Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8P-3-2012.pdf
PDF · 83.07 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-8P/3/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica samosudkyňa JUDr. Anna Kutišová vo veci starostlivosti súdu o maloletého K. E., nar.XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkov Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny X. B., deti rodičov X. O., nar. XX.X. XXXX, bytom X. XXXX a P. E.Í.,nar. XX.XX.XXXX, bytom K., H. Č.. XX/XX, v konaní o návrhu otca maloletého dieťaťa na zníženie výživného takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec maloletého dieťaťa podal návrh na zníženie výživného zo sumy 70 eur na sumu 40 eur mesačne s odôvodnením, že od poslednej úpravy výživného došlo na jeho strane k zmene osobných a majetkových pomerov, ktoré zníženie výživného odôvodňujú. Ďalej uviedol, že s matkou dieťaťa nie sú manželia, dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matky, jemu bola uložená povinnosť platiť výživné a doplatiť aj zameškané výživné, ktoré však z jeho mzdy 379 eur mesačne nie je schopný v určenej výške platiť. Uviedol, že zo svojho príjmu platí svojim rodičom, u ktorých býva 100 eur na bývanie, spláca osobný automobil, ktorý si vzal na leasing, aby mohol navštevovať syna, ktorá splátka predstavuje sumu 153,09 eur mesačne, ďalej spláca úver, ktorý majú spoločne s matkou dieťaťa a ostáva mu necelých 125 eur na jeho potreby.
Matka maloletého a opatrovník sa k návrhu písomne nevyjadrili.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, kolízneho opatrovníka, oboznámením správ o zárobku rodičov, obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 10P/83/2011 a zistil nasledovné:
Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 01.12.2011 č.k. 10P/83/2011-10 súd schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti matke, otec sa zaviazal platiť výživné vo výške 70 eur mesačne a tiež doplatiť zameškané výživné od 01.06.2011 do 30.11.2011 vo výške 420 eur v splátkach mesačne po 30,- € , ktoré bude poukazovať spolu s bežným výživným. V čase rozhodnom pre posúdenie výživného matka mal. K. bola nezamestnaná, vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, ale bez nároku na podporu, tiež nepoberala dávky v hmotnej núdzi.
Matke bola priznaná odmena za opatrovanie starých rodičov vo výške 211,32 Eur mesačne od 1. 10. 2011, v čase rozhodnom pre posúdenie jej príjmu je však ešte nebola vyplatená. Otec bol zamestnaný s priemerným mesačným zárobkom 379 eur, býval u rodičov, ktorým prispieval na bývanie sumou 100 Eur, bol úverovo zaťažený, keď v Českej republike prevzal úver vo výške 10.000 eur, tento nesplácal, požiadal o odklad splátok. Časť úveru bola použitá na vyplatenie dlhov, čiastočne otcových a čiastočne spoločných s matkou a suma 830 eur bola použitá na kúpu nehnuteľnosti, ktorá je zapísaná na meno matky. obaja rodičia mali len jednu vyživovaciu povinnosť.
Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 13.01.2012.
V tomto konaní otec vypovedal, že na znížení výživného trvá, pretože od poslednej úpravy výživného došlo k zmene, ktorá zníženie výživného opodstatňuje a to v tom smere, že mal vedomosť o tom, že úver si s matkou dieťaťa vzali vo výške 10.000 eur, ale pre neplnenie si povinností zo strany matky je tento, po nepovolenom odklade splátok, vo výške 20.000 eur a musí ho splácať a sám nemá z čoho. Potvrdil, že o existencii úveru vedel aj v čase skoršej úpravy výživného ale nevedel, v akej výške bude dlh. Tiež vypovedal, že spláca aj leasing a samému mu neostáva ani životné minimum.
Otec potvrdil, že aj naďalej pracuje v spol. T. - H. (Q.) Q..J..H.., kde dosahuje priemerný zárobok 379 eur, ktorá skutočnosť vyplýva aj z potvrdenia zamestnávateľa.
Matka žiadala návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť s tým, že od poslednej úpravy výživného nedošlo k žiadnej zmene, pretože všetko, čo otec namieta, uvádzal aj v skoršom konaní, aj vo vzťahu k úveru aj vo vzťahu k autu. Tiež vypovedala, že otec hovoril, že si kúpil auto, aby mohol chodiť za synom, s týmto sa ale nestretáva a neplní si riadne vyživovaciu povinnosť a neplatí ani zameškané výživné. Poukázala tiež na to, že od poslednej úpravy výživného na jej strane došlo k zmene, pretože jej bola vyplatená odmena - opatrovateľský príspevok vo výške 211 eur, z toho platí 100 eur na bývanie.
Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí vyplýva, že matka poberá od mesiaca október 2011 opatrovateľský príspevok vo výške 211,32 eur mesačne.
Kolízny opatrovník žiadal návrh otca ako nedôvodný zamietnuť s tým, že nedošlo k zmene pomerov, otec si riadne neplní svoje povinnosti keď neplatí riadne určené výživné, tiež nevykonáva svoje práva a nestretáva sa s dieťaťom.
Podľa § 36 ods. 1 Zák. o rodine rodičia mal. dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí mal. dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zák. o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zák. o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 75 ods. 1 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkové prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa ust. § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne za preukázané, že účastníci konania sú rodičmi maloletého K., nežijú v spoločnej domácnosti a nie sú manželmi. Ďalej mal súd za preukázané, že naposledy bolo Okresným súdom Považská Bystrica rozhodované o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému K. rozsudkom zo dňa 01.12.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.01.2012, kedy boli dostatočným spôsobom preskúmané osobné a majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa a títo sa v konečnom dôsledku dohodli v konaní pred súdom a otec s určenou výškou výživného na sumu 70 eur súhlasil. Ďalej mal súd nepochybne za preukázané, a to najmä s ohľadom na výpoveď kolízneho opatrovníka a listinné dôkazy v spise, že od poslednej úpravy výživného nedošlo k žiadnej zmene osobných a majetkových pomerov, ktorá by zmenu výživného odôvodňovala. Otec aj matka majú rovnaký majetkový status ako mali v decembri 2011, platia za bývanie v rovnakej výške, otec spláca úvery, ktoré matka nespochybnila. Skutočnosť, že splátky úveru, resp. zostatok nesplatenej istiny je vyšší ako otec predpokladal, nie je dôvodom na zníženie výživného pre maloleté dieťa. Výživné má prednosť pred všetkými výdavkami povinnej osoby a takto súd prihliadal aj na vyjadrenia otca. Súd tiež poukazuje na protichodné vyjadrenia otca, že si automobil kúpil, aby mohol navštevovať syna a za tento platí mesačne takmer polovicu zo svojho príjmu a naproti tomu, matka a opatrovník tvrdili, že otec sa s dieťaťom nestretáva, čo aj sám otec priznal.
Po vykonanom dokazovaní a s poukazom na zistené skutkové okolnosti súd návrh podľa § 78 zákona o rodine ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1,písm. a) O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov konania súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba doložiť potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. musí obsahovať označenie rozhodnutia proti ktorému odvolanie smeruje, v čom vidí nesprávnosť tohto rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolávateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.