeky odmietala. V r.2010 maloletá sama iniciovala podanie návrhu na osvojenie. Matka a navrhovateľ tomu ponechali určitý čas, avšak maloletá sa k tomu opätovne vracala a prejavovala svoju túžbu, aby namiesto biologického otca bol do rodného listu zapísaný navrhovateľ, nakoľko otcom by mal byť ten, ktorý sa o dieťa stará. Vie o prežívaní dieťaťa. Navrhovateľ s manželkou uvažovali o osvojení mal. G. v čase, keď
bola ešte mladšia, avšak dospeli k názoru, že po právnej stránke bol ich návrh nepriechodný, nakoľko otec mal záujem udržiavať kontakt s maloletou. Podaním tohto návrhu na osvojenie rešpektovali túžbu maloletej. Záverom doporučil súdu prihliadať na vyjadrenie maloletej, nakoľko je vo veku blízkom veku plnoletosti a dokáže reálne posúdiť celú situáciu ohľadom osvojenia. Z pripojeného spisu Okresného súdu Ružomberok, a to najmä z rozsudku zo dňa 27.10.1999 č.k. 2Nc/112/99-13 súd zistil, že bol daný súhlas matke mal. G. na podanie žiadosti o zmenu priezviska mal. G. H. na H.Š.. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 29.11.1999. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplynulo, že manželstvo rodičov mal. G. bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu G. zo dňa 19.08.1994 č.k. XC/XXX/XX., pričom maloletá na čas po rozvode bola zverená do výchovy matky a otcovi bolo určené výživné.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Podľa § 97 ods. 1 Zákona o rodine, osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. Medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa vzniká osvojením príbuzenský vzťah. Osvojitelia majú pri výchove detí rovnakú zodpovednosť a rovnaké práva a povinnosti ako rodičia.
Podľa § 97 ods.2 Zákona o rodine, o osvojení rozhoduje súd na návrh osvojiteľa.
Podľa § 98 Zákona o rodine, osvojiteľom sa môže stať len fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, je zapísaná do zoznamu žiadateľov o osvojenie podľa osobitného predpisu a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že osvojenie bude v záujme maloletého dieťaťa. Táto podmienka sa nevzťahuje na ustanovenie § 100 ods. 3.
Podľa § 99 ods.1 Zákona o rodine, medzi osvojiteľom a osvojencom musí byť primeraný vekový rozdiel.
Podľa § 99 ods.2 Zákona o rodine, osvojiť možno len maloleté dieťa, ak je osvojenie v jeho záujme.
Podľa § 100 ods. 3 Zákona o rodine, ak je osvojiteľ manželom rodiča maloletého dieťaťa, môže osvojiť maloleté dieťa len so súhlasom druhého manžela; súhlas nie je potrebný, ak druhý manžel stratil spôsobilosť na právne úkony alebo ak je zadováženie súhlasu spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou.
Podľa § 101 ods.1 veta prvá Zákona o rodine, na osvojenie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného maloletého dieťaťa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 101 ods.2 veta prvá Zákona o rodine, ak jeden z rodičov zomrel, nie je známy, bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu, bol pozbavený výkonu rodičovských práv a povinností, vyžaduje sa len súhlas druhého rodiča.
Podľa § 101 ods.4 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa schopné posúdiť dosah osvojenia, je potrebný aj jeho súhlas.
Podľa § 103 ods.1 Zákona o rodine, pred rozhodnutím súdu o osvojení musí byť maloleté dieťa najmenej po dobu deviatich mesiacov v starostlivosti budúceho osvojiteľa. Náklady spojené s predosvojiteľskou starostlivosťou uhrádza budúci osvojiteľ.
Podľa § 106 ods.1 Zákona o rodine, osvojením zanikajú vzájomné práva a povinnosti medzi osvojencom a pôvodnou rodinou, ako aj medzi osvojencom a poručníkom alebo opatrovníkom, ktorý mu bol ustanovený súdom.
Podľa § 106 ods.2 Zákona o rodine, ak je osvojiteľ manželom jedného z rodičov osvojenca, príbuzenské vzťahy medzi osvojencom, rodičom a jeho príbuznými zostávajú zachované.
Podľa § 108 Zákona o rodine, osvojiteľ sa zapíše v matrike namiesto rodiča osvojenca na základe oznámenia súdu.
Osvojenie mal. dieťaťa môže súd vysloviť iba vtedy, ak je osvojenie na prospech dieťaťa aj spoločnosti. Osvojenie je formou náhradnej rodinnej výchovy. Právnym následkom osvojenia, ktorý nastáva okamihom právoplatnosti rozsudku o osvojení, je, že medzi osvojiteľom a osvojencom vzniká rovnaký vzťah, ako je medzi rodičmi a deťmi a medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa vzniká vzťah príbuzenský. Zmyslom je vytvoriť právny vzťah, ktorý sa bude čo najviac približovať k biologickým príbuzenským vzťahom, aby mohlo dieťa vyrastať v úplnom a stabilnom rodinnom prostredí.
Súd má za to, že v tomto prípade boli splnené všetky zákonné podmienky pre osvojenie mal. G. navrhovateľom, predovšetkým bol daný súhlas matky maloletej, ktorá je manželkou navrhovateľa, taktiež bol daný súhlas otca maloletej a súhlas samotnej mal. G., nakoľko táto s prihliadnutím k svojmu veku blízkom plnoletosti nepochybne je schopná posúdiť dosah osvojenia. V neposlednom rade s osvojením mal. G. navrhovateľom vyjadril svoj súhlas aj kol. opatrovník mal. G.. Súd konštatuje, že navrhovateľ žije v spoločnej domácnosti spolu s mal. G. dlhodobo, a to minimálne od uzavretia manželstva navrhovateľa a matky maloletej v r.XXXX. Je nepochybné, že navrhovateľ po celú túto dobu spolu so svojou manželkou sa staral o mal. G., vychovával ju, rovnako ako ich spoločné dieťa pochádzajúce z tohto manželstva, a to C. H., nar. XX.XX.XXXX. Rodina žije harmonicky, mal. G. navrhovateľa považuje za svojho otca. Blízky vzťah s biologickým otcom sa nepodarilo vybudovať, a to predovšetkým s prihliadnutím ku skutočnosti, že k rozvodu manželstva rodičov mal. G. došlo v jej útlom veku, hoci je nepochybné, že otec maloletej o stretávanie s maloletou, resp. o kontakt s ňou záujem mal. Mal. G. už v minulosti prejavovala záujem o osvojenie navrhovateľom, ktorý jej vytrval až doposiaľ. Medzi navrhovateľom a mal. G. je primeraný vekový rozdiel, vytvoril sa medzi nimi vzťah ako medzi otcom a dcérou. Navrhovateľ je zamestnaný, nemá záznam v registri trestov, rodina býva v byte, ktorý patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov navrhovateľa a matky mal. G.. Súd nezistil žiadne skutočnosti týkajúce sa zdravotného stavu navrhovateľa a mal. G., ktoré by boli v rozpore s účelom osvojenia. Podľa názoru súdu u navrhovateľa sú vytvorené všetky podmienky pre osvojenie mal. G.. Súd má za to, že osvojenie mal. G. navrhovateľom je v jej záujme. Z týchto dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods.1 písm. a) OSP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, nakoľko konanie mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline písomne v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1,2 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 OSP).
Po vyhlásení rozsudku sa navrhovateľ, matka, kol. opatrovník mal. dieťaťa vzdali odvolania voči všetkým výrokovým častiam vyhláseného rozsudku.